MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

Autorská poznámka: Uvedené skutočnosti sú
historické fakty
a len niektoré poznámky sú
výplodom fantázie autora.

Podľa múdrych kníh je turistika cestovanie s rekreačným, poznávacím a podobným cieľom, ale aj druh športu chôdzou, vrátane skratkovania a kufrovania. Bratislavu za to dlhé obdobie jej existencie navštívilo veľa osobnosti z rôznych oblasti ľudskej činnosti, významných turistov nevynímajúc. Bratislava má výbornú polohu. Rozkladá sa tam, kde sa rozkladá, spomína sa Dunaj, ale aj Malý Dunaj, z Karpát sú to len Malé Karpaty, Morava (myslíme rieku), nížina i pohoria. Z Bratislavy je len na skok do Viedne, na dva skoky do Budapešti, do Prahy niekoľko hodín autom, do Moskvy je to zas len niekoľko hodín letu a do samotného Washingtonu len jeden deň letu. Čo teda chce ešte Bratislava. Bratislava nebola vždy Bratislavou. Prvý raz sa v starých análoch spomína ako Brezalauspurc (z tohto názvu spoznávam akurát brezu). Postupne sa názov pretváral na Brezesburg, Breciburg, Bresburg. Jeho nemecká podoba sa ustálila na názve Pressburg (doteraz sa nevie či dôvodom tohto pomenovania press-burg bolo, že sa v tomto meste veľa čítalo alebo veľa prešovalo víno). Maďari si povedali, že to bude Poz-sony, ani boh nevie, čo tým chceli povedať, lebo firma Sony vznikla až v 20. storočí, no a Slováci jej hovorili Prešporok.

Nečudo, a faktom je, že sem často zavítajú aj osobnosti (vítane i nevítané) svetového i menšieho významu. S ich pobytom sú často spájané i rôzne zaujímavosti, kuriozity, perličky, niekedy aj veselé alebo menej známe príhody. O niektorých ani nevieme, že v Bratislave vôbec boli. Bratislavu už tradične dvakrát do roka zaplaví množstvo turistov, turistické osobnosti, výkonnostní turisti. Príde sem cca stovka turistov na Teslácku stovku, ktorí síce zakrátko aj odídu, ale Bratislava ich tak podmanila, že sa ešte ten istý deň vrátia. V čase konania Trnavskej stovky ich príde niekoľko stovák, ale tí ako prišli, tak i odišli. Sú to turistické osobnosti z rôznych kútov Slovenska, ale i zahraničia, napríklad z Osuského, Smoleníc, Vrbového, Mníchovej Lehoty, Špačiniec, (kde sú vraj pekní chlapci, aspoň oni tak tvrdia, viď skratku ŠPCH), Veľkých Kostolian, ale aj turistické osobnosti z Čiernych Kľačian alebo Veľkých Vozokan, dokonca aj osobnosť z Tlmáč. Občas sem zavíta aj dajaký černoch (pátraním sa zistilo, že nie je čierny a že pochádza z Brna, a preto je treba ho písať s veľkým Č).

Určite sa mnohí pamätajú na návštevu takej cirkevnej osobnosti, akou bol pápež Ján Pavol II. Bol to prvý Poliak na pápežskom stolci, prvý pápež zo socialistického tábora. Keď sa o jeho zvolení dozvedel Leonid zvaný Brežnev, toho to tak nasralo, teda vytočilo, že sa možno začal aj modliť a tušiť, že každá ríša raz skončí, aj tá jeho. Charizmatický nový pápež si veľmi rýchlo získal obľubu a stal sa uznávanou autoritou. Tento pápež navštívil Bratislavu dokonca trikrát. Prvýkrát to bolo 22. apríla 1990, keď slúžil omšu na letisku vo Vajnoroch. Na toto stretnutie dlho spomínali aj veriaci, ktorí sa na letisku schádzali z celého Slovenska a zo susedných krajín už od skorého rána, hoci omša sa konala až popoludní. V ten deň bola zima a pršalo, až krátko pred príchodom pápeža sa ukázalo slnko. Dlho na toto stretnutie spomínali aj novovznikajúci podnikatelia v oblasti “hotdogu” a iných občerstvení, ktorých tam bolo neúrekom a tovaru nakúpili toľko, že by niekoľko rokov mohli kŕmiť súčasných bezdomovcov. A tak namiesto očakávaného veľkého zisku mali veľkú škodu. Okrem toho, že účasť bola o niečo menšia ako organizátori očakávali, podnikatelia zabudli, že to nebude stretnutie celebrít a im podobných, ale že na omšu sa prídu pomodliť a privítať pápeža prevažne jednoduchí ľudia, staré babky, ktoré si ten krajec chleba zabalili do batôžku a nebudú čakať v šórach na coca colu, hotdog alebo pizzu. Druhá návšteva sa konala 30. júna (teda v deň, keď ja oslavujem všetky moje okrúhle i neokrúhle výročia) a bolo to v roku 1995. Jeho prvá cesta viedla do Dómu sv. Martina, kde na neho čakali kňazi, rehoľníci, seminaristi. Tretia návšteva sa uskutočnila v roku 2003, vtedy navštívil i Trnavu, Rožňavu a Banskú Bystricu. Ak by ste sa pýtali, či na území Slovenska bol ešte aj iný pápež, drvivá väčšina by povedala, že nebol. A veru že bol. Bol to pápež Lev IX. pápež nemeckého pôvodu vlastným menom Bruno Hugonis (to čumíte, ja som tiež donedávna čumel). V tom čase, keď tento pápež panoval (a bolo to veľmi dávno), už niekoľko rokov prebiehala vojna medzi Uhorskom a Nemeckom. Raz pustošili Nemci uhorské krajiny, inokedy zas uhorské vojská prepadávali nemecké osady a naopak. Bolo to ako za vojny, keď partizáni v lese obsadili dajakú významnú kótu a potom ich Nemci vyhnali, nato sa partizáni zmobilizovali a vyhnali Nemcov, Nemci si to nenechali ľúbiť a znovu vytlačil partizánov a takto sa to neustále opakovalo až sa hájnik a jeho žena (tento príbeh opísal P.O. Hviezdoslav v diele Hájnikova žena) nahnevali a vyhnal z lesa všetkých. Podobná vec sa stala v roku 1052, keď cisár Henrich III. s početným vojskom sa vybral do Uhorska na vojenské cvičenie (paralela s cvičením spriatelených vojsk v Československu 1968, aspoň tak to politruci nabulikovali do hlavy obyčajným vojakom, ktorí pri nie celkom priateľských rozhovoroch s našimi občanmi – neskôr označovanými ako kontrarevolucionári, z tankov do nekonečna opakovali ruské slovo “učenie, učenie” – cvičenie). Bratislava bola pre cisára vstupnou branou, a tak ju Henrich obliehal. Rozpútali sa zúrivé boje, Nemci ostreľovali hrad, gule lietali ako v dajakom verejnom dome pri plnej prevádzke, ale hradu to veľmi neuškodilo. V čase najtuhších bojov prišiel do cisárovho tábora na pravom brehu Dunaja pápež Lev IX., aby sprostredkoval mier. Nepochodil a mier nesprostredkoval. Aj vtedy si nedali panovníci veľa povedať. A tak bitka o Bratislavu pokračovala. Po dlhom obliehaní sa rozhodol cisár dobyť opevnenie z rieky paľbou z lodí. Keď nepochodil pápež, musel sa stať zázrak, aby vojna skončila. A ten sa aj stal. Na hrade zhotovili veľké nebožiece a jeden dobrý plavec sa pod vodou dostal k lodiam navŕtal ich a potopil. História uvádza aj meno tohto plavca, Zothmund (takého by sme potrebovali na tohoročnej olympiáde). Kto neverí, túto udalosť vraj zachytáva aj Viedenská obrazová kronika zo 14. storočia. Kresba je najstarším zachovaným vyobrazením Bratislavského hradu. Henrich od nevítanej návštevy Bratislavy upustil a o rok aj tak obaja panovníci podpísali mier a pápež nasledujúci rok zomiera.

O tejto príhode sa pravdepodobne dozvedel i Peter I. Veľký. Petrovou srdcovou záležitosťou bolo loďstvo. S jeho menom sa spájajú nielen tituly imperátora, ale i hospodárskeho reformátora a diplomata. Jeho zásluhou sa stalo Rusko jednou z hlavných európskych mocností. Cár pochopil, že mnohému sa môže poučiť i od druhých a preto aj v roku 1697 sa z Ruska pohla 250 členná výprava na služobnú cestu na západ. v jednej skupine, ktorá sa mala zdokonaľovať v lodiarstve a námornej vede, bol aj poddôstojník, desiatnik Peter Michailov. Ukázalo sa, že meno Peter bolo pravé meno a v mene Michailov bola zašifrovaná rímska jednotka a nebol to desiatnik, ale cár. Pri tomto svojom putovaní svetom zavítal asi na mesiac do Viedne. Návštevu Bratislavy nemal pravdepodobne v pláne, no keď sa dozvedel, že v Bratislave majú lodiarsky cech a lodenice s dlhoročnou tradíciou a keď sa dozvedel aj o zvláštnej technológii potápania lodí v Bratislave pod hradom, hneď prišiel na tri dni na miesto činu do Bratislavy, a tak 18. 6. 1698 loď so vzácnou návštevou pristála v Bratislave. Veľa o jeho pobyte v Bratislave sa nevie, dokonca ani to, či na dne Dunaja našiel aspoň jeden z nebožiecov. Peter bol nielen veľký, veď to mal aj v mene, ale aj rozporuplný panovník, a preto aj hodnotenia tejto osobnosti sa líšia. Francúzsky filozof Montesquieu ho nazval nekultúrnym tyranom (v mladosti ovládal Peter len nemčinu, naučil sa však aj francúzsky, holandsky a anglicky a možno aspoň čiastočne ovládal aj ruštinu). Iný francúzsky filozof Voltaire zas povedal., že Peter je jeden z najväčších zákonodarcov sveta.

Rozdielny názor, tento raz na osobu Oskara Nedbala, hudobného skladateľa, dirigenta i určitý čas i riaditeľa bratislavského divadla, sa dostalo od dvoch významných osobností, tentoraz hudobníkov, ktorí navštívili Bratislavu. Nedbal bol aj skladateľom operiet, dnes keby žil, by musel asi prekomponovať svoju operetu Cigánsky barón prinajmenšom na Rómsky barón alebo Rómsky vajda. Jedným z tých návštevníkov, ktorí sa vyjadrovali na adresu Nedbala, bol taliansky hudobný skladateľ a dirigent Pietro Mascagni. Ten by aj dnes mohol byť poslancom nášho parlamentu, lebo on má svoju Cavaleriu Rustikana, v preklade česť, aj keď iba sedliacku. On je skladateľom mnohých opier, ale svetovú slávu si získala iba jeho Sedliacka česť. Veľký úspech tejto opery inšpiroval i vtedajšieho riaditeľa opery SND, aby ho pozval do Bratislavy dirigovať jeho slávnu operu. Už na skúške Pietro povedal, že je mu cťou zastupovať na dirigentskom mieste slávneho umelca a dirigenta svetového mena Oskara Nedbala. Bratislava môže byť hrdá, že umelec takých kvalít a takého zvučného mena vedie jej divadlo (beťár jeden taliansky, diplomat a ešte k tomu slušný človek). Veď aj Nedbal sa mu za jeho slová odvďačil, že ho pozval do Bratislavy dirigovať ešte raz v divadelnej sezóne 1927/28. Trochu ináč sa o ňom vyjadril svetoznámy operný spevák, Rus Fiodor Šaljapin, s ruskou, slovanskou náturou. Oskar Nedbal rozhodol, že operu nebude dirigovať dirigent, ktorý ju naštudoval, ale on. Nerátal s tým, že niekto na túto výmenu príde. Už na skúške po prvých taktoch Šaljapin zbadal Nedbalovu improvizáciu. Spevák, basista s hromovým hlasom, preruší skúšku a hovorí: "Golubčik Oskar, kakže ty neznáješ partitúru Borisa." Ale ináč to bol pohodový človek. Na večeru po predstavení spomína tiež spevák Janko Blaho takto: Večera podľa Šaljapina mala takéto poradie – vodka, zajedka, čaša vína a zasa zajedka, čierna káva, a tak dokola až do rána bieleho, že účastníci večere spevák a jeden profesor hudby nad ránom už kľačali pred Šaljapinom a vyznávajú mu svoj veľký obdiv speváckemu, ale aj rozprávačskému umeniu, hoci ani jeden po rusky nevedeli, len stále mrmlali da, da, da. Šaljapin potom ešte viackrát navštívil Bratislavu a priebeh návštevy bol vždy podobný. Pri jednej návšteve sa skupina bratislavských spevákov spolu so Šaljapinom vybrala pod viechu a večera vraj bola taká istá ako v Prahe, len pod stôl nikto nepadol, slovenskí speváci spievali a majster rozprával. Šaljapinovi sa na Slovensku páčilo. Pri ďalšej návšteve Bratislavy i viechy chcel kúpiť vinohrady i viechu, ale majiteľ nesúhlasil. Z veľkého honoráru často ani na spiatočnú cestu nemal.

Nie menej zaujímavou osobnosťou bol Talian, svetoznámy cestovateľ, dobrodruh a záletník Giacomo Casanova. Po mnohých rokoch búrlivého života sa v roku 1785 uchýlil na zámok v českom Duchcove, kde sa stal knihovníkom, kde ho pozval gróf Waldstein. Aj podľa slov samotného Casanovu veľa sa tam nenarobil (teda v knihovni?) a gróf ho takmer nevyužíval. Dnes by bol horúcim kandidátom na šetrenie znižovaním počtu administratívnych pracovníkov. Na druhej strane našiel tu pokoj pre svoju tvorbu. Pamäti, Príbeh môjho života, autobiografiu zo svojho roztopašného života mal už napísanú a preto sa pustil do písania Histórie môjho úteku. Ako je známe, že keď Casaovu zatkli a uväznili v Benátkach v olovenej komore, on im aj tak utiekol. Je aj známy tým, že obsahom jeho života bolo dobrodružstvo, ale predovšetkým milostné pletky. Vo svojich Pamätiach sa o tom zmieňuje, keď píše: Moje dielo je plné znamenitých rád. Ale čo je to platné, keď rozkošné líčenie mojich hriechov nabáda čitateľa skôr k tomu, aby sa ich dopúšťali a nie, ako aby ich ľutovali. Nuž a tento pán sa z Viedne v roku 1753 dostal do Bratislavy samozrejme v dámskej spoločnosti, samozrejme, že s dvoma krásnymi slečnami. A hneď sa zúčastnili aj plesu, ako to všetko dopadlo nie je ťažko si domyslieť, Casanova v tom čase mal iba dvadsaťosem rokov. Napriek tomu všetkému, čo všetko prežil, nie je celkom férové označovať ho za záletníka. Zatiaľ čo James Hunt, pilot formule 1, ktorý svojimi dlhými blond vlasmi, bezstarostným prístupom a vôľou po víťazstve (nakoniec v boji o titul majstra porazil známeho Laudu) pútal pozornosť verejnosti, predovšetkým dámskej až do tej miery, že noviny sa zameriavali viac na jeho sukničkárstvo a výstrelky, ako na jeho nesporné automobilové schopnosti. Napriek tomu, že noviny písali, že Hunt dostal do postele asi päťtisíc žien (číslom 5 000), tak tomuto človeku hovorili závodník a Casanovovi záletník. Hunt však nikdy nenavštívil Bratislavu na ľútosť mnohých našich diev. v súvislosti s Casanovom sa viaže aj táto príhoda. Je známe, že nie vždy mal dostatok peňazí. A preto raz pri jednej riskantnej hre vsadil na kartu sumu, ktorú nemal k dispozícii. Mal šťastie lebo vyhral. Pokojne si peniazmi napchal vrecká a keď jeho partner neskoro zbadal svoju hlúposť, ktorej sa dopustil sa pýta Casanovu:

Bratislavu navštívili aj osobnosti, ktoré sa tu dlho nezdržali. Ako príklad môžeme uviesť dve osobnosti. Je to najznámejší rozprávkar Hans Christian Andersen (v Bratislave napriek tejto krátkej návšteve má aj sochu).

Tento dánsky spisovateľ, rozprávkar, ktorý ako jeden z mála umelcov mohol vďaka súkromnej nadácii cestovať po svete a preto aj putoval po svete. V živote to nemal ľahké. Narodil sa v rodine obuvníka. Celá rodina sa musela vpratať do jednej miestnosti, ktorá bola všetkým, aj obuvníckou dielňou Jeho matka bola od svojho dvadsaťročného partnera o šestnásť rokov staršia. Otec predčasne zomrel a otčim bol od jeho matky už len o desať rokov mladší. Bolo zrejme, že jeho matka starne. Nový otec nemal veľmi v obľube tohto citlivého a často zasneného, nie veľmi pekného, skôr naopak, nosatého, nohatého chlapca. Matka si tiež veľmi nerozumela s mužom, a tak sa radšej upila k smrti. Andersen hľadal únik z reality v ríši snov. Napísal mnoho kníh, vyše dvadsať rozprávkových. Rozprávky o Statočnom cínovom vojačikovi, o Malej morskej panne, o škaredom kačiatku a iné sa čítajú ešte dodnes. Ukázal, že v živote má miesto nielen pohoda, šťastie, ktoré sa tak hojne pertraktuje v rozprávkach. Tento známy spisovateľ, cestovateľ, sa do Bratislavy dostal iba raz, aj to náhodne. Bolo to v roku 1841, keď sa spisovateľ plavil na lodi z Carihradu do Viedne a kapitán lode musel pristáť v Bratislave, aby doplnil palivo a cestujúcich poslal, aby si prezreli mesto. Andersen išiel tiež a zároveň hľadal námet na novú rozprávku. Aj ho našiel a neskôr napísal známu rozprávku o chudobnom dievčatku, ktoré v plameni zápalky prežilo vo fantázii predstavu o šťastí.

Inú krátku návštevu Bratislavy uskutočnila osobnosť až z Ameriky. Bola to prvá dáma USA. Návšteva hosťa z Ameriky trvala celkom 7 hodín (slovom sedem). Do Bratislavy prišla v roku 1996 Hillary Clintonová vo funkcii manželky prezidenta, aj keď mnohí jej túto funkciu trochu spochybňujú, (veď viete, M.). Jej sprievod tvorilo sedemdesiat spoločníkov. Na otázku novinárov prečo prišla iba tak nakrátko, odpovedal jeden z prezidentskej kancelárie, že dôležitejšie ako pátrať po tom, prečo bola na Slovensku iba sedem hodín, že sem prišla s veľmi dobre premysleným programom. A asi aj prišla. Stretnutie s mimovládnymi organizáciami trvalo vyše hodiny. Stačila poučiť prezidenta Kováča, že na Slovensku je v súčasnosti potrebná najmä veľká tolerancia a podpora vývoja demokracie zo strany občanov. Niečo dobre pripravené povedala primátorovi Kresánkovi a už si to nasmerovala do Maďarska.

Niečo podobné bolo aj s návštevou princeznej Sayako z Japonska, ktorá tu však zotrvala až dva dni. Pozvali sme na návštevu niektorého člena cisárskej rodiny, tak prišla princezná, najmladšie dieťa japonského cisára Akihota. Dozvedeli sme sa, že jej záľubou je zatiaľ štúdium prírody a že píše vedeckú prácu o rybárikovi kráľovskom, poletujúcom okolo cisárskeho paláca. Pre takú vedkyňu sme pripravili návštevu Univerzity Komenského, aby sme jej mohli dať Zlatú medailu. Na druhý deň ju prijal vtedajší premiér Dzurinda, ktorý pre princeznú pripravil slávnostný obed. O čom sa bavili? Ona hovorila o všeličom a Dzurinda o maratóne a iste ľutoval, že v Japonsku nie je dajaký významný maratón, aby tam mohol cestovať.

Uviedli sme len malý zlomok osobností, ktoré počas celej histórie navštívili Bratislavu. Keďže sú to osobnosti, vie sa vo všeobecnosti o týchto ľuďoch veľa, preto sme sa snažili zozbierať menej známe údaje a informácie. Nie sú to iba informácie, kedy sa narodili, kde chodili a či vôbec chodili do školy a iné životopisné dáta. v Bratislave boli známi hudobníci, skladatelia, speváci, umelci, spisovatelia, vedci, politici ako Edison, T. Roosevelt, Haydn, Nobel, Fridrich I. Barbarossa, Delon, Tereškovová, Aznavour, Chruščov, Rubinštein, Mozart, Tilgner... Napríklad, že Bratislavu navštívil aj slávny a geniálny huslista Nicolo Paganini, vie málo kto. Ani sa netreba čudovať, veď podľa všetkého Bratislavu ani nenavštívil. Počet významných i menej významných návštevníkov sa zväčšuje. Bratislava sa stáva možno, že nie centrom, ale dôležitým bodom v cestovnom, turistickom ruchu. Je to aj vďaka stále sa modernizujúcej doprave. Viete si predstaviť, aké to bolo cestovanie, keď ľudia sa prepravovali na koňoch, prípadne na kočiaroch, a to ani nehovorím o tovarišoch, ktorí na vandrovkách putovali pešo? Už aj v našom článku spomínaný pápež Lev IX. putoval sedemsto kilometrov do Bratislavy, či už v sedle alebo v koči takmer tri týždne.

Mohli by sme o týchto osobnostiach a ďalších ešte veľa napísať. Máme o nich podklady, informácie i vedomosti. Hovorí sa, že všetkého moc škodí a že všetko treba robiť i užívať s mierou. Ešte aj to vínečko, jedno či modranské alebo pezinské, treba piť s mierou. Ale na druhej strane premnožené informácie o pochodoch v Čechách, tiež nie je nič moc. Aj mňa zaujíma informácia o tom, že v Čechách sa na začiatku pochodu turisti registrujú, že sa vyberajú poplatky (aj keď doteraz sme sa o ich výške nedočítali), beriem aj prehľad teplôt v jednotlivých dňoch, beriem aj informácie o počte zúčastnených turistov podľa jednotlivých krajín, i počet štekajúcich psov. Možno, že niekoho zaujímajú jednotlivé trasy, ktoré ponúkajú organizátori podujatia, že jedna trasa je Horní Bouda – Vechet – Dolní Bouda – Piškorec – Mišova Studánka - 18 km a podobne.

Beriem aj informáciu, že po ukončení podujatia sa turisti rozchádzajú do svojich domovov, ale ako už bolo napísané, všetkého moc škodí, aj mnoho článkov písaných podľa jednej šablóny. Takéto informácie postačujú tak jedna za dva roky.

Veľkým oživením mesačníka MKD bol uverejnený článok na pokračovanie “Pešo naprieč Slovenskom” od Štefana Nagya. Formou denníka popisuje svoje niekoľko týždňové putovanie Slovenskom. Jednotlivé dni putovania nie sú suchopárnou štatistikou obsahujúcou teplotu, kilometre, výpisom trasy (nie popisom) a i., ale obsahuje pútavé informácie a zážitky vzťahujúce sa k prejdenej trase v ten deň. Takéto články nieže sa dajú čítať, ale chcú sa čítať. Jedine čo mi chýba, je “dôležitá” informácia, či po skončení podujatia odišiel cestovateľ do svojho domova.

Peší účastníci			rok narodenia	čas príchodu - Špačince	KM
1.	Antal Jozef	Senec	1979	23:45	100
2.	Barta Michal	Križovany nad Dudváhom	1981	0:35	100
3.	Belica Ivan	Dolné Orešany	1988	2:45	100
4.	Belica Peter	Dolné Orešany	1992		70
5.	Bertovič Marek	Bratislava	1988		60
6.	Blahota Vladimír	Hubina	1957	02:32	100
7.	Búlik Ján	Trenčín	1957	6:15	100
8.	Cisár Peter	Chtelnica	1979	22:05	100
9.	Čermák Roman	Pezinok	1989	23:05	100
10.	Černoch Martin	Brno CZ	1977	23:45	100
11.	Dunajčík Peter	Bratislava	1956	2:15	100
12.	Funk Ivan	Trnava	1961		60
13.	Gerek Branislav	Kvašov	1993	2:40	100
14.	Gráč Radoslav	Horné Ozorovce	1978	23:30	100
15.	Gregorovič Ján	Bratislava	1985		51
16.	Greguš Dalibor	Križovany nad Dudváhom	1977	5:30	100
17.	Groman Peter	Trnava	1959	1:45	100
18.	Hanuš Jaroslav	Nitra	1932	5:35	100
19.	Heřman František	Bratislava	1945	5:30	100
20.	Hrušková Veronika	Bernolákovo	1963		51
21.	Jančík Ondrej	Trnava	1942	5:35	100
22.	Janechová Katarína	Trnava	1982	5:30	100
23.	Kadlečík Ivan	Veľké Kostoľany	1964	4:12	100
24.	Karel Jozef	Trnava	1951	4:10	100
25.	Koleňák Anton	Smolenice	1968	2:30	100
26.	Kováč Jaro	Hurbanova Ves	1964	4:15	100
27.	Kováč Peter	Pezinok	1975	2:15	100
28.	Krížik Rudolf	Bratislava	1968		80
29.	Krno Andrej	Bratislava	1978		56
30.	Kubala Peter	Bratislava	1981	23:35	100
31.	Lietavec Ondrej	Špačince	1985	1:00	100
32.	Lumtzer Kvetoslav	Poprad	1938		56
33.	Magnús Jozef	Dolný Lopašov	1974		90
34.	Machovič Radovan	Piešťany	1978	22:10	100
35.	Márton Daniel	Budapešť HU	1987	3:50	100
36.	Mazán Peter	Veľký Krtíš	1983	23:15	100
37.	Mihalovič Štefan	Senica	1959	2:55	100
38.	Muzika Hubert	Chtelnica	1984		60
39.	Nagy Dávid	Čípid HU	1991	5:20	100
40.	Nižnan Ivan	Bratislava	1941	5:20	100
41.	Opatovský Peter	Vrbové	1964	4:15	100
42.	Örsi Anna	Eger HU		3:50	100
43.	Páchnik Ctibor	Šúrovce	1953	5:00	100
44.	Páleník Emil	Čierne Kľačany	1947	2:35	100
45.	Páleník Emil	Veľké Vozokany	1972	23:30	100
46.	Páleník Matej	Veľké Vozokany	1992	21:10	100
47.	Pisarovič Michal	Smolenice	1988	2:40	100
48.	Reiter Svätopluk	Trenčín	1958	6:00	100
49.	Revesz Adam	Göd HU	1972	3:50	100
50.	Riedunger Csaba	Solymár HU	1968	3:50	100
51.	Říha Jozef	Bratislava	1981		56
52.	Sabo Jozef	Trnava	1965	6:34	100
53.	Sasák Jaromír	Osuské	1951	2:35	100
54.	Slivka Martin	Bratislava	1988		60
55.	Suchoň Tomáš	Špačince	1990	5:30	100
56.	Surán Július	Tlmače	1940	5:35	100
57.	Svatík Peter	Selec	1969		60
58.	Svrček Vladimír	Bratislava	1932	5:30	100
59.	Šubrt Peter	Bratislava	1979		80
60.	Šulek Karol	Trnava	1950	2:25	100
61.	Tarnai Máté	Budapest HU	1975	3:00	100
62.	Turek Michal	Praha CZ	1982	7:10	100
63.	Valo Peter	Trebatice	1987	22:05	100
64.	Vávro Rastislav	Trnava	1971	2:30	100
65.	Virsik felix	Bratislava	1970	7:10	100

Cyklo			rok narodenia	čas príchodu - Špačince	KM
1.	Béber Martin	Vinosady	1989	19:20	100
2.	Číčová Petronela	Melčice-Lieskové	1985	19:55	100
3.	Ducár Igor	Bratislava	1990	19:20	100
4.	Heteš Martin	Chtelnica	1982	19:55	100
5.	Holbíková Evka	Šintava	1979	19:55	100
6.	Kučera Ján	Marianka	1956	20:25	100
7.	Melicher Marek	Špačince	1996	15:30	100
8.	Melicher Miroslav	Špačince	1967	15:30	100
9.	Merker Stanislav	Bratislava	1974	20:25	100
10.	Nádaský Jozef	Trnava	1959	19:00	100
11.	Peciar Adam	Trnava	1987	19:35	100
12.	Suchoň Daniel	Špačince	1999	23:05	100
13.	Suchoňová Gabriela	Horné Dubové	1983	23:05	100
14.	Velický Tomáš	Šelpice	1983	19:35	100
15.	Virgovič Miroslav	Pezinok	1989	20:00	100

V cieli boli vyhodnocované súťaže Malokarpatský Superdiaľkoplaz a Slovenský Superdiaľkoplaz.

Ako dopadol Malokarpatský Superdiaľkoplaz (MKSD) v roku 2012, ktorý obsahuje v sebe magickú dvanástku. Číslo dvanásť je naozaj magické. Veď rok obsahuje 12 mesiacov, poludnie je o dvanástej, polnoc o ďalších dvanásť hodín navyše, apoštolov bolo dvanásť, vlajka EU má dvanásť hviezdičiek, v piatok dvanásteho nie je nešťastný a nakoniec aj dvanásť miliónov v banke na mojom účte by bolo číslom magickým.

Prekonal sa rekord v počte úspešných absolventov a dosiahol číslo 34 diplomov a tanierikov (bože, kto ich bude hradiť?). Klub MKSD získal ďalších osem nových členov a prekonal tak stovku a zastavil sa na čísle 106. Ocenenie MKSD za 16 ročníkov existencie bolo udelené celkom 368 krát. Zaujímavý je aj “zemepis” turistov – (odkiaľ pochádzajú), ktorí ocenenie získali od počiatku až dodnes: Bratislava. Bánovce n. Bebravou, Brno, Budapešť, Brezová p. Bradlom, Čierne Kľačany, Dohňany, Hlohovec, Hurbanova Ves, Hubina, Križovany, Lovinobaňa, Kvašov, Mníchova Lehota, Nové Mesto, Nitra, Osuské, Prievidza, Pezinok, Praha, Pochabany, Piešťany, Považská Bystrica, Poprad, Rohožník, Stupava, Špačince, Šulekovo, Šaľa, Šúrovce, Senica, Smolenice, Tesla, Trnava, Trenčín, Tlmače, Tanvald, Vrbové, Veľké Vozokany, Veľký Krtíš (40).

Už i z tohto prehľadu vidieť, že MKSD nie záležitosťou len turistov z regiónu Malé Karpaty, ale je to záležitosť značnej časti Slovenska i kúska zahraničia.

Už i z týchto údajov a čísel je vidieť, že výkonnostná turistika, ktorá bola tak dlho zaznávaná a potláčaná, rastie do kvality i kvantity a že pojem výkonnostná turistika znamená podať i dajaký výkon a že to nie je prechádzka ružovým sadom. Absolvovať stovku je, aj keď už nie obdivuhodný (stále viac a viac turistov je schopných absolvovať stovku, viď Trnavská stovka, takmer tristo úspešných), ale stále náročný výkon. A absolvovať tri malokarpatské pochody v jednom roku, už aj z časových, termínových dôvodov je ešte stále obdivuhodný výkon. Zatiaľ čo v období pred textilnou revolúciou funkcionári iba hromžili na stovky, “demokratickí funkcionári” nezostali na polceste a pochody nad 50 km na dlhú dobu vyčiarkli zo svojich “klasifikačných poriadkov” a tým si mysleli, že ich zakázali. Napriek ich tvrdohlavému počinu (nevieme čo tým chceli dokázať, keď sa takto odtrhli od reality, svoju “odbornosť”, svoju moc, svoju hlúpu ješitnosť?) turisti i naďalej pobehovali, svižným krokom zdolávali kilometre, ktoré prekračovali “stanovený limit” na turistických chodníčkoch aj bez požehnania časti vrchnosti (lepšie povedané spodnosti). Samozrejme, že ten svižný krok, či poklusávanie sa niekedy na konci pochodu menil na menej estetický šmatľavý presun a tu bolo treba prejaviť trochu sebazaprenia, odolnosti, húževnatosti na dosiahnutie svojho cieľa, ktoré nám tak veľmi chýbajú v iných sférach ľudskej činnosti. Aby som skutočne vedel vychutnať čo je to pohodlie, ktoré tak často až nadmieru aplikujeme sedením pri TV alebo PC, musím poznať aj tie opačné pocity, únavu, vyčerpanosť, trochu aj bolesť od otlakov, pohľad z úpätia kopca na vrchol, na ktorý sa musím dostať, či iné menej príjemné veci spojené s výkonnostnou turistikou. Vie si niektorý z tých “zákazníkov", myslíme tým ľudí, čo zakazujú to, čo sami nikdy neokúsili, čo sami ani nepoznajú, čoby nikdy ani nezvládli, len majú jednoducho moc niečo zakázať, akým povzbudzujúcim impulzom je pre turistov niekoľko kilometrov pred cieľom predstava oroseného pohára piva, teplá alebo studená sprcha v cieli pochodu? Títo “zákazníci”, by si mali uvedomiť, že turisti sú schopní ľudia, ktorí nielenže vedia zvládnuť aj tieto náročné podujatia, ale vedia si ich aj sami organizovať, bez ich požehnania alebo “pomoci”. Veď napríklad malokarpatské stovky majú za sebou neprerušene už okolo 30. ročníkov a Trnavská stovka bude na budúci rok organizovať už svoj 40. ročník. Tieto pochody sa organizovali aj v čase temna, aj keď to temno má dlhú životnosť a veľmi pomaly a ťažko sa stráca aj z dnešnej reality. Je priam šokujúce dočítať sa, že dajaký funkcionársky tajtrlíček neuzná turistovi dajaký výkon (klasifikáciu) len preto, že daného turistu nepozná. Ako ho aj môže poznať, keď na podujatiach daného charakteru sa sám nezúčastňuje a ani sa nepríde nikdy pozrieť medzi plebs. Len pre dokumentovanie absurdnosti tohto postoja uvádzam rovnako absurdný a neskutočný prípad. Viete si predstaviť, že otecko príde na matriku zaevidovať si “svoj výkon”, narodenie malého občana a matrikár mu nevystaví rodný list z dôvodu, že matrikár toho malého občana nepozná ?

Nakoniec by bolo vhodné uviesť tabuľku s menami účastníkov, ktorí získali najviac týchto ocenení. Je to dosť dôležité, lebo na čele tejto tabuľky je dlhodobo (dokedy) autor tohto článku.

Sú ľudia, ktorí sa ľahko dostanú do čela a ľudia, ktorí idú poslušne za nimi.
R. THÁKUR

Taniere pre ocenených sú už hotové, možno si ich vyzdvihnúť u Ivana Nižnana na pochodoch TJ Tesla a dohodnúť sa s ním o termíne odovzdania cez tel. č.: 0903-620 653.

Turisti napísali v roku 1984
Ako bude vyzerať diaľkový pochod "Čože je to päťdesiatka" v roku 2001

Organizátori diaľkových pochodov (DP) TJ Tesla Bratislava každoročne vydávali ku svojim pochodom špeciálny bulletin "Diaľkové turistické pochody TRIKRÁT TURISTICKÁ TESLA", kde sa podrobne rozoberala trasa, miestne zaujímavosti, časový rozvrh kontrolných stanovíšť a rôzne iné informácie týkajúce sa pripravovaných podujatí. v bulletine z roku 1984 bol uverejnený zaujímavý pohľad na organizovanie DP "Čože je to päťdesiatka" ako si ho organizátori predstavujú že bude vyzerať v roku 2001. Teraz, v roku 2012, zostáva na čitateľovi, aby si porovnal súčasnú realitu organizovania turistických podujatí s predstavou organizátorov spred skoro 30-timi rokmi.

V minuloročnom bulletine k diaľkovému pochodu "Čože je to päťdesiatka" sme vám popísali jednotlivé významné miesta, cez ktoré vedie naša trasa. Dnes sme si na pomoc prizvali niekoľkých samozvaných futurológov, ktorí nám popíšu trasu i priebeh pochodu v roku 2001.

Schopnosť poznávať nielen minulosť a prítomnosť, ale i nejestvujúcu budúcnosť, fascinovala ľudstvo od jeho vzniku. Ten, kto sa zúčastnil na predchádzajúcich ročníkoch nášho DP, určite nepochybuje, že náš diaľkový pochod prežije i rok 2000. Zábezpekou je i tá skutočnosť, že pešia turistika je obľúbená a získava si čoraz väčšiu obľubu. Niektoré jej prvky prenikajú i do iných športov. v mnohých športových disciplínach už roky "prešľapujeme" na jednom mieste, naši výkonnostní futbalisti sú schopní neraz "odpochodovať" i celý zápas.

Náš futurologický príspevok nie je stavaný len na vedeckej báze, bude to i nezáväzné snívanie s voľnou tvorivou licenciou.

Zraz všetkých účastníkov 23. ročníka diaľkového pochodu bol v reprezentačnom podnikovom rekreačnom stredisku pri Červenom Kameni. Vysoká, niekoľko poschodová budova tvorí dominantu celého okolia. Je vybavená krytou plavárňou, športovou halou, saunou a ďalšími vymoženosťami začínajúceho sa 21. storočia. Slúži k regenerácii fyzických, ale najmä duševných síl pracujúcich podniku. Práve v čase štartu pristál na priľahlom letisku veľkokapacitný aerotaxík, ktorý priviezol skupinu pracovníkov, ktorým sa skončil štvorhodinový týždenný pracovný úväzok. Na jednom z množstva ihrísk s umelým trávnikom sa pripravujú nohejbalisti našej telojednoty (názov telovýchovná sa skrátil na uvedený z dôvodov, že už nebude potrebné vychovávať) na nasledujúcu sezónu. Tohto roku dali prednosť príprave doma pred prípravou v zahraničí. Na minuloročný štart našich nohejbalistov na Barme doteraz radi spomínajú Barmani a ešte viac barmani.

Organizátori nás vedú dlhou chodbou, ktorou sa dostávame ku kabínam domácich turistov. Zaklopeme na dvere (iba zo zdvorilosti, lebo videovrátnik už dávno predtým oznámil náš príchod) a vchádzame dnu. Ocitáme sa v rozsiahlej a veľmi vkusne zariadenej kabíne domácich, v ktorej vládne čulý ruch. Na masážnom stole pod rukami zručného maséra sa striedajú účastníci pochodu. Niežeby nemali k dispozícii najmodernejší prístroj ROBMAS 007 (skratka neznačí spôsob rob masáž, ale znamená robot - masér), ale ručná práca je ručná práca. Displej terminálu chŕli posledné údaje o trase, počasí i súperoch.

Nad poruchou videorekordingového zariadenia sa netreba rozčuľovať. Technika niekedy zlyháva i v 21. storočí. To, čo naši otcovia považovali za dar civilizácie a vedy, stalo sa pre naše deti samozrejmosťou; čo vtedy bolo stĺpom pokroku, dnes je jediným zo stromov v lese.

Na veľkej svetelnej tabuli udáva tréner posledné pokyny, určuje zostavu na dnešný pochod a taktiku zdolávania - nie súpera, ale terénu. Tajomník oddielu hovorí niečo o prémiách pre družstvo v prípade záchrany v I. národnej turistickej lige. Pridáva sa i podpredseda - pôvodným povolaním od čierneho remesla a pridáva k oficiálnym prémiám i niečo z čierneho fondu. Sem-tam počuť i niečo o rozhodcoch i hráčoch súpera, ale to sú ničím nepodložené domnienky. Skrátka, v kabínach vládne atmosféra, aká dakedy vládla v kabínach našich futbalových či hokejových mužstiev.

Čas je neúprosný a hlavný rozhodca pozýva turistov na štart. Na štartovej čiare sa začína formovať dlhý rad pestrofarebne oblečených turistov v najnovšej a najmodernejšej výstroji i s množstvom rôznych povolených a žiaľ i nepovolených reklám. Diaľkové pochody sú už dávno olympijskou disciplínou. Neustále sa rozširujúci počet disciplín prinútil MOV siahnuť i na ďalšie ročné obdobia, a tak DP sú zaradené na program jesenných olympijských hier (JOH).

Veľkou farebnosťou a pestrosťou v oblečení vynikajú najmä zahraniční pretekári. v tohtoročnej štartovnej listine je nápadný značný pokles počtu afrických turistov. Je to odrazom celkového zníženia záujmu Afričanov o turistiku v dôsledku nedostatočného značenia turistických chodníkov v pralese, a tým i veľkého počtu poblúdilcov.

Od štartu sa asfaltovou cestou dostaneme popri hrade Červený Kameň, ktorý mimochodom vôbec nie je postavený na červenom kameni (a Modrý Kameň je!), do lesa (les - v minulosti rozlohou určitá plocha, na ktorej stáli stromy a dokonca sa preháňala lesná zver), kde pokračujeme tartanovou cestičkou k Zochovej chate. Zo "zošky" - ako ju populárne nazývali naši predkovia, sa dostaneme po umelom trávniku - miestami vyblednutom, až k úpätiu Skalnatej a pohyblivými schodmi na vrchol.

Na kúsok opustíme červenú značku a lesnou autostrádou prídeme do Lipín, kde navštívime skanzen TESLA. v tomto prírodnom múzeu sú postavené drevené chatky, ktoré podľa výskumov historikov slúžili v minulosti na rekreáciu našich predkov. Je to historická pamiatka ochotná vydávať čisté svedectvo o bohatstve ducha, pracovitosti a majstrovstve našich (predkov) predchodcov, dôkaz šikovnosti a zručnosti i kultúrnej vyspelosti národa. Po krátkom zastavení pokračuje naša cesta okolo lesnej škôlky, odkiaľ každoročne prichádzajú na náš trh umelé vianočné stromčeky. a už je tu kopec Somár, ktorý si svoje pekné meno zachoval až do dnešných čias (roku 2001).

I tu sa relatívne málo zmenilo. Vybudoval sa tu aeromotel (čím sa odrazili pokusy a snahy gigantomanov o vybudovanie kozmomotela), je tu nová ležačka do Pezinka, ktorá nahradila pôvodnú sedačku a ďalšie menej významné stavby. o kúsok ďalej prechádzame chránenou prírodnou oblasťou, v ktorej sa zachovalo niekoľko pôvodných stromov, ktoré boli typické pre vtedajšiu flóru. Touto oblasťou vzhľadom na jej malú rozlohu prejdeme veľmi rýchlo a dostaneme sa ku križovatke s modrou značkou, ktorá je vzhľadom na veľkú frekventovanosť riadená pikopočítačom 8. generácie (kde sú tie časy elektrónkových, ako sa to s obľubou niekedy písavalo). Do vstupnej jednotky počítača každý účastník vkladá svoju osobnú kartu a na základe údajov na nej vyhodnotí doterajší priebeh pochodu (kam sa hrabú tie niekdajšie tajné i obyčajné kontroly), stanoví optimálny priebeh ďalšieho pochodu, spočíta doterajší výdaj energie a určí množstvo i zloženie občerstvenia.

Už je čas opustiť občerstvovaciu stanicu a niekoľkokilometrovým pohyblivým chodníkom sa dostaneme do chránenej umelej oblasti, v ktorej sa uchovávajú pre budúce pokolenia vymoženosti dnešnej doby (rôzne odrody umelých trávnikov, umelé listnaté i bezlistnaté stromy a pod.). Práve dnes tu poľovníci inšpirovaní históriou a zväzarmovcami usporiadajú hon na líšku - samozrejme že umelú.

Blížime sa k záverečnej časti nášho pochodu, k Šedivému Krížu, ktorý sa pôvodne nazýval "biely", ale od smogu i vekom zošedivel. Dnes rovnako ako v minulosti je to stredisko prímestskej rekreácie. Húfy rekreujúcich sa sem dopravuje bratislavské metro - trasa H (predchodcom bola známa rýchlodráha), ktoré tu má konečnú zastávku. Ešte musíme prejsť prekrásnou alejou (pouličných svetiel) a už je tu cieľ! v cieli nás očakáva s ohľadom na mimoriadnu pracovnú stredu značný počet divákov, ktorí nadšene aplaudujú športovcom, ktorí v 21. storočí sú schopní prepravovať sa pomocou vlastných nôh. Sú tu desiatky novinárov, fotoreportérov i reprezentační tréneri. Kde-tu je vidieť i to, čo neradi vidíme na našich športoviskách a čo nás bude stáť ešte veľa výchovno-propagačnej práce. Sú to lanári, šíbri, rôzni mecenáši, ktorí s mešcami plnými peňazí lanária popredných diaľkárov do ich chýrnych klubov...

"Tak si myslím jestli nekecáš" - zazdal sa mi hlas Švejka, prebudil som sa a vrátil do súčasnosti, síce skromnejšej, ale o to krajšej.

Myslíte si, že na budúci rok sa budete mať lepšie?
Myslíte si, že aspoň vaše deti sa budú mať lepšie?
Možno sa ani jedno nesplní, ale zaručene sa budú
mať vaše deti lepšie ako vaši vnuci!

Ľudia vždy snili o lepšej budúcnosti, politici každej doby sľubujú občanom svetlejšiu a lepšiu budúcnosť, zatiaľ čo oni tú lepšiu budúcnosť si už pretavili do súčasnosti a už si ju užívajú. Ešte v dosť hlbokom minulom storočí sme v bulletine Trikrát Turistická Tesla pre rok 1984 uverejnili tak trochu futurologickú, tak trochu verneovskú, nadnesenú, ale predovšetkým so značnou dávkou irónie napísanú víziu, ako bude vyzerať náš pochod Čože je to päťdesiatka, keď idú s nami i dievčatká o niekoľko rokov neskoršie. Článok mal názov Naša trasa v roku 2001. Dnes žijeme už dlhšiu dobu v tom vysnívanom treťom tisícročí, dnes, keď od roku 2001 uplynulo už viac ako desať rokov, skúsme si tú našu dosť naivnú predstavu porovnať s dnešnou realitou, v čom sa to naše vtedajšie videnie budúcnosti líši od reality. Samozrejme, že to vyhodnocovanie berieme a musíme brať s veľkou dávkou recesie. Je pravdou, že človek by si mal stavať radšej vysoké ciele ako žiadne. Niečo sa splní, niečo nie. Všetko sa splní iba špekulantom a podvodníkom. Je pravdou, že v čase písania článku sme sa na budúce tisícročie, na rok 2000 pozerali s veľkou úctou a nádejou, na čas, keď už všetko bude takmer výborné. Rok 2000 bol modlou, vysnívaním idolom, cieľom mnohých snažení. Starší turisti si pamätajú na známeho turistu Janka K., ktorý nám na pochodoch toľko narozprával o treťom tisícročí. Veď v tom čase bola v móde a veľmi často sa kládla otázka: Prežijú rok dvetisíc? Ako sme sa mýlili. Trošku lepší matematici (stačia aj počtári) museli nás vyviesť z omylu, že nové tisícročie nezačína rokom 2000, ale je len posledným rokom toho odchádzajúceho tisícročia. My sme správne rok 2001 v našom článku označili ako začiatok nového tisícročia. Už v úvode sme sebavedome prehlasovali, že náš pochod prežije aj rok dvetisíc a on skutočne ešte žije aj dnes. Jedna z mála predpovedí, ktoré sa splnili. o to viac sme sa mýlili, keď sme plánovali, že štart pochodu (vtedy náš pochod sa skutočne štartoval z Píly), zraz turistov začne v novovybudovanom podnikovom, reprezentačnom rekreačnom stredisku pri Červenom Kameni. Dnes nielenže nie je nové rekreačné stredisko, ale už viac ako dvadsať rokov neexistuje ani podnik Tesla. v naivnom ošiali po textilnej revolúcii bol nezmyselne zlikvidovaný ako jeden z prvých podnikov už v roku 1991. Splnilo sa, ba až prekročilo konštatovanie, že pracovníci Tesly budú mať štvorhodinový pracovný úväzok. Pracovníci Tesly prešli na nula hodinový úväzok. Nesplnila sa ani predpoveď, že teslácki nohejbalisti, v tom čase niekoľkonásobní majstri Slovenska, nebudú hrať v Barme a ani by nemohli, lebo nohejbalový oddiel Tesla je už dávno históriou. Konštatovanie pri poruche videorekordéra, že technika zlyháva aj v 21. storočí je pravdivé. Ani výkonnostná turistika sa nestala olympijským športom a ani JOH – jesenné olympijské hry sa dosiaľ nekonajú. Na druhej strane sa splnilo, že na naše pochody budú chodiť i zahraniční turisti. Tohto roku sme na našej stovke zaznamenali účasť turistov z Čiech, Maďarska, Rakúska i Švajčiarska. Afričania stále nechodia. Tvrdenie o skanzene v Lipinách (tam mala Tesla svoje rekreačné stredisko, ktoré pozostávalo z murovanej jednoposchodovej centrálnej budovy a s 10 chatkami v okolí) sa až príliš rýchlo naplnil. Krátko po tom, čo ho sprivatizoval nový majiteľ, ktorý mal predstavu, že bude musieť zohnať iba človeka, ktorý bude odovzdávať kľúče a peniaze, sa budú rekreanti hrnúť až to nebude pekné. Kľúčiar neprišiel a za krátko boli chatky i budova povykrádané, opustené a schátralé, že to naozaj vyzeralo ako zničený skanzen. Veľmi sme sa nemýlili ani s tým počítačom a ďalšími generáciami počítačov (bolo to v roku 1984). i tu je vidieť, že už vtedy sme boli technikmi a expertmi na číslicovú a špeciálnu techniku. Ani metro na Biely Kríž sa nepodarilo vybudovať. So zadosťučinením konštatujeme, že veď ani dlho sľubované metro v meste sa nerealizovalo. Mali sme pravdu, že turisti diaľkári sa budú v čase, keď naše ulice sú neúnosne prepchaté autami a zápchy na cestách sú na dennom poriadku, keď za volantom vídame aj mladé devy, ktoré už svoje pekné nohy nepoužívajú na chôdzu a ich jediným cvikom, ktorý ovládajú, je roznožka, že sa ešte aj v tomto čase nájdu čudáci, ktorí sa prepravujú a dlhé kilometre šliapu po vlastných. Aj tie záverečné Švejkove slová, ale aj ďalšie Švejkove výroky budú ešte dlho pravdivé alebo budú aspoň zabávať ľudí. Švejk bude ešte dlhé roky v aktívnej službe. Tie predpovede nám veľmi nevyšli. Ale veď predpovede nevychádzajú ani meteorológom a aj Vernemu sa niektoré sny naplnili až o hodne neskoršie. Nakoniec nás ani vo sne nenapadlo, že ten článok budeme “hodnotiť” niekedy v roku 2012. Napriek všetkému svet, ľudstvo ide dopredu, veľmi rýchlo, ale pokrivkáva v sociálnej a ekonomickej oblasti. Problémom je, že sa rozvíja až príliš nerovnomerne. Je to ako vo veľmi hornatej krajine. Niektorí sú na vrchole (tých je najmenej, tam sa vyšplhá iba “elita”), iní na svahu a najväčší počet je dole v doline a niektorí dokonca pod zemou. A propos, viete čo urobia s baníkom, ktorý zomrie? Dajú mu tri dni dovolenky a šup s nim pod zem.

Veľký rozprávkar Christian Andersen, ktorý hľadal únik z reality v ríši snov, povedal, že v každom človeku žije dieťa, čo túži po živote v rozprávke. Tento autor napísal rozprávku (na ktorú námet získal práve v Bratislave) o chudobnom dievčatku, ktoré v plameni zápalky v chladnej noci prežilo vo fantázii vlastnú predstavu o šťastí. Bohatstvo i šťastie majú rozličné formy.

Turistické podujatie organizované už 22 rokov malo pravdepodobne svoj posledný ročník. Kolektív organizátorov vzhľadom na svoj vysoký vek (okolo 70 rokov a viac) je už organizovaním tohto náročného podujatia unavený. Medzinárodný týždeň turistiky na Valašsku (MTTV) 2012 sa tento rok uskutočnil v termíne 14. - 20. 7. 2012.

Každoročne organizátori umožňovali účastníkom prenocovanie aj z piatka na sobotu. Tento rok nebol výnimkou. Ubytovanie na lôžkach bolo možné v hoteli KAMU a v internáte strednej školy. Ubytovanie na podlahe bolo poskytnuté v telocvični ZŠ Trávniky. Dosť účastníkov túto možnosť aj využila.

Na MTTV cestujem po skončení pracovnej doby rýchlikom Bratislava - Trenčín - Púchov a následne expresom do Vsetína. z cestovania som mal jeden zvláštny zážitok. Medzi stanicami Nové Mesto nad Váhom a Trenčianske Bohuslavice v rámci výstavby železničného koridoru bol vyrazený tunel. v piatok 13. 7. 2012 okolo 7.00 h sa jazdilo po jednej koľaji pôvodnou trasou železničnej trate. Okolo 8.00 h presmerovali železnice dopravu na jednu koľaj cez tunel. Počas môjho cestovania vládol na pôvodnej trati čulý ruch. Viacero partií demontovalo trakčné vedenie. Pri Trenčianskych Bohuslaviciach už bolo vidieť aj rozpaľovanie koľajnicových pásov. Vplyvom výluk rýchlik do Púchova prišiel zmeškaný, takže som vlastne prestupoval z vlaku do vlaku.

Vsetín ma privítal menšou prehánkou, ale prvý dojem z mesta som mal, že je rozkopaný. V priestoroch ZŠ pozdravujem organizátorov, hneď platím účastnícke a ubytovacie poplatky. V telocvični mám už pripravenú hrubú žinenku na mojom pravidelnom mieste. Už v piatok stretávam niekoľko svojich známych.

V tomto dni pricestúva veľká časť účastníkov. Osobne ráno si na registrácii zakupujem ešte lístky na autobusové zájazdy a vstupenku na záverečnú tancovačku. Účastníci v sobotu si robia vlastný program (mestské a prímestské okruhy IVV, plnenie podmienok rôznych oblastných turistických odznakov, prípadne zháňanie rôznych turistických suvenírov - turistické známky, magnetky, výletky, nálepky, vizitky, štítky na palice a pod.).

Osobne som v sobotu navštívil Olomouc, Přerov, Kroměříž a Lipník nad Bečvou. Večer sa vo veľkej sále kultúrneho domu Vsetín uskutočnilo slávnostné zahájenie MTTV. o kultúru sa postaral folklórny súbor Vsacan (hudba, spev, tanec) a pani Jiřina Kašparová (krásne sprievodné slovo). Oficiálnosti za mesto Vsetín povedal zástupca starostu pán Pavelec (bývalý hokejista, medzi iným pôsobil 10 rokov v Slovane Bratislava - obdobie slávy napr. Rusnáka). Príhovor za KČT mal predseda oblasti Valašsko Chřiby. Hlavný organizátor nás oboznámil s programom čo nás čaká a neminie, z jeho reči bolo cítiť, že toto je posledný ročník.

Nedeľa, 15. 7. 2012 - "Valašskem křížem-krážem Bílé Karpaty a Javorníky"

V úseku Valašské Příkazy - Horní Lideč bol presun vlakom. Doprava na štart a z cieľov vlakom. Osobne som absolvoval 37 km, pretože sa mi na zastávke Lidečko obec nechcelo čakať 2 hodiny. Moje nohy ma odniesli na stanicu Horní Lideč, kde išiel expresný vlak Žilina - Praha cez Vsetín. v nedeľu večer bola možná relaxácia v krytom bazéne, prípadne plnenie podmienok IVV v plávaní.

Zvlášť náročný bol úsek vlastným značením Portáš - Nový Hrozenkov - Valašský Blatovy. Terénom sme šli cez niekoľko kopcov nejakým bočným hrebeňom. Výjazd na trasu 11 km bol autobusom, na trasy 22 a 27 km účastníci cestovali vlakom. Návrat zo všetkých trás bol vlakom.

V rámci MTTV býva utorok vyhradený autobusovému zájazdu na Slovensko. Tento rok sa šlo do oblasti Veľkej Rače. Autobusom sme sa priviezli po trase Vsetín - Velké Karlovice - Makov - Čadca - Oščadnica Dedovka. Nasledovala jazda 4-sedačkovou lanovkou. Potom sme šli už po vlastných: Koliba - Veľká Rača - sedlo pod Orlovom - sedlo pod Senkovom - Stará Bystrica. V oblasti Veľkej Rače bolo veľké množstvo čučoriedok. Na chate Veľká Rača bolo možné urobiť platbu za suveníry a občerstvenie v zlotých, eurách a aj v českých korunách. v Starej Bystrici sme získali slovenské pečiatky IVV, pamätný list výstupu, prípadne aj výstupový odznak. Doprava späť bola autobusmi po trase Stará Bystrica - Čadca - Makov - Vsetín.

Doprava na štart kratších trás bola autobusom, z cieľa kombinácia autobus, vlak. v stredu večer bola ďalšia možnosť relaxu v krytom bazéne a plnenia podmienok IVV v plávaní.

Štvrtok, 19. 7. 2012 - "Valašskem křížem-krážem Vizovické vrchy a Bílé Karpaty"

Doprava na štart bola autobusom, návrat kombinácia autobus a vlak, prípadne len autobus.

Aj tento rok sa zúčastnil MTTV "Kudrna" aj so svojím dopravným prostriedkom (tragačom). Opäť vzbudzoval obdiv a pozornosť. Tento rok mal opäť vylepšenia. Pre svojich priateľov mal aj prekvapenie vo forme tragačovice so špeciálnym napĺňacím zariadením.

V piatok večer sa v malej sále kultúrneho domu Vsetín uskutočnilo ukončenie MTTV. Čestný predseda KČT pán František Moser ocenil dlhoročnú prácu organizátorov. Niekoľko slov povedal aj zástupca starostu Vsetína pán Pavelec. Zmienil sa i o pripravovanom stretnutí organizátorov MTTV a vedenia mesta Vsetín, kde má byť budúcnosť organizovania tohto podujatia prehodnotená. z toho vyplýva, že na 50 % sa uskutoční aj ďalšie pokračovanie, ale uvidíme.

22. ročníka MTTV sa zúčastnili turisti z Česka, Slovenska a Nemecka, celkom 194 účastníkov. Boli vyhlásené rôzne naj... Najmladší účastníci z Česka boli Eliška Polničová (7 rokov) a zo zahraničia Švidroň (6 rokov). Opačný pól: Česko - Bohuš Vokroj (1929), zahraničie - Alexander Haas (1928). Najvzdialenejší účastníci boli z Česka z Chebu a zo zahraničia z Drážďan.

Po oficiálnostiach nasledovala tanečná zábava. v rámci zábavy bolo vyhlásené aj sólo pre organizačný štáb. Vstupenky na zábavu boli zlosovateľné, skoro každý niečo vyhral.

Autorská poznámka: Už dávnejšie sme v našom mesačníku sľúbili, že hoci je orientovaný ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou oblasti Malých Karpát a okolia, že budeme pre spestrenie našich čitateľov oboznamovať aj s tým, čo sa v turistike deje na západ od našich hraníc. Takto to už činíme niekoľko rokov vo forme zápisníkov, poznámok, meteorologických a štatistických údajov, esejí, popisov trás, či ako nazvať menom tento literárny útvar. Aby náš mesačník nebol iba pestrý, ale aj vyvážený, sme sa už dávnejšie rozhodli, že čitateľov budeme podobnou formou informovať i o podujatiach na východ od našich hraníc. Už sme prvý príspevok pod názvom Putovanie za Nikolom Šohajom lúpežníkom uverejnili, a tak po dlhšej odmlke uverejňujeme ďalší príspevok z podujatia spoza východných hraníc.

Toto turistické podujatie tento rok oslávilo malé s porovnaním s výročím VOSR (veľké) výročie, totiž sa konal už 20. ročník. MTPU sa uskutočnil v termíne 10. – 17. 7. 2011. Centrom podujatia bol gorod Užgorod, presnejšie Boľšaja ploščaď, kde sídlil organizačný štáb, byro a súčasne tu boli ubytovaní turisti i turistky v telocvičniach i mimo nich, niektorí na podlahe, iní posediačky na stoličkách. Iní turisti mohli byť ubytovaní aj inak.

Organizátori umožňujú ubytovanie aj z piatka na sobotu (a naopak). Viacero turistov (ale aj ja) túto možnosť využilo (ostatní nie).

Ráno o 6.00 (t.j. 5.00 nášho času) začína registrácia účastníkov MTPU. Na základe prihlášky sa platia poplatky za ubytovanie, účastnícke poplatky, poplatky za pešie zájazdy, kupujú sa cestovné lístky na vývoz, vstupenky na garmoničnij galop, zápisníky dla zažigania a ďalšie dobrovoľné poplatky. Suveníry tože. Veľká väčšina turistov využila sobotu na cestovanie zo svojich domov, resp. z iných lokalít.

V sobotu bol voľný turistický program. Osobne v sobotu som sa bol pozrieť v Nevickoje a gorode Orchovica. Tieto výlety mi poskytli 15 km za slnečného počasia a teploty 31 °C.

Vo večerných hodinách sa vo veľkej sále uskutočnilo zahájenie podujatia. k turistom sa prigovorili dežurnuje gorodov i turističnije rukovoditeli.

Časť účastníkov bola prevezená z Užgorodu do Perecyna. Ostatní cestovali peši. Organizátori pripravili takéto trasy:

Mali sme slnečné počasie, počas celej trasy popŕchalo, teplota bola 32 °C. Drobné občerstvenie zabezpečili lesné plody a hríby.

Aj v pondelok bola doprava podobne organizovaná ako v nedeľu. Časť turistov bola prevezená autobusom, časť išla peši. Boli pripravené tieto možnosti

Pravidelne v rámci MTPU sa uskutočňujú aj autobusové zájazdy na územie Slovenska. Tento rok bolo vybraté pohorie Vihorlatské vrchy. Viezli nás tri autobusy, ale ten jeden sa pokazil, preto sa musel vrátiť.

Bolo možné absolvovať viacero túr, ale keďže sa jedná o Slovensko a toto pohorie poznáte, nebudeme popisovať jednotlivé trasy.

Pekné slnečné počasie s teplotou 31 °C a možno aj viac. Za poplatok si účastníci mohli prenajať kolobežku a zviesť sa. Jazdci si museli nasadiť cyklistické alebo kolobežkárske prilby, keď ich nemali, museli si ich prenajať.

Pretože MTPU oslavoval svoju dvadsaťročnicu, organizátori pripravili autobusový zájazd. Keby nemali dvadsaťročnicu, autobusový zájazd by sa nekonal. Po absolvovaní krátkeho pochodu nasledoval odjazd autobusmi do obce Cholmec, kde nasledovala návšteva vodných (vodkových) sklípku. Osobne som sa zájazdu nezúčastnil, ale cestoval do uvedenej oblasti vlakmi. Moja vlastná trasa merala 27 km. Počasie slnečné a teplota 33 °C. Sklípnici mali problémy pri východe slnka.

Tento deň boli posledné oficiálne trasy, lebo sa podujatie končilo. Trasy uvádzame iba v skratkách:

Priemerná denná teplota počas podujatia bola 32,2 °C, v noci o niečo nižšia. Upozornenie turistom: teploty sa merali neciachovaným teplomerom, takže sa mohli vyskytnúť dajaké nepresnosti. Vo večerných hodinách sa uskutočnilo ukončenie MTPU spojené s tancovačkou. Ja som sa osobne nezúčastnil.

Možnosť individuálnej turistiky, ale väčšina účastníkov cestovala do svojich domovov. Ukrajinský turistický nezmar Alexander Volodkin pokračoval so svojou kamarátkou na hrebeňovku.

KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiada dňa 13. októbra 2012 28. ročník turistického podujatia Pochod bankových úradníkov. Oproti predchádzajúcemu 27. ročníku nenastala žiadna zmena. Trasa pochodu zo Smoleníc cez Brezinky, Sklenú hutu, Čermákovu lúku bude mať cieľ opäť v Harmónii v REŠTAURÁCII NA LÚKE (bývala Otčenáška), ktorá je od viacročného cieľa v reštaurácii Bowling vzdialená cca 400 smerom hore po vedľajšej asfaltke (nie po hlavnej, ktoré vedie na Zochovu chatu). Odbočka z červenej značky vedúcej zo Zochovej chaty bude až do cieľa (cca 400 m) zabezpečená vlastným značením. Podobne, keby niekto išiel po modrej cez Zámčisko, bude aj táto odbočka zabezpečená vlastným značením. Na konci vyznačených odbočiek by ste mali natrafiť na veľkú lúku a na jej druhej strane je cieľ. V cieli na Vás čaká tradične drobné občerstvenie a 2 autobusy, ktoré priebežne poodvážajú účastníkov do Bratislavy.

Vážení turistickí priatelia, v mene organizátorov Vás pozývam na 28. ročník Pochodu bankových úradníkov a dovidenia na štarte v Smoleniciach, OÚ a v cieli v Harmónii v REŠTAURÁCII NA LÚKE !

TJ Tesla Bratislava organizuje mimoriadny dialkový pochod
z príležitosti likvidácie budovy klubovne

6. 10. 2012 VÝSTUP TRNAVSKÝCH TURISTOV NA OSTRÚ (VEĽKÁ FATRA) 28. roč.
(sobota) Spomienka na milovníka Ostrej - Petra Minárika Trampská osada Túlaví Psi

6. 10. 2012 POCHOD VIA DANUBIA - DUNAJSKÝ CHODNÍK 14. ročník
(sobota) OKST VIA DANUBIA Dunajská Streda

6. 10. 2012 JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM 40. ročník
(sobota) TJ ATOM Jaslovské Bohunice

13. 10. 2012 POCHOD BANKOVÝCH ÚRADNÍKOV 28. ročník
(sobota) KST Slovan banka Bratislava

14. 10. 2012 PRECHÁDZKA HISTORICKÝM MESTOM TRNAVA (IVV) 10. ročník
(nedeľa) RR KST Trnava

14. 10. 2012 PRECHOD KAMENNOU BRÁNOU 42. ročník
(nedeľa) oddiel VHT KST Pezinok

20. 10. 2012 JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 34. ročník
(sobota) KST Hlohovec

27. 10. 2012 MALOKARPATSKÁ 37-KA 7. ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.

1.	Blahuta Vladimír	Hubina
2.	Svrček Vladimír	Tesla
3.	Opatovský Peter	Vrbové
4.	Lietavec Miroslav	Špačince (ŠPCH)
5.	Kadlečík Ivan	Veľké Kostoľany
6.	Hanuš Jaroslav	Tesla
7.	Barta Michal	Križovany
8.	Greguš Dalibor	Križovany
9.	Mihalovič Štefan	Senica
10.	Sasák Jaromír	Tesla
11.	Surán Július	Tlmače
12.	Páchnik Ctibor	Šúrovce
13.	Janechová Katarína	Trnava
14.	Kováč Peter	Pezinok
15.	Vávro Rastislav	Trnava
16.	Šulek Karol	Tesla
17.	Groman Peter	Tesla
18.	Nižnan Marián	Tesla
19.	Nižnan Ivan	Tesla
20.	Karel Jozef	Trnava
21.	Páleník Emil	Čierne Kľačany
22.	Páleník Emil	Veľké Vozokany
23.	Antal Jozef	Senec
24.	Čermák Roman	Pezinok
25.	Černoch Martin	Brno
26.	Gereg Branislav	Kvašov
27.	Heřman František	Bratislava
28.	Jančík Ondrej	Tesla
29.	Kolenák Anton	Smolenice
30.	Kováč Jaroslav	Hurbanová Ves
31.	Kubala Peter	Bratislava
32.	Machovič Radovan	Piešťany
33.	Mazán Peter	Veľký Krtíš
34.	Sabo Joko	Trnava

	Meno	organizo- vanosť	počet ročníkov
1.	Nižnan Ivan	Tesla	14
2.	Sasák Jaromír	Tesla	13
3.	Surán Július	Tlmače	13
4.	Šulek Karol	Tesla	12
5.	Groman Peter	Tesla	11
6.	Hanuš Jaroslav	Tesla	11
7.	Lietavec Miroslav	Špačince	9
8.	Páchnik Ctibor	Šúrovce	9
9.	Farkašovský Ladislav	Tesla	8
10.	Korčok Attila	Bratislava	8
11.	Valach Peter	Tesla	8
12.	Jančík Ondrej	Tesla	7
13.	Bada Peter	Trnava	7
14.	Parcer Ján	Prievidza	7
15.	Klokner Melichar	Tesla	6
16.	Mihalovič Štefan	Senica	6
17.	Greguš Dalibor	Križovany	6
18.	Obdržálková Jana	Bratislava	5
19.	Rím Ondrej	Tesla	5
20.	Nižnan Marian	Tesla	5
21.	Karel Jozef	Trnava	5

Meno	počet udelených ocenení
Surán Július	11
Nižnan Ivan	8
Šulek Karol	7
Groman Peter	5
Greguš Dalibor	3
Barta Michal	2
Janechová Katarína	2
Blahuta Vladimír	1
Jančík Ondrej	1
Kadlečík Ivan	1
Kolenák Anton	1
Mazán Peter	1
Páleník Emil st.	1
Páleník Emil ml.	1
Vavro Rastislav	1