september 2013
| Ročník 22. | 6 / 276 |
V tomto čísle nájdete:
VOPT – rovníkový odznak
Doplnenie kandidátov na MKSD a SSD - rok 2013
Výstup na Záruby 7. 9. 2013
17. národné stretnutie plešatých a bradatých turistov - Drienok 2013
Ocenenie MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ 2012
VIA DANUBIA - Dunajský chodník - história, pozvánka na 15. ročník
Jubilejné stretnutie čitateľov a priateľov Krás Slovenska 2013
60. slovenský letný zraz turistov - Bratislava, Zlaté Piesky
Pochod bankových úradníkov – pozvánka
Kalendár - október 2013
Motto “Ja budem veľmi stručný. Nerobia sa zápočtové cesty,
nerobia sa Výkonnostné odznaky turistiky (VOPT)”
Zo správy funkcionára na výročnej schôdzi KBT
VOPT – rovníkový odznak
Uvedené motto ani nie je v pravom slova zmysle mottom. Je to len citácia podstatnej časti správy klasifikačnej komisie prednesená na Výročnej schôdzi KBT? Celá správa ani omnoho viac viet neobsahovala. Na začiatku bolo ešte upozornenie, že správa bude veľmi krátka a naozaj bola. Už len sa uviedlo, že toto je správa o celoročnej činnosti klasifikačnej komisie a bodka. Na druhej strane táto správa mala aj pozitívnu črtu. Veď si len predstavte, keby takéto krátke správy predniesli aj zástupcovia ostatných presunových prostriedkov, ostatných sekcii, aké krátke mohlo byť celé zasadanie a koľko času by sa takto ušetrilo. V každej ľudskej činnosti sú obdobia, keď sa viac darí a obdobia menej úspešné. To len za oných čias graf “úspechov a činnosti” musel mať stále stúpajúcu úroveň. Každým týždňom, mesiacom, či rokom graf stále stúpal a stúpal do výšin, do svetlých a ešte svetlejších zajtrajškov. Muselo sa držať hesla:“spátky any krok”. Výkyvy, dajaké tie “sínusovky” vo výsledkoch a činnosti v hoc ktorej oblasti sú bežné a tolerujú sa. Lenže každá takáto “sinusovka” musí mať svoju úroveň a musí byť “na grafe činnosti” čo najvyššie umiestnená od nulovej úrovni. To je ako s lietadlom. Keď lietadlo letí vo výške 10 km dajaký ten stometrový prepad zvládne, ale keď lietadlo letí takmer pri zemi - hovorme o niekoľko stometrovom prepade. V tomto prípade už pomôže iba pohrebná služba. Keď niekto za celý rok nezaregistruje žiadnu činnosť, tak to už nie je ani sínusovka, ale rovná čiara zhodná s “nulovou osou”, to je celoročná nečinnosť a pasivita. Najhoršie však bolo to, že nikto z prítomných na tento stav nezareagoval, nikto nepovedal poďme niečo robiť, niečo urobme, aby sme sa od toho dňa odrazili. Vyzeralo to tak, že sa všetci s týmto stavom stotožnili a uspokojili. Aj to môže byť “riešenie”, ale potom načo máme v KST klasifikátorov a klasifikačné komisie. Ak nemajú prácu, ak nemajú opodstatnenie, treba ich zrušiť. Tu tiež pomôže len turistická pohrebná služba. Klasifikátori nedostali žiadnu úlohu aspoň pokúsiť sa riešiť tento problém, túto nečinnosť. Oni ako keby ani neboli. A oni ani de facto neexistujú.
Je asi pravdou, že sa zápočtové cesty, ktoré boli niekedy bežnou činnosťou turistických oddielov i jednotlivých skupín turistov, sa nerealizujú a nerobia. Prečo je tomu tak, je už viac menej jasné. Pri zbieraní podkladov pre kroniku spracovávanú z príležitosti 40. výročia organizovania Trnavskej stovky som natrafil na materiály už niekoľko desaťročí staré (takýto starý je i uvedený problém), kde turisti, a nie hocakí, kritizovali a zároveň aj navrhovali ako riešiť tento problém. Ich nápady nemuseli byť 100 %, ale určite boli rozumné a pomohli by riešiť vec. Jedným z autorov bol Peter Minárik, mimoriadne schopný organizátor turistických podujatí i spôsobilý turista – pešiak. Druhým z nich bol Rudo Pado, ktorý najmä v čase štúdia v Bratislave a pobyte v Bratisleve po ukončení štúdia urobil pre turistiku veľa ako organizátor, “publicista”, výkonný pešiak, typ podobný Petrovi.
Pred rokom či dvoma aj v našom časopise sa objavili ponosy na činnosť niektorých klasifikátorov. Takže pacient je dlhodobo chorý a trpí na nevyliečiteľnú chorobu. Nie dobré skúsenosti sme s klasifikačnou prácou – neprácou mali aj my Tesláci. S odstupom času sa nám tento náš prípad a jeho vyriešenie javí humorné až komické. Naši členovia turistického odboru robili cez dovolenkové obdobie turistické akcie, ktoré mali charakter ZC, len ich bolo potrebné dokumentačne spracovať. Na zisk III. výkonnostnej triedy v turistike bolo potrebné absolvovať tri ZC cesty určitej kategórie. Po prvej absolvovanej ZC sme odovzdali dokumentáciu na KST. O rok sa hotujeme na zápočtovku opäť, ale sme zistili, že na tú prvú ešte nikto ani nezareagoval. Napriek tomu sme absolvovali znovu ZC a druhú dokumentáciu sme zaslali aj so sprievodným listom. Tá bola potom zaslaná do Žiliny vtedajšiemu vrchnému klasifikátorovi. O pár dní sme dostali “rozhorčený list" od klasifikátora, kde nám vyčítal, že keď ideme robiť ZC, mali by sme ovládať príslušné regule a vedieť aj kam treba dokumentáciu zaslať. On to za nás urobil a poslal dokumentáciu na správne miesto (adresu neprezradil). My sme mu odpovedali v tom zmysle, že sme si klasifikačné regule osvojili a že si myslíme, že keď poštu doručíme do podateľne serióznej inštitúcie, pošta sa dostane do správnych rúk. Tentokrát už sme čakali dva roky a išli sme robiť tretiu zápočtovku. Dokumentáciu z nej už sme poslali do Žiliny vrchnému klasifikátorovi aj s “blahoprajným listom”, kde sme mu “blahoželali" k druhému výročiu, čo poslal našu predchádzajúcu dokumentáciu na to správne miesto, kde snaď ležia aj naše prvé dve dokumentácie. Samozrejme, že to už naštvalo aj vrchného klasifikátora a začal konať, a tak za tri mesiace sme mali vybavenú pre zúčastnených členov III. výkonnostnú triedu. Je až nepochopiteľné, že taká organizácia akou je KST, ktorá za to dlhé obdobie činnosti dosiahla veľa úspechov i veľmi slušnú úroveň (výborne značené turistické značky, aspoň v Malých Karpartoch, organizovanie letných a zimných zrazov, výstupov na Kriváň a pod.) dlhodobo trpí vo svojej štruktúre takúto humornú zložku.
Zámerom tohto článku nemá byť dajaký pesimizmus, ale práve naopak, má to byť také malé zadosťučinenie, že sa dá bojovať aj proti veterným mlynom a dôkazom toho, že keď sa možno ZC nerobia, ale VOPTy (VÝKONNOSTNÝ odznak pešej turistiky) sa plní a nie je pravdou to, čo sa uvádzalo v spomínanej správe. Už v prvých propozíciách VOPTu nebolo absolvovanie 1 000 km (aj, keď dosiahnutie tejto méty je tiež náročný výkon) konečným cieľom, ale schopní a vytrvalejší turisti mohli pokračovať k méte 3 000 km a podaktorí pokračovali v plnení až zdanlivo nedosiahnuteľnej méte 6 000 km. A tak ako mnohým nestačila tisícovka, mnohým nestačilo ani šesťtisíc. Chceli robiť naďalej výkonnostnú pešiu turistiku a nechceli skončiť s diaľkovými pochodmi. Táto aktivita turistov u rozumných funkcionárov môže byť len vítaná a žiadaná. Hlasy turistov na pokračovanie VOPTu u kompetentných nenašli žiadny ohlas. Dokonca vtedajší hlavný klasifikátor prehlásil, že to by bola už extrémna turistika. Keď som mu odpovedal, že keby aspoň občas sa prišiel pozrieť a absolvoval aspoň kúsok trasy, zistil by, že tie isté trasy, ktoré sa absolvovali pri tisícke, šesťtisícke, sa budú absolvovať aj pri tých ďalších výkonnostných stupňoch. Keď sme videli, že vtedajších kompetentných nezobudíme a keď sme tie naše turistické aktivity chceli realizovať ako členovia a v rámci KST, museli sme všetko potrebné pre pokračovania VOPT urobiť sami. Návrh sme prišli prerokovať na zasadanie výboru pešej turistiky pri KST. Predovšetkým predseda tento návrh nadšene privítal a keďže náš návrh končil pri 35 000 km, predseda navrhol, aby tým posledným bol rovníkový stupeň (40 070 km). My, aktívni šliapači, sme sa len usmievali, veď kto to kedy urobí čo len 35-ku a nieto ešte rovníkový stupeň. Napriek všetkým prekážkam umelo kladeným niektorými funkcionármi stalo sa. Tí, ktorí mali a majú v ich funkcionárskej naplní starať sa aj o rozvoj, nevieme či už z ješitnosti alebo skôr hlúposti potom, ako sa na prelome storočí rozbehlo plnenie nadstavbových stupňov, nám “pomohli” tým, že vydali nový tzv. minimalistický poriadok pre VOPT, označený aj ako hlúposť storočia. Pri jeho tvorbe zabudli, že keď aj ignoruje nadstavbové stupne, tento poriadok neumožňoval plniť stanovené podmienky týmto poriadkom, ani pre základné stupne a celých 5 rokov počas “platnosti” ich regule udeľovali vo svojom regióne VOPTy, ktoré boli udeľované v rozpore s tým, čo požadoval ich poriadok.
Na záver treba dodať, že udeľovanie nadstavbových odznakov VOPT už od svojho prvopočiatku bolo udeľované po schválení kompetentnými orgánmi KST (napriek tomu, že prvú várku odznakov i diplomy hradila Tesla), že rovníkový stupeň k dnešnému dňu splnilo 10 turistov. Niektorí z nich už splnili a získali diplom i odznak aj ďalších stupňov a že najďalej to došliapal Attila Korčok, ktorý dosial 60 000 km. Tým, ktorí splnili rovníkový odznak (diplom i odznak obdŕžali ihneď po splnení podmienok), bola na pôde KST a KBT z rúk najvyšších predstaviteľov KST odovzdávaná sklenená umelecká pamiatka vo forme zemegule na podstavci, na ktorom je uvedené meno držiteľa. Je to pamiatka veľmi slušnej hodnoty, ktorá bola vyhotovená ako sponzorský dar v renomovanom ateliéri a zároveň je sponzorom pamiatky aj ocenením výkonu týchto turistov.
Ivan Nižnan
Doplnenie kandidátov na MKSD a SSD - rok 2013
V minulom vydaní Malokarpatského Diaľkoplaza sme uverejnili prehľadovú tabuľku kandidátov na MKSD a SSD - rok 2013. Údaje sme získali od organizátorov jednotlivých podujatí, ktoré sa do týchto hodnotení započítavajú. Počas septembra sa ozvali kritické hlasy, ktoré upozorňovali, že tabuľka nie je úplná. V pôvodnej tabuľke chýbali 2 mená účastníkov, tie teraz dopĺňame. Budú tiež doplnené aj na internetových stránkach. Sú to:
Meno Trnavská 100-ka 2 x 50 a dosť Pochod ŠPCH Lazová 100-ka Haličská 100-ka Groman Peter A A A A A Karel Jozef A A A
V celkovom hodnotení zatiaľ počet kandidátov na ocenenia MKSD a SSD v roku 2013 vyzerá nasledovne: MKSD - 25, SSD - 16.
Pavol Šoula
V sobotu 7. 9. 2013 pripravil oddiel KST TJ ATOM Jaslovské Bohunice v spolupráci s Regionálnou radou KST Trnava 12. ročník výstupu na Záruby. Akciu viedol predseda oddielu Vladimír Chrapčiak.
Časť účastníkov išla vlakom z Trnavy do Smoleníc, časť išla autobusom do Smoleníc a časť použila vlastné autá. Zo stanice sme išli cez Havraniu skalu a Havranicu na Záruby. Počasie bolo slnečné a príjemné. Prvú zastávku sme si spravili na Havranej skale. Na vrchole Zárub sme si oddýchli, najedli sa, samozrejme nechýbalo ani vrcholové foto a odovzdávanie diplomov. Účastníci výstupu dostali aj napolitánky, najviac sa im potešili deti. Veľmi početná skupina prišla z Modry – členovia Modranského turistického spolku. Medzi nimi bol aj pán s píšťalkou a vyhrával ľudové pesničky a na záver na moje želanie zahral aj El Condor Pasa. Popoludní sme sa rozdelili - časť zostúpila cez Čertov žľab na Vlčiareň a pokračovala cez Molpír do Smoleníc a väčšina pokračovala na Ostrý kameň a potom sa po modrej vrátila do Smoleníc. Bola to skutočne taká letno-jesenná POHODA.
Výstupu sa zúčastnilo 58 registrovaných aj neregistrovaných turistov. Všetci boli s akciou spokojní a radi prídu aj na budúci rok - 6. 9. 2014.
Vladimír
Chrapčiak
Predseda KST TJ ATOM Jaslovské Bohunice
17. národné stretnutie plešatých a bradatých turistov - Drienok 2013
Rok ubehol ako voda, zima sa vydarila a leto až príliš. Také páľavy si veru nepamätám, a to mi pamäť ešte napriek pomaly dôchodcovskému veku slúži celkom dobre. Mám rád slnko a horúčavy, dobre mi to robí na chrbticu, ale na turistike by som prijal miernejšiu klímu. A v tej najväčšej horúčave sme 1. augusta unikli so sestrou a kokríkom Alexom na chalupu do Dvorca v Turčianskej záhradke. Dôvodov bolo veľa, ale mojím najväčším bol tradičný výstup na Drienok 3. augusta. Chalúpku máme vynovenú, sestra perfektne zladila staré s novým. Nie je to už len nocľaháreň pre partie turistických spolupútnikov. Počasie volalo skôr na kúpaliská, ale Drienok je Drienok. Priznávam, že tento rok toho nemám veľa nachodené, ale trúfal som si. Nie ako môj slabozraký “brat” Ferko Norbert Královič z Trnavy, ktorý s manželkou Evičkou trávi hádam aj polovicu roka na turistických chodníkoch. Tesne pred týmto výstupom sa vytrápil tuším na Kľaku v Malej Fatre, a tak radšej doma odpočíval. Ďalšiu ranu som utrpel vo Dvorci. Ďalší parťák na Drienok, sused Ľubor, sa v tých časoch dožíval okrúhleho jubilea (60 rokov) a v sobotu mal rodinnú oslavu. Zišli sa z celého šíreho Slovenska. No a ani v šenku na Veľkom Čepčíne som samozrejme nepochodil, kto by sa v takom hice terigal na kopec, keď dole majú krásne orosené...
Ráno som ľahko pojedol a pobalil batoh. Prevládali tekutiny (3 l), diaľkoplazy a kalendáre do tomboly a tričká na prezlečenie z predchádzajúcich ročníkov. V jednom z nich som v piatok vymetal “kultúrne” ustanovizne v Turčianskych Tepliciach. Aj primátora Miška Sygúta, zdatného to horala, som sa hotovil navštíviť, ale bol na dovolenke v zahraničí, čo asi nepotešilo ani organizátorov pochodu. Hlavné však je, že domácu turistiku podporuje nielen svojou účasťou. O 7:30 h som sa naládoval do nášho Seata Leon a sestra s Alexom ma dopravila do východzieho bodu výstupu. Cestou sme v Turčianskom Michale nalodili aj rázne vykračujúceho mladíka. Dobre sme urobili, mal mini briadku, takže rozšíril naše rady. Na lúke za Rakšou pri potoku a poblíž lesa táborila hŕba ľudí z rôznych častí našej krásnej domoviny. O 8:00 h sme vyrazili asfaltkou chránení pred “Oskarom” lesom. Hneď som mladíka upozornil, že sa na mňa nemusí viazať, lebo moja kondička asi nebude valná. Dobrý šuhaj to bol (nech mi odpustí, že si nespomínam na jeho meno) a potiahol ma až po kameňolom, kde odpočívali autá usporiadateľov a bicykle účastníkov. Cestou nás predbehlo auto usporiadateľov a temer nás zostrelila odletená puklica zo zadného kolesa. Boli vrchovate naládovaní a ani to nepostrehli. Zobral som ju do depozitu a keď sa vracali, tak sme ich stopli. Viceprezident Rakše a kamarát Igor Hodža sa pekne poďakoval a banoval, že tento rok nemôže ísť na vrchol, lebo má zdravotné potiaže. Ale v cieli akcie to vyhodnotíme. S mladíkom sme napodiv uháňali “šialeným” tempom ďalej a predbehli sme stúpajúcu rodinku s malým chlapcom. Tomu sa šliapalo, batoh nemal a mama, dedko a babka mu zbierali jahody. Mladík ma teda mohol opustiť a ja som získal nových spoločníkov. Tempo mi vyhovovalo a napodiv som ani nepociťoval smäd. Pomerne rýchlo sme po lesnej ceste vystúpali až k lesnej chate, kde sa naberajú sily pred nástupom do sedla a “drastickým” výstupom na vrchol. Chlapec už aj trocha protestoval, ale kúsok pod sedlom nás predbiehala organizátorka Marietka (podpredsedníčka 1. KST Diviaky). Keď sa dozvedel, že má na starosti tombolu, hneď sa k nej pripojil a vyjednával. Nechali sme ich, bol v dobrých rukách. V sedle som prvýkrát pil, vychladený Radler dobre padol a vydržal som s tým až na vrchol. Napodiv sa mi šlo napriek tropickému počasiu výborne, výhľady boli skvelé, takže som občas aj rozjímal. Ako v najväčšej sláve som bol za 2 h 20 min na vrcholovej skale. Už tam bolo veselo a zo záhrobia (z chládku stromov) sa ozvalo “Nazdar, Bahuro”. Na moju radosť tam sedeli starí psi diaľkoplazi Peťo Bada, Lacko Farkašovský, Marián Nižnan a Kveťo Lumtzer. Hneď som sa rozlúčil s cenou pre najlepšiu briadku. Kveťo je proste jednotka, prírodný úkaz. A boli tam aj ďalší starí známi, Janko Duchoň z Turčianskeho Petra, Duško Štanceľ z Rakše s fľanďurkou kvalitného moku, znalec Fatry, Karpát a iných pohorí Janko Petrovič (on je doma všade) a samozrejme boss akcie Pišta Hudák obklopený mažoretkami (hodnotiaca porota). Chýbal mi nezmar Šaňo Haas s partnerkou Dankou a skvelý turista a fotograf Janko Urda. Jeho stránka (http://urda.blog.sme.sk/) s fotografiami z akcií je pastvou pre oči. Po úvodnom privítaní s priateľmi som sa zaregistroval a kúpil lístky do tomboly, venoval do už rozloženej tomboly diaľkoplazy a naše turistické kalendáre. Cirka o 11:30 h Štefan Hudák zahájil program a do akcie sa zapojila aj odborná porota v zložení Marietka, Hanka a Vierka. Začala sa losovať tombola a čo čert nechcel, najviac cien vyhral chlapec, s ktorým som vystúpil až do sedla a potom sa zavesil na šéfku tomboly. Že by to bola náhoda, tie štyri výhry... Ja som bol spokojný, vyhral som tričko z výstupu v roku 2011. Potom začalo vyhlasovanie víťazov. Bohužiaľ, o víťazoch nebolo pochýb, plešatí nás rozdrvili na padrť 20:5. Nepomohol by ani už po termíne vystúpivší priateľ Peťo Valach z Bratislavy. Asi to bolo tým teplom... Kveťo v súťaži o hlavu s najlepšou briadkou opäť triumfoval, i keď som mu zdatne konkuroval. Aj medzi plešatými bol víťaz jasný, Janko Spišiak z Lietavskej Lúčky na kopci so svojou plešinkou žiaril. Slnko mohlo ísť do hája... Mládencom zavesili vkusné medaily na krk úplne zaslúžene. Plechovka piva sa ušla každému hodnotenému a podobne diplom každému účastníkovi. Počasie vydržalo, fotoaparáty makali na plné pecky, aj môj klasičák. Ale všetko krásne má svoj koniec. A tento ročník bol napriek debaklu bradatých naozaj vydarený. Jesť sa moc neráčilo, pitiva bolo dostatok, i keď bolo treba v tej horúčave popíjať uvážlivo. No a prekvapenie na záver, prihovoril sa mi sympatický holohlavý pán a moja geniálna pamäť tradične zlyhala. Vykľul sa z neho Milan Palčisko z Kysuckého Nového Mesta, tuším vylosovaný predseda klubu plešatých, takže ho nemôžu odvolať. Hneď sa mi rozjasnilo, veď som od nich vyfasoval v r. 2002 bankovku Jeden vlas, ktorá nie je ničím pokrytá. Konkurencia našej Jeden Bahuro. Pospomínali sme, hrkli sme si v nádeji, že sa ešte veľakrát stretneme. Dolu som sa dostal napodiv bez problémov. Akurát zase moc rýchlo, penzión Diana v Rakši otvárali o 16:00 h. Polhodinu sa mi nechcelo čakať. Zavolal som sestre a presunul som sa do cieľa akcie, do športového areálu za požiarnou zbrojnicou a MNV, kde skončil streetballový turnaj a richtárka Anka nadeľovala kapustnicu a podrichtár Igor čapoval pivo. No a Duško Štanceľ pokračoval v nalievaní lahodného rakšianskeho moku (tuším domáca hruška), veď na vrchole mu udelili metál za jeho robotu v turistike. Sestra dofrčala aj s Alexom, ktorý si tam našiel parťákov, posedeli sme, pokecali a na veľkú radosť výčapníka Igora (mohol si konečne ovlažiť hrdlo) sme odviezli Milana Palčiska na vlak na Malý Čepčín (máme to po ceste), pretože sa ponáhľal do roboty. Bez straty kytičky sme sa dostali na chalupu, šenk na Veľkom Čepčíne sme vynechali. Veď ja si ho užijem, ostávame na chalupe celý týždeň. Spolu s Alexom sme sa išli ovlažiť do Turca, moje nohy krochkali blahom. Večer sa zišla u nás partia a bolo veselo.
Čo na záver? Výborná akcia, krásne počasie, skvelá partia, nemalo to chybu. Vďaka Štefan, vďaka mažoretky a ostatní organizátori! O rok prídem znova! Počasie vydržalo celý týždeň, našťastie noci boli milosrdné, Spa akva park v Turčianskych Tepliciach fantastický a Turiec 100 m na konci dediny. Telo sa zregenerovalo. Ani sa mi nechcelo do Bratislavy navrátiť.
Ľudo Bahuro Bahurinský
Ocenenie MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ 2012
Vážení diaľkoplazi, ako už iste viete, dovolili sme si s Ferkom Královičom zobrať pod patronát po Nestorovi Petrovi Minárikovi ocenenie MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ. Toto ocenenie sa udeľuje za prejdenie najmenej tisíc km za kalendárny rok na diaľkových pochodoch (dĺžka DP je 35 a viac km), z ktorých najmenej polovica musí byť absolvovaná v M. Karpatoch (ale výnimky sú možné). Do konca TT100 nám predložilo resp. zaslalo na kontrolu svoje našliapané kilometre 24 diaľkoplazov včítane patrónov toho ocenenia. Dúfame, že všetci uvádzali svoje kilometre aj s prevýšením. Je rozdiel uháňať po rovine a terigať sa po kopcoch. Takže neváhajte ani v budúcnosti a za každých 100 m prevýšenia si pripočítavajte 1 km. A tak Vám teraz predkladáme zoznám tých, ktorí neboli leniví a pekne si sčítali svoje minuloročné kilometre. Dostali diplom a upomienkový predmet, ktorý nám vyrobili nevidiaci umelci a budú vyrábať i v budúcnosti. A aby to nebolo jednoduché, tak poradie je také, že kto skôr poslal, resp. predložil, tak je vyššie v našom zozname. Prípadné reklamácie a pripomienky vítame.
1) Peter Kováč - Pezinok - 1506 km
2) Rasťo Vávro - Trnava - 1436 km
3) Peter Bada - Tesla BA - 1075 km
4) Laco Farkašovský - Tesla BA - 2127 km
5) Karol Šulek - Tesla BA - 3218 km
6) Jarko Hanuš - Tesla BA - 1726 km
7) Svitek Miro - BJATEK - 2033 km
8) Julo Surán - Tlmače - 2214 km
9) Peter Groman - Tesla BA - 3103 km
10) Vlado Svrček - Tesla BA - 2130 km
11) Kvetoslav Lumtzer - Poprad - 3220 km
12) Ferko Královič - SK NSS Karpaty TT - 1014 km
13) Ľudo Bahurinský - Slovan Banka BA, Karpaty TT - 1014 km
14) Ivan Nižnan - Tesla BA - 1720 km
15) Miro Majdan - Tesla BA - 1015 km
16) Peter Schejbal - 1220 km
17) Katka Janechová - VIA DANUBIA - 1864 km
18) Juraj Hromkovič - Švajčiarsko, SR - 1001 km !!!
19) Lacher Regula - Švajčiarsko - 1001 km !!!
20) Vlado Javorský - Tesla BA - 1004 km
21) Peter Dunajčík - BA - 1096 km
22) Emil Páleník st. - Čierne Kľačany - 1575 km
23) Emil Páleník ml. - Čierne Kľačany - 1593 km
24) Ondrejička - 1000 km
!!! To sú práve vyššie spomínané výnimky. Počet km je orientačný. Našinec Juraj, informatik a vysokoškolský pedagóg, už dlhé roky pôsobí v zahraničí, momentálne ako profesor na ETH v Zürichu vo Švajčiarsku a reprezentuje tam našu diaľkoplazeckú spoločnosť a zavíta aj na malokarpatské chodníky. A ako vidíte, nie sám. Tak sme si mu dovolili udeliť naše ocenenie, pretože sme presvedčení, že tých kilometrov má nachodených určite viac ako uvádzame. V našej činnosti chceme pokračovať aj v budúcnosti, tak si pekne krásne už len nejakým spôsobom evidujte a sčítavajte nachodené kilometre aj s prevýšením, aby ste nám ich mohli na decembrových pochodoch predložiť (SKLADIA, Vianočný pochod, Silvestrovské a je to!) na kontrolu. Kto to nestihne, bude mať aj ďalšie šance až do TT100, určite sa na štarte a v cieli niektorých pochodov objavíme. Ale o tom v decembrovom DIAĽKOPLAZE.
Fero Norbert Královič, Ľudo Bahuro Bahurinský
Malokarpatské diaľkové pochody
História, štatistiky,
organizátori, zaujímavosti
VIA DANUBIA - Dunajský
chodník
Krátka história a
pozvánka na 15. ročník turistického podujatia
Čas neúprosne plynie a prvú októbrovú sobotu bude tomu už 15 rokov, čo sme usporiadali prvý ročník nášho turistického pešieho a cyklistického verejného podujatia v Gabčíkove. Stalo sa tak dva roky po tom, ako vznikol náš turistický odbor KST Via Danubia so sídlom v Dunajskej Strede. Ustanovujúca schôdza bola na pôde môjho pracoviska - Vodohospodárskych laboratórií Povodia Dunaja v Bratislave, odkiaľ pochádzala aj väčšina zakladajúcich členov odboru. Pre týchto bolo územie dunajských lužných lesov od Bratislavy až po Štúrovo dôverne známe z pravidelných odberov vzoriek v rámci monitorovania kvality povrchových vôd v povodí Dunaja. Jednou z hlavných úloh odboru, zakotveného aj vo svojich stanovách, bolo okrem organizovania pravidelných turistických akcií pre svojich členov aj založenie a pravidelné organizovanie jednej turistickej akcie pre peších turistov a cykloturistov v oblasti dunajských lužných lesov pri vodnom diele Gabčíkovo. Cieľom bolo umožniť širokej verejnosti spoznať nielen objekty veľkého vodného diela, ale najmä krásu prírody priľahlých lužných lesov so zachovalou spleťou dunajských ramien. Za týmto účelom, ako aj v súlade s názvom nášho odboru turistiky, sme hneď po založení odboru KST vytýčili aj novú turistickú značenú trasu z Čunova do Gabčíkova, schválenú a otvorenú predstaviteľmi ÚR KST a obce Gabčíkovo v roku 2000, kedy jej celé vyznačenie a osadenie turistickými orientačným prvkami bolo ukončené.
Na vyznačenom úseku v oblasti medzi Bodíkmi a Gabčíkovom sme však už v roku 1999 zorganizovali 2. októbra 1.ročník nášho turistického podujatia, vtedy však ešte len pre peších turistov, a to na trasách 10, 20, 30, 40, 50 a 60 km. Voľba trvalého termínu na prvú októbrovú sobotu nebola náhodná. V tom čase totiž býva najnižší stav vody v Dunaji a jeho ramenách, ktorý bol pre organizovanie podujatia v záplavovom území limitujúci. Taktiež býva v tomto období pekné počasie “babieho leta” a aj aktivita komárov a iného bodavého hmyzu ustáva. Štart dvoch najdlhších trás bol v bratislavskej mestskej časti Čunovo. Trasa viedla cez vodné dielo Čunovo ku galérii Danubiana, potom dlhým veľkým oblúkom po novej hrádzi Hrušovskej zdrže až k miestu, kde sa nová hrádza stretávala so starou hrádzou. Odtiaľ viedla po starej hrádzi a od lokality Dunajské kriviny, kde začínal pás lužných lesov, pokračovala popri brehu starého koryta, ktoré stále predstavuje štátnu hranicu s Maďarskom, až na úroveň Vojčianskeho jazera. Odtiaľ pokračovala cez prvé ramenné prehrádzky k južnému brehu tohto umelého jazera vzniknutého po ťažbe štrkov na hrádze prívodného kanála vodného diela Gabčíkovo. Obchádzajúc východný koniec jazera prišla opäť na starú hrádzu a po prechode mosta cez zhybku prívodného kanála pokračovala lesíkom popri Šulianskom ramene k rovnomennému druhému veľkému jazeru. Tu trasa prechádzala cez divoko založenú chatkovú osadu na úzkom páse lužného lesa medzi ramenom a jazerom a na jeho juhovýchodnom konci prechádzala cez lomenú tzv. Šípovú hať do lužného lesa nazývaného Dunajská sihoť. Po prechode krátkej ramennej prehrádzky sa trasa opäť dostala k brehu starého koryta a popri ňom prišla po 3 km k Bodíckej bráne, miestu, kde pôvodne vytekalo Bodícke rameno z Dunaja. Odtiaľ trasa prechádzala cez dlhú ramennú prehrádzku s nerovnakou výškou koruny, pričom popod vyššie položenú korunu pretekala voda Šulianskeho ramena mostom z betónových blokov a cez dve dlhšie nižšie položené koruny voda voľne pretekala, takže tieto miesta predstavovali brody, ktorých výška závisela od stavu hladiny vody v ramennej sústave. Po tejto dlhej Bodíckej ramennej prehrádze sa trasa dostala opäť na starú hrádzu povyše Bodíkov a schádzala z hrádze do obce k hostincu Pod orechom. Odtiaľ opäť vystúpila na starú hrádzu a po nej širokým oblúkom okolo chatkovej osady Rybárske domky sa po ďalších 3 km dostala k smerovníku Žabie jazero, kde sa stáčala blatistou lesnou cestou na juh do divokého lužného lesa omývaného plytkým zarasteným Žabím jazerom miestnymi obyvateľmi zvaným Békáš. Tu trasa viedla hlboko do lužného lesa a pretínajúc tri ramenné prehrádzky s brodmi sa dostala opäť k starému korytu Dunaja. Ramenné prehrádzky v záplavovom území boli vybudované za účelom zadržania vody v lužnom lese, ktorému inak hrozilo vyschnutie a lesné hospodárstvo založené na pestovaní rýchlorastúcich topoľov by bolo ohrozené. Na veľkom rázcestí tvaru T pri starom koryte, kde pôvodne ústilo široké Bodícke rameno do Dunaja a ktoré je často vystavené prívalom vysokých vôd, je toto miesto zosilnené skalným návozom. Trasa odtiaľ pokračovala najdivokejším úsekom popri starom koryte, málo udržiavanou lesnou cestou zarastajúcou tŕstim, žihľavou a netýkavkou kráľovskou, ktorá je svojimi veľkými fialovými kvetmi ozdobou dunajského lužného lesa. Na konci tohto divokého úseku prišla trasa k smerovníku Ostrov orliaka morského, ktorého chránené hniezdisko sa na najodľahlejších miestach tohto ostrova nachádza a kde aj sporadicky tento mohutný dravec hniezdi. Od tohto smerovníka viedla trasa dobrou lesnou cestou k trom prehrádzkam cez Bačianske ramená, z ktorých dve sú brodové, často so značne silným prúdom a prietokom. V čase organizovania nášho verejného podujatia touto trasou sme vždy žiadali gabčíkovský závod Povodia Dunaja o zníženie prietoku vody ramennou sústavou, v záujme zabezpečenia bezpečného prechodu účastníkov pri minimálnom prietoku. Od smerovníka Bačianske ramená trasa viedla širokou spevnenou lesnou cestou von zo záplavového územia k starej hrádzi a popod ňou cez širokú lúku na jej južný koniec a po vystúpení na starú hrádzu pri ohybe Bačianskeho ramena k smerovníku Dekan, horáreň. Odtiaľ trasa pokračovala po starej hrádzi s asfaltom až do prístavu Gabčíkovo k známej Hullám čárde, častej zastávke vodákov splavujúcich Dunaj, ale aj početných výletných návštevníkov. Najdlhšia, 60 km trasa pokračovala po starej hrádzi až k lokalite Dedinský ostrov, kde sa dostávala k pravému brehu odpadového kanála vodného diela Gabčíkovo pod elektrárňou a po jej brehu sa vracala k ústiu pravobrežného priesakového kanála a cez most do cieľa na parkovisko s altánkom na pravej strane elektrárne. Toľko k popisu pôvodnej pešej trasy z Čunova k elektrárni v Gabčíkove. Na tento prvý ročník prišli z Bratislavy traja diaľkoplazi Melo Klokner, Vlado Javorský a Paľo Šoula. Bola už tma, keď sme ich privítali v cieli po 60 km pochode dunajskou krajinou medzi Bratislavou a Gabčíkovom. Celkove sa prvého ročníka zúčastnilo 14 turistov, väčšinou na trasách 10 a 20 km, a to okrem členov nášho odboru aj záujemcovia z Gabčíkova a Dunajskej Stredy, ktorí sa o podujatí dozvedeli z rozoslaných propozícií a rozvešaných plagátov.
Poučení z prvého ročníka sme v 2. ročníku (rok 2000) nezaradili trasu 60 km pre peších, ale trasy 10, 20, 35 a 50 km. Trasy 25 a 50 km pre cykloturistov zostali nezmenené. Propagácii podujatia sme už venovali väčšiu pozornosť, dokonca pozvánka bola uverejnená aj v rubrike Šport v regiónoch novín SME. Toto sa odrazilo na zvýšenom počte účastníkov, ktorých prišlo do cieľa 28, z toho aj početnejšia skupina diaľkoplazov z Bratislavy na čele s bratmi Nižnanovými, ale aj Kveto Lumtzer z Popradu a Jaro Hanuš z Nitry. Z Dunajskej Stredy prišli turisti z KT Rodina na čele s bratmi Kelemenovcami, z ktorých Ivan prešiel 50 km cyklotrasu, ostatní 10 km pešiu trasu. Diaľkoplazom sa trasy páčili, pretože boli osobitné a líšili sa od prevažnej väčšiny diaľkoplazeckých trás vedených v horách a boli pre nich spestrením. Pochvaľovali si najmä prechody cez brody, kde si mohli osviežiť svoje unavené nohy. V cieli čakal účastníkov teplý guláš s pivom, ktorý všetkým dobre padol.
Od 3. ročníka (2001) sme podujatie prihlásili aj do kalendára medzinárodnej organizácie ľudového športu IVV, kde platia pomerne náročné kritériá na zaradenie, najmä čo sa týka bezchybného značenia trás. Trasy sme nemenili, ale dôkladne vyznačili a vyhotovili sme nové diplomy, pripravili záznamníky IVV pochodov a pre záujemcov, najmä z radov zahraničných účastníkov aj originálny suvenír v podobe prívesku s keramickou rybkou. V cieli sme začali podávať rybaciu polievku Halászlé, typickú pre Podunajsko. Odrazilo sa to potom aj na účasti, keď na podujatie prišlo 77 účastníkov, z toho plný autobus z Trnavy. Prišli aj traja účastníci autom až z Popradu, z ktorých pán Peter Hromada priniesol pečiatku IVV a zrejme skontroloval naše podujatie, či spĺňa kritériá IVV. Táto záležitosť s posielaním IVV pečiatok sa mi od začiatku nepáčila a nakoniec sa stala neskôr aj príčinou, prečo sme z organizovania IVV podujatia odstúpili.
V 4. ročníku (2002) sme pozmenili dĺžku peších trás v súlade s pravidlami IVV podujatí, a to zaradením peších trás v dĺžke 5, 10, 20 a maratónskej trasy (42 km). Naše podujatie sme prihlásili aj do kalendára maďarských výkonných turistov TTT, čo sa hneď odrazilo na početnej účasti maďarských turistov z Győru, Tatabáne, Budapešti a popredný maďarský výkonný turista Dáné József prišiel až z Debrecína. Celkom sa toho ročníka zúčastnilo 73 turistov, z toho 53 zo Slovenska, 19 z Maďarska a 1 z Česka.
5. ročníka (2003) sa zúčastnilo 59 účastníkov, pričom sme privítali aj početnú skupinu turistov zo stredného Slovenska, z Hriňovej a Hodrušských Hámrov. Opäť prišli aj diaľkoplazi z Bratislavy i Trnavy na čele s Lacom Farkašovským a Ctiborom Páchnikom. Po prvý raz prišli aj traja turisti z rakúskeho Traunsteinu, nechýbali však ani turisti z maďarskej metropole a Érdu a tradične aj Kelemenovci z KT Rodina Dunajská Streda.
Od 6. ročníka (2004) začal počet účastníkov postupne klesať, i keď na trasách a organizačnom zabezpečení sme nič nezmenili. Naďalej sme boli nahlásení do kalendára IVV. V 8. ročníku sme nie vlastnou vinou utrpeli značnú blamáž, keď na naše podujatie prišli traja účastníci z USA. Boli to vyslúžilí dôstojníci americkej armády, ktorí sa na dôchodku venovali účastiam na akciách IVV po celom svete. Zrejme sa im v kalendári IVV zapáčil názov Via Danubia a špeciálne za týmto účelom prileteli z Ameriky do Viedne a v deň našej akcie prišli na zapožičanom aute. Prihlásili sa na 20 km pešiu trasu, ktorú úspešne absolvovali a pochvaľovali našu dunajskú krajinu. Ich obrovské sklamanie však prišlo potom, keď sme im nemohli dať IVV pečiatku, pretože nám ju spomínaný pán Peter Hromada včas neposlal. Od tej doby sme postupne upustili od zaraďovania našej akcie do Kalendára akcií IVV. Počet diaľkoplazov na maratónskej trase postupne klesal a organizovanie štartu na tejto trase v Čunove sa stávalo čoraz náročnejším a málo efektívnym. Rozhodli sme sa preto 10. ročníkom ukončiť vytýčenie tejto trasy. Pre posledný ročník s maratónskou trasou sme pripravili špeciálny farebný diplom, ktorým sme posledných účastníkov tejto trasy odmenili. Odmenili a ocenili sme aj Vlada Javorského, ktorý sa zúčastnil všetkých 10. ročníkov diaľkovej trasy.
Od 11. ročníka (2009) sme organizovali len pešie trasy 5, 10 a 20 km a cyklotrasy 25 a 50 km. Na naše podujatie však prichádzali noví turisti aj zo vzdialenejších častí Slovenska, ale aj z Maďarska, ktorí si chceli pozrieť objekty vodného diela Gabčíkovo, ktoré je stále atraktívnym objektom cestovného ruchu. Boli sme sklamaní neúčasťou organizovaných turistov z regiónu Dunajská Streda, s výnimkou turistov KT Rodina Dunajská Streda. Je smutné, že po celé roky organizovania tohto podujatia sme okrem jednorazovej dotácie z Trnavského samosprávneho kraja v roku 2005 nedostali žiadnu podporu od Obecného úradu Gabčíkovo, ani z Okresného úradu a Mestského úradu Dunajská Streda. Všetky náklady spojené s organizovaním podujatia sme hradili zo skromných prostriedkov nášho klubu.
15. ročník verejného turistického podujatia Via Danubia - dunajský chodník organizujeme 6. októbra 2013 poslednýkrát v oblasti Gabčíkova ako OKST Via Danubia Dunajská Streda. Preto tí turisti a ostatní záujemcovia, ktorí si chcú prejsť naše pešie trasy a cyklotrasy, môžu ešte využiť túto poslednú príležitosť. Žiaľ, pešiu trasu na 20 km sme museli pozmeniť, nakoľko po sprevádzkovaní malej vodnej elektrárne pri nápustnom objekte do ramennej sústavy v Dobrohošti sa zvýšil prietok vody ramenami. Tým sa hladina vody i prietok na brodových ramenných prehrádzkach zvýšil a stal sa nebezpečný pre prechod turistov a ostatných chodcov. Preto pešia trasa na 20 km povedie od štartu na pravobrežnom parkovisku elektrárne Gabčíkovo po korune veľkej hrádze prívodného kanála až po Bodíky, kde odbočí na most cez pravostranný priesakový kanál a po prekrižovaní štátnej cesty Čunovo - Gabčíkovo príde do Bodík. Tu sa účastníci môžu občerstviť v hostinci Pod orechom a pokračovať po červenej turistickej značke po starej hrádzi k smerovníku Žabie jazero a ďalej k smerovníku Trstenské rameno. Tu treba pásovú červenú značku opustiť a pokračovať vyznačenou obchádzkovou trasou cez Kráľovskú lúku k smerovníku Bačianske ramená. Odtiaľ bude trasa pokračovať pásovou červenou značkou okolo smerovníka Dekan až do Gabčíkova - prístavu, kde sa opäť môžu občerstviť v čárde Hullám na brehu Dunaja a pokračovať po ceste červenou značkou do cieľa. Ostatné pešie a cyklotrasy zostávajú nezmenené. Štart na všetky trasy sa začína o 8,30 h a končí o 10,00 h. Doprava na štart linkami SAD s odchodmi z Bratislavy ASMN o 6,45 h, resp. 8,30 h s príchodmi na zastávku Gabčíkovo kostol o 8,19 h, resp. 10,18 h. Odtiaľ 2,5 km pešo po červenej turistickej značke na Vodné dielo k štartu. Odchod autobusov späť do Bratislavy taktiež autobusmi SAD s odchodmi zo zastávky Gabčíkovo kostol o 16,02 h, resp. 17,02 h. Alebo je možné prísť do Gabčíkova individuálne autami s možnosťou parkovania v priestore štartu.
Náš klub sa v tomto roku presídlil a preregistroval pod novým názvom Klub turistov KST Via Danubia do Bratislavy. Na svojej členskej schôdzi prijal uznesenie, že bude aj naďalej organizovať toto verejné turistické podujatie. Preto 16. ročník nášho podujatia bude mať nové trasy pre peších i cykloturistov v regióne Bratislavského kraja. Trasy budú situované opäť pri Dunaji v oblasti medzi Vlčím hrdlom a Hamuliakovom, kde doposiaľ neboli podobné turistické podujatia organizované. Znovu sa vrátime k vytýčeniu trasy pre diaľkoplazov v dĺžke 35 km, pre menej zdatných pešiakov 20 km a pre cykloturistov 25 a 50 km trasy. Hlavnou organizátorkou podujatia bude naša ambiciózna členka Ing. Ľubica Pernecká, ktorá ma v tejto funkcii po 15 rokoch nahradí. Mení sa aj termín nášho podujatia, a to na 3. júnovú sobotu, v roku 2014 na 21. júna.
Štefan Nagy, predseda klubu turistov Via Danubia
Jubilejné stretnutie čitateľov a priateľov Krás Slovenska
V tomto roku sa konal jubilejný, už 50. ročník stretnutia čitateľov a priateľov časopisu Krásy Slovenska. Toto podujatie z poverenia ústredia KST pripravili Regionálna rada KST Topoľčany v spolupráci s KST Ostrá Veľký Klíž. Stretnutie sa uskutočnilo v sobotu 25. mája 2013. Miestom stretnutia bol Michalov vrch a sedlo Vrchhora.
Organizátori pre účastníkov pripravili 4 prístupové trasy:
- Veľký Klíž - Malá Ostrá - Veľká Slopňa - Veľký Vracov - Michalov vrch - Vrchhora - Klížske Hradište. Trasa viedla väčšinou podľa vlastného značenia, v závere modrou turistickou značkou.
- Veľké Uherce - Kolačno - Ondrašová - Michalov vrch - Vrchhora. Žltá turistická značka, zvyšok vlastné značenie.
- Veľký Klíž - Vrchhora - Michalov vrch
- Partizánske - Hlboké - Kolačno - Ondrašová - Michalov vrch - Vrchhora. Úsek po Kolačno žltá turistická značka, ostatné vlastné značenie (fáborky).
Moja trasa bola: Partizánske - Michalov vrch - Vrchhora - Veľký Klíž - Brodzany - Partizánske.
Pretože na Michalovom vrchu nie je dostatok miesta pre väčšie množstvo účastníkov, aktivity kultúrneho a občerstvovacieho rázu sa konali v sedle Vrchhora. Bolo tu umiestnených niekoľko stánkov s občerstvením, pódium pre kultúrny program, stan a prezentačné panely informujúce o histórii stretnutí predchádzajúcich ročníkov a tiež registračné miesto účastníkov. Tu sa účastníci zaregistrovali a zapísali do kroniky, dostali účastnícky list, pečiatky, prípadne si mohli zakúpiť jubilejný odznak.
V rámci programu bola odovzdaná štafeta stretnutí ďalšiemu organizátorovi. 51. stretnutie sa uskutoční v oblasti Branisko - Bachureň na Smrekovici.
Na stretnutí čitateľov a priateľov časopisu Krásy Slovenska sa zúčastnili turisti z rôznych krajín všetkých vekových kategórií. Medzi účastníkmi boli aj potomkovia zakladateľov tohoto podujatia. Účastníkmi boli Slováci, Česi a tiež aj Kanaďania a dvaja Taiwančania. Ja som tu stretol veľa svojich známych z rôznych kútov Slovenska.
Počasie bolo dopoludnia zamračené s občasnými prehánkami, popoludní sa vyčasilo. Bolo polojasno až slnečno.
Bratislava, 11. 6. 2013, Jozef Karovič
60. slovenský letný zraz turistov - Bratislava, Zlaté Piesky
Letné turistické zrazy a zrazy TOM majú na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Tieto zrazy patria medzi hlavné podujatia, ktoré pripravujú turistické oddiely patriace pod KST. Jubilejný 60. letný turistický zraz Slovenska v roku 2013 pripravili organizátori ústredia KST a Bratislavského klubu turistov. Zraz sa konal 1. - 7. júla 2013, centrum bolo v Bratislave v areáli kúpaliska Zlaté Piesky.
Organizačný štáb pripravil bohatý turistický program pre pešiakov, cykloturistov, TOM (turistické oddiely mládeže) a jeden deň aj pre turistiku so psom. Pre záujemcov bolo pripravených niekoľko fakultatívnych výletov. Účastníci sa mohli ubytovať na lôžku v hotelových izbách, v chatkách alebo vo vlastných stanoch.
Ubytovanie bolo pripravené v 3 lokalitách:
1. turistické oddiely mládeže boli ubytované na Základnej škole Vrútocká
2. ubytovanie na lôžkach v hoteli Plus na Bulharskej ulici na Trnávke
3. na Zlatých Pieskoch ubytovanie na lôžkach v hoteli Flora alebo v autocampe v chatkách alebo vo vlastných stanoch
Fakultatívne výlety:
a) priehrada Gabčíkovo a areál vodných športov Čunovo
b) prehliadka hradu Červený Kameň a jaskyne Driny
c) výlet do rakúskych Álp - oblasť Schneeberg
Pešie trasy:
a) Vojenská nemocnica - Kačín - Marianka - Borinka - Pajštún - Dračí hrádok - Medené Hámre - Biely Kríž - Rača (26 km/672 m)
b) Devínska Nová Ves - Schlosshof - Devínska Nová Ves - Sandberg - (Devínska Kobyla) - Devín (15 km, cez Devínsku Kobylu 18 km)
c) Rusovce - Gerulata - Čunovské jazerá - Čunovo - Trojhraničie - Rajka - Čunovo, areál vodných športov (21 km/50 m)
d) Lafranconi - Jelení háj - štátna hranica Petržalka/Berg - Pottenburg - Königswarte - Berg - Kittsee - Kopčany - vojenský cintorín (22 km/230 m)
e) Vojenská nemocnica - Klepáč - Kamzík - Zbojníčka - Pod Dračím hrádkom - Borinka - Záhorská Bystrica (22 km/553 m)
f) Dubová - Fúgelka - Kukla - Zochova chata - Veľká Homola - Modra (21 km/825 m)
g) Sološnica - Vápenná - Sklená Huta - Amon - Plavecký hrad - Plavecké Podhradie (23 km/992 m)
h) Smolenice - Záruby - Ostrý Kameň - Brezinky - Čertov žľab - Jahodník - Driny - Smolenice (22 km/1060 m)
i) Vrakuňa - okolo letiska - mohyla M. R. Štefánika - Ivanka pri Dunaji (zároveň aj trasa TOM1) (10 km/5 m)
TOM2) Marianka - Kačín - Vojenská nemocnica (12 km/315 m)
TOM3) Vojenská nemocnica - údolie Vydrice - lanovka, Snežienka - Kamzík - Koliba (9 km/205 m)
TOM4) Devín - Devínska Kobyla - Dúbravka (8 km/390 m)
TOM5) Devínska Nová Ves - Sandberg - Devín (5 km/100 m)
TOM6) Lamač - Klanec - Železná studnička - Kamzík (7 km/180 m)
Trasa pre turistov so psom:
Rača - Pánova lúka - Dračí hrádok - Medené Hámre - Biely Kríž - Zbojníčka - Rača, amfiteater (17 km/357 m)
Cyklotrasy:
Individuálne bolo možné si plniť podmienky OTO Bratislava.
Na zraze som bol členom organizačného štábu. V sobotu 29. 6. 2013 sme v hoteli Plus mali pracovné stretnutie. Pripravovali sme tašky pre účastníkov zrazu. Do igelitových tašiek sme vkladali nasledovné materiály: zrazový spravodaj, odznak, visačku zrazu, preukaz účastníka, mapu Bratislavy, propagačné materiály. Visačky boli farebne rozlíšené: modrá - TOM, žltá - VIP, zelená - dospelí účastníci, červená - členovia organizačného štábu. Umožňovali vstup do areálu Zlaté Piesky na kúpanie. Vedúca stretnutia TOM si potom svoje zrazové tašky a predajný materiál preniesla do areálu Základnej školy, kde sa už konali Slovenské majstrovstvá turistickej zdatnosti mládeže. Viacerí účastníci sa neskôr stali účastními stretnutia TOM.
V sobotu sme si my organizátori prevzali zrazový spravodaj, visačku a čierne tričko. Vedúcim trás boli pridelené konkrétne trasy. Moja trasa bola: Vrakuňa - breh Malého Dunaja - okolo letiskového oplotenia - mohyla M. R. Štefánika - Ivanka pri Dunaji. Túto trasu som si v sobotu pre istotu prešiel, aby mi nerobila problémy. Po absolvovaní trasy uvažujem čo poviem účastníkom na úvod. Asi niečo v tomto duchu: "Vítam vás na našej najnáročnejšej vysokohorskej túre. Možno budeme potrebovať aj technické pomôcky (cepín, lano, karabíny). Tieto veci ale so sebou nemáte. Naše celkové prevýšenie dosiahne 5 m." Táto moja psychická príprava bola nakoniec zbytočná. Trasa sa v plánovaný deň neuskutočnila pre nezáujem účastníkov. Napriek tomu som bol vedúcim trás pre TOM aj dospelých.
Pondelok, 1. 7. 2013
Podľa pôvodných predpokladov bola "moja trasa" plánovaná pre TOM. Záujem mali iba 8 turisti, a tak trasu zrušili. Bol som v triede ZŠ, kde mali účastníci stretnutia TOM svoj štáb. Tu sa registrovali TOM. Zvláštnosťou prezentácie bolo, že okrem oficiálneho materiálu v igelitke dostávali aj bledomodré tričká s čiernym logom zrazu. Pre porovnanie, tričko v čiernom prevedení s bielym logom a zrazový spravodaj v čiernej farbe navodzujú dojem pochovávania turistiky.
V pondelok ma vedúca zrazu TOM poverila vedením jednej z trás pre TOM na utorok. Večer sa uskutočnilo otvorenie zrazu TOM. Konkrétny program pripravili členky TOM pod vedením pani Jančárovej (zároveň predseda OV pre TOM, ako aj predseda celého 60. letného zrazu turistov). Otvorenia som sa nezúčastnil, iba z počutia viem, že o predsedu KST Petra Perhalu bol zvedený šermiarsky súboj.
Utorok, 2. 7. 2013
Ráno prichádzam na štáb TOM v budove ZŠ. Dozvedel som sa údaj o celkovom počte účastníkov pešej trasy. Účastníci sú z viacerých TOM. Bude nás okrem mňa a vodiča autobusu 32.
Autobusy prišli na parkovisko pri kultúrnom dome Trnávka (približne 200 m od ZŠ) pred 9.00 h. Vedúci dopravy určuje ktorý z autobusov pôjde na fakultatívny výlet (Červený Kameň, jaskyňa Driny) a ktorý povezie nás. Vezieme sa cez Bratislavu do jej západnej časti, konkrétne do Záhorskej Bystrice. Spoločne so šoférom si vymeníme telefonický kontakt a predbežne dohodneme čas odchodu.
Naša trasa bola takáto: Záhorská Bystrica - Marianka - Kačín - vojenská nemocnica. V Marianke bola náhodou otvorená bazilika, bolo možné si prejsť pútnickým areálom. Ešte na začiatku putovania boli účastníci upozornení, že miestami nie je signál mobilných operátorov. Počas vchádzania do lesa nad Mariankou sa začali ozývať zúfalé výkriky: "Ja nemám signál, tiež nemám, ani ja..." Niektorí vedúci TOM závideli množstvo verejných ohnísk v lesoparku (keby sme to vedeli, mohli sme si kúpiť špekačky, slaninu a opekať). Autobus nás odviezol z Partizánskej lúky znovu na Trnávku ku kultúrnemu domu. Po príchode do nášho cieľa výletu vodičovi ďakujem a zároveň podpisujem výkaz jázd. Počasie sme mali slnečné. Na štábe TOM som sa dohodol na ďalšej trase s TOM.
Streda, 3. 7. 2013
Ráno ma na štábe informujú o aktuálnom stave mne zverených účastníkov. Počet 23. Ráno nás odváža autobus k vojenskej nemocnici. Pešia trasa bola: vojenská nemocnica - Partizánska lúka - údolie Vydrice - Železná studnička - údolná stanica lanovky - vývoz lanovkou - vrcholová stanica lanovky - Kamzík - Koliba. Všetci účastníci mali z jazdy lanovkou nevšedný zážitok. Vraj sa zatiaľ lanovkou ešte neviezli. V bufete na Kamzíku sme mali prestávku, niektorí vedúci TOM ma ponúkli vnútorným ohrevom. Na Kolibe neďaleko od filmových ateliérov nastupujeme do autobusu a vezieme sa naspäť na Trnávku. Po návrate podpisujem výkaz jazdy. Bolo slnečné počasie. V stredu večer okolo 21,30 h mi volal hlavný vedúci peších trás, že na štvrtok potrebuje vedúceho pre 35 člennú skupinu turistov. Súhlasím.
Štvrtok, 4. 7. 2013
Ráno nastala zaujímavá situácia. Na podobnú trasu TOM je 50 cestujúcich a naša skupina mala vrátane mňa 36 účastníkov. Vedúci dopravy rozhodol, že najskôr odcestujú TOM a autobus sa pre nás vráti. Vedúcej trasy TOM som vysvetlil, kde majú v Devínske Novej Vsi vystúpiť.
Našu skupinu odviezol autobus o 10,30 h (pôvodne to malo byť o 9,00 h). Počas jazdy okrajom Devínskej Novej Vsi mi vodič ukázal miesto výstupu TOM. Tomíci vystúpili na ulici P. Horova (sídlisko Podhorské - známe miesto nedávnej tragédie). Títo mladí turisti šliapali najprv zelenou značkou Pod Ravnice a potom prešli na Sandberg a pokračovali modrou značkou do Devína (touto modrou značkou mali ísť celú trasu).
Pôvodnú trasu bolo nutné z časových dôvodov (neskorý nástup, stravovanie v mieste ubytovania, program slávnostného otvorenia a požiadavka účastníkov - chceme si pozrieť hlavne Devín) zmeniť. Upravená trasa bola takáto: Devínska Nová Ves - cyklomost cez Moravu - Devínska Nová Ves - Sandberg - Weithov lom - Devín. Účastníci sa dozvedeli viacero zaujímavostí i videli pekné výhľady v smere do Rakúska.
V úseku Weithov lom - Devín trasa viedla krovinatým porastom. Začalo sa krásne divadelné predstavenie. Skoro všetci každú chvíľu stláčali rôzne spreje s repelentami a zároveň sa mlátili ako mláťačkou. Príčina - komáre. Zvláštne bolo, že hoci som vôbec nemal repelent, komáre len poletovali okolo a mňa si nevšímali. Túto situáciu hodnotím takto: komáre poznajú domácich, otravovanie si nechávajú pre hostí.
Počas schádzania do Devína vidíme odchádzať autobus s prvou skupinou. Zastavujeme sa v Devíne v občerstvovacích zariadeniach na parkovisku. Niekoľko účastníkov ma pozýva na pivo. Spoplatnený vstup do hradu Devín využilo 8 turistov. V čase plánovaného odchodu autobusu niektorí naši turisti v reštauráciách práve dostávali na stôl jedlá.
V autobuse vodič spomína, že tomíci sa sťažovali na veľmi prudký nástup (vraj šli po štyroch). Počasie sme mali slnečné. Po návrate autobusom opäť potvrdzujem vodičovi výkaz jazdy.
Vo štvrtok večer sa v areáli Zlaté Piesky uskutočnilo slávnostné otvorenie 60. letného slovenského turistického zrazu. V rámci programu bol aj pokus o rekord chôdze turistov so zviazanými šnúrkami turistického obutia. Otvorenie spestrilo viacero kultúrnych vystúpení.
Ešte vo štvrtok mi oznámili, že moja pôvodná trasa sa v piatok nekoná, ale idem ako ďalší vedúci na rozhľadňovú trasu.
Piatok, 5. 7. 2013
Z dôvodu náročnejšej trasy a vzdialeného nástupu na trasu autobus odchádza skôr. Ráno na Zlatých Pieskoch boli pristavené 3 autobusy, ktoré mali skoro spoločnú cestu. Jedna trasa začínala v Doľanoch a ďalšia v Smoleniciach. Pre obidve trasy boli účastníci ubytovaní aj na Trnávke v hoteli Plus. Pôvodne tam mali zachádzať oba autobusy. Nakoniec vedúci dopravy rozhodol, že na Trnávku pôjde iba jeden autobus a zoberie obe skupiny priamo do Dolian a potom bude pokračovať do Smoleníc.
Zo Zlatých Piskov sa vezieme priamo do Dolian. Počas vystupovania z autobusu prichádza aj posilový autobus s druhou skupinou účastníkov. Nakoniec nás bolo spolu 50 a 4 vedúci trasy. Hlavný vedúci trasy nás privítal a zároveň aj predstavil všetkým účastníkom. Ja som robil záver, čiže ako sa hovorí, bol som zberač mŕtvol alebo zametač. Vydali sme sa po trase: Dubová - Fúgelka - Kukla - Zochova chata - Veľká Homola - Modra.
Na Kukle nás očakávali traja miestni turistickí nadšenci z Dolian. Bolo možné vystúpiť aj na rozhľadňu. Spestrením pobytu na Kukle bolo vystúpenie niektorých turistov, ktorí zaspievali niekoľko piesní.
V oblasti Furmanskej krčmy na Zochovej chate a následne na Veľkej homole nás zastihol aj štáb RTVS, presnejšie redaktor a kameraman relácie Televíkend. Pri rozhľadni na Veľkej homole nás očakával významný turista, ktorého viacerí turisti poznajú ako redaktora turistických máp, zároveň je aj hlavným organizátorom výstavby rozľadne. Bol to Milan Růžek.
Z Modry sme sa autobusmi vrátili do Bratislavy. Počas celého dňa sme mali slnečné počasie, krásne výhľady. Medzi účastníkmi boli aj českí turisti.
V piatok večer mi vedúci oznámil dve informácie. Moja pôvodná trasa sa neuskutoční a budem jedným z vedúcich pre 140 člennú skupinu účastníkov.
Sobota, 6. 7. 2013
Ráno bolo osviežené dažďom. V oblasti Zlatých Pieskov boli na chodníkoch a cestných komunikáciách veľké kaluže vody. Na Zlatých Pieskoch na parkovisku čakali 2 kĺbové autobusy Karosa z DPMB. Tretí autobus SOR 10.5 priviezol účastníkov z Trnávky od hotela Plus. Vedúci dopravy rozhodol, že nás odvezú všetky 3 autobusy. Ja cestujem krátkym autobusom (nakoniec ideme prví) do Devínskej Novej Vsi. Vystúpili sme oproti ulici vedúcej k cyklomostu do Rakúska. Tu už čakali ďalší vedúci trasy. Po príchode oboch kĺbových autobusov podpisujem výkaz jazdy vodičovi krátkeho autobusu, pretože bol iba posilou a bude ďalej pokračovať jazdiť na linke MHD.
Hlavná vedúca trasy nás privítala a oboznámila s programom. Vytvorili sa 3 skupiny účastníkov.
a) prehliadka areálu a interieru zámku Schlosshof a trasa Sandberg - Devín
b) prehliadka areálu zámku Schlosshof a trasa Sandberg - Devín
c) prehliadka cyklomostu cez Moravu a trasa Devínska Nová Ves - Sandberg - Ravnica - Devínska Kobyla - Devín
Ja som mal na starosti skupinu c).
Po prehliadke mostu sme si pozreli aj jeho základy a násyp pôvodného mostu. Bolo možné vidieť aj miesta dosahu vody pri nedávnej povodni. Pokračovali sme námestím 6. apríla a ďalej ulicou Slovinec na Sandberg. Bolo možné vidieť časť Rakúska, vrátane zámku Schlosshof. Na Sandbergu sa naše kroky zastavili pri technickom zariadení, pomocou ktorého sa dopravoval piesok na lode (násypník, zásobník, dopravníky). Potom sa vraciame na začiatok Sandberga a pokračujeme na Ravnicu (vrcholová časť Sandberga) a Drienovým na Devínsku Kobylu. Ideme krovinatým porastom, neskôr lesom. Spoločnosť nám robia komáre. Na Devínskej Kobyle ma nemilo prekvapil obmedzený výhľad v porovnaní so septembrom 2012.
Schádzame do Devína. Účastníci sú spokojní a v Devíne v jednej reštaurácii mi berú pivo. Po občerstvení si prezeráme podhradie, hrad, sútok Moravy s Dunajom, zároveň registrujeme miesta dosahu povodňovej vlny. Už vidíme aj členov ďalších skupín.
Na parkovisku nás čakajú obe kĺbové Karosy. Dohodnuté je, že oba autobusy odídu v rovnakom čase a jeden sa vráti pre ostatných. Do nášho autobusu nastúpil aj jeden starček, ktorý si zmýlil linkový spoj s naším mimoriadnym spojom. Nakoniec vystúpil pri Riviére. Na Zlatých Pieskoch obom vodičom podpisujem výkazy jázd. Potom sa jedna Karosa sa vrátila pre ostatných účastníkov. Počasie sme mali slnečné.
V sobotu večer sa uskutočnilo oficiálne ukončenie 60. letného slovenského zrazu turistov a 44. stretnutia TOM. V programe bolo niekoľko rôznožánrových vystúpení. Súčasne bola odovzdaná štafeta zrazov ďalšiemu organizátorovi z Trebišova. Za tmy bola zapálená vatra a fungovala aj tancovačka. Na záver niečo z kuchyne.
Vo štvrtok a v piatok vedúci trás dostali stravnú poukážku na večeru v hoteli Flora. V sobotu sme nedostali nič, vraj o 20,30 h máme v hoteli Plus akúsi recepciu spojenú s jedlom. Autobus mal ísť o 20,15 h, ale nešiel. Večer o 21,45 h strácam trpezlivosť. Volám predsedovi organizačného štábu (OŠ) a ospravedlňujem sa z ďalšej účasti. Pretože bývam v západnej časti Bratislavy, som nútený cestovať tak, aby som stihol posledné spoje (s prestupom). Predseda OŠ mi poďakoval za odvedenú prácu. Na zastávke električiek stretávam ďalších členov organizačného výboru, ktorí cestovali do Petržalky. Po niekoľkých dňoch som sa dozvedel, že recepcia začala o 22,30 h. Na recepcii bolo prednesených viacero príhovorov od predsedu KST a zahraničných delegácií. Viacero účastníkov sa domov dopravilo autami, ďalší boli nútení cestovať taxíkmi.
Počas sobotňajšieho večera si turisti dávali potvrdzovať absolvované trasy na zápočtovú cestu (ZC) s vopred schválenou dokumentáciou. O ZC bolo veľmi veľa záujemcov (až štyria). To totiž potvrdzuje nezáujem o plnenie rôznych výkonnostných tried. Viac záujemcov bolo o pečiatky v rámci plnenia podmienok IVV (Internationale Volksport Verband) z Česka.
Na 60. letnom slovenskom zraze turistov a 44. stretnutí TOM sa zúčastnilo spolu 718 turistov z viacerých štátov: Česko - 82, Dánsko - 1, Maďarsko - 2, Poľsko - 2, Rakúsko - 2, Slovensko - 575, Ukrajina - 2, organizačný štáb - 52. Z celkového počtu bolo 200 účastníkov na stretnutí TOM. Účastníčka z Dánska je momentálne prezidentkou Európskej turistickej asociácie ERV. Skupinu účastníkov VIP tvorili turistické delegácie z okolitých krajín a spomínaná Dánka. VIP mali stále k dispozícii malý autobus a okrem rokovaní absolvovali aj turistický program. Vekové zloženie účastníkov zrazu bolo v rozsahu 1 - 89 rokov.
Bratislava, 10. 7. 2013, Jozef Karovič - jeden z vedúcich trás
Pochod bankových úradníkov – pozvánka
KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiada dňa 12. októbra 2013 29. ročník turistického podujatia Pochod bankových úradníkov. Oproti predchádzajúcemu 28. ročníku nenastala žiadna zmena. Trasa pochodu zo Smoleníc cez Brezinky, Sklenú hutu, Čermákovu lúku bude mať cieľ opäť v Harmónii v REŠTAURÁCII (PENZIÓNE) NA LÚKE (bývala Otčenáška), ktorá je od viacročného cieľa v reštaurácii Bowling vzdialená cca 400 m smerom hore po vedľajšej asfaltke (nie po hlavnej, ktoré vedie na Zochovu chatu). Odbočka z červenej značky vedúcej zo Zochovej chaty bude až do cieľa (cca 400 m) zabezpečená vlastným značením. Podobne, keby niekto išiel po modrej cez Zámčisko, bude aj táto odbočka zabezpečená vlastným značením. Na konci vyznačených odbočiek by ste mali natrafiť na veľkú lúku a na jej druhej strane je cieľ. V cieli na Vás čaká tradične drobné občerstvenie a 2 autobusy, ktoré priebežne poodvážajú účastníkov do Bratislavy.
Vážení turistickí priatelia, v mene organizátorov Vás pozývam na 29. ročník Pochodu bankových úradníkov a dovidenia v cieli v Harmónii v REŠTAURÁCII NA LÚKE !
Bahuro
október 2013 - Malé Karpaty a okolie:
5.10.2013 VÝSTUP
TRNAVSKÝCH TURISTOV NA OSTRÚ (VEĽKÁ FATRA) 29.roč.
(sobota) Spomienka na milovníka Ostrej - Petra Minárika
Trampská osada Túlaví Psi
Stretnutie turistov na vrchole a výmena vrcholovej knihy o 11.30 h. Trasa individuálna alebo spoločný štart o 9.00 h od horskej chaty v Gaderskej doline.
Ubytovanie: individuálne, možnosť v horskej chate v Gaderskej doline
Doprava: individuálne
Informácie: Štefan Minárik, tel.: 0903-272 502, e-mail: stefan.minarik[zavináč]gmail.com
5.10.2013 JESENNÝM
POVAŽSKÝM INOVCOM 41. ročník
(sobota) TJ ATOM Jaslovské Bohunice
Trasy: pešo: 50 km/800 m, 35 km/600 m, 20 km/500 m, 10 km/300 m
cyklo: 50 km/800 m, 20 km/500 m
50 km: Piešťany - Lúka - Bezovec - Kostolný vrch - Gajda - Havran - Piešťany
35 km: Piešťany - Hubina - Kostolný vrch - Marhát - Havran – Piešťany
20 km: Piešťany – Čertova pec - Havran – Piešťany
10 km: Piešťany - Havran – Piešťany
Štart: Piešťany, hotel ATOM, 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Piešťany, hotel ATOM, do 18 h
Vedúci: Ing. Miroslav Herchl, Javorová 11, 921 01 Piešťany
tel: 033-7742 404, e-mail: miroslav.herchl[zavináč]gmail.com
5.10.2013 POCHOD VIA DANUBIA
- DUNAJSKÝ CHODNÍK 15. ročník
(sobota) OKST VIA DANUBIA Dunajská Streda
Trasy: pešo: 20, 10 a 5 km (prevýšenie - 0 m)
cyklo: 50, 25 km
Popis trasy: lužné lesy v CHKO Dunajské Luhy a hrádze v oblasti vodného diela Gabčíkovo
Štart: Gabčíkovo, VE, 8.30 - 10.00 h
Cieľ: Gabčíkovo, VE, pravostranné parkovisko, do 16.30 h
Iné: možnosť vyžiadania propozícií od 15.9.2013
Vedúci: RNDr. Štefan Nagy, Legerského 2, 831 02 Bratislava,
tel.: 0908-103 425, e-mail: snagyturist[zavináč]gmail.com
12.10.2013 POCHOD BANKOVÝCH
ÚRADNÍKOV 29. ročník
(sobota) KST Slovan banka Bratislava
Trasa: pešo: 40 km/1500 m
Smolenice - Čertov žľab - Brezinky - Monrepos - Klokoč - Kolovrátok - Sklená Huta - Holint - Taricové skaly - Čermákova lúka - Harmónia
Štart: Smolenice, obecný úrad, 6.30 - 8.30 h
Cieľ: Harmónia, Reštaurácia Na lúke, do 17.00 h
Vedúci: Ing. Ľudovít Bahurinský, tel.: 0902-284 148
13.10.2013 PRECHÁDZKA
HISTORICKÝM MESTOM TRNAVA (IVV) 11. ročník
(nedeľa) Trnava
Trasa: pešo: 10 km
Popis: prechádzka historickými zaujímavosťami a pamiatkami mesta Trnava
Štart: Trnava, pred železničnou stanicou, o 9.00 h
Cieľ: Trnava, Západoslovenské múzeum, do 14.00 h
Info: Peter Wagner, Juraja Slottu 39, 917 01 Trnava, tel.d.: 033-544 7992
13.10.2013 PRECHOD KAMENNOU
BRÁNOU 43. ročník
(nedeľa) oddiel VHT KST Pezinok
Trasa: horáreň Rybníček - hrebeň cez Kamennú bránu - Traja Jazdci
Štart: horáreň Rybníček, 9.00 h
Cieľ: Traja Jazdci, 10.30 - 11.00 h
Informácie: Ing.Ladislav Velich, Hlavná 53, 900 23 Viničné,
tel.: 0904-426 925, e-mail: lavelich[zavináč]gmail.com
19.10.2013 JESENNÝ POCHOD
HLOHOVEC - PIEŠŤANY 35. ročník
(sobota) KST Hlohovec
Trasy: 35 km/970 m, 22 km/680 m, 17 km/600 m, 12 km/340 m
35 km: Hlohovec - Ovčia skala - Havran - Čertova Pec - Piešťany
22 km: Hlohovec - Ovčia skala - Havran
17 km: Jalšové - Ovčia skala - Havran
12 km: Hlohovec - Ovčia skala - Jalšové
Štart: 35, 22 a 12 km: Hlohovec, žel. st., 7.00 - 9.00 h
17 km: Jalšové-obec, doprava z Hlohovca autobusom SAD
štartová registrácia je možná aj na kontrole Ovčia skala
Cieľ: 35 km: Piešťany, cieľová registrácia na kontrole Havran
22 km: Havran
17 km: Havran
12 km: Jalšové, cieľová registrácia na kontrole Ovčia skala
Doprava z Havrana autobusmi SAD a osobitným autobusom Havran - Hlohovec
Info: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/B, 920 01 Hlohovec,
tel.: 0905-981 019, e-mail: frantisek.miklovic[zavináč]sihot.net
Vedúci: Ján Bedeč, SNP 13, 920 01 Hlohovec, tel.: 0904-905 731
26.10.2013 MALOKARPATSKÁ
37-KA 8. ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava
Trasy: 37 km/900 m, 22 km/700 m
37 km: Lozorno - Rusniaky - Lintavy - Obora - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Biely Kríž - Krasňany
22 km: Lozorno - Rusniaky - Košarisko - Biely Kríž - Rača
Štart: Lozorno, aut.zast.SAD, most, 7.20 - 8.45 h
Vedúci: Jozef Novák, Ondrejevova 11, 821 03 Bratislava, tel.: 0907-473 656
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.