MALOKARPATSKÝ  DIAĽKOPLAZ

9/1999

 

 

 

Malokarpatská vínna cesta.

 

Nastal čas oberačiek a čas burčiakov, povedzme si niečo z histórie o pestovaní hrozna v našom regióne.

Najstaršie správy o pestovaní viniča vo vinohradníckom rajóne vo Svätom Jure pochádzajú z roku 1246. Relatívnu oneskorenosť týchto správ si možno vysvetliť skutočnosťou, že po vzniku Uhorského kráľovstva /r.1000/ bola Malokarpatská oblasť majetkom kráľa, takže jej správa nebola spojená s osobitnými písomnosťami. Prvé písomné správy o obciach malokarpatskej oblasti často súviseli s procesom darovania obce alebo územia príslušníkom uhorskej šľachty. Oslobodenie vinohradníkov od platenia kráľovských daní /Ondrej III./ a udelenie práva vyberania dane z vína z roku 1647 je z hľadiska histórie najdôležitejším dokumentom jurského vinohradníckeho rajónu. Podľa zachovaných písomností Matej Bel zaškatuľkoval vinohrady v tom období v malokarpatskej oblasti následovne:

- bratislavské vinohrady sú najväčšie
- svätojurské sú zasa najlepšie
- pezinské najkrajšie
- modranské sú najvýnosnejšie.

Podľa súčasnej rajonizácie, aj z hľadiska historického, jednou z najvýnosnejších a najvhodnejších odrôd pre pestovanie v Jurskom regióne je odroda Müller - Thurgau.

Hoci ide o veľmi mladú odrodu /vznikla v roku 1882 a je krížencom odrôd Rizling a Silván/, jej rozšírenie v severských vinohradníckych regiónoch bolo veľmi intenzívne a v dnešnej dobe predstavuje na Slovensku asi 12% plochy z celkovej plochy pestovania viniča. V Nemecku a Rakúsku je druhou najpestovanejšou odrodou po rizlingu. Müller - Thurgau je stredne skorá odroda, ktorá sa zberá už v septembri. Táto odroda nie je náročná na polohy, má však väčšie nároky na pôdu. Vyžaduje hlboké, úrodné pôdy, znáša i ťažšie, ale nie príliš suché pôdy. Vzhľadom na bujný vzrast ako i veľkú náchylnosť na hnitie hrozna, odporúča sa pestovať ho na vysokom vedení. Müller - Thurgau je veľmi úrodná odroda a vo vhodných podmienkach dosahuje úrody vyše 10 ton z hektára. Strapec hrozna ako aj bobule sú stredne veľké ak je vyzretý, má výraznú muškátovú príchuť. Vína z tejto odrody sa vyrábajú ako vína stolové, jemne aromatické. Víno má jemnú žltozelenú farbu a odporúča sa konzumácia mladého vína pre jeho lahodnú chuť a sviežosť.

Pavol Vrábel

 

PO STOPÁCH ČASU

Zaniknuté pochody a pochody s dávnou tradíciou - 55.časť

Turistický pochod dvomi inoveckými rotundami

Organizátor: TJ Banka Piešťany /a turisti okolo Vlada Kondvára/

Dĺžka a prevýšenie: 50 km/1350 m, 20 km/650 m, 10 km/200 m

Trasa 50 km: Banka - Ahoj - Senište - Havran - Čertova pec - hrebeň Striebornice - Krahulčie hory - Gajda - Jurko - Kostolný vrch - Gonove lazy - Grnica - Skalka - Hubina -Kostolec - Ducové - hrádza Váhu - cieľ reštaurácia Banka

Trasy 10 a 20 km boli odvodené od hlavnej trasy.

Vlado Kondvár, predseda TJ Banka, začal turistický pochod Dvomi inoveckými rotundami organizovať spolu s kamarátmi v roku 1989. Jediný voľný termín v tur. kalendári bol tretia júnová sobota. Celkovo bolo zorganizovaných 8 ročníkov. Ako dedinská organizácia TJ sa od začiatku snažila pripraviť tento pochod čo najlepšie. A aj sa im to darilo. Na trase 50 km mávali až 12 kontrol, každá minimálne s 2 turistami. Pamätám sa, že v prvom ročníku na trasu 50 km sme išli iba my, Trnavčania /7 turistov/ a ešte 3 z Trenčína. To bolo všetko. Do cieľa sme prišli však iba my. Ostatní sa stratili. Iné to bolo na kratších trasách, tam boli domáci /Banka, Piešťanci alebo zopár i z okolia. Celkom zaujímavé návštevy. Všeobecne však na 50 km trase mali v priemere len asi 20 až 30 turistov. Organizátori pravidelne vyhodnocovali najstaršieho a najmladšieho účastníka vecnými cenami. Najmladšieho mali každý rok iného, ale najstarší bol za všetkých 8 ročníkov vyhodnotený vždy len Janko Kyselica z Trnavy. V poslednom ročníku sa začali prejavovať problémy domáceho rázu, totiž Banka ako obec sa osamostatnila od Piešťan a tí im zato zrušili spoj, autobus č.5, ktorý chodil zo stanice v Piešťanoch do Banky. Obec zostala bez spojenia a turisti tiež. Postihlo ich vyhorenie ich chaty na Ahoji, kde mali všetko uskladnené, ale aj nedostatok financii z KST. Znechutení organizátori po týchto útrapách pochod prestali organizovať. Posledný ročník bol v roku 1996. Trasa z turistického pohľadu bola veľmi zaujímavá a mala výhodu, že štart i cieľ boli na jednom mieste.

Pochod bol zameraný na propagáciu dvoch rotúnd, ktoré sa v tejto lokalite ako historicky veľké kultúrne pamiatky zachovali. Predstavme si ich bližšie:

Kostolík sv.Juraja - stojí na skalnatom ostrohu osamotený v nadmorskej výške 466 m n.m. na východných svahoch masívu Marhát /769m/. Predpokladaný vznik včasno stredovekej rotundy je 9.-10.stor., neskôr, asi v 12 stor.,bola prístavba veže na západnej strane a obdĺžnikovej na južnej. V 17.-18. stor. slúžil okrem iného ako škola pre deti, za pôsobnosti mníchov. Po roku 1806 sa dostal na Lipského mapu Uhorska. Od 19.stor. mali pri Jurkovi svoje obydlia i lesníci. Schátralú horáreň asanovali v r.1962. Lúka pod ostrohom sv.Jurka nesie starobylý názov Púst. Je miestom, kde sa každoročne 24.apríla na Juraja schádzajú ľudia z okolia na tradičnú púť s jarmokom. Z pradávnych povier znamená symbol dobra a jari. Tento jarmok sa koná stále, aj v dnešných časoch. Kostolík sv. Juraja je od roku 1930 zaradený do renesančno - barokových pamiatok.

Ducové - Asi 12 km od Piešťan leží obec Ducové. Vpravo od neho sa vypína dolomitovo - vápencový ostroh s názvom Kostelec /240 m n. m./. Podľa vykopávok, ktoré sa tu odkryli, jednalo sa o Veľkomoravský veľmožský dvorec. Našla sa tu i rotunda s rovnakým pôdorysom ako jadro kostolíka sv.Juraja. Rotunda na Kostelci podľa datovania archeológov vznikla asi v druhej polovici 9.storočia. Miesto nálezu i celý dvorec je rekonštruovaný a je tam možnosť voľne sa ísť pozrieť.

Peter Minárik

 

ZAUJÍMAVOSTI Z MALÝCH KARPÁT

Šandorfskí blanári

Dnes by sa určite nazývali Prievalskí blanári, keby ešte nejaký takí existovali. Ale dnes už takých niet.

Tento rok by si pripomenuli päťsto šesťdesiat rokov správy, ktorá dala znať, že existuje už osada Schwancendorf, a to bolo v roku 1439. V tej dobe sa táto osada rozložila na piesočnine záhorskej duny, v ktorej nájdete všetky zložky rozdrobených hornín. Od polovice 15.storočia obec patrila rôznym vtedajším feudálnym rodinám, z ktorých najznámejšími boli Korlátkovci z panstva Korlátko, potom Apónyiovci, Bošányiovci, Motešickovci a ďalšie rodiny, ktoré sa uchádzali o "priazeň pieskovcovitého chotára" vtedajšieho Sandorfu a neskôr Šandorfu. Nemci záhorským dedinám dávali často svoje názvy, len aby zmiatli a zmenili význam lokality a dokázali svoju spolupatričnosť k regiónu. Lenže záhoráci boli vždy tvrdý národ a nikdy nechcel "nic enem co mu patrí" a tak si hospodárili po stáročia po svojom a žili svojským životom.

V histórii tejto dediny sa tiež uvádza, že bola mestečkom /oppidom/ a mala aj právo konať v roku štyri trhy s dobytkom. Ako mestečko honosil sa vtedajší Sandorf aj tým, že mu patrilo 25 poddanských rodín a 19 bezzemkov, želiarov. Každé takéto mestečko muselo preukázať, že je "vrchnosťou", keď už nie nad rozsiahlymi majetkami, tak aspoň nad niekoľkými poddanskými usadlosťami.

Ale mestečká, to nebolo len pár domkov s návsou /či rínkom/, ale bolo hlavne centrom aj remeselníckeho života i keď tých remeselníkov v tom čase nebolo až tak veľa. Ale "šandorfskí blanári" mali už 19.apríla 1723 potvrdené svoje artikuly. V nich hneď v úvode sa obracajú na "visocze urozeného, milostivého pána panstwy Korlátko" na Jánoša Medňanského, že svoje artikuly chcú dať aj takému mestu ako je Holíč! V tých punktoch stojí, že na Nový rok sa má voliť cechmajster a majstri. Cech bude svoje písomnosti a pečiatku opatrovať v cechovej truhlici, každý jeden majster musí mesačne vložiť do pokladnice cechu pol groša. Pri prijatí nového člena za majstra tento musí ostatných pohostiť. Nuž a že mali aj nejaké zákazy, to vyplýva aj z jedného bodu, že majstri nesmia nakupovať kožky z divočiny od iných. Spracovať ich môžu, ale kupovať nie.

Dnes v tejto dedine o svojich slávnych predchodcoch veru vedia domáci len veľmi málo. A okrem toho sotva by sa tu niekto našiel, čo by bol schopný spracovať takéto kožky a nieto sa tým uživil.

Peter Minárik

 

V jaskyni

V našej oblasti sa nachádza len jedna verejnosti prístupná jaskyňa – Driny. V Malých Karpatoch a Považskom Inovci je viac jaskýň, tie sú však prístupné len jaskyniarom.

Kamarát jaskyniar ma pozval na fotografovanie iba nedávno – v r.1991 objavenej Modrovskej jaskyne, ktorá je svojou dĺžkou 600 m najväčšou jaskyňou v Považskom Inovci. Do jaskyne sme sa vsúkali otvorom asi 40x50 cm, ďalej nasledovalo plazenie blatistým úsekom a dostali sme sa do vstupnej chodby. Tam sme spravili pár fotografií. Potom sme sa cez ”Morňu” – asi 35 cm vysokú šikmú štrbinu spustili do Dažďového dómu. Je to najväčší priestor jaskyne, výška je asi 12 m a priemer asi 20 m. Asi 4 hodiny sme fotografovali výzdobu – stalagmity, stalaktity, stalagnáty, brčká, kvapľové záclony apod. Steny boli väčšinou červenohnedé a snehobiela kvapľová výzdoba na nich veľmi dobre vynikala. Pohyb po jaskyni bol veľmi zložitý – nesmel som na nič pekné stúpiť, nedotýkať sa kvapľovej výzdoby a hlavou nezničiť krehké brčká. Po skončení fotografovania v dóme sme pokračovali do nižších častí. Spodné priestory už boli podstatne menšie – dosahovali výšky len pár (3 – 5) metrov. Medzi nimi sme sa plazili cez ”papierovky” – priestory v pórovitých vápencoch, ktoré si vyžadovali malé brucho a veľkú ohybnosť. Na záver 10 m po povrazovom rebríku, čím sme od vchodu klesli o 46 m. V spodných častiach bolo výzdoby podstatne menej a bola aj iného typu – pizolity propomínajúce morské koraly. Spiatočná cesta cez všetky tie úzke miesta bola horšia o to, že sme sa museli plaziť a ťahať veci dohora.

V jaskyni bolo pekne, ale aj tak som povedal, že ostanem radšej pri turistike a horolezectve – tam neostanem zašprajcovaný v nejakej plazivke.

Vladimír Chrapčiak

 

NEPÁL 1997

alebo

kam sme sa tiež vôbec nedostali

Sen a vrchol každého turistu, horolezca, či trekára je určite Nepál alebo Himaláje. Bližšie nám o tom v nasledujúcom seriáli porozpráva človek, ktorý v roku 1997 sám na vlastnej koži vyskúšal toto "čaro" nevinnosti.

Úvodná cynická úvaha /redukčne - dietologická/

Naše príbuzenstvo sa pri oznámení cieľa našej budúcej dovolenky ocitlo v stave šoku a v podstate sa rozdelilo na dva nerovnako veľké tábory. Jedna časť tvrdila, že sme sa zbláznili úplne a druhá sa to isté snažila naznačiť diplomatickejšími metódami. Švagor nám napríklad požičal príručku Jana Pavlíčka "Človek v drsnej prírode", v ktorej sa opisuje lov zveri holými rukami, jedenie kôry v stave totálnej núdze a podobné praktiky. Ako najlepší sme ocenili návod, ako zabiť nožíkom "rybičkou" horského kamzíka. Snaha lovca má byť usmrtenie obete prvou ranou. Inak sa totiž zvieraťu na hlave urobí "hematom", ktorý stlmí ďalšie údery. Opakované rany sa potom stávajú málo účinnými. Korisť potom zhusta uniká a lovec je zasa o krôčik bližšie smrti vysilením. Tento návod budil pred odchodom záchvaty smiechu, rovnako ako doporučenie, že pred namáhavou expedíciou je nutné pribrať dosť na váhe, aby telo malo z čoho vydávať energiu, lebo autor tohto príspevku zastával názor, že najefektívnejšia energia na namáhavej výprave do neznáma je tá, ktorú človek nesie na pupku a nie v batohu na chrbte. Najviac sa doporučovalo pitie oleja a jedenie slaniny v kombinácii s cukrom. Príručka bola vydaná v posledných mesiacoch existencie vyspelého socializmu a bola vybavená aj tabuľkami cien najlacnejších palív do varičov i rybičiek v oleji, ktoré sa dajú zohnať pred i za čiarou blahobytu.

Nielen z vyšeuvedených dôvodov je preto v popise každého dňa venovaná pozornosť jedálničku. Ďalším motívom pre obsiahle popisovanie stravy je málo skrývaná snaha na každej dovolenke schudnúť. Podarilo sa mu to iba čiastočne /6 kg/. Jeho manželka neschudla vôbec, pretože schudnúť o 3 kg už uvádza zdravovedná literatúra medzi tkzv. nehodnotiteľné kolísanie váhy. Podľa prvotných predstáv sme sa mali vrátiť z Nepálu v stave vypadávania zo šatov. Aspoň takúto víziu pred nami rozvíjal majiteľ cestovky ADVENTÚRA a zbytok dokonal nízky pochodový výkon v kombinácii s permanentnou propagandou vedúceho výpravy Mudr.Bláhy. Podľa vlastných slov nevie ani zalepiť leukoplast a každé zranenie menej hrozivé ako je otvorená zlomenina hodnotí preto ako bezvýznamné. Svojimi teóriami by nepochybne poriadne zdvihol "hladinu adrenalínu" pojedačom prírodných jogurtov z kliniky "Chicago hope", lebo ustavične razí zásadu, že najlepšie, čo môže rozumný horal v Himalájach večer urobiť, je poriadne sa "napchať". Tento jeho názor však koliduje so všetkými teóriami, ktoré mi vtĺkali doteraz do hlavy všetci ostatní lekári, kritizujúci moju nadváhu. Pravda je, že som vedúceho výpravy nemusel poslúchať. Pravdaže zvolil som si opak.

Niečo z histórie Nepálu. Geografické údaje.

Nepál má rozlohu 140.791 km2. Viac než tretinu jeho územia však tvoria neprístupné hory. Na juhu susedí s Indiou a na severe s Čínou. Má asi 20 mil. obyvateľov. Medziročný prírastok je podľa prieskumu hrozivý: 2,5% ročne, to znamená asi 2 mil. za 10 rokov. Príroda si to reguluje po svojom, ťažké životné podmienky, mizerná hygiena, choroby a prakticky nulová lekárska starostlivosť spôsobuje, že v Nepáli je priemerný vek dožitia 39 rokov. Nepálština je veľmi komplikovaný jazyk so spústou mutácií, prakticky sa v každom údolí hovorí inak. Písaná podoba Nepálštiny je sanskrt.

História a náboženstvo.

História Nepálu nie je príliš dobre známa. Prvé písané poznámky sú z 8.storočia, kedy sa v údolí Kathmandu objavuje rod Kiratov, ktorý presadzuje budhizmus na úkor prevládajúceho hinduizmu. Po páde Kiratovcov sa s vládnucim rodom Ličhaviu do mesta vracia hinduizmus a s ním zaviedli systém kást, ktorý je síce dnes už zakázaný, ale potichu funguje ďalej. Nasleduje vládnuci rod Mallov, ktorý je tolerantný k obom druhom náboženstva. Územie maličkého Nepálu sa neskoršie rozpadá do desiatok kráľovstiev. Krajina sa síce v stredoveku zjednotila, ale vzápätí bola obsadená Čínou. Tradične bol Nepál totálne uzavretým územím, kam nemali prístup cudzinci. V roku 1864 sa palácovým prevratom dostal k moci Jug Bahadur Rana, ktorý izoláciu ešte prehĺbil. Rod Ranov, vládnuci od tej doby dedične, bol zvrhnutý až po druhej svetovej vojne samotným kráľom Tribhuvanom, ktorému sa podarilo uniknúť zo zeme cez indické veľvyslanectvo v Káthmandu. Ranovia si netrúfali obsadiť za daných politických okolností veľvyslanectvo vojensky. V roku 1951 sa kráľ vrátil do krajimy ako suverénny vládca, ktorý až do svojej smrti v roku 1959 urobil pre krajinu veľa dobrého. V roku 1960 kráľovský syn Bihendra Bir Bikram Šar Dev robí palácový prevrat, kedy zatýka celý kabinet a obsadzuje všetky posty v krajine svojimi príbuznými. Čo sa od tej doby deje za múrami paláca, nikto nevie. Politická a hospodárska situácia sa trvale zhoršuje až do roku 1989, kedy vypuknú prudké nepokoje. Armáda zmasakruje niečo medzi 2.000 až 10.000 ľudí a potom vyhlásia stanné právo. Presné čísla neboli nikdy známe. Po masakrách si kráľ priznáva chyby a ustavuje konštitučnú monarchiu. Armáde to však zabudol oznámiť, čo vyvolá pri ľudovej veselici ďalší masaker /9.4.1990/. Rok potom víťazí vo voľbách suverénne kongresová strana, ktorá je zložená z bývalých priaznivcov kráľa a komunistov. Preto dnes je Nepál komunistická konštitučná monarchia.

V krajine prevláda hinduistické náboženstvo. To je síce rozšírené "iba" v Indii, Nepáli, na Bali, ale pretože sa jedná o najľudnatejšie štáty sveta, je to vlastne dosť. Podľa hinduizmu vládne celému svetu prírodné právo - dharma. Delí sa na večnú harmóniu, ktorá ovláda celý svet, na kastovný systém a na morálny kódex, ktorý musí každý hinduista rešpektovať. Hinduisti veria na reinkarnáciu. Na svet sa musíme odobrať niekoľkokrát, než dosiahneme spasenie v nirváne, duševnom spasení. Dôležitou tradíciou je pre hinduistov spaľovanie mŕtvych. Kremácia musí byť vykonaná do 4 hodín po smrti inak, by nemohlo prísť k reinkarnácii.

Ľudia sa tu delia na kasty, ktoré sa rozpadajú do 5 základných skupín. Najvyššie stoja Brahmanovia, svätí muži a učitelia správneho života. Po nich nasledujú Čachri, to sú vojaci a starostovia a samotná kráľovská rodina. Po nich sú v hierarchii postavení Vajšjovia - obchodníci. Predposledná skupina je Sudra, nižší pracovníci. Najnižšie sa nachádzajú Haridžanovia - nedotknuteľní. Títo ľudia sú najúbohejší z najúbohejších, prekliati. Patria medzi nich i turisti, ktorých nejaké strašné prekliatie naháňa z krajiny do krajiny a nikde nie sú šťastní. Ako k úbožiakom sa k nim Nepálci chovajú láskavo.

Hinduistom sa človek rodí, nemôže sa ním stať. Brahmanov treba chápať len ako guru, radcov. Ak sa chce hinduista vydať na duševnú cestu, stáva sa svätým mužom sadhu. Zbaví sa šiat, pomaže sa sadzami z mŕtvol a dodržuje celibát. Musí tiež podstupovať skúšky v podobe fyzickej bolesti.

Bohovia hinduizmu sa delia na: Bráhmu - Stvoriteľa, Višnu - Záchrancu a Šivu - Ničiteľa.

Kalendár: Je založený na obehu mesiaca. Lunárne cykly, ktoré sa dajú len ťažko predvídať, ho robia dosť nepriehľadným. Letopočty vyzerajú podľa toho. Napríklad rok 1993 je Nepálsky rok 2048. Nový rok sa tu slávi na jar. Súčasne platí niekoľko kalendárov, dodržujú sa tibetské a aj nepálske sviatky včítane tibetského Nového roku a Nevárskeho Nového roku. Cieľom je tu stále niečo sláviť. Premietlo sa to i do časomier, ktoré sú nastavené v rozpore s Greenwichom tak, že maličký Nepál má 15 minút pred Indiou, to zmanená 4 h 45 minút pred stredoeurópskym časom. Je to samozrejme tak trochu politické gesto, pretože Nepál okrem vďačnosti za pomoc pri oslobodení nemá Indiu vôbec v láske, lebo tento ľudnatý štát ho neľútostne vykorisťuje. Nepál je veľmi ťažko zadĺženou krajinou.

Mena: Platí sa tu nepálskymi rupiami, ktoré reprezentujú približne 70 halierov /rok 1997/. Mena je závislá na stave indickej rupie, pomer k americkému doláru sa mení v podstate podľa Indie. Za dolár sa tu dá dostať asi 60 rupií. Na letišti sa platí bez ohľadu na miestnu menu v dolároch a vo vnútrozemí sa dá platiť jedine "rupiami". Veľké bankovky domácej meny nikto nechce. Naopak bankovky vysokých hodnôt v cudzej mene sú na čiernom trhu paradoxne oceňované viac než menšie. Nepálci si nedajú vyhovoriť, že je to nezmysel.

pokračovanie niekedy nabudúce

 

Výpalníctvo - preboha, už aj v slovenských kempoch ?!

Túlam sa slovenským svetom /Tatry, Fatry, Rudohorie, Planiny/ len tak, so stanom. Posielam Vám ako príspevok do Malokarpatského diaľkoplaza moju novú skúsenosť. Váš Ivan Bajo.

Už viac ako polstoročie sa leto čo leto túlam - stanujúc - po Slovensku do Záhorskej Vsi po Novú Sedlicu, od Oravskej Polhory po Patince. Spočiatku mi bolo hej - postavil som si stan, kde som si len zmyslel a zadarmo. Po obmedzení voľného táborenia chodím po kempoch, autokempingoch, či verejných táboriskách - za leto ich vystriedam tri až šesť. Robím z nich výpady do okolitých vrchov s návratmi "domov". Je to môj štýl, puťákové roky mám už za sebou.

Toť som sa presúval s výborného kempu - Drienok v Mošovciach Pohroním k planinám Slovenského krasu. Na Hornom Hrone každoročne obdivujem vedrá plné čučoriedok, lavóry kuriatok, koše skvostných dubákov, čo naši tmavší spoluobčania ponúkajú na ceste - vytŕčajú proti autám. Taký priebežný cestný trh vrcholiaci zväčša v Telgárte. Viem z vlastnej skúsenosti, koľko námahy dá nazbierať za vedro čučoriedok, či za kôš hríbov. Držím im palce aby popredali čo ponúkajú, zaslúžia si to. Stan som si postavil uprostred planín na táborisku pri Gombaseckej jaskyni a tešil som sa so synom na atraktívny turistický program. Hneď po zotmení sme dostali prvú, nečakanú a nezvanú návštevu - pred vchod si kvokli - sadli traja Rómovia. Nie, neponúkali čučoriedky ani huby - chceli 50 slov.korún, vraj ich zlí ľudia okradli a oni sa nemajú ako dostať do Košíc. A vravia: "No pánko - a čo s tým teraz urobíte?". Vravím - ja nič, to je Váš problém, ja som dôchodca a peňazí mám akurát, nemôžem rozdávať päťdesiatkorunáčky. Pochopili a sedeli tam ďalej. Napokon som im dal 20 korún, aby sme sa ich zbavili. Dvadsaťkorunáčkou som ich očividne sklamal, ba až urazil - namosúrení odišli k ďalšiemu stanu. Ďalší večer boli pred stanom znova - vravím - nemali ste byť doma v Košiciach? Prepočuli, vraj mám špinavé predné sklo na aute - nie, veď som ho ráno umýval. Ale oni to vedeli lepšie - dvakrát mávli mokrým vechťom - vraj to bude za bagatel - za 30 korún. Nereagoval som. Aby som príliš nezdržoval, zvestovali mi, že mám pekný nový stan a zatiaľ ešte nepoškodený. Pochopil som - zajtra sa vrátim z túry a zo stanu nájdem franforce. A tak som zaplatil poslušne tak ako ostatní. Nasledujúci večer sa im návšteva nehodila, boli na diskotéke a tak zaškrabkali na stan ráno o tretej hodine. Už si nevymysleli nič, prišli si pre svojich 30 korún. Nepohli sa, kým som nezaplatil. Nevyhrážali sa, neohrozovali ma, len tam trpezlivo čakali. Zaplatil som. Ponížený, bezmocný gádžo, odkázaný na lampáreň. Gádžo, čo im sám od seba "požičal" - proste dobrák.

A ten dobrák - v mojom osobnom preklade somár - sa ráno zbalil a miesto na Zádielskú planinu smutne "fároval" domov. Takže, už nielen podnikatelia, obchodníci, štamgasti hviezdnych hotelov, ale aj tí skromní pod stanom, pod širákom, pod hviezdami sa začínajú stávať obeťami výpalníkov. Budeme si musieť zvyknúť...

Ivan Bajo /august 1999/

PS: Neviete kde možno kúpiť pod rukou KALAŠNIKOVA ? ...

 

Z Přerova Oderskými vrchy až na konec světa.

Dobrý den paní, chtěli bychom se zeptat, jestli je tu otevřený nějaký odchod či obchúdek. Jsme turisté a rádi bychom si koupili něco na cestu a nechali si potvrdit razítkem, že jsme tu byli. "A co Vás nemá" tady a v sobotu, kdepak ... ten malý obchúdek, co tu vidíte, býva v provozu jen v pracovní dny a to jen odpoledne. To musíte nahoru do Luboměre. V duchu si pomyslíme. Tak tam už opravdu nemáme dnes namířeno. Jsme na nejzazším bodě naší trasy a do cíle je zatím daleko... Starší upovídaná paní ale pokračuje... Za většími nákupy jezdíme do Potštatu. A co kostelík? Líbi se Vám? Už jste si ho prohlédli? Takový pěkný jinde neuvidíte. Z toho hlasu je vidět, že na tuto pamětihodnost jsou místní obyvatelé obce Lipná patričně pyšní. Ostatně mají proč. A také co jiné v téhle věsničce skoro "na konci světa" mají. Obchod a hospoda zavřené, pár domů, rybníček zarostlý žabincem, potok a silnice končící ve vojenském prostoru v Luboměre pod Strážnou... Ostatně, kostelík je to, proč jsme se vydali až sem. Malý, ale vzhledný, celý dřevěný, šindelový včetně strechy, zvonička barevně natřená, vevnitř dřevěný oltár a pěkne útulné zařízení. Tvoří pěknou siluetu při vjezdu do obce.

Čas však běží rychleji, než bychom si přáli a nutí nás jít dál, presně po naší vytýčené trase až do Přerova. Na tuto maximalistickú variantu přerovské stovky či spíše denní padesátky z Hranic do Přerova jsme se vydali po předchozí úvaze, když předpověď počasí byla příznivá.

Noční padesátkilometrový okruh jsme si prošli a přoběhli po stanovené trase. Záhořím přes Hoštenici, Dřevohostice, Oproslovice, Lhotu, Nové Dvory a Radslavice, tady jsme využili doprovodní kontroly s občerstvením. Zvládli jsme jej v pohodě a včas. Taky stíhame v sokolovně jídlo před další etapou o níž víme, že bude delší i mnohem náročnější a ve 4.50 h už sedíme ve vlaku a v 5.15 h vyrážíme z Hranic ještě potmě silnicí do Olšovce. Za lomem přecházíme na lesní cestu a zastavujeme se i na vyhlídce nad lomem. Je však ještě brzy. Už se rozednilo, ale do dálky je jen mlžný opar. Pokračujeme tedy nahoru k louce a nad chatkou příkre cez les. Cesta je zmrzlá a my stoupáme na Okrouhlík. Nad vrcholky stromů vykukuje zatím jen jakoby nesměle vycházejíci sluníčko. Místy ještě kráčíme zmrzlými závějemi. Očekávaný výhled z hřebene Okrouhlíku byl však jen omezený. Okolí je skryto v mlžném oparu, kontury okolních kopců jsou vidět jen nejasně. Vlevo spíš jen tušíme obec Střítež a z Hranic vidíme jen nejasnou siluetu komínu cementárny. Ale je stále ještě ráno a tak cestou k partutovickému větrnému mlýnu doufáme v zlepšení viditelnosti.

Klasický dřevěný mlýn z roku 1875 je vidět z dálky, jako typická silueta, vypínající se na kopci nad obcí a měl by tu být nádherný výhled nejen na okolí Hranic, Oderské vrchy se siluetou Veselského kopce, ale i na vzdálené sněhem ještě pokryté Beskydy. Sluníčko už krásně svítí, ale mlžný opar dosud nezmizel. Škoda... Prohlížíme si tedy větrný mlýn, který je dobre udržovaný, v podstreší stojí dřevěný žebrinák, ale mohutné dřevěné lopatkové kolo se netočí i když je dosti větrno. Vedle nej stojí malé zdené stavění, které k němu zřejmě také patří. Prohlížíme si tuto idylickú stavební památku a poté scházíme do obce, kde si v nákupním středisku Drahanka dávame razítko a kupujeme kyselku na pití. Kolem objektů ZD a rybníka scházíme polní cestou k lesíku a podél potoka na sever do obce Lipná.

Vracíme se přes obec Kyžlířov, kde si potvrzujeme přechod v obchůdku a kupujeme si minerálku. Čeká nás dosti dlouhý úsek mimo civilizaci. Lesní silničkou spojující se s údolím Kouteckého potoka scházíme pod svahy Puchardu na Boňkov. Červenou značkou lesem a rozmáčenými loukami se necháme vést k obci Radíkov. Obcházíme jej sprava pěšinkou za záhradami a odbočujeme polní cestou k Uhřínovu. Vidíme na kopcích typické siluety obou dřevěných plastik Jána Ambrůze, výhled se trošku zlepšil, ale vzdálenější svahy jsou v mlze stále. Míjíme obec a lesní silničkou jdeme k rozcestí u lyžařských sjezdovek, kde z cesty vedoucí k zřícenině Drahotuchu odbočuje žlutá značka strmě dolů do Pekla. Právě tam máme namířeno. Úvozová kamenitá cesta se změnila v bažinu a potok. Tak jí obcházíme lesem a dále u hájovni už se změnila na zurčící potok. Jsme v hlubokém údolí potoka Jezernice zvaném "Peklo". Jdeme pomalu k prostřední hájovně a u ní odbočujeme na zelenou značku pod svahy Oblíku a pak Slavkovského vrchu stoupajíc do vojenské obce Slavkov. Obchůdek je už zavřený a tak vytahujeme zásoby z batohu. Po občerstvění pokračujeme rozbředlým sněhem, do údolí Ríky a kolem malé přehrady k Ranošovu. Sluníčko už má sílu a závěje starého sněhu se nám stávají nepříjemnou prekážkou, v nichž se boříme místy do hlubokých blátivých kaluží. Přecházíme na červeně značenou lesní cestu a nad Velkým Újezdem přejdeme raději na silnici. Po ní si to klušeme ponad obec Výkleky. Pro zpestření trasy se stavujeme na vyhlídkové plošině u vytěženého lomu tzv. "Riviery", který je v léte využíván ke koupání. My nyní shlížíme shora na polozamrzlou hladinu, pláž i okolní skály. Okraje lomu jsou lemovány kulatými zhruba 3/4 m v průměru balvany, rozestavěnými v pravidelných rozestupech. Nejsou tu jen samoúčelnou výzdobou okolí, ale upozorňují návštevníky, že dál za nimi je hluboký sráz, skály a dole hladina vody a je nutno se zde tedy pohybovat přinejmenším opatrně. Je tu hezky, ale čas běží a my musíme dál. Volíme trasu silničkou přes Pančavu s kulatým zděným větrným mlýnem na Lazničky a Zákřov do Trsic. Tu už se scházíme s oficiální trasou a v hospodě dostáváme oficiální razítko pochodu. Cestou do Penčic vynecháváme značenou rozblácenou trasu přes chmelnici a do Penčic kráčíme silnicí. Závěr trasy jdeme přes Zamazálku, Vinary, Předmostí do cíle. Máme za sebou zhruba 115 km /50 km nočních a 65 denních/. Jsme spokojeni, že jsme tu prodlouženou trasu zvládli, že nám přálo počasí /až na ty výhledy/. Viděli jsme spoustu krásných a zajímavých míst a zákoutí. Můžeme jen poděkovat pořadatelům, kterí se o nás vzorně starali. Díky jejich nadšení se tu vytvořila příznivá, stále přátelská atmosféra, která přispívá k tomu, že i další roky se sem budou turisté vracet s přáním: "za rok zas a znovu".

Zděnka Tvrdá

 

TURISTICKÉ INFORMÁCIE

Dohoda
medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Poľskej republiky
o hraničných
priechodoch, o prekračovaní štátnej hranice
na turistických chodníkoch križujúcich štátnu hranicu
a o zásadách prekračovania štátnej hranice mimo hraničných priechodov.

Podpísaná 1.7.1999. Uvedené sú vybrané state.

 

Článok 6

  • Prekračovať štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou na turistických chodníkoch križujúcich štátnu hranicu je povolené len na určených miestach, v určenom čase a len za účelom turistiky.

    Zoznam miest určených na prekračovanie štátnej hranice na turistických chodníkoch je uvedený v Prílohe č.3 tejto dohody.

  • Článok 7

  • Na prekročenie štátnej hranice podľa článku 6, ods. 1 tejto dohody sú oprávnení občania oboch zmluvných strán, ako aj občania tretích štátov uvedených v Prílohe č.4 tejto dohody na základe cestovných dokladov platných na území štatov oboch zmluvných strán
  •  

    Príloha č.4 - Zoznam štátov
    (skrátene)

    Slovensko, Poľsko, západo a stredoeurópske štáty, Izrael, Japonsko,Kanada, USA, Estónsko, Litva, Lotyšsko

     

    Príloha č.3 - Zoznam miest určených na prekračovanie štátnej hranice na turistických chodníkoch

    Hraničný priechod Spôsob prechodu

    otvorený

    Ruské sedlo-Roztoki Grne P,B,IV

    01.04-30.09 9.00-18.00

    Osadné-Balnica P,B

    01.06-30.09 9.00-18.00

    Nižná Polianka-Ozenna P,B,IV

    01.04-30.09 8.00-20.00
    01.10-31.03 9.00-16.00

    Čertižné-Czermacha P,B,IV

    01.04-30.09 8.00-20.00
    01.10-31.03 9.00-16.00

    Regetovka-Wysova P,B,L

    01.06-31.10 7.00-19.00
    01.11-31.05 9.00-16.00

    Čirč-Leluchów P,B,L,IV

    01.06-31.10 7.00-19.00
    01.11-31.05 9.00-16.00

    Litmanová-Jaworki P,B,L,IV

    01.06-31.10 7.00-19.00
    01.11-31.05 9.00-16.00

    Stráňany-Jaworki P,L

    01.06-31.11 7.00-19.00
    01.11-31.05 9.00-16.00

    Veľký Lipník –Szlachtowa P,B,L

    01.06-31.12 7.00-19.00
    01.11-31.05 9.00-16.00

    Lesnica-Szazawnica P,B,L

    01.06-31.13 7.00-19.00
    01.11-31.05 9.00-16.00

    Červený Kláštor-Stromovce Nizne P,B,IV

    01.05-31.10 7.00-19.00

    Veľká Franková-Kavwin P,B

    01.07-15.11 7.00-19.00

    Rysy-Rysy P

    01.07-30.09 7.00-19.00

    Oravská Polhora-Przywarówka P,B,L

    01.11-31.05 8.00-18.00

    Babia hora-Babia Gora P,L

    01.06-31.10 6.00 20.00
    01.11-31.05 8.00-18.00

    Oravská Polhora-Zawoja P,B,L

    01.06-31.10 6.00-20.00
    01.11-31.05 8.00-18.00

    Gluchačky-Prelecz Jalowiecka P,B

    01.04-30.09 8.00-20.00

    Pilsko-Pilsko P,B,L

    01.06-31.14 7.00-19.00
    01.11-31.05 9.00-16.00

    Stará Bystrica-Przlezecz Przyslop P,L

    01.06-31.15 7.00-19.00
    01.11-31.05 9.00-16.00

    Veľká Rača-Wielka Racza P,B,L

    01.06-31.16 7.00-19.00
    01.11-31.05 9.00-16.00

    Skalité Serafínov-Górka Gomólka P,B,L

    01.06-31.17 7.00-19.00
    01.11-31.05 9.00-16.00

    Čierne-Jaworzynka P

    01.04-30.09 8.00-20.00

    Spôsob prechodu - vysvetlivky: P – peši, B – bicykel, L – lyže, IV – invalidný vozík

    Vladimír Chrapčiak

    Nový náučný chodník v Bratislave

    Nový náučný chodník na trase Lamač - Železná studnička otvoril minulý rok na jar bratislavský primátor Peter Kresánek. Na tomto chodníku, ktorý je dlhý 6,5 km, možno vidieť množstvo zaujímavostí prírodovedného, turistického a aj historického charakteru. Náučný chodník je možné prejsť od Brečtanovej ulice na Kolibe, cez Rotundu na Železnej studničke, až po cestu na Klanec v Lamači. Chodník je celkom vybavený 3 informačnými panelmi, 5 smerovými značkami a 9 náučnými zastávkami. Jeho terén je členitý, a najvyššie prevýšenie dosahuje okolo 200 m. Trasu je možné prejsť aj po častiach a ku každému uvedenému vstupnému bodu vedú linky mestskej hromadnej dopravy. Hoci pre diaľkoplazov je táto trasa, trošku malá, je možné si spestriť pracovný týždeň peknou poobednou prechádzkou.

    Peter Minárik

     

    POZVÁNKA NA SEPTEMBER

    Žitnoostrovská 35-ka

    Žitnoostrovská 35-ka, v oblasti, ktorej dodnes všeobecne neprišlo celkom k pochopeniu významu a cieľov turistiky a kde dodnes nejestvujú oficiálne značené turistické trasy, nemá priamočiaru históriu ako iné pochody, čiže: v roku AB začal organizovať klub CD a v súčasnosti sa organizuje X-tý ročník.

    Podľa získaných archívnych informácií, žitnoostrovský pochod sa začal oganizovať v r.1981, pričom hlavným organizátorom bol Výbor zväzu turistiky OV ČSZTV Dunajská Streda a spoluorganizátormi boli Redakcia okresných novín Žitný ostrov - Csallókoz a po technickej stránke Odbor turistiky pri TJ DAC Dunajská Streda.

    Vytýčené boli dve trasy: 15 a 30 km, ktoré viedli z námestia 1.mája v Dunajskej Strede popri Šáretských kanáloch do v súčasnosti nejestvujúceho rekreačného strediska ALBA RÉGIA v Jahodnej. Obe trasy vybral a za pomoci členov OTTJ DAC Dunajská Streda vyznačil RNDr.Anton Magula, v súčasnosti majiteľ fy M.A.P.A. Slovakia. Takto sa pochod organizoval až do roku 1988, kedy sa však už uvádza ako spoluorganizátor i OTTJ Jahodná.

    V rokoch 1989 a 1990 hrozil pochodu zánik, avšak dnes už nebohý pracovník OV ČSZTV D.S. Janko Leckéši v roku 1989 usporiadal Žitnoostrovskú dvadsiatku. V roku 1990 som bol OV ČSZTV požiadaný, aby sa ako spoluorganizátor pridal OTTJ Slávia Dunajská Streda, ktorý následne zabezpečil organizáciu pochodu a tento sa opäť konal na trasách 15 a 30 km.

    Až do r. 1993 pre OR KST prevádzal organizačné zabezpečenie tento klub. V roku 1994 prevzal pre OR KST organizačné zabezpečenie Klub Turistov RODINA Dunajská Streda, ktorý sa vytvoril z bývalých členov OTTJ Slávia D.S. Nakoľko OR KST neprispievala na organizáciu pochodu, od roku 1996 organizuje KT RODINA tento pochod ako svoje samostatné podujatie.

    V náväznosti na novovzniknuté pomery vo financovaní telovýchovy a turistiky obzvlášť nebolo možné zotrvať pri pôvodne vyznačených trasách a spôsobe prepravy účastníkov späť do Dunajskej Stredy, bolo nutné vybrať nové trasy, ktoré by tvorili okruh. Takto som za pomoci p.Viliama Janikovicsa vybral a vyznačil trasy popri melioračných kanáloch, Klatovskom ramene, ktoré svojou scenériou pripomína aspoň trochu lesy. Na podnet p.Jozefa Junasa, ktorý nás oboznámil s tým, že na naše pochody nedostaneme turistov z oblasti Malých Karpát /ktorí plnia VOPT/, ak aspoň jedna trasa nebude mať min. 35 km, sme vyznačili 35 km trasu z Dunajskej Stredy popri Klátovských kanáloch, Klátovskom ramene do Trhového Mýta a odtiaľ až skoro do Topoľníkov, povedľa kanála Gabčíkovo - Topoľníky viedla trasa na Dolný Bar, Blažov späť do Dunajskej Stredy. Na trase si turisti opäť mohli prezrieť i Vodný mlyn. Tento okruh bol približne v strede prepojený skratkou z Dunajskej Stredy k Starému Klátovskému kanálu, s prechodom cez most nad Klátovským ramenom k osade Soliary. Rôznymi kombináciami a menením smeru pochodu sa darilo okrem základnej dĺžky dosiahnúť aj rôzne dĺžky trás. Pohromou pre tento pochod bola reštitúcia majetku v priľahlej oblasti, keď noví majitelia ohradili a oplotili si svoje majetky až dokonca k toku jednotlivých kanálov a tak nám zabránili v prechode trasy.

    V r.1998 sme preto vykonali pokus na zmenenej trase: z Dunajskej Stredy cez obec Blažov - kolónia ku kanálu Gabčíkovo - Topoľníky, smerom k Dolnobárským rašeliniskám, po prechode medzi týmito rašeliniskami, osadenými hojne rybami a vodným vtáctvom, sa turisti dostanú do Dolného Štálu, kde si turisti môžu pozrieť kostoly: katolícky sv.Martina biskupa, pôvodne gotický z 15.stor. a evanjelický, reformovaný, postavený v r.1786 a do Padáne, s kostolom z r.1787, ku ktorému bola pristavená veža v r. 1816. Z Padáne sa opäť vydajú turisti k Bohelovskému kanálu a popri tomto sa príde k sútoku kanálov Boheľovského a Gabčíkovo - Topoľníckého. Odtiaľ cez Povodu do Dunajskej Stredy. Kratšia trasa /do 16 km/ je variáciou možností nástupu na tento okruh, pričom turisti sú na miesto štartu odvezení autobusmi.

    Pri preložení trasy pochodu zohral okrem horeuvedeného i fakt, že turista je človek spoločenský a že na trase sa nezvykne občerstvovať iba pramenitou vodou.

    Dúfajme, že i v roku 1999 sa nám podarí uskutočniť podujatie na tejto trase k spokojnosti všetkých účastníkov na vysokej športovej i spoločenskej úrovni. A taktiež dúfame že sa tento pochod dožije svojho 20.jubilejného ročníka, ktorý bude v roku 2000.

    Štatistika účastníkov:

    rok

    Názov akcie

    počet účastníkov

    1981

    Žitnoostrovská tridsiatka

    150

    1982

    - " -

    41

    1983

    - " -

    65

    1984

    - " -

    67

    1985

    - " -

    250

    1986

    - " -

    241

    1987

    - " -

    211

    1988

    - " -

    104

    1989

    Žitnoostrovská dvadsiatka

    110

    1990

    - " -

    76

    1991

    Žitnoostrovská Tridsaťpäťka

    98

    1992

    - " -

    30

    1993

    - " -

    31

    1994

    - " -

    80

    1995

    - " -

    138

    1996

    - " -

    86

    1997

    - " -

    95

    1998

    - " -

    91

    Účastníci mimo okres DS od roku 1993.

    1993 - Jozef Junas BA

    1994 - Jozef Novák, Vlado Javorský, Alfonz Bodó - všetci z BA a Miro Vŕbik zo Sv.Jura

    1995 - A.Bodó, J.Novák, V.Javorský, Vlado Nehyba, Cyril Porubanec, Ivan Nižnan, Janko Kimián - všetci z BA, Miro Vŕbik Sv.Jur.

    1996 - V.Nehyba, J.Novák, z BA, Peter Minárik, Ferko Královič, Vlado Chrapčiak, Naďa Chrapčiaková - všetci z Trnavy

    1997 - V.Javorský, Cyril Porubanec,Ivan Nižnan - z BA, M.Vŕbik zo Sv.Jura a František Prochádzka z NZ.

    1998 - V.Javorský, Pavol Šoula, Melo Klokner, Ľudo Bahurinský, Peter Obdržálek, V.Nehyba, L.Farkašovský - z BA, M.Vŕbik zo Sv.Jura a Peter Minárik z Trnavy.

    Tohto roku sa 19.ročník koná v sobotu 11.septembra. Štart je v Dunajskej Strede pred športovou halou od 8.00 h.

    Zdeno Kelemen, KT RODINA Dunajská Streda

     

    POZVÁNKA NA NOVOZALOŽENÝ DIAĽKOVÝ

    POCHOD DUNAJSKÝM CHODNÍKOM

    "VIA DANUBIA"

    Odbor turistiky KST VIA DANUBIA Dunajská Streda pozýva všetkých diaľkoplazov a milovníkov turistiky a prírody na turistický pochod VIA DANUBIA (Dunajský chodník), ktorého 0-tý ročník usporiada v sobotu 2.októbra 1999 v lužných lesoch pri Dunaji v okolí vodnej elektrárne Gabčíkovo. Záujemcovia si budú môcť podľa svojich schopností vybrať z trás o dĺžkach 10, 20, 30, 40, 50 a 60 km. Štart trás na 50 a 60 km je medzi 6:00 - 7:00 h v Čunove pri Bratislave na zastávke MHD č.91 (Nový most - Čunovo), pri kostole.

    Trasy povedú okolo areálu vodných športov vodného diela Čunovo, ďalej po hrádzi zdrže vodného diela do blízkosti obce Dobrohošť, kde pokračujú v lužnom lese popri pôvodnom koryte Dunaja. Poniže obce Vojka nad Dunajom obchádzajú novovzniknutú rekreačnú oblasť okolo Vojčianskeho a Šulianskeho jazera a vedú ďalej malebnými lužnými lesmi so sieťou dunajských ramien do obce Bodíky. Odtiaľ trasy pokračujú po starej protipovodňovej hrádzi popri rybárskych chatkách k Žabiemu jazeru (mŕtve dunajské rameno) a ďalej lesnou cestou cez početné ramenné prehrádzky k pôvodnému korytu Dunaja a na okraj štátnej prírodnej rezervácie Ostrov orliaka morského. Ďalej prechádzajú po ďalších ramenných prehrádzkach cez Bačianske ramená, ktoré sú rajom rybárov a po starej protipovodňovej hrádzi popri hájovni Horný Dekan a okolo rekreačných chát k čárde Hullám v prístave Gabčíkovo. Záverečná časť trás vedie k odpadovému kanálu vodného diela a popri pravobrežnom priesakovom kanáli sa dostávajú do cieľa na parkovisko pri plavebných komorách vodnej elektrárne Gabčíkovo.

    Kratšie trasy majú štart i cieľ na spomínanom parkovisku od 7:00 do 10:00 h a vedú po pravobrežnej veľkej hrádzi prívodného kanála cez most pravobrežného priesakového kanála a po starej protipovodňovej hrádzi do lužných lesov a vracajú sa okolo čárdy Hullám do cieľa.

    Väčšina trás vedie po novovyznačenom červenom turistickom chodníku č.0715, pre ktorý je uvedená akcia neoficiálnym otvorením. Celá oblasť uvedených trás je obsiahnutá v turistickej mape VKÚ č.143 - Gabčíkovo.

    Jesenný termín pochodov je ideálny pre návštevu a turistiku v tejto oblasti, pretože prvé nočné mrazíky zneškodnia dotieravé komáre, nízke vodné stavy umožňujú prechod ramenných prehrádzok po suchu a lužné lesy hýria jesennými farbami. Účastníkov, ktorí prídu do cieľa, čakajú vkusné diplomy a tých, ktorí sa v predstihu prihlásia u usporiadateľa aj pravá rybacia polievka z dunajských rýb - halászlé.

    Na štart pochodu ako aj návrat z cieľa je možné dostať sa pravidelnými linkami SAD Bratislava - Gabčíkovo, Dunajská Streda - Gabčíkovo do Gabčíkova a pešo 2,5 km po červenom turistickom značenom chodníku, ktorého začiatok je v Gabčíkove pri MÚ. Vlastným autom sa možno dostať cez obec Gabčíkovo k vodnej elektrárni na parkovisko pri plavebných komorách. Podrobnejšie údaje o tomto začínajúcom sa turistickom podujatí sú uvedené v závere tohto čísla MKD alebo si možno vyžiadať propozície s kompletnými údajmi na adrese: OKST Via Danubia, 929 01 Dunajská Streda, Radničné námestie 379/18.

    Štefan NAGY

     

    KALENDÁR

    september - prehľad:

    4.-5.9.1999

    S BEZKOU DO KARPÁT (IVV)

    42, 35, 22 km

    11.9.1999

    ŽITNOOSTROVSKÉ TURISTICKÉ DNI
    VEĽKÝ MALOKARPATSKÝ FUČIAK
    SENICKÁ MAŠÍROVKA
    (IVV)

    35, 16 km
    45, 35 km
    20, 10 km

    18.9.1999

    PÄŤ NAJVYŠŠÍCH KOPCOV MALÝCH KARPÁT
    BAKUĽOVÝ POCHOD

    55, 50, 35, 28, 14 km
    20, 15, 10 km

    25.9.1999

    JESENNÝ ŠĽAPÁK ŠKP
    PO STOPÁCH MÁRIE TERÉZIE
    (IVV)

    60 km a menej
    20, 10 km

    26.9.1999

    MALOKARPATSKÝ STRAPEC

    35, 22, 13 km

     

    október:

    2.10.1999    Z KUKLY DO JURSKÝCH PIVNÍC    10.ročník
    (sobota)       KTC Albatros Bratislava

    Trasa: 45 km/1550 m
              Dubová - Kukla - Zámčisko - Veľká Homola - Čertov kopec - Pezinská Baba - Somár - Svätý Jur

    Štart:  Dubová, zast.SAD, 6.15 - 8.30 h

    Cieľ:   Jozefské údolie, do 17.30 h

    Štartovné: 20 Sk

    Vedúci: Boris Ottmar

     

    2.10.1999    VIA DANUBIA - DUNAJSKÝ CHODNÍK    0.ročník
    (sobota)       KST VIA DANUBIA Dunajská Streda

    Trasy: 60, 50, 40, 30, 20, 10 km

    60 km: Čunovo - vodné dielo - ostrov Žofín - Vojčianske rameno - Vojka - Šulianske jazero - Bodíky - Žabie jazero - ostrov Orliaka - hájovňa Horný Dekan - Hullám čárda - Gabčíkovo, VE

    50 km: Čunovo - vodné dielo - ostrov Žofín - Vojčianske rameno - Vojčianske jazero - Šulianske jazero - Bodíky - ostrov Orliaka - hájovňa Horný Dekan - Hullám čárda - Gabčíkovo, VE

    40 km: Gabčíkovo, VE - hájovňa Kráľovská Lúka - Žabie jazero - Bodíky - Šulianske rameno - Bodíky - Trstenské rameno - ostrov Orliaka - hájovňa Horný Dekan - Hullám čárda - Gabčíkovo, VE

    30 km: Gabčíkovo, VE - hájovňa Kráľovská Lúka - Žabie jazero - Bodíky - Trstenské rameno - ostrov Orliaka - hájovňa Horný Dekan - Hullám čárda - Gabčíkovo, VE

    20 km: Gabčíkovo, VE - hájovňa Kráľovská Lúka - Trstenské rameno - ostrov Orliaka - hájovňa Horný Dekan - Gabčíkovo, VE

    10 km: Gabčíkovo, VE - hájovňa Horný Dekan - Hullám čárda - Gabčíkovo, VE

    Štart:   60, 50 km:   Čunovo, pri kostole (MHD 91), 6.00 - 7.00 h
               40 - 10 km:  Gabčíkovo, VE, parkovisko, 7.00 - 10.00 h

    Cieľ: Gabčíkovo, VE, parkovisko, 9.00 - 19.30 h

    Štartovné:   člen KST:  dospelý 15 Sk, mládež 10 Sk
                      nečlen:       dospelý 20 Sk, mládež 15 Sk

    Iné:   - možnosť ubytovania v 2-posteľových izbách (120 Sk/osoba/noc), prihlásiť sa je potrebné do 15.9.1999
            - zabezpečené občerstvenie pre prihlásených do 30.9.1999

    Informácie: RNDr.Štefan Nagy, Radničné nám.379/18, 92901 Dunajská Streda,
                      tel.: 0709/5529567 (odkazovač) alebo 07/45522063 (7.00 - 15.00 h)

     

    2.10.1999    MALOKARPATSKÝ TROJUHOLNÍK    19.ročník
    (sobota)       KST Brezová

    Vedúci: Ing.Peter Uhlík, ul.7.apríla, Brezová pod Bradlom

     

    9.10.1999    PODUNAJSKÁ TÚRA
    (sobota)       OKST TOM TJ Družstevník Baka

    Trasy: 25, 16 km

    Štart a cieľ: Baka, štadión TJ Baka, od 9.00 h do 16.00 h

    Vedúci: Imrich Sárkány - učiteľ ZŠ, 930 04 Baka, tel.:0709/594738

     

    9.10.1999    POCHOD BANKOVÝCH ÚRADNÍKOV    15.ročník
    (sobota)       KST Slovan Banka Bratislava

    Trasy: 40 km/1500 m

    40 km: Smolenice - Čertov žľab - Brezinky - Klokoč - Sklená Huta - Holint - Taricové skaly - Čermákova lúka - Zochova chata - Harmónia

    Štart: Smolenice, OÚ, 6.30 - 8.15 h

    Cieľ: Harmónia, rešt.Harmony, do 17.30 h

    Vedúci: Ing.Ľudovít Bahurinský, VÚB a.s., P.O.BOX 90, Mlynské Nivy 1, 820 05 Bratislava 25

     

    16.10.1999    JESENNÁ 40-KA    8.ročník
    (sobota)         KTC Albatros Bratislava

    Trasy: 40 km/1200 m

    40 km: Lozorno - Červený domček - Stupava, Obora - Borinka - Marianka - Kačín - Lamač - Devínska Kobyla - Devín

    Štart: Lozorno, žel.st., 7.30 - 8.30 h

    Vedúci: Jozef Novák

     

    16.10.1999    JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM    27.ročník
    (sobota)         TJ ATOM Jaslovské Bohunice

    Trasy:   pešo:   50 km/800 m, 35 km/600 m, 20 km/500 m, 10 km/300 m
                cyklo:  50 km/800 m, 20 km/500 m

    50 km: Piešťany - Lúka nad Váhom - Bezovec - Kostolný vrch - Gajda - Havran - Piešťany

    35 km: Piešťany - Ducové - Kostolný vrch - Gajda - Havran - Piešťany

    20 km: Piešťany - Čertova Pec - Havran - Piešťany

    10 km: Piešťany - Havran - Piešťany

    Štart: Piešťany, hotel ATOM, 6.00 - 10.00 h

    Cieľ: Piešťany, hotel ATOM, do 18.00 h

    Vedúci: Ing.Miroslav Herchl

     

    16.10.1999    ZA KRÁSAMI JESENE
    (sobota)         CVC Sládkovičovo

    Trasa: 12 km: Pusté Uľany - Sládkovičovo

    Štart: Pusté Uľany, žel.st., 8.15 h

    Vedúci: Pavol Macura, tel.: 0707/952485

     

    23.10.1999    K PRAMEŇU VYDRICE    3.ročník
    (sobota)         KST Železničiar Bratislava

    Trasy: 35 km/300 m, 13 km/300 m, 10 km/200 m

    35 km: most SNP - PKO - most Lafranconi - Patrónka - Partizánska lúka - tok Vydrice - Biely Kríž - prameň Vydrice - Bratislava

    13 km: Rača - Biely Kríž - prameň Vydrice - Bratislava

    10 km: Sanatórium, konečná MHD za Železnou Studničkou - tok Vydrice - Biely Kríž - prameň Vydrice - Bratislava

    Štart:   35 km:   pod mostom SNP, 8.00 - 9.00 h
               13 km:   Rača, kino Nádej, 11.00 - 12.00 h
               10 km:   Sanatórium, 10.00 - 11.00 h

    Vedúci: Mgr.Igor Mieč, Dopravná 14, 831 06 Bratislava

     

    23.10.1999    SKALICKÝMI VINOHRADMI
    (sobota)         KST Holíč

    Vedúci: Ing.Vratislav Schaal, M.Nešpora 30, 90851 Holíč, tel.: 0801/683162

     

    23.10.1999    JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY    20.ročník
    (sobota)         KST Lokomotíva Hlohovec

    Trasy: 35 km/850 m, 25 km/420 m

    35 km: Hlohovec - Ifkov dom - Jalšové chaty - Holý vrch - Havran - Piešťany

    Štart: Hlohovec, žel.st., 7.00 - 9.00 h

    Cieľ: Piešťany

    Vedúci: Ing.František Miklovič, tel.:0804/24536

     


    Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd