MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

"Konečne má päťdesiatku aj on!"- počul som ironické podpichovanie od kamarátov diaľkoplazov, už päťdesiatnikov....

Vážený pán Ľude Vít Ba - Hurinský
September 1952 - 2002 - čože je to 50 ???

MKD: Ľudo, dopočuli sme sa zo zvláštnych prameňov, že vraj pochádzaš zo slávneho rodu stredovekých rytierov Ba Hurinských z Dvorca. A tvoj slávny praprapra bol vraj sťatý na námestí v Pezinku za navádzanie poddaných na vzburu, aby pili namiesto vína pivo. Uveď veci na správnu mieru. Máš tu krv naozaj modrú?

Bahuro: Ono je to tak, že aj áno, aj nie. Jeden dedo bol sedlák z Turca a Dvorec bola zemianska dedina, druhý mäsiar z Bratislavy, otec chemik v Bratislave. Neviem, po kom boli (po mne asi nie), pretože, pokiaľ si pamätám, nepili. A ja som vínový, na turistike šľapem na pivo a sem tam padne aj čosi silnejšieho (ja som za borovičku). Na praprapra si nepamätám, že by bol po mne práve on?

MKD: Čo si po týchto slávnych predkoch zdedil, okrem kultúrneho dedičstva?

Bahurák: Dukáty žiadne, dlhy žiadne, len tretinu chalupy, o ktorú sa treba starať (ešte že tam rodičia, teraz už len matka, trávia letnú sezónu) a k tomu nejaké brázdy ornej pôdy, ktoré má v prenájme družsto. Možno aj platíme väčšie dane, ako ono za prenájom.

MKD: Aký máš vzťah k peniazom? Nemyslím pracovný, veď je po tebe pomenovaná malokarpatská mena - jeden Bahuro, čo sa rovná skoro jednému EURO. Len som rozmýšľal, ako sa potom volajú drobné…

Bahuro: Hrozný. Som síce "ekonóm a bankár", ale zle je, keď ich mám (pretože ich nikdy nie je dosť) a ešte horšie, keď ich nemám. Takže ich rozdávam a míňam, málokto vracia (fakt je ten, že ja ich späť nepýtam). Nuž a drobné od jeden Bahuro? Kamarátka ma onehdy volala Bahuriak, takže je to jasné !

MKD: Prihorieva. Kedy si počul prvýkrát o DP a kedy si nejaký po prvýkrát prešiel? A prečo?

Bahurák: To sa nepamätám. Ja som chytal odjakživa futbal, popri ňom robil tisíce ďalších športov a sem tam som sa dostal aj do slovenských hôr. Ale za všetkým hľadaj babu. Kamarátka študovala na Prírodovedeckej fakulte a tak som sa 29. apríla 1978 dostal na Prírodovedeckú
50-ku. A prečo? Bola zlatá (to žieňa), ale v nedeľu som chytal v Záhorskej Bystrici… No hrali sme bez gólov, ale sranda to nebola.

MKD: Sto kilometrové pochody. Tvoj prvý kontakt s nimi, prvá úspešná stovka a skúsenosť z takýchto pochodov?

Bahuro: Poznám aj väčšie "sprostosti". Ja som tak 40 kilometrový (teraz už so skratkami). Prvýkrát vôbec som sa vybral na jubilejnú TT stovku (tuším 25. ročník). Síl bolo dosť, pitný režim skvelý (aj keď bolo príšerné teplo), ale moji verní komplici mali snáď prvýkrát "svoj deň" a na Bukovej v krčme (ako aj veľakrát po trase) si zdriemli a bolo po paráde. Tak sme to s Vilom Vidom v hlbokej noci švihli radšej do Smoleníc na vlak. No ale na druhý rok som sa staral sám o seba, rozvážne som si vykračoval a veru aj došiel. Absolvoval som ju vlastne dvakrát. Prvý a posledný krát. Inak nič proti ním nemám, je tam veselo, dobre si zanadávam a vymýšľam rôzne skrátené varianty. Aj tie majú svoje čaro a poctivci sa nestačia diviť, kde ma tam čerti berú (ja to ale poctivo prezradím).

MKD: Prezraď tvoj pitný režim na diaľkových pochodoch, líší sa od ostatných diaľkoplazov? Ak áno, poraď aj iným!

Bahurák: Prezradím, prečo nie, ale však to väčšina dobre vie a niektorým sa to aj nepáči. Piť treba furt a moc (ale nie vodu), ako hovorí klasik I.Bajo. A čosi som naznačil v prvej odpovedi. Takže žiadne tajomstvo, že ujo Imro a ďalši! A vodu iba v ohrození života (to radšej minerálku).

MKD: "Pochod bankových úradníkov", ktorý si začal organizovať a ťaháš ho ako organizátor už kopu rokov. Povedz nám niečo o ňom, ako vznikol, ako si vybral trasy a prečo sa stal "populárny" a to nielen pre diaľkoplazov?

Bahuro: Už sme o tom v minulosti hovorili. Bolo nás voľakedy v klube dosť, tak sme vybrali peknú trasu s cieľom v Kačabáre a krátke trasy tak, aby končili v Kačabáre. No a je z toho 18.ročník s cieľom v reštaurácii Harmony. A tá "popularita" nebude snáď len v tom, že nám je sponzor (Comparex Informačné systémy) verný (ja sa mu teda divím, ale všetci mu ďakujeme), že sú peniažky na dopravu a občerstvenie v cieli. Možno je v cieli dobrá nálada, vari aj po trase, to ale musia povedať účastníci. My sme s nimi spokojní. Alebo, že by to bolo počasím?

MKD: Dokedy ho plánuješ organizovať, resp. plánuješ nejaké kardinálne zmeny?

Bahurák: Už aj sponzor sa smeje, že každý rok hovorím o poslednom ročníku. Ale keď je v cieli tak veselo, moji verní odjakživí spoluusporiadatelia ma neopúšťajú (i keď už väčšina vo VÚB nepracuje) a aj sponzor zrejme podľahne atmosfére na podujatí a prisľúbi vernosť aj na ďalší rok. A ja nemám dôvod ho odmietnuť. A tiež nemám dôvod čosi meniť. Stačí, že sa mení počasie, príroda a čas nemilosrdne beží (aj náš verný Janko Kyselica už svoj pochod prírodou a životom dobehol)…

MKD: Koľko účastníkov chodilo na pochod na začiatku a koľko teraz ?

Bahuro: Na začiatku to bolo zhruba rovnako - okolo 70 na krátkom aj dlhom. Skôr viac chodilo na diaľkový. Teraz je na krátkom okolo 300 ľudí a diaľkový si drží svoj štandart. Však po pochode pošlem do MKD podrobné štatistiky.

MKD: Prezraď, koľko máš nachodených kilometrov, aké máš splnené turistické odznaky? Alebo čo vlastne plníš, ak plníš?

Bahurák: Melovi a Attilovi nesiaham ani po členky, ale prehľad mám slušný. No nejak ma to už neinteresuje, stačí mi turistická partia a však vždy už čosi vymyslíme. Na diaľkáčoch sa to blíži k 10.000 km (dlho som dával prednosť futbalu a mal som aj problémy s kostrou), píšem si len uznané, i keď nie sú vždy poctivé. Ale vôbec si to nevyčítam, pretože nechodím len na pochody. Voľakedy to dievčatá aj dávali dokopy, boli zápočtovky, výkonnostné triedy, aj cvičiteľom viacerých druhov turistiky som bol. Ale nevidím v tom zmysel turistiky, i keď niekto to robiť musí.

MKD: A čo hovorí na to tvoja boľavá päta? Nebude to ona, kvôli ktorej skončíš s diaľkovými pochodmi (veď je ženského rodu)?

Bahuro: Nielen jedna, obe, to len tá pravá bolí viac. A k tomu kríže. Ja radšej poviem, čo ma nebolí. S diaľkovými pochodmi sa skončiť nechystám, však existujú skratky a činnosti okolo pochodov. A keď to nepôjde ani na 35 km, tak bude menej. Alebo ma budú musieť zastreliť!

Bahurák: Už som vyššie spomenul, že áno. V rokoch 1983 až 1986 sme boli cca každý druhý -tretí víkend na horách. A čo nám najviac všetci závideli, bol pomer turistov a turistiek na našich akciách. Skús uhádnuť v koho prospech!

MKD: Kam dávaš všetky tie diplomy a suveníry z turistických pochodov?

Bahuro: No, zase až tak moc ich nie je! Kam sa ja hrabem! Ani baby na to neletia ako na zbierku motýľov, tak ich mám uložené vo fascikli a v krabici.

Bahurák: Dobre tušíš, bola to chalupa a vydarený výstup na Drieňok vo V. Fatre v rámci akcie Štefana Hudáka - Výstup nespravodlivo plešatých a spravodlivo bradatých. O tom ale na inom mieste. A zabudol som - ešte na Veľkú noc v Slovenskom Krase s Peléovcami. Všade bolo fajn.

MKD: Čo plánuješ do blízkej budúcnosti, kam by si sa chcel ešte pozrieť?

Bahuro: Plány sú pekná vec. Na konci každého roku dávam dokopy plán bratislavských bufeťákov (dúfam, že nemusím menovať) a ich hostí (teda hlavne trnavákov, tiež nemenujem) a svoj plán. Som v dobrej partii (pivo platiť nemusíš), ale všetko sa stihnúť nedá. V posledných rokoch mi z rôznych príčin ušlo veľa krásnych akcíí, ktoré skvele naplánovali a väčšinou aj úspešne zrealizovali Pitimužík (P.Obdržálek), Pelé (J.Pospíšil), či už doma alebo v cudzine. Takže chcel by som stihnuť nejaké Čechy, nejaký predĺžený víkend v Alpách a nejaký kopec doma - určite to bude opäť Drienok, možno Ostrá. A samozrejme chalupa v Turč. záhradke. Plány do ďalekej budúcnosti nerobím, žijem zo dňa na deň a teším sa na najbližší víkend.

MKD: Zahraničie ťa neláka? Teplé more, opálené ženské, studené šampanské…

Bahurák: To vieš že láka, ale som realista. Ja som letný človek, takže si trafil presne, v otázke si zabudol na kopce, tiež lákajú. Čosi som už pochodil, nič moc, ale v Julkách bolo úžasne, v neďalekých nízkych Alpách som tiež čosi vyliezol a prežil, doma (SR a ČR) mám toho dosť prejdeného a taká Berounka a Sázava s Ferkom Královičom, Majkou a Pitimužíkom bola paráda. A M. Karpaty a okolie s Paľkom Šoulom, dentistom K, Takáčovcami a ostatnými bufeťákmi ani nehovorím. Srandy za sedem vagónov.

Bahuro: Vieš že ani nič, však si všetko povieme na turistických chodníkoch (ja vyprávam veľa), na ktorých ich chcem ešte stretávať dlhé roky. Vlastne aj na nechodníkoch, lebo po značkách vďaka tebe, Nestor, už moc ani nechodíme. Takže nech sa priatelia turisti nehnevajú, keď sa niekde stratíme a zrazu nečakane objavíme.

Veľa víkendov trávim na chalupe v Turčianskej záhradke a okrem kolchozníčenia si občas vybehnem na nejaký kopec v okolitých horstvách. A že je ich tam požehnane. Na väčší skok to mám do V. Fatry, M. Fatry, Kremnických vrchov a do Žiaru. A vždy keď prichádzame autom na chalupu a prehupneme sa cez sedlo Vyšehrad, tak ten pohľad za pekného počasia prajem každému. Rovno pred očami sa vypínajú prekrásne kopce V. Fatry - Tlstá, Ostrá a Drieňok. A práve ten posledný bol mojim cieľom počas aj pracovného víkendového pobytu na chalupe 10.8.2002. Prečo ? Preto, lebo sa tam konal Výstup nespravodlivo plešatých a spravodlivo bradatých turistov, ktorý organizoval Prvý klub turistov Diviaky. A pre jeho predsedu, Š. Hudáka, som mal odkaz od nestora trnavských turistov (Petra M.), takže cúvnuť som nemohol a ani nechcel, i keď počasie vyzeralo nepekne. Deň pred výstupom som sa stretol v susednej dedine (V. Čepčín) v miestnej krčme s priateľmi, ale ani jedného som na výstup nenaviedol. Tak som teda musel vystupovať sám. O ôsmej hodine rannej ma sestra odviezla autom do Rakše. Na výstup som si určil 2,5 hodiny, čo malo bohato stačiť. Komótne som si vykračoval údolím Rakše po asfaltke v očakávaní, že ma budú predbehovať davy ľudí, ale stále nič. Ani ten medveď sa neobjavil, a že ich je v okolí požehnane. Svoje spravilo počasie, poprchávalo, bolo mokro. Predbehli ma nejakí cyklisti, podebatoval s turistom z Martina, ktorého som ale rýchlo milostivo prepustil z mojej spoločnosti. Na moje tempo bol nejaký rýchly. Pomaly sa nekonečná asfaltka končila a čo sa neprihodilo, predbehli ma vládne Bavoráky a ešte dáke autá (asi mali povolenie). Zaparkovali v malom kameňolome a kto z nich nevystúpil ? Súdruh Migaš s ochrankou a nejakou miestnou papaláškou. Môžem povedať, že turistika mu ide lepšie, ako jeho výkony prvého muža našeho parlamentu. Ani som sa ich nesnažil dobehnúť a v daždíku a vetre som si vykračoval už po rozbitej kamenistej ceste ďalej. Už to bolo vážne, lebo záverečná polhodinka zo sedla je pomerne strmá a teraz bola aj šmykľavá. No ale nadávajúc na kopce som sa na vrchol predsa len dostal a to presne v čase, ktorý som si určil - o 10:45 h. Bola tam už kopa ľudí, ktorá sa utiahla pred dažďom z vrchola pod miestne stromy. A predseda parlamentu (vraj nádejný starosta Mošoviec, však si aj tam páni zabezpečili skromné obydlia) tam tiež s úsmevom stál a mokol. No a ako to býva zvykom, mobily pracovali a mne tiež zazvonil. Bol to trnavský nestor. Podarilo sa mi objaviť Štefana Hudáka, takže som nič nemusel vybavovať, oni si to vybavili. Presne o 11:00 h za nedobrého počasia začali oficiality, privítania, tombola (aj mňa vytiahli, vybral som si vodu po holení) a vyhodnotenie najpeknejšej plešiny a brady. Plešatí boli v prevahe, ale aj moja hlava s bradou mala úspech. A to som bol tri dni predtým u holiča (nabudúce už takú blbosť neurobím). Pretože počasie sa nechcelo umúdriť, poniektorí (aj s. Migaš) sa rýchlo pratali dolu. Ale ako to už býva, silná partia vydržala. Vypili sme všetko, čo bolo: svoje zásoby, fľašu vodky od s. Migaša, 5 l súdok piva víťaznej skupiny plešatých a mnoho ďalších zaujímavých nápojov. A tak som sa zoznámil s velice dobrými a zaujímavými osobnostiami našej spoločnosti: s vyžrebovaným (teda doživotným, lebo ho nemajú ako odvolať) výkonným predsedom klubu nespravodlivo plešatých z Pezinka R. Farkašom, bezhonorárnym konzulom z Kysuckého Nového Mesta M. Palčiskom, či s plešatým aj bradatým J. Dúbravským zo Zvolena a mnohými ďalšími. A pretože som sa pochválil našou malokarpatskou menou - 1 Bahuro (mala úspech), partia z Trenčína zakontrovala a uviedla na svet 1 Vlas. Táto bankovka je zaujímavá tým, že nie je ničím zakrytá. No bolo proste veselo. A pretože počasie ignorovalo naše veselie a ešte sa aj zhoršlo, tak sme sa vybrali dolu. Veru som raz aj zahučal (bez následkov), nebol som sám. Ale šťastne sme sa v lejaku dostali na asfaltku. Vtedy prestalo pršať a počasie sa zlepšovalo. Ja som využil ponuku (vyhovoril som sa na päty, ale aj tak nikto iný nemal záujem) a nechal som sa odviezť autom do Rakše. Tam sme zostupujúcu partiu počkali v miestnom parku vedľa krčmy pri dobrom guláši (náhodou tam bol turnaj v "strít bóle") a bohapustých nápojov. Za hodinu sme boli zase spolu, žiadne straty a mimoriadne udalosti, takže čo už mám dodať. Privolal som na 16:00 h sestru a v slnečnom počasí (trvalo len velice krátko, ale pohľad na osvietenú Tlstú, Ostrú a Drieňok bol úchvatný) som sa dostal späť na chalupu. Aj dreva sme ešte stihli so synovcom napíliť a večer mi v šenku po včerajšku moc neverili, že som bol hore. Ale za pár dní uverili. Museli, pretože v Novom živote Turca bolo fotó a na ňom aj moja hlava neobyčajných tvarov. Určite prídem aj na budúci rok. Ďakujem, Štefan, bolo mi fajn.

Blatnica patrí určite so svojou históriou a prírodnými krásami k najnavštevovanejším miestam Turca. Gaderská a Blatnická dolina patrí zasa k najvyhľadávanejším aj pre svoju výnimočnú faunu a flóru. Osemnásť kilometrov dlhá Gaderská dolina patrí k najdlhším dolinám na Slovensku, pričom vápencové a dolomitové útvary tu tvoria ojedinelé scenérie. 1414 metrov vysoký vrch Tlstá preverí zvyčajne aj dobrých turistov a hlavne, keď sa vyberú na výstup okolo jaskyňe Mažarná. Ale aj blízke vrchy, ako je Ostrá, Drienok, Muráň, sú rovnako lákavé. Tlstá je ojedinelý vrch. Od výšky asi 700 metrov sa po jeho obvode nachádzajú vysoké skalné bralá a zápole. Pod ich strmými, niekedy až previsnutými stenami často badať otvory a jaskyne rôznych veľkostí. Ako sme už spomenuli, najznámejšou je jaskyňa Mažarná. Jej zvláštnosťou je to, že ako jedna z mála miest v pomerne vysokej nadmorskej výške má na vápencovom podklade prameň. Ten bol zrejme príčinou toho, že sa jaskyňa od pradávna stávala útočiskom ľudí a zvierat. Svedčia o tom objavené kosti drobnej zveri a jaskynných medveďov. Ešte prekvapujúcejší bol nález ľudských kostier a nástrojov, ktoré patrili ľuďom mladšej doby kamennej. Tým sa Mažarná zaradila medzi najvyššie známe osídlené miesta mladšej doby kamennej. V stenách sa však nachádza viacero jaskýň, tiež veľmi pozoruhodných. Rovnako pútavé sú aj dejiny obce, ktorej počiatky spadajú do praveku. Prvé stopy osídlenia siahajú až do 3 tisícročia pred.n.l. Ľudia na území Blatnice patrili k ľudu kanelovej kultúry, čoho dôkazom je nález sekeromlatu z tohto obdobia. Dodnes je v Blatnici množstvo historicky cenných objektov, ktoré si pri návšteve treba pozrieť. Napríklad zrúcaniny blatnického hradu, ktorého vznik siaha do trinásteho storočia. Pri návšteve neobíďte barokový prónayovský kaštieľ, kde sídli múzeum Karla Plicku s neopakovateľnými fotografiami starého Slovenska. Zaujímavá je aj architektúra ľudového staviteľstva - domy s klenutými bránami z prelomu 18. a 19. storočia. Z malebnej obce pochádza mnoho osobností Slovenska - ako napríklad prvá slovenská botanička Izabela Textorisová, poetka Maša Haľamová či bratia Siekeľovci, ktorí si práve Blatnicu vybrali pre sfilmovanie prvého nemého Jánošíka už v roku 1921. Ako nám povedali obyvatelia obce, o tento film bol a je v Blatnici veľký záujem, lebo v ňom účinkuje mnoho predkov jej dnešných obyvateľov. Obecný úrad dokonca nadviazal kontakt s filmovým archívom, aby si tento ojedinelý film premietli v obci spoločne a snažili sa vo filmových tvárach nájsť svojich predkov. Veď minulý rok to už bolo 80 rokov od jeho natáčania a málokto veru pozná svojich predkov tak detailne, aby ich ihneď rozoznal.

Blatničania sa v minulosti preslávili aj ako slávni olejkári, ktorí pochodili skoro celú Európu, aby rozdávali zdravie skryté v "zázračných" olejoch, vyrobených z turčianskych byliniek.

Správa z verejného života...
Veľká Fatra - ďalší slovenský národný park

Slovensko má od začiatku roku 2002 deviaty národný park. Po dlhom čase rozhodla o tom vláda na návrh ministra životného prostredia Lászloa Miklósa. /Oficiálne bol NP VF vyhlásený 18.mája 2002 na slávnosti, ktorá sa konala v Blatnici a neskôr v Martine./

Územie nového národného parku Veľká Fatra sa rozprestiera v okresoch Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice, Banská Bystrica a juhozápadnej časti Starohorských vrchov. Najväčším prírodným bohatstvom tohto NP Veľká Fatra sú zachovalé prírodné lesy a pralesy karpatského typu so zastúpením smreka, jedle a buka ako hlavných drevín. Unikátom je aj najväčší výskyt tisa obyčajného v Európe. V národnom parku sa nachádza aj pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, ktorá je zapísaná do svetového dedičstva UNESCO.

Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Slovenský Raj, Poloniny, Pieniny, Muránska Planina, Slovenský kras a Veľká Fatra.

Vrcholová kniha: Ostrá - Veľká Fatra
17. pokračovanie
október 2000 - september 2001

Chvála Trnavským diaľkoplazom za to, že sa im vo vzácnej chvíli bezalkoholického opojenia podaril taký počin ako je výstup na Ostrú.

Je tu priam božsky, tak blízko nebies. Slnko má oparový závoj nedbalo cez seba prehodený a zapeká. Fakt riadne, kvasíme sa tu spokojne ako žabky na kameni. Proste sme presladené ako 5 lyžíc cukru v čaji.

Keď vybehnem na nejaké pekné miesto, samovoľne ma napadne tento citát, a tak s radosťou sa s ním aj podelím:

"Lesy a sloboda hôr ma vychovali k nebojácnosti, k vďačnému úžasu nad krásou, k radosti nad večnými návratmi jari, k poznaniu, že všetky bláznovstvá sú len obchádzkou na ceste k múdrosti a každá bolesť vedie k radosti". Je to vyňadrené od Ludwiga Ganghopeka.

Po dlhšom čase som si opäť dokázala, že ešte nie som taká nemožná, ako si myslím.

Hovoril som, že už som tu zas, ale bez mojej sestry. Máme tu krásny výhľad na zem. Náš plán na dnešný deň bolo vyliezť na Tlstú, ale keď som si prečítal, že tam je ešte pešo vyše 1 3/4 hod. šlapania, máme toho dosť. Je tu ako vždy paráda.

Pozdravujem moju učiteľku angličtiny a odkazujem jej, že RAP je najlepší a marihuana sa šňupuje.

Máme tu džús SENZA 100% pomaranč /nechcem robiť skrytú reklamu/ a čokoládu MILKA - KNISTER Q - Limitierte Edition /praskajúca, prskajúca čokoláda od šialených kráv.

Konečne zmizol aj ten posledný opar a ani Poliaci dnes neposielajú toľko smogu ako sme videli včera z Minčolu. Nabudúce si zoberieme padáky a ušetríme na zostupe. Tí dvaja moji kamaráti sa napchávajú a ja mám tu písať. To je už osud umelcov!!!

Svieti slniečko, pofukuje vetrík, občas aj sopeľ z nosa vybehne, ale nedám si ho, vtiahnem ho naspäť. Super viditeľnosť, dokonca je vidieť aj vzdušný priestor nad Ukrajinou. Ešte nás čaká návšteva Blatnického hradu. Mali by tam byť aj Martinské skautky.

Na december je krásne a teplé počasie, ktoré mi znásobuje hlboké zážitky z túry na Ostrú. Je pravdou, že niekedy človek potrebuje byť sám, ale teraz v tomto momente je mi ľúto, že tu nemám svoju Anku. Určite by sme tu možno aj hodiny mlčky /aspoň niektorí/ meditovali o bytí, horách a priateľstve. A možno ... snáď nabudúce!

Na počesť 1.smutného výročia, kedy nás tu na tomto peknom kopci opustil náš drahý Branko, sme si pripomenuli jeho pamiatku výstupom na Ostrú. Myslíme na Teba.

Na každom kopčeku, na ktorý vystúpime, z nás niečo zostane. Na Ostrej "hľadajte".

Za prvým jarným vánkom a prvým smradom medveďa sme sa nakoniec dostali na vrchol. Ahoj Ostrá.

Je krásne počasie, ale ak idete na východ a nemáte radi adrenalín, tak sa vráťte. Ja som to prežila a skala ma pokrstila, inak je výhľad nad výhľady.

Príjemný časík, absolútna pohoda. Marec a tu je skoro bez snehu - sucho. A rovno hore. Rovnejšie sa už nedalo. Máme so sebou aj psa Benyho. Dúfame, že sme ho nezodrali.

Prišli sme /to je jasné/
počasie je veľmi krásne.
Len nohy máme trošku mokré,
žeby sneh? Asi botasky!!
Páči sa nám výhľad môže byť

Vôbec tu nie je krásne,
slnko sa zatiahlo
a nás bolia príšerne nohy,
sme strašne hladné lebo...
/držíme tu slávnu dietu/
ALE SME NA OSTREJ !!!
Naše technické vybavenie
sa neustále zlepšuje - ťažko
povedať kto je sponzorom ...
Aj my ženy sa tešíme dolu na pivo.

Ostrú sme pokorili Alpským štýlom zo základného tábora až na vrchol na jeden záťah. Kto by to bol povedal. Slnco praží ako divé, hrozí zvýšené lavínové nebezpečenstvo, preto sme nadmieru ostražití. Psychicky i fyzicky sa pripravujeme na masív Haľamovej kopy. Videli sme tu koľko málo chýba do Raja.

Krásnejší a nebezpečnejší vrchol a pocit som nezažila.
Nech som už dole!

Hory na dlani - domov zo všetkých strán. Krásny výhľad na rozkvitnuté hory. Z pôvodnej trasy na Vodku sme skončili na vrchole Ostrej. Je tu pekná flóra, hlavne ten horec, čo mi niečo pripomína.

Je tu božsky ako nikdy. Som opretá o skaly, chytám prvý bronz a kochám sa nádherným výhľadom. Zvláštne v taký pekný deň a nikde ani nohy, čo viac si môžem priať. Cítim sa ako na dovolenke v Alpách, lenže tam je omnoho viac ľudí.

Hoci ešte podľa kalendára už nie je leto, je tu strašne teplo. Nám sa zdá, že aj takých 61 stupňov. Nikde sme nestretli žiadnu zverinu, asi je všetka dobre hlboko zalezená. Len tých strašných múch nie a nie sa zbaviť, zdá sa, že ich je tu milióny...!

Pri výstupe na vrchol
krásny výhľad tuná bol.
Pocit šťastia zaplavil nás
a duch športu zvíťazil v nás.
Slnko svieti, vzduch nás láka,
vyvalíme vonku nášho vtáka.
A ten vtáčik ohniváčik,
rozškľabuje svoj zobáčik.
Lastovička naňho kričí,
tvoj zobáčik mám ja v ....
Nie sme žiadne zvery,
žijeme predsa v mieri.
Kto sa nám chce postaviť,
tomu nakopeme pekne riť ...
Vietor vanie od severu, temná noc sa začína,
moje srdce rozbúšené,len na Teba Ostrá vzpomína...

Prvá ozajstná turistika po ťažkej operácii bederného kĺbu. Bože ďakujem, že som sem mohol prísť sám a na svojich ...

Mám 14, a po prvýkrát som sa dostal tak vysoko, ale niektorý vrch musí byť prvý...

Sám som prekvapený, že až odtiaľto vidieť, koľko je tam dole mravcov. Bol som tu pred 3 rokmi a na ceste dole som spadol a rozbil si lebku, bol som 14 dní v nemocnici. Dnes som sa vrátil a je tu znovu krásne. Dúfam, že to nezopakujem.

S tým tridsaťkilovým batohom už sem nabudúce neleziem. Je to tu fantastické - pohľad, ktorý každého pohladí na duši a cesta, ktorá potrápi telo. Pozdravujem všetkých hôrchtivých.

Po prepotenom, ale inak celkom dobre zvládnutom výstupe sme sa úspešne doplazili na vrchol, aj keď celkom inakší ako sme očakávali. Pôsobiac dojmom šťastných turistov vyberáme si navzájom ihličie zo zubov a spôsobuje nám to nesmiernu rozkoš. Psychicky v pohode pokračujeme ďalej a podľa prepočtov Slovenskej Akadémie Vied by sme mali Vianoce osláviť už doma. Takže šťastné a veselé Vianočné sviatky Vám prajeme už teraz. Chystáme sa preliezť cez "okno", ale to včerajšie po návšteve miestneho pohostinstva "U Tónka" bolo krajšie, no nevedeli sme si to dostatočne vážiť, tak toto máme ako za trest. No čo, hlavne, že je u nás MIER!!!

Slniečko znovu pripeká, ani muchám sa nechce lietať.
My by sme si zase zalietali, ale nemáme krídiel.
Vták bez krídiel, kto to kedy videl.
A tak tu len sedíme a od smädu a údivu híkame.

"A tu zrazu pred oči, veľká skala vyskočí.
Pozerám jak sprostý plch ...
... však to je Ostrá, náš vytúžený vrch!"

Išli sme z Blatnice najťažšou možnou cestou, cez Juriášovu "dolinu" po žltej turistickej značke. Neviem čo to bolo za vola, ktorý tú značku tam namaľoval. Skoro som si tu cvrkla do textilu a to kvôli medvedíkovi. Totiž stále tam v tej hustej hore niečo šuchotalo! Ešte teraz mi ide puknúť srdce od strachu... Som to ja riadny sraľo! Škoda všetkých slov, treba sa iba pozerať.

Unavený a omrzený osemtisícovkami, ktoré sú aj tak všetky na jedno kopyto, rovnaké - samý sneh a ľad a pritom Vám tam omŕzajú všetky končatiny a údy a na nohách samé pľuzgiere. Nuž a preto sme sa rozhodli navštíviť naše krásne slovenské končiare. Začali sme jedným z najkrajších vrchov Veľkej Fatry - Ostrou !!!

Štatistický prehľad počtu návštevníkov zapísaných vo vrcholovej knihe od októbra 2000 do septembra 2001:

V prvom rade majú tri vrcholy, ale nie sú to tie zo slovenského znaku. Ten hraničný, zvaný vyhliadkový a zároveň 2499 metrov vysoký je najpopulárnejší a hojne navštevovaný. Napríklad už roku 1899 bola na Rysoch manželská dvojica fyzikov a chemikov Mária a Pierre Curie. Nezaslúžila by si mať tam aj pamätnú tabuľu? Podľa Vysokohorského sprievodcu otca a syna Andrášiovcov, od Popradského plesa možno sa naň dostať za 3 1 hodiny, pričom túra uvádzaná pod číslom 190 je klasifikovaná ako (0-) bez ťažkostí, resp. ako chodecký terén. Podľa viacnásobnej skúsenosti by som povedal, že to úplne tak nie je. V prípade trnavskej cesty na Rysy už vôbec nie. Tá zatiaľ posledná, a či ostatná?, začala tohtoročného 1. augusta ráno o pol tretej. Za úplnej tmy, že ani kamarátovu ruku s pohárikom horcovej vidieť nebolo. Aspoň že bolo počuť, ako sa naokolo s hlasitým zívaním dáva dohromady vyše šesťdesiatčlenný peletón cyklistov, čo si už po 25. raz zobrali do hlavy, že v ten samý deň prídu na týchto bicykloch síce nie priamo na Rysy, ale aspoň pod ne, do campu za Tatranskou Lomnicou. Veď trasu cez Hlohovec, Topoľčany, Partizánske, Veľké Pole, Žarnovicu, Ladomiersku Viesku a Stráže pod Zvolenom, Banskú Bystricu, Podbrezovú, Čertovicu, Hybe, Važec, Štrbu a Starý Smokovec dlhú 320 kilometrov a majúcu celkové prevýšenie 2903 metrov prešli iní pred nimi – pripomínam že na jeden záťah, teda v jednom dni – už dvadsaťštyri razy. Tu by som rád pripomenul udalosť zo života “veľkých” cyklistov, lebo časťou trasy zvyknú viesť aj cyklistické preteky napr. Okolo Slovenska, či blahej pamäti Preteky mieru. A tak roku 1976 na trase Banská Bystrica – Čertovica – Poprad prišli dobre trénovaní československí cyklisti o modré tričká vedúceho družstva a “získali” značnú časovú stratu na neskoršieho víťaza etapy. Vraj ich totálne prekvapili tatranské stúpania, lebo nepočítali s tým, že budú až také náročné. Nezvládli to, čo aj v tomto roku bolo iba časťou cykoturistickej non-stop jazdy Trnava – Rysy. Jubilejné poradové číslo podujatia napovedá, že ide o akciu s koreňom v iných časoch. Jej prví organizátori z telovýchovnej jednoty pôsobiacej pri vtedajšom, v dobrom slova povestnom mládežníckom klube Fortuna, spolu so skúsenými cykloturistami zo Slávie Trnava – pamätáme si ešte ich diaľkové cyklojazdy aj po africkom kontinente? – ju prvý raz zorganizovali roku 1974. Na pamäť odchodu trnavskej vojenskej posádky i mnohých občanov mesta do Povstania ako vzdanie úcty tejto generácii. Každý ročník svojsky potvrdzuje, že ani jedno, ani druhé nebolo jednoduché a ľahké. Dnes je tu už úplne iná generácia, ale aj ona chce zistiť svoje možnosti a hranice. Ťažko povedať, kedy je túra náročnejšia, či keď páli horúce augustové slnko, alebo keď zastiera pohľad pri stúpaní na Čertovicu prudká augustová vodná spŕška. Kde tuhnú svaly a kráti sa dych najviac, pri stúpaní na Veľké Pole pred Hornými Hámrami, či zo Štrby pod Štrbské pleso? A predsa tradičná večerná kapustnica, čo vždy nezištne nachystajú priatelia Popradci sa už podáva do vynikajúcej nálady a každý hovorí o budúcodennom výstupe “na kopec”. Polnočná rysodiskotéka poslúži namiesto masáže a potom sa ráno ide. Nastáva druhá časť skúšky odolnosti: jedni na Popradskom plese natrafia na skupinku s horským vodcom a nemenovaným predsedom slovenskej Národnej rady, nepodľahnú jej tempu a nosičskou skratkou sú na chate pod Rysmi za 80 minút. Iní statočne stúpajú najprv modrou a potom červenou značkou a našťastie nepoznajú časové hodnoty Andrášiovcov. Už po nedlhej chvíli neberú neraz na vedomie informácie, že “tuto tento veľký balvan je Hincova skala a toto je Wachterka”. Kto pretraverzuje potom skalnaté platne po štyroch či za pomoci reťazí a zbadá obrys chaty, je víťaz. Aspoň v tomto roku. Pre nevľúdne počasie, kedy sa hmla váľala už nad Žabím koňom, nakoniec Horská služba zrušila aj prezentáciu v sedle Váhy. Na vrchol sa vôbec nedalo ísť. Všetko sa stiahlo na chatu a pri rume s čajom, ktorý už je o najmenej štyri poznania drahší ako pri prvých ročníkoch cyklojazdy, prišlo na historky pamätníkov. Na augustové šliapanie v snehu po pás za pomoci natiahnutých fixných lán, či na minuloročné medvieďa bezstarostne sa ochladzujúce na fliačiku snehu pod chatou. Že sa nejednalo o prášilovské historky, presvedčilo samo tatranské počasie. Prudká búrka, krúpy, čo bolo cítiť aj cez čiapku a po skalách cez vlastné topánky sa valiaca voda budú isto tvoriť základ tatranských historiek ďalšej generácie. Na ďalší deň, už usušených, spýtala sa nás v penzióne Sasanka slečna barmanka, “nie ste vy z Trnavy?” a keď sme prisvedčili dodala, “dnes hráte u nás v Košiciach futbal, ale ja aj tak držím palce vám”. A z reproduktoru sa zrazu začalo linúť Silenzio. Len-len že sme nezhltli fernet aj s pohárikmi. Aj takéto sú Rysy.

Náš Tónko Bernolák - má výročie
3.október 1762 - 1813 /240 rokov od narodenia/

"Slováci tu máte slovo moje, o reči Vašej", hlása nápis na súsoší /práca Koniarka/ v Trnavskej promenáde, vložený do úst slávneho zakladateľa prvotnej písomnej slovenčiny.

Anton Bernolák sa narodil 3.10.1762 v Slanici na Orave. Zomrel 15.1.1813 počas morovej epidémie v Nových Zámkoch. Dodnes nie je presne známe jeho miesto posledného oddychu.

Bernolák svojimi jazykovednými prácami a to už svojím prvým spisom "Dissertatio philologivo - critica de literis slavorum" /Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách" z roku 1787, a spolu s súčasníkmi i príslušníkmi druhej generácie, ktorí pôsobili ešte niekoľko rokov i po smrti najvýznamnejšieho literárneho reprezentanta bernolákovcov, Jána Hollého, svojím prvým uvedomelým pokusom pomkli vpred slovenský národotvorný proces v zmysle novodobého chápania nacionality s ďalekosiahlymi dôsledkami národno - kultúrnymi, politickými, ale aj hospodársko - sociálnymi.

Všetky knižné prejavy bernolákovcov znamenali úctyhodné činy nových, už slovenských dejateľov, ktorých nezištná práca priniesla zaslúženú úrodu a bohatú žatvu celému národnému slovenskému kolektívu.

Bernolákova "Dissertatio" a "Orthographia" boli historickým medzníkom v slovenskom duchovnom i národnom živote, znamenali nové žitie na Slovensku.

Vo svojom jazykovednom diele sa riadil princípom, že slovenčina má byť blízka hovorovému jazyku ľudu, má byť očistená od čechizmov a germanizmov. Navrhoval fonetický pravopis, vychádzal zo západoslovenského nárečia, keďže sa najviac približovalo češtine. Západné Slovensko v 17. a 18.storočí malo významnú politickú i hospodársku pozíciu, Bratislava ako hlavné mesto a Trnava ako kultúrne centrum. Bernolákova "Grammatica slavica" /Slovenská garmatika/ mala svojim gramatickým systémom podoprieť túto jeho reformu. Kodifikácia bernolákovčiny bola jedným z východísk pre zreteľné formovanie moderného slovenského národa. Tým, že rezonovala u nasledujúcich generácií, predovšetkým štúrovskej a podmieňovala rozvoj ďalšej slovenskej literárnej tvorby i jazyka, stala sa zásadnou etapou národného života.

Určitou formou úcty k tejto významnej postave slovenskej jazykovedy i celého národa je i Koniarkov pomník v trnavskej promenáde, i keď mnoho Trnavčanov ani nevie o koho ide. Typickým príkladom vzdelanostnej úrovne Slovákov je známa relácia "Aj múdry schybí". Bolo by zaujímavé zistiť, koľko je učiteľov medzi smejúcimi a ujúkajúcimi divákmi - nevidia výsledky svojej práce? Je to síce len môj osobný názor, ale myslím si, že Bernolák spolu so Štúrom sa obracajú v hrobe, keď počujú, či čítajú dnešnú tlač, televíziu či rozhlas. Množstvo cudzích a spotvorených slov ich už asi ani nerozčuľuje. V súčasnosti už sa napr. nepoužíva slovo dobré či zlé, všetko je buď, negatívne alebo pozitívne, už sa nič nerobí, všetko sa realizuje /preto to asi u nás tak vyzerá, lebo nič sa nerobí, len realizuje, /už nič sa nedohodne, všetko je konsenz /jeden z ministrov uzavrel konsenz i dohodu?/ kriminalita sa potiera /čím? máslom, lekvárom alebo h...?/, rieky sa "vybrežujú", pletú si posledný s ostatným, z polštiny užívajú to dokonca aj jazykovedci, nároky sa navyšujú nie zvyšujú a to ešte nehovorím o integrácii, destinácii atď. Vyzerá to tak, že čím človek používa viac cudzích slov, tým vyzerá múdrejším. Podobne to vyzerá s pravopisom v novinách /množné číslo - ypsilon, prechyľovanie ženských priezvisk, skloňovanie, to všetko je no skrátka hrôza... /

Samozrejme na tému novín, televízie a rozhlasu by sa dalo baviť ďalej. Nezmyslami sa to tam len tak hemží, redaktori sú leniví prelistovať si nejakú encyklopédiu. Napríklad v jednom najpopulárnejšom našom týždenníku bol článok o juhoamerických Andách. Spomínali tam, že v Andách je najviac sedemtisícoviek na jednom štvorcovom kilometri, ktovie odkiaľ to zobrali, pokiaľ viem ja, nie je tam ani jedna!!! a to nie na jednom štvorcovom kilometri /i to by mohlo byť naozaj zaujímavé/ ale vôbec.

"V ostatnej dobe, keď rieky navýšili negatívne svoju hladinu a následne vybrežili, ľudia uzavreli s prírodou konsenz, hlavne tí, ktorí vyblížili drevo a integrovali sa do prác realizujúc opravy hrádzí."

Celo Radványi, najväčší známy zberateľ životopisov spisovateľov a básnikov na Slovensku i mimo. Doteraz ich má vo svojom PC počítači zaevidovaných viac než 100 tisíc ?????

Verili by ste, že na svete existuje a existovalo toľko pisateľov a krasomilov? Je to "koníček" hodný zápisu do Guinesovej knihy rekordov ďalšieho Trnavského horolezca. Rozhovor s ním na túto tému pripravujeme v niektorom z daľších čísiel MKD.

Meno	Miesto	r.nar.	km
1. Bada Peter	Trnava	1940	100
2. Baláž Ján	Šulekovo	1984	100
3. Bartošovičová Alena			51
4. Bartošovič Peter			51
5. Blaško Branislav	Senica	1976	100
6. Čapoš Peter	Piešťany	1956	100
7. Dusík Andrej		1974	80
8. Fakašovský Ladislav	Bratislava	1937	100
9. Fusík Ján	Bratislava	1958	100
10. Grác Rudolf		1974	51
11. Greguš Dalibor	Križovany	1977	100
12. Groman Peter	Trnava	1959	100
13. Hanuš Jaroslav	Nitra	1932	100
14. Herceg Pavol	Bíňovce	1953	80
15. Hlaváč Martin		1976	51
16. Hutár Miroslav			56
17. Jančík Ondrej	Trnava	1942	100
18. Klempová Danica		1978	51
19. Klokner Melo	Bratislava	1932	100
20. Kohút Miroslav	Bratislava	1958	100
21. Korčok Attila	Bratislava	1941	100
22. Lietavec Miro	Špačince	1960	100
23. Lietavec Ondrej	Špačince	1985	100
24. Lumtzer Kvetoslav	Poprad	1938	100
25. Majdan Miroslav	Bratislava	1959	100
26. Milonová Lenka	Lipt.Mikuláš	1982	100
27. Minárik Peter	Trnava	1947	80
28. Naď Vladimír	Trnava	1952	80
29. Nižnan Ivan	Bratislava	1945	100
30. Ondejčík Tibor	Dohňany	1977	100
31. Okruhlica Ľubo	Bratislava	1952	51
32. Parcer Ján	Prievidza	1923	100
33. Petráš Juraj	Trnava	1980	100
34. Rejtová Silvia	Bratislava	1970	100
35. Repová Viera			-
36. Rím Ondrej	Bratislava	1930	100
37. Rovenská Viera			-
38. Sasák Jaromír	Osuské	1951	100
39. Sládeček Štefan	Bratislava	1953	100
40. Srnka Pavol	Trnava	1944	100
41. Surán Július	Tlmače	1940	100
42. Šoula Pavol	Bratislava	1954	100
43. Šulek Karol	Trnava	1950	100
44. Šuran Martin		1981	100
45. Schwarz	Bratislava	1977	100
46. Valach Peter	Bratislava	1951	100
47. Vrška Milan	Trnava	1962	80
48. Zuščík František	Trnava	1973	100

Na Pochode ŠPCH bolo ťažko. Najnáročnejšia z troch stoviek zaradených do súťaže Malokarpatský superdiaľkoplaz 2002 dala aj tento rok možnosť turistom hlboko načrieť do zásobárne fyzických i psychických síl. Spôsobilo to opäť horúce počasie a možno i fakt, že v skutočnosti má o niečo viac ako sto kilometrov. Traja cykloturisti, ktorí tiež absolvovali túto trasu, namerali na svojich počítadlách až 108 km. Na niektorých turistoch bolo v cieli vidieť, že sú úplne "grogy" a guláš dokázali zjesť až po pol hodine, keď si žalúdok roztiahli dvoma borovičkami. Pochodu sa zúčastnilo 47 turistov, z toho 34 absolvovalo celú 100 km trasu. Pre niektorých bude prekvapivé, že z tých 34 bolo až 10 turistov nad 60 rokov, teda dôchodcov. Pre nás, čo ich poznáme už dlhé roky, to také prekvapivé nebolo, lebo aj na iných pochodoch v Karpatoch bývajú v cieli medzi prvými. Najstarším účastníkom bol 79 ročný Janko Parcer, ktorý sa mi sťažoval ,že o 10 rokov mladší Melo Klokner ho troška brzdil, ale ako kamaráti šliapali spolu. No formuje sa aj silná skupina mladých diaľkoplazov, z ktorých najmladší bol 17 ročný Ondro Lietavec zo Špačiniec, 18 ročný Janko Baláž zo Šulekova, 20 ročná Lenka Milonová z Liptovského Mikuláša a už dobre známy 22 ročný Juro Petráš z Trnavy. O dva dni sa však na všetky útrapy zabudne a bude sa na všeko spomínať s úsmevom. Ja sa tohto nášho pochodu zúčastňujem poväčšine ako organizátor, ale dvakrát som si to vyskúšal aj ja. Prvýkrát pred trinástimi rokmi, keď som bol, ako sa hovorí "nadupaný", a vtedy sme s kamarátom prišli do Špačiniec už o polnoci, ale to sme asi štvrtinu trasy odbehli, keď sme poklusávali ešte medzi Dolným Dubovým a Špačincami. Druhýkrát pred tromi rokmi ma iný kamarát z Bratislavy deň pred pochodom prehovoril, aby som išiel s ním, že nemá s kým ísť. Neboli sme obaja na to celkom pripravení a tak sme sa ledva dovliekli do cieľa o piatej ráno.

Meno	miesto	rok.nar.	T-100	2x50	ŠPCH
1. Bada Peter	Trnava	1940	100	100	100	A
2. Baláž Ján	Šulekovo	1984	100	100	100	A
3. Čapoš Peter	Piešťany	1956	100	100	100	A
4. Drozda Marián	Pochabany	1972	50 +	100	-
5. Fakašovský Ladislav	Bratislava	1937	100	100	100	A
6. Greguš Dalibor	Križovany	1977	100	100	100	A
7. Groman Peter	Trnava	1959	100	100	100	A
8. Hanuš Jaroslav	Nitra	1932	100	100	100	A
9. Indrišek Imrich	Trnava	1954	100	50 +	-
10. Klokner Melo	Bratislava	1932	100	100	100	A
11. Kohút Miroslav	Bratislava	1958	100	100	100	A
12. Korčok Attila	Bratislava	1941	100	100	100	A
13. Lietavec Miro	Špačince	1960	100	100	100	A
14. Lietavec Ondrej	Špačince	1985	100	100	100	A
15. Lumtzer Kvetoslav	Poprad	1938	100	100	100	A
16. Majdan Miroslav	Bratislava	1959	100	100	100	A
17. Minárik Peter	Trnava	1947	100	50 +	50+
18. Molnár Tomáš	Šulekovo	1981	100	100	-
19. Nižnan Ivan	Bratislava	1945	100	100	100	A
20. Obdržálková Jana	Bratislava	1949	100	100	-
21. Ondejčík Tibor	Dohňany	1977	100	100	100	A
22. Parcer Ján	Prievidza	1923	100	100	100	A
23. Páchnik Ctibor	Trnava	1953	100	50 +	-
24. Petráš Juraj	Trnava	1980	100	100	100	A
25. Pristach Ján	Bánovce/B.	1970	100	100	-
26. Rejtová Silvia	Bratislava	1970	100	100	100	A
27. Sasák Jaromír	Osuské	1951	100	100	100	A
28. Sládeček Štefan	Bratislava	1953	100	100	100	A
29. Srnka Pavol	Trnava	1944	100	100	100	A
30. Surán Július	Tlmače	1940	100	100	100	A
31. Šoula Pavol	Bratislava	1954	100	100	100	A
32. Šulek Karol	Trnava	1950	100	100	100	A
33. Trebichalský Peter	Trnava	1951	100	100	-
34. Valach Peter	Bratislava	1951	100	100	100	A
35. Vencl Ján	Bratislava	1945	100	50 +	-
36. Venclová Angelika	Bratislava	1960	100	50 +	-
37. Zuščík František	Trnava	1973	100	100	100	A

Záver: Superdiaľkoplaza kategórie A získalo celkom 27 turistov, B kategóriu nikto

KČT Český Krumlov mal organizovať v termíne 21. až 25. augusta 2002 turistické etapové podujatie "Krajem pětilisté růže", už 34.ročník, ktorý sa mal tento rok konať v okolí Jindřichova Hradce. Bohužiaľ povodňová kalamita neumožnila turistickú akciu realizovať. Tesne pred plánovaným začiatkom podujatia sme dostali oznam o zrušení pochodu. Pretože na toto podujatie bolo potrebné sa prihlásiť dopredu a zároveň zaplatiť účastnícky poplatok /ubytovací a stravovací/, organizátor chce vrátiť peniaze alebo peniaze ponechať ako zálohu na podujatie v roku 2003. Po porade s členmi náško kolektívu /Anton Horváth, Vladimír Hlávek a ja/ a vzhľadom na veľký rozsah spôsobených škôd /klubovňa bola zatopená do výšky 1,5 m a ubytovňa KČT v Rožmerku nad Vltavou bola zatopená úplne/, sme sa rozhodli všetky naše poplatky, ktoré sme zaplatili za účasť, ponechať organizačnému štábu na odstránenie následkov povodní.

KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiadal dňa 13. októbra 2001 17. ročník turistického podujatia Pochod bankových úradníkov.

Na trasu diaľkového 40 km pochodu za krásneho jesenného počasia sa zo Smoleníc cez chatu Brezinky, Sklenú Hutu, Čermákovú lúku, Zochovú chatu do cieľa v Harmónii, rešt. Harmony vydalo 87 diaľkárov. Nechýbal ani nezmar Melo Klokner, ktorý zase ako jediný absolvoval všetky ročníky.

Na krátkom 14 a 18 km Rodinnom pochode v okolí Harmónie a Zochovej chaty so štartom a cieľom Harmónia, rešt. Harmony sa zúčastnilo 313 turistov rôznych vekových kategórií.

V cieli pochodu to pri guláši, klobáse, párkoch, čaji a pivečku (a všeličom inom, ale to už za vlastné) vyzeralo na dobrú atmosféru. Každý účastník obdržal diplom, spomínané občerstvenie a bezplatný bol aj odvoz a dovoz autobusmi na štart pochodov a späť do Bratislavy.

Najbližší 18. ročník bude 12. októbra 2002. A čím Vás prekvapíme? Dúfam, že ničím negatívnym. Všetko je pripravené ako obvykle, aj sponzor (obchodná spoločnosť COMPAREX Informačné systémy) nám naďalej ostáva verný. Iba to počasie by mohlo byť aj horšie… Ale v tom prípade Vás, vážení diaľkoplazi (myslím samozrejme obe pohlavia), upozorňujeme, aby ste si zobrali navyše obedáre, pretože strava bude objednaná a treba ju zlikvidovať, usporiadatelia by to asi nezvládli.

Takže Vás, vážení turistickí priatelia, pozývame na 18.ročník Pochodu bankových úradníkov a tešíme sa na stretnutie s Vami na štarte v Smoleniciach a v cieli v Harmónii, rešt. Harmony dňa 12.októbra 2002.

Štart: Horné Orešany /aut.zast./ 7.00 - 8.30 h
Cieľ: Pozor zmena!!! Smolenice "U Troch sopľov", do 17.10 h /lebo potom už je tma/
Navštívené vrcholy:
Krč - 408,6 m n.m, Pohanská - 494,8 m n.m,
Kršlenica - 504,7 m n.m, Jahodník - 308,2 m n.m,
Minimálne na jednom kontrolnom bode bude živá kontrola.

2.11.2002 RAČA - BABSKÝ POCHOD
(sobota) Miestny úrad Bratislava-Rača, Žonglérsky oddiel Rača

16.11.2002 NOVEMBROVÝ VÝŠĽAP 3.ročník
(sobota) redakcia Krásy Slovenska

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk.

október 2000	235	apríl 2001	204
november 2000	32	máj 2001	286
december 2000	121	jún 2001	222
január 2001	23	júl 2001	317
február 2001	54	august 2001	290
marec 2001	19	september 2001	90

Slováci:	1.707
Česi:	104
Poliaci:	45
Maďari:	13
Rusi:	12
Ukrajinci:	6
Angličania:	2
Arab:	1
Chorvát:	1
Nemec:	1
Rakušan:	1
Spolu:	1.893