MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

Naša Ostrá už po mnohokrát...
Vrcholová kniha od októbra 2001 do októbra 2002

Štyria odvážni turisti z Bánoviec si vychutnali nádhernú cestu Juriášovou dolinou až sem na divotvorné bralá Ostrej. Fúka silný južný vietor, svieti príjemné jesenné slniečko a celý Turiec je zaliaty bielym morom a to všetko zhora sleduje vyblednutý mesiac. Sprava zaútočila trojica krkavcov - odolali sme. Končím lebo mi vietor odfukuje písmenká.
7.10.2001 10.00 h

Len tak tak, som to prežila. Ale zato je tu nádherný výhľad, ktorý len tak často nevidíte. Biela perina pod nami pokrýva celý Turiec. Slnko praží ako v lete.
Len tak, tak sme to zvládli, aj to naše dvojmesačné embryo
14.10.2001 Reňuška

Roku pána 17.10.2001 sme sa tu znenazdajky vyskytli. V pravú chvíľu na pravom mieste. Prišli sme, aby sme odišli a ten krásny pocit nám navždy zostane v srdci. Dúfame, že aj Vám...
17.10.2001 12.33.19 hod. Winco a kamaráti zo Sučian

Disko nikdy neješ sám. Na Ostrej ho jedli štyria kamaráti.
Aj mesiac vyjde, aj vlky vyjdú...
"Bača, ako sa najrýchlejšie z Ostrej dostanem?"
"No, synak môj, keď za tebou pustím svojho Dunča..."

Mala som sa tu dobre aj keď mi pomáhal ocko. Mama zostala doma vraj variť obed, ale neviem či by to dokázala vyliezť.
27.10.2001 Katka Čamajová 8 rokov

27.10.2001
Ivan, posielame Ti náš Dušičkový pozdrav do Tej Tvojej diaľky, kde si nám v zime odišiel. Tu na Tvojom vrchole na Teba spomíname. Kamaráti a rodina...

Nádherný slnečný deň, patrí celý nám.
Dávno Ti povedať chcem, že si bezchybná.
Dlhé vlasy, dotyky úst, prosím, radšej ma neopusť.
Kde nie si, je púšť.
18.11.2001 Peter Lomnický

Je tu veľmi veľa snehu, miestami aj dva metre. Makačka - paráda
1.1.2002 Gallovci

Tak ako Himaláje majú svoju K2, tak aj Fatra má svoju Ostrú. Pokorili sme ju !!! Vyšli sme ľavým rebrom centrálneho žľabu. Bolo to lopoty.
2.2.2002

Výstup na vrchol Ostrej sa dá prirovnať na prekonávanie veľkého strachu, hlavne cez tú dieru.
1.4.2002

Dva manželské páry dosiahli vrcholu po preflámovanej a niektorí aj po premilovanej noci.
PS: Ivetka sa snažila zhodiť tú najväčšiu skalu - ale bezúspešne - možno keď natrénuje - nabudúce! Peťo sa snažil zhodiť tú opicu, ale tiež bezúspešne.
1.apríl 2002

Som tu a je mi FINE.
Keď tu prídete, tak sa zamyslíte, kde sú svetové strany. Dokázali sme to. 21.4.2002

O desiatej hodine, po neznačenej trase vyšiel na vrchol Ostrej, Turčiansky strmošlap. Všetko už bolo napísané...
1.máj 2002

Počasie krásne, výhľad ešte krajší. Ľudia kde všetci ste? Čo môže byť krajšie ako pohárik borovičky v sobotu ráno na vrchole Ostrej.
4.5.2002 Miro, Mišo, Martin a Jožo

Krajšie ako pohárik borovičky je fľaštička "Zlatého bažanta"!! Bol som tu aj ja Roman a pár sliepok.
4.5.2002 Obyvatelia najkrajšej dediny v Európe a v celej mliečnej dráhe Skýcov

A týmto svojím výstupom zdravím aj všetok pracujúci ľud a s vďakou Váš nezamestnaný!!! Buď vždy pripravený.
4.5.2002

Síce som sa sem vytrepala, ale ako zleziem dolu - to zatiaľ netuším. Ja sa dám naviesť na každú sprostosť. Neviete, existuje Fatranská horská služba?
8.5.2002 Janka z Partizánskeho

11.5.2002 11.36 h
Bolo krásne, ale zamračené
sme tu pri skale učupené.
Vyjedáme cukríky, "File" sliní ruksaky.
Slovensko získa v hokeji zlato,
možno sa dostaneme aj do NATO!
Aj keď zlato nezískame
zo striebra sa potešíme.
Naďa a Eva Mošovce

Krásne je žiť a životu sa smiať,
krásne je žiť a hory poznať.
Keď Ťa život nasere,
vyjdi si na Ostrú.
spoznaj tam priateľa
a choď trebárs aj na Tlstú
18.5.2002 Romana

Je tu krásne, kľud. Len keby tie muchy-kurvy, tak neotravovali.
Keď nie sú muchy, zasa je vietor - no vyberiete si ???
16.6.2002 13.35 h Rasťo

Po Tlstej sme dnes zdolali aj Ostrú a ak nám pán Boh dá sily, zdoláme aj doma starú.
22.6.2002 Turista z Patrizánskeho

Tu na vrchole Ostrej sme spečatili svoju tajnú lásku.
22.6.2002 Janka a Marek

Prišla som sem až z Malaciek a je to super. Poviem všetkým záhorákom, aké krásne je na druhej strane Karpát. Určite sa sem vrátim.
3.7.2002 Anjel

Po žltej značke sme takmer vypľuli duše, ale pomyslenie na krásny výhľad a skvelý pocit z vydareného výletu nám naše duše priklincovali v tele. Je tu skutočne krásne a sme radi, že naše dušičky sem nevyleteli bez nás...
10.7.2002 Jozef, Katka a ich dcéra Katarína

Z Ostrej vidieť do dediny
no nevidno až do Číny.
Vidím komín Martinský,
no nevidím Žilinský.
12.7.2002 Vlčiak mladší

Mobil tu píska, riťou mi stíska, vy ste to ešte neskúsili?
Príďte sem na Ostrú a uvidíte čo tu všetko zažijete.
Orange sa tu nechytá - nemá signál, zato Eurotel je cool... Budúcnosť je jasná, budúcnosť je ...
14.7.2002 Jaro

Chtěl bych tu píchat! Příšte si dovedu nějakou hezkou holku i kameru a pak si tady uděláme BETA-verzi pornofilmu. Nechám si vykouřiť a pak ji udělám vodzadu na stojáka. Ostrá je super kopeček - má sex jak udělanej.
30.7.2002 Krištof z Hradce Králové.

4.augusta je tiež super počasie, nič zvláštne tu nerastie, len tá moja žena samorast. Keď dožijem 60-tku, tak sa sem vrátim.

Řekla jsem si dole, že když tohle vylezu, budu mít jedno přání, které se musí splnit!!!
Ať si Martin vybere mě!!! Jestli se to splní, tak sem příště vylezeme spolu.
6.8.2002 Míša z Prahy

Tak toto je zvláštní a osobitý druh galejí. Celé ty modřiny mi udělali radosť. Není to sado - maso?
21.8.2002 Milda Letovice

Slnko svieti, vietor fúka a akurát jem makovo - orechový koláč od mamičky. Odkaz pre budúce generácie:
Milujte sa a robte druhým to, čo chcete, aby robili oni Vám! Chlapci, nehádajte sa
Peťo, Banská Bystrica

Nefoťtesasmedvedompotomjeagresívny. To s tým medveďom je fakt. Vôbec nie je fotogenický.

Vyšlo nadherné počasie. Nie je to tým, že dnes je Deň baníkov a energetikov?
1.10.2002

Hmla predo mnou, hmla za mnou, ale je to prekrásne, aj keď hovno vidím.
28.9.2002 Hanka a Miloš

Národnosti:
Slováci, Česi, Nemci, Maďari, Poliaci, Rusi, Ukrajinci, Gruzínci, Francúzi, Východniari a Záhoráci.

Zrušené lesné úzkorozchodky a priemyselná lanovka juhozápadu Malých Karpát

Po ich stopách sme uskutočnili pochod, ktorý sa zameral na oboznámenie sa s históriou, ale i súčasnosťou zrušených železničných vlečiek a tratí na juhozápade Malých Karpát. Akcia sa konala v dňoch 19.-20.októbra 2002.

Účastníci podujatia sa stretli v osobnom vláčiku Zohor - Lozorno, ktorý, ďalej pokračuje do Plaveckého Mikuláša. Všetci účastníci po vystúpení z vlaku v Lozorne získavajú sprievodný materiál, kde je celá história lesnej železničnej úzkokoľajnej trate Lozorno - Rusniaky - Košariská - Prepadlé - Volhovisko.

Začiatok akcie nezačína dobre, rozpršalo sa. Vyberáme pláštenky a začíname naše putovanie. Ideme popri trati Lozorno - Plavecký Mikuláš /dnes už taktiež zrušená/ asi jeden km. Sledujeme normálne rozchodnú vlečku na pílu. Pretože súčasná píla je oplotená, musíme obísť celý areál po poľnej a neskôr miestnej komunikácii. Z píly bola vedená úzkorozchodná lesná železnička. Úzkorozchodka viedla asi 1 km vedľa štátnej cesty a po jej prekrížení už pokračovala lesmi k horárni Rusniaky. Od horárne je teleso trate vedené vedľa súčasnej asfaltovej cesty. Na telese trate bolo urobené viacero priepustov a mostíkov cez potoky. Trať na viacerých miestach križuje cesta. Približne 1 km od vodnej nádrže Lipníky na ľavú stranu do údolia pod Banskou viedla 1,5 km odbočka. Na jej konci sme našli stopy po banskej činnosti. Je pravdepodobné, že táto úzkokoľajka slúžila aj pre voľakedajších baníkov. Vraciame sa späť na hlavnú trasu. Medzitým prestalo pršať. Bývalé teleso trate je prerušené vodnou nádržou Lipníky, ktorá je postavená na Suchom potoku. 1 km za nádržou sa nám zase ukazuje pokračovanie telesa trate. Pri ďalšej vodnej nádrži sa občerstvujeme. Teleso trate stúpa pozdĺž cesty. V doline bola vedľa potoka vedená ďalšia odbočka, ktorá je dlhá približne dva kilometre. Hlavná trasa vchádza do obory. Plot a brána obory je postavená z koľajničiek zo začiatku 20.storočia. Teda faktický dôkaz existencie železničky. Trať je v tomto úseku vedená spočiatku na terase a neskôr v hlbokom záreze. Ako by to u nás bolo, keby takýto pekný úsek nebol niečím spestrený, tu je to starým, hrdzou rozožratým autobusom. To je neklamný znak, že civilizácia sa blíží. To už prichádzame k rekreačnej oblasti Košiarisko. Trať pokračuje ešte asi kilometer smerom do údolia Prepadlé. Tu bolo nákladisko a úvrať. Pôvodne sme si chceli urobiť zachádzku k jaskyni Veľké Prepadlé, ale bolo po silnom daždi a v okolí sa ťažilo drevo, terén bol veľmi ťažko prechodný, preto sme sa tohto zámeru vzdali. Pokračujeme po telese trati úvrate, ideme ponad reštauráciu Cementárka a neskôr ponad ďalšie chaty až do svahu Volhovisko. Prichádzame na miesto začiatku úvrate č.2. Dostali sme sa až k polovníckej chatke. Kúsok za ňou teleso trate končí a tak následne traverzom schádzame k modrej TZ Svätý Jur - Košiarisko - Stupava. Po nej ideme na Košiarisko, kde máme v podnikovej chate zabezpečené ubytovanie.

V sobotu sme prešli 24 km s prevýšením 350 metrov. Počasie bolo nepríjemné, dážď a prehánky, vietor, teplota max. 12 stupňov C.

Dnes sa počasie omnoho zlepšilo. Vstali sme do slnečného rána. To sa človeku hneď pridá na nálade. Zo začiatku ideme po asfaltovej ceste a zároveň zelenej TZ Limbach - Košiarisko - Medené Hámre - Rača. Po chvíli prichádzame k zrušenému lomu. V spodnej časti sa nachádzajú zbytky zašlej slávy, stavebné objekty /drviče, trafostanica, dolná stanica lanovky a ďalšie/. Pretože tieto objekty sú momentálne v súkromnom vlastníctve, sme nútení pokračovať ďalej po ceste, bez bližšieho si prezretia stanice lanovky. Pri vodárni ZSVaK odbočujeme vpravo a potokom vystupujeme k oceľovému lanu. Dostávame sa k hornej hrane lanovej dráhy. Nachádzame betónové pätky a zbytky rôznych lán, ale aj zabudnuté súčasti konzol. Schádzame naspäť do údolia potoka a stúpame na protisvah. Tu nachádzame základy uhlovej stanice ako aj zvyšky drevených stavieb tejto stanice. Na ľavej strane sú zvyšky stĺpov telefónneho vedenia a pravú stranu lemuje porozsýpaný kameň, ktorý vypadával z vozíkov v priebehu jazdy. Je ho tu hodne. Pokračujeme v ceste popod bývalými stĺpmi lanovej dráhy. Sem-tam nachádzame starý zhrdzavený vozík, zbytky lán a kopu neidentifikovaného železného materiálu. Lanovka pokračuje popod hradom Pajštún a tu ide skoro vodorovne. Za ním začína klesať. Terén je v týchto miestach neprechodný a preto asi 300 metrový úsek obchádzame po lesných chodníčkoch. Po prudkom klesaní sa dostávame do starého lomu. Na jeho okraji sú základy koncovej stanice lanovky a uhlovej stanice lanovky. Neskôr pokračovala cez lokalitu Obora až na vrchol Novej Hory. Odtiaľ bola lanovka vedená na Noviny. Trasa pokračovala cez štátnu cestu Stupava - Malacky. Našli sme zvyšok ochranného premostenia. V trase lanovky je už zástavba rodinných domov, takže sme to boli nútení obísť. Následne trasa lanovky viedla cez polia do hliniska Žabiareň. Po zrušení lanovky boli základové pätky rozstrielané a úplne odstránené. V plnej sláve lanovka pokračovala cez terajší areál betonárky až cementárne. Tá je tiež zrušená. Bola postavená nová výkonnejšia, ale o kus ďalej.

V Stupave v reštaurácii "U Maroša" obedujeme. Po dobrom obede si ešte ideme pozrieť zrušenú železničnú stanicu. Napojenie vlečky cementárne už nie je. Pokračujeme však ďalej až po zastávku Devínske Jazero. Tu sa naše putovanie končí. Dnes sme prešli 27 km a asi 580 m prevýšenia.

Naozaj to nepreháňam! Hrad pri obci Dobrá Voda je skutočne dobre utajený. Na rozdiel od už popisovaných hradov je dokonale ukrytý v lese (konkurovať mu môže len Biely kameň pri Sv. Jure). V tej svojej lesnej scenérii je tak krásny, že keď som ho uvidel, začal som rozvíjať teórie o úžasnosti hier inšpirovaných stredovekom, ktoré by sa dali hrať v jeho okolí. Jednoducho, bol pre mňa prekvapením.

Hrad postavili asi v 13. storočí. Písomná zmienka o ňom je z roku 1316. Ide o ranogotickú pevnosť s jednoduchým poschodovým palácom ukončeným po oboch stranách hranolovými vežami. Obranu zabezpečovala polygonálna bašta. Jej čelná stena sa veľmi pekne zachovala. Zaujímavosťou hradu bolo jeho hospodárske zázemie, spomína sa, že hrad mal dokonca aj vlastný mlyn. V roku 1762 vyhorel a postupne spustol.

Prístupové cesty: najjednoduchšie z obce Dobrá Voda po červenej značke pomerne ostrým stúpaním. Iná možnosť je absolvovať príjemnú hrebeňovku z Brezovej pod Bradlom (pozriete si Bradlo, vrátite sa do mestečka a vyrazíte na novú cestu) po červenej značke. Cesta trvá skoro 4 hodiny. Pozor, k hradu vedie tvarová značka znázorňujúca hrad. Od odbočky k hradu je to asi 10 minút. Cesta vhodná aj pre horských cyklistov. Mapa č.129 Malé Karpaty Bradlo vydavateľstva VKÚ Harmanec.

V prvom rade je toto skutočne ten posledný hrad a je to naozaj hrad, ktorý sa môže pýšiť, že k nemu nevedie žiadna strmá cesta a super namáhavý výstup. Aby nebolo všetko také jednoduché, toto tvrdenie sa vzťahuje len k jeho polohe k obci Rozbehy, do katastra ktorej patrí. Dostať sa do Rozbehov už také jednoduché nie je.

Hrad sa po prvýkrát spomína v roku 1289 ako majetok akéhosi Uhrína. Z ostatných majiteľov zaujme Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho mal v držbe na začiatku 14. storočia. Prišiel oň po bitke s Karolom I. Róbertom v roku 1321. S tým Karolom Róbertom, ktorý povýšil význam “Českej cesty”. Od 18. storočia hrad postupne zaniká.

Prístupové cesty: veľmi príjemná je cesta z Jablonice (začať môžete na železničnej alebo autobusovej stanici) po žltej značke. Na hrad to trvá niečo málo cez dve hodiny a ide o prechádzku krásnym kopaničiarskym krajom. Znepríjemniť ju môže chvíľami zlé značkovanie. Preto zopár upozornení. V Jablonici pôjdete popri cestnom ťahu smerom na Rohožník. Keď opustíte obec, pokračujete po hradskej vedúcej vedľa železničnej trate. Žiadny chodník, takmer žiadne žlté značky. Od jazdeckej chovnej stanice vystupujete v priamom smere cez pole na hrebeň.

Rozbehy, cieľ vašej cesty, je dedina, ktorú uvidíte po pravej strane. Vpravo sa bude stále stáčať vaša cesta. Z hradu je ideálne pokračovať po žltej do obce Prievaly, kde ukončíte cestu (priamo pri hostinci a potravinách). Mapy č.128 Malé Karpaty Záruby a č.129 Malé Karpaty Bradlo VKÚ Harmanec. Opäť cesta vhodná pre horských cyklistov. Pre vašu zaujímavosť: asi 50 metrov od hradu je turistická chata Korlátka, ktorú si môžu prenajať skupiny aspoň 20 ľudí (tel.: 0905 953 027, 034/6589 323, 6510 923).

Predstavte si archeológa s rukami plnými dynamitových náloží. Šialená predstava? Nie! Takto nastupovali do práce v rokoch 1942, 1949 a od roku 1958 do roku 1961 najskôr Lothar F. Zotz a František Prošek, neskôr Juraj Bárta. Pri prieskume Čertovej pece v južnej časti Považského Inovca, asi tri kilometre od dedinky Radošina, im nič iné ani neostávalo. Silné mrazy sa postarali o zrútenie časti kamenného stropu jaskyne. Len odstrel balvanov mohol dovoliť prieskumníkom odkryť sídlisko pračloveka, staré asi 70 000 rokov. A za to už tých pár náloží dynamitu určite stálo.

Čertova pec je prakticky skalný tunel v asi dvanásť metrov vysokom vápencovom brale. Leží pár metrov nad úrovňou potoka Malý jarok a “hlavný” vchod má tvar široko otvorenej brány, od ktorého sa strop pomaly znižuje k zadnému, nižšiemu a užšiemu otvoru. Dĺžka chodby jaskyne dosahuje 27 metrov a najširšia časť má dobrých 6 metrov. Hoci je jaskyňa dostatočne pohodlná a svetlo do nej preniká nielen vchodmi, ale aj akýmsi skalným oknom, slúžila zväčša len ako prechodné ubytovanie v časoch nepohody. Prví obyvatelia jej pohodlie vyskúšali v období stredného paleolitu. Zaujímavé je, že v tých časoch bolo dno jaskyne nižšie o päť metrov.

Najhlbšie nájdené nálezy v sondách hlbokých až šesť metrov dokázali, že toto bývanie využívali najstarší obyvatelia Slovenska. Našlo sa po nich zopár kamenných driapadiel, vrtákov, hrotov. Dostatočný dôkaz o ich prítomnosti. Atraktívnejšie nálezy sú z mladších vrstiev. Napríklad lastúry treťohorných ulitníkov, používané v staršej dobe kamennej na výrobu ozdobných náhrdelníkov. Šperkárska dielňa so svojimi odpadkami a stopami po prerušovanej práci potvrdila predpoklad, že jaskyňa slúžila len ako prechodné ubytovanie. Uhlíky z ohniska, ktorými si prikurovali pravekí umelci, dali možnosť určiť čas ich tvorivej činnosti. Vek nájdených umeleckých diel je približne 38 320 rokov (možná diferencia plus-mínus 2500 rokov).

Mladšia doba kamenná bola svedkom krvavých obradov. Polámané ľudské kosti by mohli rozprávať o zabudnutých kultových obradoch, ktorých súčasťou bola konzumácia ľudských obetí. Iný čas, iný mrav. Domáci si bezpochyby pochutnali aj na skutočných kulinárskych lahôdkach: jaskynných medveďoch, prakoňoch, srstnatých nosorožcoch, vlkoch, bizónoch, mamutoch, líškach, jaskynných hyenách. Po všetkých týchto zástupcoch fauny doby ľadovej sa našli stopy. Zaujímavé je, že výhodná poloha jaskyne v priesmyku cez Inovec bývala využívaná ešte aj v stredoveku. Aj naši relatívne neveľmi vzdialení predkovia tu zanechali po sebe pamiatky.

Nájsť a navštíviť Čertovu pec nie je žiaden problém. Stačí sa dostať na cestu spájajúcu Piešťany s Radošinou a podľa druhu dopravného prostriedku buď vystúpite z autobusu alebo zaparkujete auto pri motoreste Čertova pec. Jaskyňa je vzdialená od parkoviska asi 200 metrov a vedie k nej upravený asfaltový chodník.

Tí, ktorí sa rozhodnú na tomto mieste fotiť, môžu byť potešení výhľadmi z jaskyne smerom von na okolité stromy. Najmä na jeseň a v zime so snehovou pokrývkou sa núka možnosť nafotiť pekné náladové obrázky. Tip pre peších turistov je neveľmi vzdialený, ale o dobrých pár desiatok metrov vyššie položený hrebeň Považského Inovca. Tým vedie niekoľko diaľkových turistických chodníkov.

Čuntava - je rozsiahla poľana nachádzajúca sa v Slovenskom Rudohorí, v nadmorskej výške 1111 m n.m. Je spojnicou medzi dolinou Horného Hrona a Horného Gemera. Atraktívnosť jej polohy zvyšuje aj blízkosť severozápadnej časti Slovenského Raja a Nízkych Tatier - časti Kráľovej hole.

Kedysi dávno viedla cez poľanu stará poštová cesta z Pohronia do Dobšinej. Dnes vedie do Dobšinej spevnená poľná cesta III.triedy, ktorá ide pozdĺž Dobšinského potoka. Poľana leží medzi vrchmi Trsteník /1390 m/ a Ondrejisko /1270 m/.

Čuntava je križovatkou turistických značkovaných chodníkov. Cez sedlo Besník sa dostanete po červenej Štefánikovej magistrále do Telgártu /bývalé Švermovo/, odkiaľ po nej môžete pokračovať na vrchol Kráľovej hole /1948 m/. Opačným smerom sa môžete dostať na Dobšinský kopec, odkiaľ je na skok k priehrade Dedinky. Ak z tejto červenej značky odbočíte pod Hanisejom na modrú značku č.2830, dostanete sa k svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyni. Modrou značkou č.2835 sa dá dostať na vrchol Stolice /1476 m/.

Na Čuntave sú tri súkromné chaty a jedna turistická chata, ktorá sa volá RITA. Patrí Klubu Slovenských Turistov Dobšiná a je celoročne prevádzkovaná a obsadzovaná na dohodnutú objednávku.

Jej kapacita je 30 miest /1x10, 2x3, 2x4, 1x6/. Jeden nocľah v roku 2003 stojí 70 Sk,-. Pobyt je možné si objednať u predsedu Klubu, pána Gejzu Plichtu, na tel.č. 0907 / 529 345 alebo u chatára Františka Šmelka na tel.č.: 0907 / 274 795. Keďže chata je v celom období permanentne vyťažená, prípadní záujemcovia sa musia s objednávkou poponáhľať. Poľana je zaujímavá pre turistov vyhľadávajúcich kľud, ticho a možnosť zberu lesných plodov.

Končiace sa leto zúfalo tlačilo ortuť teplomera nahor, vinič vädol a svahy malokarpatských lesov akosi predčasne žltli a zosychali. Aj moje telo bolo malátne a duša zbavená štipky fantázie. Navyše sa končili prázdniny a tak sa ani nečudujme, že sa mi do ničoho nechcelo. Sedel som pri mojom letnom pití /nehádajte, víno to nebolo!/ a z jalových úvah ma oslobodil "toreádor" môjho mobilu. Volala Jarka a navrhla mi prekoštovať zopár bielych vín, ktoré ide fľaškovať. Potešilo ma to, hneď som ožil...

Na druhý deň ráno som bol už vo vajnorskej pivnici. Je to už len jedna z mála družstevných pivníc, kde sa ešte napijete dobrého vína. V tých ostatných družstevných sa ho nenapijete, nie že by nebolo dobré, tam jednoducho už vína niet... Jarka je moja dobrá kamarátka a okrem toho je agronómka a pivničná vo Vajnoroch už pekných pár liet. Je to navyše jediná slovenská pivničná, ktorá má dva akademické tituly a hádam jediná naša praktická vedkyňa, ktorá sa celý deň pohybuje v montérkach. Jarka sa viniču a vínu oddáva, miluje ho, ale hlavne rozumie mu. Hneď na počiatku koštovky nás rozveselil Frohlichov silván. Išlo o klon "veselého" šľachtiteľa, ktorý voňal po zelených paradajkách a jeho chuť bola ihravá, harmonická, plná. Ak sa k nemu raz dostanete, určite Vám z neho nebude smutno! Rakúsky klon vajnorského Veltlínskeho zeleného z honu Saunigle bol ešte príťažlivejší. Víno voňalo lesnými bylinkami a jeho chuť bola plná zelených mandlí. Rizling rýnsky z honu Cukerštorf bol od toho originálneho rýnskeho na nerozoznanie. Voňal po lipovom kvete a v chuti bol tajomne terpénový. Nebolo pochýb, "ryňák" je kráľovská biela odroda!

Vajnorský sauvignon voňal po broskyniach. Akoby aj nie, pochádza z honu Hofre, kde podnes kvitnú a dozrievajú desiatky stromov vinohradníckych broskýň. Po "siviňóne" akože inak, nasledoval tramín. Evokoval vo mne spomienky na Alsasko... Ale tento voňal po lupienkoch bielych ruží a chutil po škorici a korení kari.

Tramínom sa zvyčajne degustácia bielych vín končí. To "zvyčajne" však vo Vajnoroch neplatí. Vo Vajnoroch sa končí degustácia bielych vín tzv.feťáskou, správne napísané odrodou Feteasca regala. Feťáska nie je bez ocáska, hovoria znalci. Je to obdivuhodná rumunská odroda, ktorá poskytuje decentne voňavé a extraktívne vína s "dlhým chvostíkom". Tá Vajnorská z honu Homboty je navyše plná vôní a chutí tropického ovocia. Chlipkali sme z nej jeden pohárik za druhým a zahryzovali k nej vajnorské boží milosci. Tie boli pripravené podľa receptu Albíny Brúderovej z jej kuchárskej knižky z roku 1934. A kto chce ich skúsiť pripraviť, tu je jej recept:

- Rezancové cesto /kilo hladkej múky, 15 dkg masla, tri vajíčka, štyri lyžice mlieka, štyri lyžice vína/ vyvaľkáme, narežte na rezance 10x0,5 cm, pospletajte ich ako vrkoč a vysmažte na rozpálenej masti a posypte škoricovým cukrom. K vínu ako stvorené....

Každý dobre vie, že naši západní susedia sú Česi a Moraváci. Chlastanie v Čechách sa tu delí na dve skupiny: pivo a tvrdý alkohol.

Začnime pivom. Nenadarmo sa hovorí, pivo je v Čechách druhý chlieb. A keby nebolo tvrdej bavorskej konkurencie, tak na svete sú samozrejme úplná jednotka. Pivovarníctvo sa v Čechách vyvinulo v živnosť z domácej výroby, ktorá sa traduje od nepamäti. K mohutnému vývoju dospelo v momente, keď českí králi zakladali mestá a udeľovali mešťanom mnohé výsady, okrem iného právo na výrobu sladu a varenie piva a hlavne právo míle, ktoré zaručovali exkluzivitu. Takéto právo udelil panovník Malej Strane už v roku 1330, Starému Mestu v roku 1341 a Novému v roku 1383. Už o dva roky neskôr ale dostali mešťania prvý podraz, keď kráľ Václav IV. dovolil dovážať do Prahy pivo žitavské a svídnické. Začali nekonečné ťahanice, ktoré vlastne skončili až v roku 1788, kedy dvorský dekrét dovolil odoberať pivo odkiaľkoľvek.

Slávne bolo pivo pražské, opavské, žatecké, budejovické, rokycanské, ale vôbec najslávnejšie bolo pivo rakovnícke.

Pivo sa varilo pšeničné /biele/ a jačmenné /červené/, obe vrchným kvasením. V polovici 18.storočia, kedy v pražských mestách využívalo svoje varečné práva 128 domov, už ale pšeničné pivo z Prahy vymizlo. Ostatne v 18.storočí pivovarníctvo bolo na ústupe, nakoľko bola veľká bieda a veľké dane.

Pritom sa pivo /a rovnako tak i víno/ popíjalo i k raňajkám, robila sa tzv.pivová polievka, pili ho rovnako ako aj víno i deti. Ostatne Ottov slovník náučný k tomu hovorí: "Tých nápojov píjavali naši predkovia pri rozmanitých príležitostiach nemierne. Pričiňovala k tomu najskôr strava, z veľkej miery silno korenená, a potom blahobyt k bujnosti pobádajúci a možno aj i príklad nemeckých susedov. Na národe českom a nemeckom najlepšie sa ukazuje, že mnohí za jeden deň hanebne prepijú viac, než za celý týždeň môžu zarobiť. Takto hovorí kazateľ Rešel v 16.storočí".

Ale prišli lepšie časy a na prelome 18. a 19.storočia sa u nás začalo variť pivo novým spôsobom, tzv.spodným kvasením. Ale až v 50-tych rokoch 19.storočia si tzv. bavorské pivo prerazilo cestu. Roku 1841, teda rok pred založením slávneho plzenského mešťanského pivovaru, bolo v Čechách 1052 pivovarov, ktoré uvarili bezmála dva milióny hektolitrov piva. V roku 1874 bolo už len 804 pivovarov a všetky do jedného prešli va varebie piva už len na "spodný spôsob". V roku 1890 presiahol stav šesť miliónov hektolitrov, najviac vtedy vyrábal mešťanský pivovar v Plzni - 440 tisíc hektolitrov. Potom akciový v Plzni, dnes známy značkou Gambrinus 200 tisíc hektolitrov, potom nasledoval Smíchovský akciový pivovar /150 tisíc hl/ a Nuselský /90 tisíc hl/. V Prahe sa dohromady vyrobilo 290 tisíc hl. Zatiaľ čo v roku 1850 pripadlo na jedného obyvateľa 50 litorv piva, v roku 1890 to už bolo 100 litrov.

Akoby si ich človek mohol nevšimnúť, keď v jesenných časoch na záhradách, priekopách a rumoviskách žiaria ako lampióniky? Volajú ich aj židovské čerešničky, lebo zašpicatený kalich pripomína pokrývku hlavy, akú v stredoveku nosili ortodoxní židia a vo vnútri sa ukrýva lesklý okrúhly červený plod podobný čerešni.

"Židovské čerešničky" môžu byť nápadnou a príťažlivou dekoráciou v bytoch a chalupách. Ľahko sa sušia a nestrácajú farbu ani tvar.

Botanici túto rastlinu nazvali "machovka", po latinsky Physalis alkekengi /Physalis znamená mechúrik/. Plody tejto pomarančovo sfarbenej rastliny nielenže mechúrik pripomínajú, ale ho aj liečia, blahodarne pôsobia pri chorobách močového mechúra, obličiek a dny.

Existuje vyše sto druhov tejto rastliny a väčšina má pôvod v Južnej Amerike. Pred dvesto rokmi ich z pohoria Ánd priviezli námorníci do Južnej Afriky a odtiaľ sa dostali do Európy. Je to mimoriadne húževnatá, životaschopná rastlina a rozmnožuje sa takmer ako burina. Plody dozrievajú na jeseň a na koreni vydržia až do zimy.

Čerešničky ukryté v mechúrikovom obale majú príjemnú sladkokyslú chuť. Plody sú o priemere štyri centimetre úplne uzatvorené v nafúknutom kalichu.

Surovými sa ozdobujú ovocné šaláty a je z nich aj výborný džem. Obsahujú veľa vitamínu C, kyselinu citrónovú a jablkovú. Vitamín A im nielenže dodáva jasnú oranžovú farbu, ale obsahuje aj ochranné látky, ktorých nedostatok v organizme sa prejavuje zápalom slizníc. Odborníci odporúčajú užívať v rámci prevencie kvapky pripravené z týchto plodov.

Rozdrvíme ich, zalejeme 45% liehom, prikryté ich necháme tri týždne vyluhovať. Potom zmes prepasírujeme a precedíme. Užíva sa 15 až 25 kvapiek denne pred jedlom.

Ale pozor, nakoľko rastlina patrí do čeľade ľuľkovitých, nabáda sa k opatrnosti pri manipulácii s ňou.Totiž všetky časti rastliny okrem bobuľ sú jedovaté !!!

Na záhradkách sa začala pestovať dovezená machovka peruánska /Psysalis peruviana L./ alebo aj iné nové druhy.

1. Bada Peter	Trnava	1940	100	SD2003
2. Brešťanský Peter	Bánovce nad Bebr.		100	SD2003
3. Drinka Štefan	Senica		100
4. Čapoš Peter	Piešťany	1956	100	SD2003
5. Gráč Milan			100
6. Greguš Dalibor	Krizovany	1977	100	SD2003
7. Groman Peter	Trnava	1959	100	SD2003
8. Hanuš Jaroslav	Nitra	1932	100	SD2003
9. Herceg Pavol	Bíňovce	1953	100
10. Indrišek Imro	Trnava		51
11. Jančík Ondrej	Trnava	1942	100
12. Javorský Vlado	Bratislava		51
13. Javorská Zuzana	Bratislava		51
14. Ješko Vladimír	Bratislava		51
15. Klokner Melo	Bratislava	1932	100	SD2003
16. Kuchárek Miloš	Malacky		51
17. Lietavec Miro	Špačince	1960	100	SD2003
18. Lietavec Ondrej	Špačince	1985	100
19. Mikušovič Zdeno	Senica		100
20. Nižnan Ivan	Bratislava	1945	100	SD2003
21. Neuzil Miro	Malacky		51
22. Páchnik Ctibor			100	SD2003
23. Parcer Ján	Prievidza	1923	100	SD2003
24. Porubanec Cyril	Bratislava		100	SD2003
25. Pristach Ján	Bánovce nad Bebr.		100	SD2003
26. Pristachová Zuzana	Bánovce nad Bebr.		100
27. Sasák Jaromír	Osuské	1951	100	SD2003
28. Sloboda Radovan	Trnava		51
29. Srnka Pavol	Trnava	1944	100
30. Suran Július	Tlmače	1940	100	SD2003
31. Šoula Pavol	Bratislava	1954	100	SD2003
32. Šulek Karol	Trnava	1950	100	SD2003
33. Šuran Martin		1981	100	SD2003
34. Trebichalský Peter	Trnava		100	SD2003
35. Valach Peter	Bratislava	1951	100	SD2003
36. Vŕbik Miroslav	Svätý Jur		51
37. Zuščík František	Trnava	1973	100	SD2003

Cyklo: Jozef Behúl, Ladislav Duboš, Hlávek Peter, Hláveková Blazena, Hraško Štefan, Kučavík Michal, Kučavík Vladimír, Velicsányi Ladislav

Záver: Pochodu ŠPCH sa zúčastnilo 37 turistov, z ktorých 29 absolvovalo celú 100 km trasu a 8 turistov 51 km trasu. 18 turistov z tých 29 bolo aj na zozname kandidátov na Superdiaľkoplaza 2003

Z príležitosti 10.výročia od prvej reklamácie nesprávnej evidencie počtu účastí na T-100 uvádzam správne počty a údaje:

Verím, že v tomto jubilejnom reklamačnom roku dôjde aspoň k prísľubu k oprave (aj keď v niektorej ďalšej štatistike to bude opäť po starom). V balíčku posielam gumu a tužku na vykonanie opravy.

Súťaž spočíva v povinnosti prejsť 3 stokilometrové diaľkové pochody v roku v oblasti Malých Karpát. Vznikla z iniciatívy organizátorov 100 km diaľkových pochodov organizovaných v tejto oblasti. Do súťaže sú zahrnuté absolvovania 100-kilometrových trás na týchto diaľkových pochodoch:

Od doby vzniku súťaže (od roku 1997) výsledková listina vyzerá nasledovne:
(Tabuľka je zoradená podľa abecedy podľa mien účastníkov)

Meno účastníka	Bydlisko / tur.oddiel	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	počet titulov
Babor Karol	Bratislava	ano							1
Bada Peter	Skloplast Trnava		ano	ano	ano	ano	ano	ano	6
Baláž Ján	Hlohovec					ano	ano		2
Balážová Paulína	Hlohovec					ano			1
Brešťanský Peter	Bánovce nad Bebravou							ano	1
Čapoš Peter	Piešťany					ano	ano	ano	3
Drozda Marián	Pochabany				ano				1
Farkašovský Ladislav	Tesla Bratislava	ano				ano	ano		3
Greguš Dalibor	Križovany						ano	ano	2
Groman Peter	Tesla Bratislava					ano	ano	ano	3
Hanuš Jaroslav	Nitra			ano	ano	ano	ano	ano	5
Indrišek Imrich	Trnava			ano					1
Jančík Ondrej	Trnava	ano	ano		ano				3
Javorský Vladimír	Tesla Bratislava		ano	ano					2
Junas Jozef	Albatros Bratislava		ano						1
Klokner Melichar	Tesla Bratislava	ano		ano	ano	ano	ano	ano	6
Kohút Miroslav	Bratislava			ano			ano		2
Korčok Attila	Lokomotíva Bratislava			ano	ano		ano		3
Královič František	Trnava			ano					1
Kučera Ján	Bratislava			ano	ano				2
Kyselica Ján	Tesla Bratislava			ano					1
Lendacká Andrea	Bratislava			ano	ano				2
Lietavec Miroslav	Špačince						ano	ano	2
Lietavec Ondrej	Špačince						ano		1
Lumtzer Kvetoslav	Poprad					ano	ano		2
Majdán Miroslav	Tesla Bratislava			ano			ano		2
Mikulka Andrej	Tatrachema Trnava	ano							1
Mikulka František	Tatrachema Trnava	ano	ano	ano					3
Mikulka František ml.	Tatrachema Trnava	ano							1
Mikulka Martin	Trnava		ano						1
Minárik Peter	Trnava		ano	ano	ano				3
Mrlina Ján	Trenčín			ano					1
Muškát Pavol	Stupava				ano				1
Nižnan Ivan	Tesla Bratislava	ano	ano		ano	ano	ano	ano	6
Nižnan Marián	Tesla Bratislava		ano		ano				2
Obdržálková Jana	Lokomotíva Bratislava			ano	ano				2
Ondrejčík Ľuboš	Dohňany				ano				1
Ondrejčík Tibor	Dohňany				ano		ano		2
Orság Vladimír	Lovinobaňa	ano							1
Parcer Ján	Prievidza	ano	ano	ano	ano	ano	ano	ano	7
Páchnik Ctibor	Trnava							ano	1
Petráš Juraj	Trnava				ano	ano	ano		3
Porubanec Cyril	Tesla Bratislava					ano		ano	2
Pristach Ján	Bánovce nad Bebravou					ano		ano	2
Raichl Jozef	Bratislava				ano				1
Rejtová Silvia	Bratislava						ano		1
Rím Ondrej	Tesla Bratislava		ano	ano					2
Sasák Jaromír	Osuské				ano	ano	ano	ano	4
Sládeček Štefan	Bratislava						ano		1
Srnka Pavol	Trnava	ano			ano		ano		3
Stotka Vladimír	Tesla Bratislava		ano						1
Suran Július	Tlmače				ano	ano	ano	ano	4
Šoula Pavol	Lokomotíva Bratislava	ano		ano			ano	ano	4
Šulek Karol	Trnava				ano	ano	ano	ano	4
Šuran Martin	Trnava							ano	1
Švancár Vladimír	Trenčín				ano				1
Trebichalský Peter	Trnava				ano	ano		ano	3
Trubač Ján	Trnava			ano					1
Trusík Marián				ano					1
Vagač Vladimír	Pezinok	ano							1
Valach Peter	Bratislava			ano	ano	ano	ano	ano	5
Zuščík František	Trnava				ano	ano	ano	ano	4
SPOLU: 62		13	12	22	26	20	27	21

Evidenciu vyhotovil Ing.Ivan Nižnan podľa informácií získaných od organizátorov príslušných diaľkových pochodov. Zároveň sa ospravedlňujeme za neúplné údaje o kandidátoch na Malokarpatského superdiaľkoplaza po 2 stovkách, ktoré boli uverejnené v minulom čísle nášho časopisu.

Pri pozvánke na ďalší ročník Orešanského Botocrossu ma napadla myšlienka. Keď som bol za onoho času na vojne, hlavné heslo, ktorým nás kŕmili, bolo "Buďte opatrný, dávajte pozor, nepřítel naslouchá". Tak a v znamení tohoto hesla sa bude konať aj 17.ročník Orešanského Botocrossu. Kto nepríde na štart, ten sa veru ani nedozvie, ktoré vrcholy v Malých Karpatoch bude potrebné navštíviť v roku 2003.

Jediné, čo už teraz vieme na 100%, je, že štart 17. ročníka Orešanského Botocrosu je v Dolných Orešanoch na autobusovej zastávke od 7.00 do 8.30 h.

Všetko ostatné, teda celý pochod sa udeje na chodníčkoch a vrcholoch Malých Karpát v dvanásť hodinovom časovom intervale.

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk.

október 2002	258	turistov
november 2002	80
december 2002	0	ani noha!!! Žiadny zápis, dokonca ani na Silvestra.
január 2003	12
február 2003	14
marec 2003	99
apríl 2003	179
máj 2003	356
jún 2003	177
júl 2003	335
august 2003	297
september 2003	93
spolu za rok:	1900	turistov