MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

*Klátovský mlyn leží na brehu Klátovského ramena, ktoré vyhlásili za národnú prírodnú rezerváciu. Je to pozoruhodná technická pamiatka. Ide výnimočne o murovanú stavbu (ostatné mlyny Malého Dunaja sú drevené), ktorá patrí medzi anglo-americké typy vodných mlynov. Pôvodné mlynské koleso bolo prestavané v roku 1920. Počas druhej svetovej vojny mlyn veľmi poškodili a po oprave sa používal do roku 1950. V súčastnosti sa v ňom nachádza expozícia vodného mlynárstva.

Zdeno Kelemen už 24 rokov organizuje veľmi zaujímavý pochod v netradične turistickom prostredí, na Žitnom ostrove, kde prevýšenie je tak cca plus, mínus 3 metre, tak ako Vám výjde nábeh na hrádzu. Pešie trasy nám ponúkal od 16 km do 50 km. Okrem pešiakov sa mohli vybúriť aj cyklisti so svojimi dorastencami alebo manželkami.

Veď si predstavte najjednoduchšiu trasu 35 km: Dunajská Streda - Malé Blahovo - Dunajský Klátov, kde je k videniu klasický vodný mlyn s neuveriteľne čistou vodou, osadu Soliari - cez Trhovú Hradskú - Dolnobárske rašeliniskové jazerá /ktoré sú už bohužiaľ súkromným majetkom/ až prídeme do Blažova - kolónie, kde určite nebývajú pracovníci Dunajskostredského cukrovaru alebo mäsopriemyslu. A potom už len do areálu školy na Jilemnického ulici na fakt dobrý guláš. Jedno zistenie z trasy tohotoročného pochodu. Kade sme chodili, tade sme chodili, ale pili sme len extra pivá. V Dunajskom Klátove - Staropramen 10, v Trhovej Hradskej Krušovice. Až Blažove to bola už len "klasika" Stein 10.

Zdeno okrem dobrého gulášu zabezpečil aj jednotkové počasie, verte, krajšie už byť nemohlo.

Všetci, až na jedného, svoje zvolené trasy do stanoveného času 17.00 h stihli. Ten jeden - bol náš Atilla, ale keďže plnil kilometre navyše, ak len došiel o niečo neskôr, tak bolo všetko OK!

Trnavskí aj Bratislavskí turisti ďakujú organizátorom za výborne pripravený pochod - a dúfajú, že aj keď na rok má Zdeno okrúhlo - guľaté životné výročie - predsa tento pochod bude ešte pár rokov organizovať a tým aj obveselovať turistickú spoločnosť.

Ale jednu výhradu predsa len máme. To turistické značenie !!! Za tých 25 rokov sa predsa len opotrebovalo, zarástlo, sprivatizovalo a ja neviem čo ešte. Nám to ani tak nevadilo, ale horšie to majú tí začiatočníci. Netreba ich odradiť blúdením.

Oslávenec neskonalých plánov, ale chabej realizácie
Junas Jozef
ktorý medzi diaľkoplazmi počuje na prezývku J.J. /po našom DžíDží/
Narodený, 14.10.1959, dnes 2004 = 45rokov

Jozef, ako by to bolo, keby sme sa pri takom životnom jubileu, aké máš Ty, neobrátili na Teba, ako na jedného bývalého propagátora diaľkovej turistiky na Slovensku. Na stránkach MKD bolo o Tebe už veľa článkov, či už ako organizátora pochodu /Za výhľadmi MK/ alebo funkcionára KST na úrovni mesta či Slovenska. V neposlednom rade si bol, a vlastne aj si, predajcom turistických máp.

1.MKD: Jožko, povedz nám o Tvojich turistických aktivitách za posledných päť rokov.

Jozef Junas: - Veľa Ti toho nepoviem. Vlastne, konkrétne turistické spoločenské akcie som navštevoval veľmi málo. Ešte tak zopár Silvestrovkých výstupov, ale robil som hlavne súkromné akcie s mojou terajšou druhou manželkou. Rád chodím do Tatier, Nízkych či Vysokých, obľubený je Slovenský raj alebo Veľká Fatra. Takže po pracovnom vypätí sa relaxujem čisto súkromne.

2.MKD: A čo diaľková turistika, ktorej si začiatkom deväťdesiatych rokov bol veľký propagátor?

Jozef Junas: - Nuž, k tomu ani nemám už čo povedať. Bývalá práca mi neumožňovala sa pravidelne zúčastňovať diaľkáčov a informácie som zväčša dostával na rôznych "spoločenských" akciách, tam kde som predával mapy. A to bolo napríklad na turistických zrazoch. Kondíciu, si trúfam povedať, že mám, ale či by som ešte spravil 50-ku, to veru neviem. Moja terajšia manželka chodí so mnou na túry pravidelne, ale nie na diaľkáče.

3.MKD: Pred desiatimi rokmi si organizoval pochod za výhľadmi Malých Karpát. Myšlienka to bola dobrá, avšak rýchlo si skončil. Koľko ročníkov si zorganizoval? /pozri diplom v prílohe/

Jozef Junas: - To bolo tiež dávno. Zdá sa mi, že boli asi tri. Organizoval som ich niekedy na začiatku deväťdesiatych rokov. Účel bol ten, že turisti mali za povinnosť navštíviť 6 najkrajších kopcov v Malých Karpatoch, avšak nie naraz, ale každý rok jeden. Podľa mňa najkrajších, veď posúďte. Boli to - Bradlo, Traja jazdci, Pajštún, Klokoč, Kukla, Veľký Plešivec. Ale záujem nebol nejaký veľký, tak som toho nechal.

4.MKD: V tej dobe si bol aj "funkcionárom" KST za mesto Bratislavu. Ako si spomínaš na toto obdobie?

Jozef Junas: - Mal som vtedy priveľa síl a nápadov, a nebol som pochopený. Ak sa pozriem na toto obdobie dozadu, tak či som tam bol alebo nie, nič sa nezmenilo a ani nemohlo. Je to taká mašinéria, kde jedinec nemôže prebiť hlavou múr. A tí ostatní len pritakávajú, aktivita, veškerá žiadna.

5.MKD: Ty si mal vtedy aj inú aktivitu, ktorú si "zdedil" po Klincovi. Evidoval si plniteľov Malokarpatského diaľkoplaza. A o tých údajoch dodnes, tak ako po Klincovi, nie sú žiadne stopy.

Jozef Junas: - V tej dobe mal som rozpracovaných viacero akcií, začínal som podnikať, v oblasti predaja máp, začínal som okolo turistického časopisu a okrem toho riadna práca, nedarilo sa mi, nakoniec ešte aj problémy v rodine. Kto bol u mňa v tej dobe, videl, že všetky turistické veci, vrátane evidencie diaľkoplazov, tam boli v jednej izbe. Po rozvode sa už väčšina materiálov akože nenašla.

6.MKD: Ten časopis bol vtedy vcelku na úrovni, či už grafickej, ale podarilo sa Ti urobiť zase len tri čísla veľké /formát A4/ a tuším tri malé /formát A5/. Prečo si tak rýchlo skončil?

Jozef Junas: - Hádaj, peniaze, peníze, peňezi... Okrem toho som od turistov a diaľkoplazov nemal dostatok materiálov na nejaké pravidelné mesačné vydávanie. Časopis bol stratový a dlžôb z toho obdobia zostalo dosť.

7.MKD: Okolo roku 1990, keď sme organizovali výstup na Ostrú my, trnavskí turisti, si paralelne organizoval aj ty podobný, tiež na Ostrú. Akcia sa Ti podľa mňa nepodarila, nakoľko Lenka s Broňou a Štefanovičom sa s tebou v Martine na stanici nestretli, oni prišli na chatu o polnoci v totálnej tme a Ty na "bicykli" o dve hodiny neskoršie. Nepresedlával si už vtedy na "cyklo"?

Jozef Junas: - To som len chcel skúsiť, či to aj ja zvládnem na bicykli. Je pravda, že som ich nechal napospas osudu, ale vidíš, nestratili sa... A všetci traja mali a majú o čom rozprávať dodnes. Keby bolo všetko OK, už by aj zabudli, že nejaký Junas organizoval niečo podobné.

8.MKD: A teraz jedna súkromná otázka. Ako sa Ti vedie, darí ako novomanželovi /aj keď už druhýkrát/? Do Drevenej Dediny na pivo nechodíš, na diaľkáče tiež nie.

Jozef Junas: - Nakoľko som druhýkrát ženatý, po šenkoch veru nechodím, venujem sa manželke. Ani nepijem, ani nefajčím, ale nejaké chybičky predsa len mám. Tie si nechám pre seba. Ak sa chce so mnou niekto skontaktovať, či už ohľadom máp, ktoré stále predávam, tak potom ma môže zavolať na mobil 0903/425 543 a som teraz aj na internete.

Jozef Junas: - Keď ma budeš spovedať o 5 rokov pri mojej 50-ke, tak Ti tých plánov poviem na dve strany, ale teraz som taký vyťažený, že som rád, že som rád. Dúfam, že sa o tých päť rokov všetci navzájom stretneme a poriadne to roztočíme....

Ďakujeme Ti za rozhovor, ktorý bol viac než letecký a prajeme Ti k tej Tvojej 45-ke veľa zdravia a hlavne chuť do turistického života. Nezabudneme... o päť rokov Ťa znovu oslovíme.

OSTRÁ - Veľká Fatra
posledný výpis z vrcholovej knihy
október 2002 - október 2003

Toto je výber z poslednej kompletnej vrcholovej knihy z vrcholu Ostrej pred jej likvidáciou. V jarných mesiacoch roku 2004 schránku a vrcholovú knihu zlikvidovali agilní úradníci úradu životného prostredia v Martine pod vedením Milana Muchu, vraj inžiniera...

Celý čas krásne počasíčko, výjdeme na vrchol a tu mášho, zamračené. Majkal a David z Prahy

9.2.2003 - Tak to bol zas brutálny výstup cez Muráne, snehu po gule, ale tá nádhera. Braňo a Dragy

1.3.2003 - Sme tu na vrchole. Počasíčko nič-moc, ale vidím si aj na koniec nosa. /Krížna je biedna a Borišov tiež./
Z Tlstej sa išlo na figu, neodhádzané chodníky, museli sme si cestu prešlapať sami. Mokrí sme ako myši. Aj keď je počasíčko na nič, nálada osadenstva je perfektná. Paťa, Igor, Rado a Jožo

24.3.2003 - Je to môj prvý zápis v tejto krásnej vrcholovej knihe. Verím, že nie posledný. Je tu super. P.Lilt

27.3.2003 - Tento výstup venujeme Koľovi, ktorý si dole pre zmenu rozbil hlavu, ale predovšetkým Sadámovi Husajnovi, aby Amíkom vytrel rite. Zdravia učitelia sexu, Paťo, Pepo, Michal a Jožo

17.4.2003 - Cestou hore som našla parohy z jeleňa, chalani si s nimi spravili ritnú sondu. Školino hľadal dajaké terenkoze, ale našli sme po nich samé čokocukríky.

18.4.2003 -
Kopu snehu, trochu chlad,
vravel Vilo kamarát.
My sme sa však nevzdali
a Ostrú sme zdolali.
A teraz všetkým dievčatám!!!
Poď sem nech sa s Tebou zblížím
poď sem ja ti neublížim
my spolu Ostrú zdoláme
a hore si to rozdáme. Martin a Vilo z Partizánskeho

18.4.2003
Turistky my radi máme, na Ostrú ich pozývame.
Hor sa slečny, hor sa hore, uvidíte krásne zore.
Zazreli aj slniečko, pobozká Vás na líčko.
Všetkým turistkám prajem krásne prežitie Veľkonočných sviatkov.
Turista Maťo z Trenčianských Teplíc

20.4.2003 - Je tu krásne, až na ten vietor. Ale ten nám neublíži.
/jedným uchom dnu a druhým von.../ Janči a Majka

21.4.2003 - Naša cesta sa začína veľmi dobre, až na to, že sme odbočili z turistického chodníka.??? Ako to, že Pán nám našu cestu osvietil až sem? Ale aj to sme zvládli. Peter a Ľubo

21.4.2003 - Keby som vedela ako budem vzdychať... mala by som sem chodiť častejšie. Janka

21.4.2003 Prišli sme sem o 12.20 h. Krásne jarné počasie. Napočítali sme od Blatnickej doliny po vrchol Ostrej - 144 poniklecov, dole aj krásne rozkvitnuté prvosienky holé, skalné ruže, iskerník. Vyšibané, pooblievané, odpočívame a pozeráme po pekných okolitých kopcoch. Drienok, hlavný hrebeň Veľkej Fatry, Ostredok, Suchý, Borišov, Tlstá. Ďakujeme pánu Bohu za krásne prežitý deň v našej prírode. Eva, Zuza, Ľubomíra

4.4.2003 Tri dni po prvom máji sem vkročilo zopár ľudských nôh. Porobilo zopár unikátnych fotografií, neporušilo pri tom prírodu a vydalo sa späť do ríše tieňov a depresií. Katka a Igor.

8.5.2003 Sloboda je krásna vec a ešte s takým výhľadom. Fakt bomba! Ivo a Milan

31.5.2003
Príroda tým, že nedala ľuďom krídla, sama chcela, aby ju ľudia ničili.
Vysvetlenie: Keby ľudia mali krídla, tak by nepotrebovali autá ani vlaky a ani lietadlá, čiže by ju až tak neničili.
P.K.- Mengus

8.6.2003
Strach má veľké oči, ale prekonali sme ho. Šťastne sme vystúpili a želáme si aj úspešne zostúpiť.
Fuj - furt len do kopca a ten výhľad to je des a peklo... Ale už je všetko za nami, videli sme, spoznali sme a sme...
Je tu krásne... Paľo, Barbora Babika a Ľubo

12.6.2003
Tlstá, Ľubená, Ostrá - krásne pohľady, slniečko, vánok, teraz zísť na chodník Janka Bojmíra znova do Gaderskej doliny, okruh pre menej pohodlných, pani Hapčová hovorí: Kanada.
Sprievodca Slovenskom

15.6.2003
Je to chôdze po tom svete,
kde ťa noha nesie,
len čo prejdeš jedny hory,
hneď ťa vábia "iné"!!!

21.6.2003
Bol to ťažký výstup, lebo moja baba vymýšľala kraviny, ale prehovoril som ju. Aj tu fúka, /ale to je úplne normálne, veď sme na vrchole vrcholov/.

22.6.2003
Krásne nedeľné obednajšie poludnie, a my si tu dobíjame energiu.
kamarátky Anetka, Miluška, Ľubka a Renátka

23.6.2003
Sme tu dvaja Mamuti a napadla nás básnička:
Máme tu aj slivovicu
vyzerá to na opicu,
Budišku tú pravú, tiež vypijem
potom to tu všetko oblijem
Vyberieme spacáky
spijeme sa na mraky
ľudí je tu ako maku
hodím si to bez padáku

Napadlo nás civilizačné pokračovanie:
Keď som išiel z kina,
stretol som tam skína.
Problém bol v tom, že som aj ja Róm.
Skín na mňa kričí
cigáň už si v pičí....

12.7.2003
Blízko k slnku, blízko k láske
ďaleko od starostí v doline
nádherným krajom
krok za krokom
zmožený výhľadom
táto cesta je náš príbeh
už sme spolu spasení
Janka A Peter

3.8.2003
Pre Vás všetkých: som tu prvýkrát, je tu krásne, krásny výhľad, ale stále neviem ako som sa dala na toto nahovoriť. Myslím, že to bola moja najhoršia cesta, ale aj tak stála za to. A za toto všetko vďačím tomu človekovi, čo sedí pri mne, čiže Miškovi.
P.S. Zabijem ho, zabijem!!!

8.8.2003
Nech Boh miluje svet, farár kuchárku a my pálenku. Hospodin pomiluj nás !!! Amen. Ľubo, Peter a Ondro

9.8.2003
Šťastno som sa sem dotrepala s bolesťami hlavy, soplíkmi, ktoré ma ťahali k zemi, ale inak nádhera a som šťastná, že ma po ceste nestratili a prehovorili ma, aby som išla ďalej.
Teraz si až uvedomujem ako rada žijem.

P.S.
Rada do života: vezmite si pero keď sem prídete, lebo to, čo tu ešte je, už nepíše.

16.8.2003
Nielen byť, ale aj žiť v takejto nádhere je úžasné. Prídeme sem zas.
/Kašlite na Blavu/ Majka a Karol

20.8.2003
Už je mi 20 rokov a to ešte k tomu dneskaj. Najlepšie roky v riti. Už na mňa čaká len vysoká škola, pracovný proces, vyhrievaná stolička a koniec!!!
Kopec. A hentam ďalší, a tu je ešte jeden, všade samé kopce, a ja som na nich stále sám... Janko Sarka

21.8.2003
Tisíc výškových metrov nad starosťami všedného dňa. Je krásne...
P.S. Na Tlstej chýba vrcholová kniha, preto si odľahčite tu!!!
Zdenko a Erika

28.8.2203 Turista z Trnavy je tu znova a dnes je najbližšie k planéte Mars za poslených 60.000 rokov... Zdar Marek

30.8.2003
Som tu sám. Sám jediný. Moja nežnejšia polovička ostala dole na rázcestí. Unavená a ubolená. Všade pekne, na Slovensku najkrajšie. A od dnes už menej sexu, aby aj tá moja žienka vládala vyliezť až sem hore... Peter a Katka

17.9.2003 "Prečo má medveď kožuch?!
Lebo v baloňáku by vyzeral ako "tajný"!

20.9.2003 Počasie máme krásne, už sa zjesenieva, stromy sú červené, žlté, fialové, ale ešte aj ponajväčmi zelené. Obloha belasá a len Erika má sivé tričko. Ja som kopce nevidel už asi 20 rokov, tak si tú krásu vychutnávam. Ešte tak zísť dolu zo zdravou kožou a bude to OK!

21.9.2003 Je to v riti a tri metre hlboko. Cestou hore sme stretli piatich turistov a troch psov. Kam tú háveď ešte budú vodiť. Nestačia im poosierané parky... Veď tu má domov medveď maco a šestnástorák Eugen.
Paľo Novák z Bratislavy

28.9.2003 Zasielame všetkým vrelý pozdrav z Ostrej, tým ktorí ju ľúbili, aj tým, ktorí ju budú ľúbiť....
Táňa z Bratislavy a Majka zo Žiliny

október 2002	- 235	apríl 2003	- 199
november 2002	- 72	máj 2003	- 319
december 2002	- 33	jún 2003	- 270
január 2003	- 26	júl 2003	- 290
február 2003	- 25	august 2003	- 423
marec 2003	- 57	september 2003	- 247

Národnosti: /podľa abecedy/
Angličania, Česi, Fíni, Francúzi, Holanďania, Maďari, Mongoli, Moravania, Nemci, Poliaci, Španieli a návštevníci z USA /California/

O úcte k tradíciám na Slovensku dosť ťažko hovoriť. Hádam najčerstvejším príkladom je 48. Medzinárodné stretnutie RYSY 2004. Až na jednu jedinú výnimku sa konávali pravidelne v úvodný augustový týždeň. Lebo akcie v Tatrách mali svoje poradie – bol IAMES, bol výstup na Kriváň a tak ďalej … Na začiatku mája sa však na internetových stránkach www.klubrysy.sk nečakane objavila informácia, že Rysy sa konajú až v treťom augustovom týždni, pričom sa k nim priraďuje aj Kriváň. Dôvod zmeny mal rôzne vysvetlenie, dnes už nie je dôležitý. Čo bolo závažnejšie, to bol odraz na účasti. Predsa len, ak mám naplánovanú dovolenku na určitý termín, býva neraz dosť ťažko urobiť s týmto termínom zásadný obrat. Preto aj trnavská cykloturistická výprava nedosahovala svojej bývalej početnosti, aj keď v konečnom dôsledku cyklistov bolo 38 a spolu s ďalšími “vnútorne i navonok spätými" bolo v Športcampe v Tatranskej Lomnici takmer sedemdesiat účastníkov. Je to márne, Rysy majú svoju príťažlivosť a aj preto tohtoročná non-stop jazda cykloturistov Trnava – Rysy (18. až 22. 8. 2004) nebola pripravovaná i realizovaná s o nič menšou starostlivosťou, ako tie predchádzajúce ročníky. Možno troška kuriózne, ale kalendárny posun sa prejavil na neskoršom východe i skoršom západe Slnka, s čím bolo treba, najmä v úvodnej časti z hľadiska bezpečnosti, počítať. Štartovalo sa totiž ráno o 3,30 h a tak starostlivosť o súdržnosť peletónu bola na prvom mieste. Veľmi pomohla novinka, až po Nemeckú sprevádzalo celý peletón služobné vozidlo trnavskej polície. Prínos to bol evidentný a tak sa do cieľa všetci dostali medzi 19,07 až 19,15 h a vyhli sa nástrahám skorého súmraku. Lebo, ak to niekto ešte nevie, v tomto prípade ide o ozajstnú jazdu na jeden záťah, kedy treba “prebicyklovať" 320 kilometrov v priebehu dňa. A to tak ako peší, ani cyklo turisti nie sú profesionálne trénovaní športovci. Dokázali to však aj tentoraz a nasledujúci deň po príchode, teda tentoraz v piatok 20. augusta vystúpilo na vrchol Rysov, alebo aspoň po Chatu pod Rysmi, viac účastníkov než po iné ročníky. Chýbali síce viacerí tradiční účastníci, najmä bratislavská zložka peletónu bola menej početná, ale i tak zastúpenie bolo pekné: Skalica, Piešťany, Bánovce, Nové Mesto nad Váhom, Brezno, Prostějov (ČR), i čosi z Bratislavy (odtiaľ bol dokonca najstarší účastník, Marián Huba, ročník 1949), samozrejme Trnava a jej priľahlý región. Ani teraz nebolo zloženie peletónu výlučne mužskou záležitosťou, ba mladá dáma Beáta Stančeková z Trnavy bola so svojimi dvadsiatimi dvomi rokmi vôbec najmladším účastníkom, ktorý absolvoval celú trasu. Na nej neprišlo k žiadnym pádom ani úrazom, takže všetci sa mohli venovať radostiam táborového života. Cyklistika sa stáva už pravidelnou súčasťou nie jedného turistického pochodu, zatiaľ je dosť času, čo tak to skúsiť aj na tomto podujatí? XXVIII. ročník non-stop jazdy cykloturistov Trnava – Rysy 2005 sa uskutoční, ako nám to tatranskí organizátori prisľúbili, opäť počas tretieho augustového týždňa – čo by sa malo stať novou tradíciou – teda v dňoch 17. až 21. 8. 2005. Bude aj odznak, aj pečiatka!

Začalo to výborne! Desaťčlenná skupinka študentov sa zišla na hlavnej stanici, aby sa vydala na cestu, ktorá im mala umožniť poznať dánsku kultúru, ľudí, a teda hlavne ten chlast. Vo vlaku nielenže padli plné krosná kozla, štyri krabice vína, fľaška rumu a kilo jabĺk, ale hlavne behom únavnej cesty v nefajčiarskom kupátku sme vyfajčili značnú časť zo svojich zásob marihuany. A tak v časových intervaloch medzi návštevami colníkov a sprievodcov bolo fajčivo starostlivo zabalené a schované. Omámené zmysly cestovateľov nám dali zabudnúť na vzďaľujúcu sa domovinu.

Ako dar na privítanie a predzvesť priateľských vzťahov sme do kráľovstva Dánskeho priviezli Absinth zelený, ktorý práve tu nie je povolený a preto je veľmi žiadaný!!! Pôvodne sme mali chuť Dánov obdarovať našimi fľaškovými pivami všetkých odrôd, avšak sme nezvládli svoj veľký cestovateľský smäd. To, čo vyliezlo z vlaku na železničnej stanici v Aarhuse, by sa bez nadsádzky dalo nazvať úbohou zverou.

Dáni síce tento poznatok prijímali so zhovievavým úsmevom, avšak ale ako triezve osoby boli našim vystupovaním vyvedení z miery. Dokážete si predstaviť, ako našinec príde do baru na akúkoľvek diskotéku /krčmy a reštaurácie ako ich poznáme doma, tu na ostrove Mors zrejme vôbec neexistujú/, kde zaplatí vstupné 30 dánskych korún s tým, že pivo je od deviatej do desiatej hodiny večernej zadarmo!!! a pivá /bohužiaľ len tretinky/ si nosí k stolu každý najmenej po 6kusoch, aby toho čo najviac stihol? A že jeden spoluúčastník zájazdu predvedie v rytme disco exkluzívny bizarný strip show, na čo kľudní a dôstojní Dáni len bezmocne vyvaľujú okále?

Ale i naša expedícia bola trochu zaskočená. Porekadlo "piť ako Dán" si dovolím tvrdiť, je bohapustá lož. Zatiaľčo náš tím každý večer nakúpil pár bás tých srandovných tretinkových fľaškových pív a snažil sa alkoholom vyhnať mozog z tela a nazbierať tak skúseností k tomu, aby som mohla napísať tento príspevok, naši Dánski priatelia radšej pracovali, zabraní do svojich laptopov a keď si občas dali dve - tri pivá, už sa zasa chichotali. Iný kraj, iný mrav...

Pre našu reprezentatívnu výpravu bolo prekvapujúce i to, že dánske pivá sa dajú vcelku dobre piť. Zďaleka to nie sú tie pivá, na ktoré sme zvyknutí, pivo si penu vytvára až potom, čo si do neho človek ľahko napľuje, ale piť sa predsa len dá. Možno to chce len trochu úcty k tej "orosenej zrzke". Nikdy sme totiž ešte nevideli, aby pivo točili do miniatúrnych "pollitrákov" o objeme 2 dl a stálo 20 DK. A v živote by nás nenapadlo, že keď budeme chcieť pred odchodom si nakúpiť nejaké tie zásoby do vlaku, od ôsmej hodiny večernej do šiestej hodiny rannej si utrieme maximálne frňák, lebo v túto kritickú dobu sa alkohol každého druhu v obchodoch zkrátka a jednoducho nepredáva!!!

A aby okoloidúcich nelákal, proste v obchodoch, kde majú tento alkoholický tovar, je beznádejne zatiahnutá roleta a chlapík za pultom určite nemá zmysel pre neresť. A tak na ostrove Mors zvíťazila morálka nad chlastom!!!

Len tak pre poriadok: Mongolsko má rozlohu 1.500.000 km2, má 18 provincií /ajmjakov/ a je to krajina ako pol Európy a o trochu menšia ako India. V Indii žije 970 mil. Indov a Indiek a v Mongolsku 2,3 milióna Mongolov a Mongoliek, avšak z tohoto množstva ich 800 000 žije v hlavnom meste Ulan-batár.

Znamená to teda, mimo Ulan-bátaru je v Mongolsku hustota osídlenia asi jeden obyvateľ na jeden kilometer štvorcový. V skutočnosti to potom vyzerá nasledovne - idete sto kilometrov Bohom zabudnutým krajom, nestretnete ani vtáčka letáčka a nie to živú dušu a potom naraz sa objaví krčmička, kde sa spoločne ožiera dvadsať Mongolov. Potom máte zasa sto kilometrov pokoj a kľud.

Hlavné mestá provincií sú veľké ako Pezinok či Modra. Turistický ruch je tu stále /chválabohu/ ešte v plienkach. Dostať sa tu niekam, je poviem Vám - veľké umenie, a vrátiť sa odtiaľ naspäť a načas je dokonca malý zázrak! Kvalita ciest je príšerná, často sa jedná len o koľaje, ktoré sú vyjazdené v stepi, častejšie len o step, ktorá je plná svištích nôr, kameňov a zákerných prepadlín, ktoré šoférov s obľubou vyhľadávajú.

Z aut tu spoľahlivo funguje len ruský UAZ a podivný stroj, nazývaný Furgon. Obidva tieto dopravné prostriedky sa materiálovo skladajú z kovu a dreva, takže jazda stepou päťsto kilometrov, čo je na mongolské pomery čoby kameňom dohodil, skutočný zážitok. Keď do toho všetkého začne ešte pršať a step nasiakne vodou, potom výlet nemá chybu.

Nám sa k tomu naviac pridali problémy s miestnou náturou. Mongol je povahy dobrosrdečnej a pohostinnej, je však neuveriteľne lenivý a občas chlastá. To my tiež, ale priemerný Mongol sa dokáže zostreliť behom hodiny úplne na mol. A to doslova. Jednotka času je tu týždeň, takže ani spoľahlivosť nie je ich častou vlastnosťou.

Na to som si spomenul až keď nás jeden UAZ vyhodil uprostred stepi u akejsi jurty s vysvetlením, že on je tu už doma a končí, a pokiaľ chceme ísť ďalej, tak za tamtým kopcom býva jeho kamoš, čo má tiež UAZ a hodí nás ďalej, až potom som začal tušiť zradu.

"Kamoš" bol super a "za týmto kopcom" bolo pätnásť kilometrov. Boli sme pozvaní do jurty na pohostenie a bolo nám navrhnuté, aby sme tu "nejaký čas" ostali. Po pochopení výrazu "za týmto kopcom" som pochopil aj výraz "nejaký čas". Mával som pred "kamošom" bankovkami a ukazoval na UAZ, avšak márne. Mal onú typickú mongolskú povahu.Kam by si jazdil, vysvetľoval, tam je to rovnaké ako tu a všade naokolo je to tiež rovnaké, zarežeme si barana, otvoríme si fľašu vodky a bude nám dobre!

Nechcem žiadne peniaze, nepotrebujem ich, mám svoje stádo a jurtu, takže som bohatý dosť.

Ja som pochopil, že sme docestovali. Všade inde v Ázii by sa pre dolár pretrhli, len aby niečo kvaplo, len nie v Mongolsku. Dedinčan Vás má na háku aj s vašou peňaženkou. Čo je ale na jednej strane dobre.

U kamoša sme "nejaký" čas pobudli. Vyslobodil nás až okoloidúci Furgon. Prestával som sa pomaly a iste diviť rôznym udalostiam, takže som sa len usmieval, keď nás o chvíľu uprostred pustatiny zastavil človek s kanistrom, či by mu náš šofér nepredal benzín. Má vraj totiž trochu severne, asi tak tridsať kilometrov motorku. Došla mu "šťava" a rád by si ju kúpil, musí sa dostať za príbuznými, čo je štyristo kilometrov južne.

Jedno už viem dnes celkom iste. Až nabudúce pôjdem do Mongolska, rozhodne si nebudem nič plánovať.

Siahnem, vytiahnem a čítam po dvadsiatich rokoch:
"Trnava aj na turistickú nôtu"

Široko - ďaleko známy Trnavský jarmok lákal po tri dni množstvo návštevníkov. Od hotela "Karpaty" okolo futbalového štadiónu až do starobylých uličiek, z ktorých vanie história minulých storočí, sa tiahli stánky, ktoré ponúkali sviatočne vyobliekaným návštevníkom bohatý sortiment rôznych pochúťok: rozvoniavajúcu cigánsku pečienku, husacinu s lokšami, nezbytný burčiak a mnoho ďalších lahôdok a špecialít. No nielen o žalúdky bolo dobre postarané, ale aj náš obchod tu bol dobre zásobený a zastúpený všakovakým tovarom.

Trnava žila cez víkend nielen jarmokom, ale na sobotu ráno 8.septembra 1984 pripravili agilní turisti z TJ Slávia Trnava pod vedením súdruha Legényiho už 7.ročník "Pochodu mieru", na ktorom sa zúčastnilo 1.213 účastníkov. Železničná stanica mala v toto ráno mimoriadnú zátaž. Prichádzajúce vlaky od skorého rána privážali zo širokého okolia návštevníkov Trnavského jarmoku. Aj osobný vlak smerom na Kúty bol doslova natrieskaný účastníkmi Mierového pochodu, a to nielen ten ranný, ktorý odvážal turistov na štart do Bukovej na 30 a 50 km pochod, ale aj ten, ktorý odchádzal 10.00 h a viezol prevažne školskú mládež a deti s rodičmi na 10 km pochod. Celé triedy zo ZŠ a gymnázií v Trnave a okolí na čele so svojimi pedagógmi dali prednosť pohybu v prírode pred atrakciami jarmoku. Slnečný deň prispel k dobrej pohode, vo vagónoch sa ozýval veselý džavot detí, veď bolo o čom rozprávať, prvý vyučovací týždeň na školách mali za sebou... Aj na ďalších železničných staniciach nastupovali mladí turisti. Našli sa aj skôr narodení, všetci však s jediným cieľom - zúčastniť sa na Pochode mieru, ktorý sa organizuje na počesť 40. výročia SNP a v rámci turistickej časti ČSS 85. Na štarte v Bukovej bolo ako v úli. Medzi účastníkmi sa nachádzal aj 35-členný kolektív turistov zo Železničných opravovní v Krnove, členov OTTJ Lokomotíva. Do Trnavy ich priviedli družobné povinnosti a keď sa dozvedeli, že sa práve v tom čase koná Mierový pochod, požiadali hostiteľov, aby im upravili program tak, aby mohli absolvovať aspoň 10 km trasu a tým aj bližšie sa zoznámiť s prírodou v Malých Karpatoch. "Na budúci rok určite prídeme znovu, a na dlšiu dobu," povedal mi pri rozlúčke 65-ročný Jaroslav Brezina, dlhoročný funkcionár v turistike, ktorý viedol celý kolektív. Pri odpočinku na kontrole, kde sa súčasne podávalo občerstvenie, som sa porozprával aj s Jankom Rumanom, predsedom TJ Slávia Trnava a veľkým priaznivcom turistiky, ktorý sa takmer s celým výborom zúčastnil na pochode. "Spolupráca výboru TJ s odborom turistiky je veľmi dobrá a snažíme sa im všemožne pomáhať nielen finančne, ale aj materiálne. Mierový pochod má už v Trnave svoju tradíciu a je najväčším masovým turistickým podujatím v okrese."

Čo si najviac výbor TJ cení, je, že Mierový pochod je určený nielen pre dospelých turistov, ale že väčšina účastníkov je z radov školopovinnej mládeže a tiež aj rodičia s deťmi sú tu vo veľkom počte zúčastnení a tak si deti už od malička zvykajú chodiť do prírody a majú ju radi.

V podvečerných hodinách už osireli malokarpatské chodníčky, ale jeho tohtoročných 1213 účastníkov Mierového pochodu bolo určite navýsosť spokojných.

Určite mi dáte za pravdu, že motivácia je v každej ľudskej činnosti hnacím motorom, ktorý posúva vec dopredu a je prvým predpokladom úspechu. Vie vyhecovať človeka k výkonom, ktoré by určite za normálnych okolností nikdy nedosiahol. Fenomenálny tenista Donn Budgea vo svojej ére vyhrával v tenise všetko, čo sa dalo. Na turnajoch, na ktorých sa zúčastnil, sa nikdy nehralo o prvé miesto /to bolo vždy jasné/, ale už len iba o druhé miesto. Preto Donov dobrý priateľ a novinár Allison Danzing vymyslel pre nášho tenistu nový cieľ. Súťaž o to, kto v jednom roku vyhrá všetky najvýznamnejšie tenisové turnaje. Túto súťaž nazval Grand slame. Získať Grand slame sa doteraz považuje za najhodnotnejší výkon v tenise. A treba dodať, že to nie je skutočne jednoduché. Čo znamená Grand slame, netreba snáď už našim občanom, zvyknutým na butiky, puby, bildboardy a iné neslovenské názvy už pôvodne nepísané azbukou, ako boli v minulosti tiež "prevzaté" slová ako sú napríklad kolchoz, chozraščot, bolševik, robiť problém. Chudák Andrej Sládkovič, keby sa zobudil, čo by povedal na tú záplavu "cudzích" slov a ako by prebásnil svoje verše. "Neuzeraj sa v cudzom zrkadle, každý má svoju koľaj". Napriek tomu pre istotu dodávame, že Grand znamená veľký a čo je slame, to vie každý, že je to skomolenina slovenského slova označujúce vec, ktorá nejednému Slovákovi trčí z čižiem.

Naši výkonnostní turisti pešiaci už majú výkonnostné triedy, VOPT, nadstavbu VOPT, rovníkový odznak, Malokarpatského diaľkoplaza i Superdiaľkoplaza. Nuž a čím možno motivovať takých ostrieľaných borcov, ako sú Melo Klokner, Peter Bada, Cyril Porubanec, Kvetoslav Lumtzer, Ladislav Fakšovský, Ján Parcer, Karol Šulek, Július Suran a ešte mnoho, mnoho ďalších. Keďže už novinár Allison Danzing nežije, musel prísť iný "novinár" - amatér /občasný prispievateľ do MKD/ a pre svojich priateľov dať dokopy turistickú súťaž, turistický Grand slame - ktorý sme nazvali "Slovenský superdiaľkoplaz". Pravidlá tejto súťaže sú podobné tej tenisovej. V jednom roku vyhrať /pre turistov to znamená úspešne absolvovať/ všetky najvýznačnejšie slovenské diaľkové pochody /t.j. všetky stovky/.

Táto zdanlivo jednoduchá vec sa nerodila ľahko. Prvou podmienkou bolo dohodnúť sa medzi organizátormi, aby dva pochody, dve stovky, neboli v jeden deň. Uznáte, že absolvovať dve stovky za deň je asi nemožné. A zabezpečiť na Slovensku, aby sa dve stovky nekonali v jeden deň, taktiež nie je jednoduchá vec, asi tak, ako nie je jednoduché prejsť úzkou lávkou cez vodu, ak z oboch koncov lávky naraz vykročia dvaja rovnako "zásadoví pešiaci". Veď len posúďte. Nájsť pre päť stoviek, ktoré sa na Slovensku ešte organizujú rozličné termíny, keď k tomu máme k dispozicií "len" 51 víkendov, je takmer nemožné. Ak tomu neveríte, zapnite si telku pri prenose zo Slovenského parlamentu. U pešiakov to ale nakoniec dobre dopadlo. Osobne som sa vybral na zbývajúce, nie malokarpatské stovky a s funkcionármi som "uzatvoril" dohodu o nekolidovaní. Mimochodom tie dve stovky, nielenže sa konajú v prekrásnom prostredí, ale sú zodpovedne, dobre a starostlivo organizované. Takže prvý ročník "SLOVENSKÉHO SUPER - DIAĽKOPLAZA", skratka SSD, je na svete. Kto sú to tí traja mušketieri slovenského diaľkového pochodníctva?

Dobre počítate, sú vlastne štyria. A traja mušketieri boli traja? Už len zvoliť si dArtanana a sú presne ako traja mušketieri. Aj oni šlapali ako mušketieri: jeden za všetkých, všetci za jedného. Súčasne s prvým ročníkom bolo vyhlásené pátranie po absolventoch "nultého" ročníka. T.j. po tých turistoch, ktorí využili zaváhanie organizátorov, keď termíny nekolidovali a súčasne v jednom roku absolvovali všetkých päť pochodov. V stanovenom termíne sa prihlásili iba dvaja: Laco Farkašovský a Cyril Porubanec. Neoverené správy hovoria, že by sa mohol nájsť aj tretí a tým by mohol byť Julo Suran. Aj keď nestihol termín prihlásenia, ešte nemusí byť nič stratené. Veď po dobách kamennej, bronzovej, železnej, ktoré prebývali v našich zemiach, nastúpila doba korupčná, ktorá sa vyznačuje tým, že sa dá všeličo a všelijako vybaviť. Aby Julo vedel v akých /cenových/ polohách sa u nás korupcia pohybuje, naznačujeme týmto: "Čože je to päťdesiatka?" Ako sa to zoberie. Ako úplatok už to skutočne nič neznamená ani pre žobráka, nieto ešte pre račianského starostu. "Podmienky samozrejme nebudeme dohadovať telefonicky, tie sa odpočúvajú, ale aj v dobe korupčnej podľa potreby mažú /rozumej na mazanie treba riadne podmazať/. A čo keď my nebudeme mať na to? Preto bude lepšie to dohodnúť priamo v našom bufete. Dohodnuté heslo: Žiadne kura zadarmo nehrabe". Pozor nasadený agent nikdy nespí...

P.S.
Je to krásne ako turisti pracujú, vymýšľajú si nové akcie, ktoré sú stále ťažšie a po športovej stránke kvalitnejšie, ALE stále sa mi zdá, že priveľmi agilné turistické kluby svojou ambicióznou činnosťou suplujú prácu "resp.neprácu" vedenia KST. Práve vedenie KST by malo svojich "podriadených" zaujať nejakou novinkou v turistike a nie len akciami, ktoré sú len na papieri a pre papier, v skutočnosti tam príde max. zopár ľudí - teda tých, ktorí to organizujú. Môžem takýchto akcií zopár menovať, jedna sa organizuje aj teraz, viď MK kalendár turistických akcií.

18.ročník sa koná v sobotu 6.novembra
Štart: Horné Orešany 7.00 - 8.45 h
Cieľ: Smolenice, reštaurácia "U Kumančíka", do 17.05 h.
V roku 2004 je potrebné navštíviť tieto 4 vrcholy v Malých Karpatoch:

Na poradí nezáleží, záleží len na Vašej orientačnej schopnosti, aby ste namiesto 40 km nenachodili o 20 km viac.
Za každý dokladovaný vrchol sa Vám započítava 10 km.
V cieli je zabezpečená teplá strava a občerstvenie, avšak každý za svoje. Informácie na mobile: 0907-550 921, ale len tam, kde je signál.

Občianske združenie KARPATY, ALBATROS PLUS a KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV
POZVÁNKA
na XVII. ročník medzinárodného stretnutia expedičných turistov a cestovatelov
KAMEŇÁK 2004

pozývame Vás na XVII. stretnutie expedičných turistov a cestovateľov, ktorého cieľom je výmena informácií, skúseností z uskutočnených turistických expedícií a prezentácia navštívených krajín z pohľadu cestovateľa.

Stalo sa už dobrým zvykom, že na konci sezóny sa stretávajú priaznivci tajomných diaľav a vždy krásnej prírody. Prichádzajú aj cestovatelia, pre ktorých je expedičná turistika životný štýl a úžasné miesta i ľudí si vedia nájst v každej krajine. Veríme, že aj v tomto ročníku sa prezentácie z 25 úspešných turistických expedícií z oblastí, ktorým sa spravidla vyhýba turistický ruch, nás presvedčí, aký je svet zaujímavý, krásny a zároveň zraniteľný. O tom budú. Podujatie sa uskutoční

pri Malackách (len 28 km od Bratislavy). Počas troch dní môžete diskutovat s cestovateľmi o ich vlastných skúsenostiach z konkrétnej krajiny i zúčastnit sa zaujímavých sprievodných podujatí. Ak aj Vy máte záujem podelit sa s účastníkmi o vlastné skúsenosti, obratom zašlite vyplnenú prihlášku alebo nás kontaktujte na uvedených adresách. (Nezabudnite na fotografie do súťaže!)

Veríme, ze “KAMEŇÁK" bude pre Vás nielen príjemne prežitým víkendom, ale získate cenné informácie i novú inšpiráciu pre budúce expedície.

Presný časový harmonogram podujatia a témy prednášajúcich nájdete na konci tejto pozvánky. Účastníkom tohto ročníka chceme ponúknuť nové prostredie a pestrejší program sprievodných podujatí. Preto sme za miesto konania zvolili rekreačný areál Kamenný Mlyn pri Malackách, domorodcami nazývaný jednoducho KAMEŇÁK, ktorý sa nachádza len 28 km severne od Bratislavy uprostred borovicových lesov a poskytuje ideálne možnosti pre športové, turistické, cykloturistické alebo vodnoturistické podujatia. Prezentácie z expedícií sa budú konať v amfiteátri alebo v prípade nepriaznivého počasia v sále pre 400 osôb.

Súčasťou “Kameňáku" bude aj súťaž fotografií, predaj a burza turistickej a cestovateľskej literatúry, máp a výstroja, turnaj v plážovom volejbale, gitarová dvorana, country bál...

Aktuálny program prezentácií z expedícií nájdete od 1.10.2004 na www.countrymlyn.sk. a môže byť pozmenený podľa Vašich návrhov.

Predbežný program XVII. ročníka medzinárodného stretnutia expedičných turistov a cestovateľov – KAMEŇÁK 2004, ktorý sa uskutoční 15.– 17.10.2004 v motoreste Kamenný mlyn pri Plaveckom Štvrtku:

Presný časový harmonogram podujatia a ďalšie informácie nájdete od 1.10.2004 na www.countrymlyn.sk.

Ubytovanie: Účastníci môžu využiť ubytovacie kapacity areálu (hotel + bungalovy) s celkovou kapacitou cca 220 lôžok, cena za lôžko od 250 Sk do 400 Sk alebo po registrácií bezplatne postaviť stan v stanovom tábore. Rezervácia ubytovania v bungalove alebo v hoteli individuálne na tel. č. 034-779 32 79.

Strava: k dispozícií sú v areáli dve reštaurácie + ambulantné stánky

Účastnícky poplatok: 85 Sk, po jeho zaplatení dostanete účastnícku kartu, ktorá Vás oprávňuje na pobyt, vrátane bezplatného stanovania v areáli, na účasť na programe podujatia počas troch dní a dvoch nocí. Mládež od 15 do 18 rokov zaplatí 30 Sk. Prednášajúci dostanú účastnícku kartu bezplatne.

Aktívni bratislavskí turisti z TJ Tesla Bratislava zorganizovali nultý ročník nového diaľkového pochodu pre svojich členov a priateľov a nazvali ho:

Trasa pochodu: Rača - Biely Kríž - Pekná cesta - Záhorská Bystrica - potom po žltej na červenú magistrálu a pokračuje sa už tradične ako na Tesláckych pochodoch do areálu TJ Tesla.

Štart: - 11.9.2004 v cieli diaľkového pochodu "Veľký Malokarpatský fučiak" na Bielom Kríži od 12.hodiny

Cieľ: - ako obvykle - areál TJ Tesla do 22.00 h. V cieli bolo poskytnuté usporiadateľom "menšie" občerstvenie.

Podujatie sa konalo na počesť EU a v duchu staronového hesla:
"Za svetový mier, internacionálnu demokraciu, svetlejšiu budúcnosť, za šťastný /Šťastný P./ zajtrajšok v EU parlamente."

Bol som tam, videl som, zjedol som, vypil som, a šťastne som došiel aj domov do Trnavy a preto vrele doporučujem aj na budúci rok...

Odbor Klubu českých turistov Fénix Brno - Medlánky Vás pozýva na 33.ročník diaľkového turistického pochodu "Za posledním puchýřem", ktorý sa koná v roku 2004 v Brne-Medlánkach. Medlánky sú od roku 1919 súčasť Brna a nachádzajú sa v jeho severnej časti. V okolí sa nachádza chránené územie Medlánské kopce a Prírodný park Baba. V tejto scenérii sa bude odohrávať tohtoročný diaľkový pochod na ukončenie turistickej sezóny 2004. Organizátori stanovili sedem trás v rozmedzí od 5 km do 50 km.

Najdlhšia trasa 50 km - Medlánky - Velká Baba - Kuřim - Babí lom - Vranov - Nový hrad - Máchův pomník - Adamov - Útěchov - U luži - Mokrá hora - Medlánky.
Kratšie trasy sú odvodené z 50 km.

Doprava na štart: z hlavného nádražia električkou č. 1 smer Řečkovice, až na konečnú zastávku. Odtiaľ cca 800 m po ulici Medláneckej a Kytnerovej. Na Kytnerce je vchod do spoločenského centra, kde je prezentácia, informačné centrum a štart pochodu.

Prihlášku treba zaslať na adresu:
Ing.Peter Vachut, Ostružinova 5, 621 00 Brno - Česká republika

20.11.2004 CHODNÍKOM VIKTORA BENIAKA NA BRANČ 6.ročník
(sobota) KST Senica

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.

piatok	15.10.2004
od 12.00	prezentácia účastníkov, ubytovanie
17.00	otvorenie “Kameňáku"
19.00	zapálenie “Táboráku priateľstva" - trampská gitarová dvorana
	I. blok prednášok
19.15	Japonské sopky	Daša Kusendová	Bratislava
20.00	rezerva
20.30	Čierna hora	Branislav Štefánik	Bánovce n B.
21.00	Krása a bieda strednej Afriky
21.30	Autom za jaskyňami na Krym, CD film	Peter Holúbek	L. Mikuláš

sobota	16.10.2004
8.00 - 13.00	cyklo a pešie túry v M. Karpatoch, resp. neoficiálne debaty v motoreste
10.00	turnaj v plážovom volejbale
13.00	otvorenie fotografickej výstavy Svet našimi očami
	II. blok prednášok
13.10	nemecké Alpy	Miroslav Toman	Bratislava
13.50	Ararat a Kackar	Ján Fukas	Tvrdošín
14.20	Altaj	Petr Pavlacík alebo Marcela Gazárová	Olomouc
15.00	Aconcaqua	Libor Hnyk	Praha
15.45	Čínske potulky	Peter Caplický	Žilina
16.30	Ako Maťo Gáblik o čap prišiel, CD film	Peter Caplický	Žilina
17.00	Tibet a pokus o Šiša Pagmu (8046 m)	Miloš Kuchárek	Malacky
17.40	prezencia cestovných kancelárií s produktmi poznávacích zájazdov a firiem predávajúcich výstroj pre cestovateľov
	III. blok prednášok
18.10	Ladak	Martin Belocký	Brno
18.45	Kašmír	Martin Belocký	Brno
19.30	Hodvábna cesta na bicykli	Peter Patsch	Malacky
20.15	Fanské hory a túlacky po Strednej Ázii	Branislav Štefánik	Bánovce n B.
21.00	Kirgizské hory	S. Krno, Marcel Králik	Bratislava
21.30	Mestá a ľudia Strednej Ázie	Milan Merc	Malacky
22.00	beseda o možnostiach výprav do Strednej Ázie a Číny
21.00 - dorána	country bál pod hviezdami, počas ktorého sa odovzdávajú ceny za najlepšie prezentácie za umiestnenia vo fotografickej sútaži a v sprievodných podujatiach.
21.00	súbežne pokračuje klubová diskusia

nedeľa	17.10.2004
	IV. blok prednášok
9.00	prednáška lekára (pobyt v trópoch, vysokohorská turistika...) a beseda
9.45	Chile, Bolívia	Libor Hnyk	Praha
10.30	ostrovy a sopky južného Talianska	Kamila Hnyková	Praha
11.15	Island z pohľadu cyklistu	Peter Patsch	Malacky
12.00	India – zo severu na juh
12.45	Afganistan	Štefan Vrátny	Švrtok na O.
13.30	ukončenie “Kameňáku"

	náhradné akcie
	Sarek, NP vo Švédsku	Josef Blecha	Ujcov
	Nový Zéland	Pavol Purcz	Košice
	Kirgizstan alebo Kamčatka, video	Svetozár Krno	Bratislava
	Mongolsko na bicykli	Andrej Malina	Bratislava