MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

október 2007

V tomto čísle nájdete:

Pozvánka: Orešanský Botocross 2007, 21.ročník
Veľká Fatra - Ostrá (1264 m n.m.): Výpis z vrcholovej knihy - od 6.10.2006 do 5.10.2007
Naši "klasici" povedali...
Niečo z histórie: Trnavský Svätopluk - rodák z Dechtíc...
Devín od praveku po Veľkú Moravu
Mezinárodní týden turistiky na Valašsku (Vsetín, 21. - 27.7.2007)
Krajem pětilisté růže (Prachatice, 22. - 26.8.2007)
Rasťo Piško: Stručné dejiny kvasenej kapusty (poviedka)
KALENDÁR - november 2007

Pozvánka
Orešanský Botocross 2007, 21.ročník

Po prvýkrát po dvadsiatich rokoch je štart pochodu mimo Horné a Dolné Orešany.
Termín: 3.11.2007
Štart: Doľany, od 6.45 do 8.15 h
Vrcholy: Jelenec - Kamenná - Starý plášť - Krč
Cieľ: Horné Orešany - vináreň, od 14.30 do 17.30 h.

Peter Minárik a kamaráti, Trnava

Veľká Fatra - Ostrá (1264 m n.m.)
Výpis z vrcholovej knihy - od 6.10.2006 do 5.10.2007

Čo príroda vytvorila, nech dobrá vôľa zachová... Michal

Tak akože je tu totálna paráda!!! A tá diera v tej skale, no nádhera! Až na tú vodu, tá nám došla už na Tlstej! Pomoooc...
P.S.
Kvitne horec, poniklec, popkovka.
7.10.2006 KST Handlová

Tak sme sa tu usadili a obdivujeme.
Pivo v plechovke teraz chutí dvojnásobne, dokonca aj tá čokoláda, čo nám dala Gitka, má lepšiu arómu. Chlapi vravia, že je tu erózia a o pár storočí to tu už nebude?! A ešte počujem, že je tu božsky... Veď aj je! Nádhera
14.10.2006 Yoky

Z vrcholu hory pozerajú na svet dvaja mladí ľudia, ktorí sa majú veľmi radi. Luky a Neka 14.10.2006

Tento rok je naozaj krásna jeseň!
Stromy a Fatra nemajú chybu. Len sa mi zdá, že je tu dnes veľa turistov. Viac ich počuť, ako vidieť...
Lesníci a drevárky zo Zvolena 14.10.06

Sme my ale šikovnice a ešte je tu aj krásne - krajšie, ako sme očakávali. Giga, Katka a Danka 21.10.06

Bol to boj, ale zvíťazili sme. Vôbec sa netešíme na cestu naspäť. Slniečko je zubaté, ale príroda očarila...
Magda a Peter z P.B. 22.10.2006

Sme tu napriek nepriazni ŠHMU. -2 Celzia, prvý sneh cca 10 cm.
4.11.2006 Login: Dušan, Mišo, Martin zo Žiliny

Vrcholový inzerát: Robo hľadá Mišku, ktorá je ochotná porodiť 10 detí...

18.12.2006 Som tu sám a cítim sa smutno. Johny C.

...ani sa mi nechce veriť, že zajtra je štedrý deň, ale na tých kopcoch je vidieť akoby žili už svoj zimný raj... čaká sa na zimu, len tak potichu, Matúš Haviar

Dnes je Štedrý deň, Vianoce - a dnes je tu strašne krásne! Oblaky sú pod nami, vyzerá to ako more! A že na Slovensku nemáme more. Poďte sa sem na to pozrieť. Mišo a Mita z Martina

Hviezdny dátum: 26.12.2006 - druhý sviatok vianočný,
Dĺžka letu: rum - rum
Za jasných skoro bezveterných podmienok sme tu oslávili Vianoce. Trénujeme na Pik Komunizma. A ešte gratulujeme z týchto výšok všetkým Štefanom.. Karol a Peter

31.12.2006
Paráda, paráda a ešte raz paráda. Stálo to za to. Ale "prd" sme videli. Bola hmla hmlúca. Ale pri srdci nás aj tak hrialo, aj čajík s rumom. Prajeme všetkých nádherný a nezabudnuteľný Nový rok 2007. Nech Vám kráča a šplhá celý rok. Brano, Janka, Juro a Tibor

17.3.2007
Vyšli sme, prešli sme a odišli sme. Červeň starší a mladší.

1.4.2007
Z Lysca cez Ostredok a Krížnu až sem - zo zimy do jari... Krásne miesto, krásne výhľady, ale ten výstup Juriašovou dolinou je naozaj "ostrý" - ledva, že sme sa sem vyškriabali - ale stálo to za to! Teraz už treba zvládnuť "len" tú Tlstú za nami a potom zase dolu z hôr..
Martin a Eva

2.4.2007 Už vieme, odkiaľ si dáme rozsypať popol z urny.
Katka a Maťo

7.4.2007 Je 12.30 h miestneho času, po náročnom večeri som sa vydriapal až sem. Je to nádhera, raj na zemi. Koľko ľudí si ani nevie uvedomiť akú panenskú a krásnu prírodu máme na Slovensku. Je to neskutočné pohladenie na duši. Relax maximálneho kalibru. Milujem to: Kľud, pohoda, príroda a neskutočné prúdy energií. Dovliekol som sem aj kamoša z Hlohovca: fotí ako Japonec, asi sa mu tu páči. Sedím si tu na skale a kopce predo mnou sú zasnežené, svieti slniečko. Prajem Vám plno krásnych zážitkov. Nex Vám svieti slnko na cesty, majme sa radi a xráňme si tu krásu čo tu máme. Kosťo z Martina a Michal z Hlohovca

8.4.2007 Moja premiéra. Úžas. Nádhera. Ďakujeme Ti za tento krásny svet Ticha a Krásy. Eva

8.4.2007 Aj my sme tu 1-krát, my diskotanečníci z Myjavy, a máme to ako tréning pred večerným preskakovaním vatry, to bolo fakt super, len v tých teniskách po snehu to nebolo bohviečo... ale inak, od kolien hore, úžasnéééé! Lenka, Ivan, Jano, Jella a Matej

9.4.2007 S veľkým odhodlaním a s dvomi malými deťmi sme sa vydali na cestu záchrany zdola, lebo dole sa oblieva. My dievčatá nie sme také vodychtivé. Jééj práve zasvietilo slniečko a objavil sa kilometer štvorcový holého neba. Tak čauuu!!!

17.4.2007 Presne 18 dní a mám nové priezvisko, nič lepšieho nie je ako si dať predtým Ostrú. Zuzana

27.4.2007
Raz jeden kráľ povedal, že najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta. Určite nebol na Ostrej!!! Zdenka - Žabokreky

28.4.2007
Ostrá nás dnes privítala tak, ako Jar do chotára zavítala.
Vetrík duje, Slnko svieti, až tak dobre na duši je ti.
Polia svietia v chotári, lesy dychtia po Jari,
Príroda zas ožíva a večnej sily nám dodáva.
Prídeme sem raz a zas, pretože prírodnej sily žije v nás.
Marek, Eva a Martin

28.4.2007
Bol som tu pred 17 rokmi, tak zas za 17 rokov, a aby nepršalo. Zdravíme budúce civilizácie, ktoré sem tiež vylezú.
Martin z Ostravy

28.4.2007 Nádherné výhľady - chýba len Winnetou! Zamilovaný Peter.

30.4.2007 Dych, reťaze a kolená to vydržali. Výhľad aj pre bohov.
Oddnes turisti Jozef a Marián

19.5.2007 Nohy ubolené, srdce bije jak splašené, aj v boku ma kole, ale ja stojím na vrchole. Majka, Koš

19.5.2007 Nikto nežije večne, brat môj, a nič netrvá dlho, pamätaj na to a Teš sa. Robindranát Thákur

23.5.2007 Je to nádherná hra prírody, z jednej strany slnko, z druhej búrka. Jano

27.5.2007 Čaute všetci postihnutí ako ja, ktorá má strach z výšok a predsa som to vyšplhala. Ale neviem ako dolu. Eva

10.6.2007 Práve sa s kamarátom pozeráme z tejto skaly na partiu krásnych kamzíkov a oni sa pozerajú na nás. Všetci splývame s prírodou... Vilo a ja

17.6.2007 Počasie ako z rozprávky, pre ľudí, kone i kravky. Imro

17.6.2007 Nádherná túra, super počasie, budeme to odporúčať všetkým. Ak budete chcieť, kuknite si nejaké foto na www.BLACKCAT.Sk. Dano Košúty

20.6.2007 Boli tu Jebáci /z EBA/
Miro, Jožo z Jaslovských Bohuníc

24.6.2007 16.29 Tu bol Fero Vapničko, celkom sám, ani živej duše nestretol, okrem motýľov. Ale muzička je dobrá, dopamínu neúrekom, a náladička super. End of file.

14.7.2007 o 12.00 h. Som tu na počesť svojej milovanej sestry Majky, ktorá umiera na zákernú chorobu a ktorá veľmi milovala hory. Kto bude obdivovať tento nádherný výhľad, a poznali ste ju, spomeňte si na ňu. Soňa - sestra s rodinou...

15.7.2007 Neodporúčam čítať tým, ktorí neobľubujú poéziu.

Ostrá je odetá v slnečnom jase,
majestátne kraľuje v celej svojej kráse.
Čaká aj na Teba, príď si ju pozrieť,
nechaj hlas prírody v sebe si vyznieť.
Omámi, očarí, zvábi Ťa zcela,
Ty jej nič nedáš, no ona Tebe veľa...

- tento chabý literány pokus tu zanechala Majka z Martina

17.7.2007 13.45 h
Pri výstupe cez skaly sa nám neraz obracal žalúdok, ale stojí to za to. A kto si myslí, že Slovensko sú len Tatry - nech sem ani nechodí, lebo si to nezaslúži. Ešte prejsť na Tlstú a máme to v suchu! R+BM+R

22.7.2007 Z Tlstej je výborný výhľad - a z Ostrej ešte krajší. Turisti pri Slávia TOOLS a.s.

28.7.2007 Pochvaľujem tú krásu, ktorú treba najprv zdolať. Ďakujem Martinovi, že mi ukázal čaro hôr. Miška, Zvolen

31.7.2007
Spocenej jak hovado, ale šťastný jako blecha, že tyhle hory nezabili dalšího blbýho ČECHA. Anti, Most

17.8.2007 Výhľad a výstup na Ostrú bol najlepší. Matúš z Bratislavy a babka s dedkom z Trnavy

24.8.2007 Napriek predpovedi - nádherné počasie a ešte krajší výhľad. Už dávno som nedostala taký darček k meninám!
Oplatí sa bojovať sama so sebou, príroda Ťa vždy odmení.
Lýdia Búliková

19.8.2007 Ja sa Vám musím s niečím priznať. Ja som sa narodil 19.8.1971 a toto sú moje najkrajšie narodeniny v živote. Ďakujem Ti svet. Paľko Benčík

25.8.2007 Pod dohľadom duchovných otcov vyšlo tu približne 50 veriacich z Kláštora pod Znievom, Sočoviec, Laskára a Prievidze. Bolo tu nádherne. Osviežili sme sa, doplnili energiu a šup, šup, na Tlstú... za všetkých Zuzana Kohútová

25.8.2007 Celou cestou som frflala, ale som rada, že som to zvládla, a taký Jojo ma hnal hore ako nadutú kozu. Lulu a Ada
Dostal som ich obe na vrchol. Jojo

25.8.2007

Šumenie hôr a pukanie skál -
vánok ženie nás v prírodu diaľ,
v ústrety smrekom,jedľám, temrave brál,
ku končinám neba,kde bohov čnie chrám.

Báseň venujem tomuto miestu. Ján Országh - Banská Bystrica

2.9.2007 Po trojročnom plánovaní tohoto výstupu sme konečne TU !!
Síce nám tu pár ľudí chýba, ale to neva... môžu banovať...
Janka a kamaráti, z Bardejova

3.9.2007 Neuveriteľne krásny den, a nikde ani nohy...
Je tu krásne, trošičku pod mrakom. Prišli sme sem z Tlstej, je to pekná cesta, ale značenie by sa už mohlo obnoviť. Ika a Peťo

16.9.2007 V budúcom živote chcem byť krkavcom a trvalý pobyt mať vo Veľkej Fatre, v oblasti medzi Blatnickou a Gaderskou dolinou.
Eka

21.9.2007 Turisti aj cyklo z Malokarpatského cykloklubu zdolali vrchol Ostrej za nádherného počasia, prišli sme sem z okolia Trnavy a Piešťan. Bol to krásny deň, pekný výhľad na okolie, spokojní kamaráti, čo viac si treba priať.

23.9.2007 Slniečko svieti, jelene ručia a my máme pocit, že aj tá tráva sa na nás usmieva. Žilinskí ochranári

Zápisy z vrcholovej knihy vybral Peter Minárik

Naši "klasici" povedali...

Peter Bada: - "Vrcholy Slovenska" - kedysi to bola parádna turistická akcia za lacný peniaz, ako si na ňu ja spomínam. Nuž mal som to šťastie, že som v tej dobe bol práve aktívnym turistom. Celá táto akcia trvala od 11.1.1986 do 19.5.1990. A to všetko sa konalo pod patronátom športových redaktorov obrázkového týždenníka Štart, ktorý už v dnešnej dobe nevychádza. Každý mesiac bol uskutočnený výstup na jeden z 54 vybraných vrcholov pohorí celého Slovenska. /každé pohorie jeden vrchol/. Celá táto akcia vyvrcholila v dňoch 17. až 19.mája 1990, keď bol uskutočnený posledný výstup, a to na Veľkú Javorinu, spojený s táborením na Lazoch nad Lubinou. Spomienkou na tieto výstupy je okrem odznaku aj kniha, kde mám zviazané všetky reportáže zo všetkých výstupov, ktoré boli pravidelne uverejňované na dvojstrane v už zmienenom časopise "ŠTART". Sú to veľmi pekné spomienky...

Svetozár Krno: - Ako som sa ja dostal k horám? Niektorí hovoria, že láska k horám sa dedí každú druhú generáciu. Moja skúsenosť to potvrdzuje. Starý otec, Ivan Houdek, mi veľmi rozprával o našej prírode, ktorú poznala jeho generácia v inom šate ako my. Voľakedy aj na Slovensku sa turisti museli spoliehať viac na vlastné schopnosti ako na civilizačný skleník. Starý otec ma bral na prvé výlety, neskôr som siahal po jeho mnohých knižkách, v ktorých ako priekopnícky autor mapoval osudy našich najvyšších pohorí a považských hradov. Slúžil mi ako vzor štýlu života. Presvedčil ma, že za niečo stojí iba to, čo robí človek z chuti a lásky. Ostatné znamená iba zabitý čas. Dožil sa úctyhodných 98 rokov. Aj poslednú etapu života navštevoval prírodné zákutia a publikoval knižne a časopisecky...

Peter Viselka: - Môj najobľúbenejší pochod v Malých Karpatoch je Vianočný pochod. Veru, veru, to boli časy, keď sa na trase podávalo varené víno. V spomínanom vínovom ročníku priniesol bývalý slávny turista Ferko M. /čiže Mikulka/ na občerstvovacie miesto živú vranu. Dodnes nevieme kde k nej prišiel, ale viem, že dlho sme sa jej nemohli zbaviť, tak sa jej u nás páčilo. Alebo v inom ročníku, keď pri Budmericiach pohrýzol pes jedného /určite známeho/ turistu pes. Dodnes ale nevieme prečo, však ho nedráždil. A potom ešte aj pri ceste na Borovú padla taká hustá hmla, že po troch hodinách chôdze, keď sme už všetci mali halucinácie, pardon fatamorgánu, a už sa videli v Borovej v potravinách /vtedy tam ešte nemali šenk/ sme znovu objavili Budmerice. A potom, že na takýchto recesistických akciách nie je o srandu núdza.

Ivan Bajo: - Tak veru, už som sedemdesiatnik! Zato, že som sa toho dožil, ďakujem "Spoločnej Zdravotnej poisťovni". A za všetko, čo je vo mne dobré, ďakujem svojej manželke, ktorá dobre varí...

Zisťujem, že sedemdesiatka je vek, kedy konečne máte na všetko odpovede - akurát, že sa Vás už nikto na nič nepýta. Označujú Vás za pamätníka vo veku, keď si už nič nepamätáte. Idem do obchodu a opakujem si čo mi doma nakázali: Vajíčka, rohlíky, vajíčka, rohlíky ... - stretávam suseda, pozdravenia a ja stojím v obchode, viem že som mal kúpiť dve veci. Aha, už to mám: mlieko a kvargle!!!

Športová stránka sedemdesiatky? Indiánske behy po Trnavských chotároch kvôli kondícii /s večným strachom z voľne pobehujúcich psiskov a z pojazdných včelínov na poliach - medziach/ a intenzívna turistika - malokarpatská a celoslovenská. No a permanentné fanatické hubárčenie so športovými prvkami: ostrá chôdza, prekonávanie prirodzených prekážok, stovky drepov a vztykov, vláčenie plných tašiek a košov.

Súkromná stránka? Spokojne si lebedím s blahobytným dôchodkom vysokoškolského pedagóga /9 tisíc/, a to som pracoval až do 65. roku, veľa, preveľa čítam, občas ma externe požiadajú o nejakú expertízu, oponentúru, aby som mal aspoň na benzín. Zdravie - no - ako u všestranne a systematicky zhumpľovaného sedemdesiatnika!

Sedemdesiatka je za mnou, ale ja sa vôbec necítim, že by som zmúdrel, zozodpovednel, zosedemdesiatnil, či zoserioznel. Furt ma napadajú všelijaké kraviny, voloviny, tak ako toť prednedávnom a vlastne furt, po celý život. No proste som taký, aký som a nech sa snažím akokoľvek, tak už iný nikdy nikde nijako nebudem !!!

Vlado Švancár: - V deň mojich päťdesiatich narodenín /6.10.2005/ som sa pokúšal vystúpiť na vrchol ANNAPURNY /8091 m n.m./. V tom čase som sa totiž zúčastnil horolezeckej expedície "ANNAPURNA 2005" zo severnej strany. Prvý pokus o vrchol sme hodili 4.10.2005 a točili sme vo výške 8050 m n.m., a to len asi pol hodinu od vrcholu. Pre pokročilú dobu a zložité podmienky, napadlo veľa snehu, sme sa radšej vrátili. Báli sme sa, že návrat po zdolaní vrcholu v tme by bol značne komplikovaný a zložitý. Aj tak, pri zostupe do III.VT, ktorý bol vo výške 7200 m sme mali trochu problémy. Dvakrát nám kolega padal dolu svahom, ale našťastie sa to skončilo len a len vyvrtnutým členkom. Druhý pokus o zdolanie vrcholu sme robili práve 6.10.2005, práve na moje päťdesiate narodeniny. Dostali sme sa do výšky 7900 m n.m. a pre únavu a zdravotné problémy sme sa vrátili. Na druhý deň, 7.10.2005, sme všetci do jedného zišli do BC - základného tábora. V batožine som mal, ako riadny Slovák, pribalenú dvojlitrovú fľašu slivovice - bolo si čím teda pripiť, aj na šťastný návrat z kopca. No a po návrate domov som spolu s rodinou a kamarátmi oslavoval tú svoju päťdesiatku až do konca februára...

Vilo Vida: - Prečo by malo pomenovanie "turistický funkcionár" urážať? Nuž a dnešná situácia okolo stavu turistiky, tá je veľmi rozmanitá. Voľakedy v minulosti nemali turisti, a to nielen turisti, veľa možností na vyžitie sa vo voľnom čase, a tak veľká časť milovníkov prírody sa zapájala do pešej turistiky, diaľkoplazectva a podobných aktivít. Dnešná doba ponúka oveľa väčšie možnosti, ako sú napríklad cykloturistika, vodné športy a mnoho iných exkluzívnych športov podobného razenia. Z toho vyplýva, že pešia turistika a diaľkoplazectvo sa musia deliť o svojich členov so spomenutými činnosťami. A starší alebo "rada starších" dnes už nemá zväčša vplyv ani vo vlastných rodinách, nieto ešte v terajšej spoločnosti, to sa snáď dialo iba v indiánskych kmeňoch a filmoch !!!

Attila Korčok: - Extrém striebro mi bol udelený za prejdených 50 043 km 8.mája 2005. Aj keby zrušili všetky formy a druhy klasifikácií, čo pri dnešnom stave KST je všetko možné, ja si svoje prejdené pochody pre seba, pre svoju zaujímavosť vždy zaznamenávam. Veď to robím len a len pre svoje potešenie. A 30 rokov je nejaká doba, tá závislosť tam nejaká predsa len zostala.

Jozef Novák: - Môj turistický vzor v mojich začiatkoch bol Peter Obdržálek. S ním som absolvoval prvý prechod Malej Magury v Strážovských vrchoch. Bivakovali sme v sedle Ovčiar pri salaši, kde sa pásli prasiatka. Ale nejaký veľký vzor vlastne nemám. Ale voľakedy som obdivoval Karola Taubera ako mu to pekne šlapalo. Kurta Holma, jeho skúsenosti horského vlka. Aj Ferka Královiča, ktorý sa z nešťastného úrazu znovu vrátil do života, aj medzi nás. Inak obdivujem všetkých tých, ktorí prejdú stovku do 24 hodín. A ešte jedného určite, starého pána Janka Parcera, ktorý už presiahol osemdesiatku. On ešte prejde stovku, ja sa toho určite nedožijem.

Ešte si spomínam na jednu zahraničnú túru, boli sme v Rakúsku na IVV pochode "Viedenským lesom". Auto šoféroval Kurt Holm a bol s nami aj JJ, vtedy povedal Kurt krásnu myšlienku: "Je veľkým šťastím pre Slovensko, že Jožko nevie po nemecky."

Vlado Chrapčiak: - Jednoznačne najkrajšie je robiť hrebeňovku pekného pohoria, kde sú nádherné výhľady, plno čučoriedok alebo malín, či černíc. "Kde ptáci rvou a kytky smrděj." Noc na zasneženom hrebeni pri splne mesiaca je niečo fantastické - tomu sa žiadna televízia nevyrovná. Také drobné detaily, ako je 20 kilový batoh na chrbte, v zime v noci mínus 20, v lete zasa horúco a muchy, ktoré sa vám cpú do každej dierky, pri daždi mokro, sú len nepodstatné maličkosti. Ale aj ostatné činnosti majú svoje čaro: prelezenie peknej cesty v Tatrách alebo na cvičných skalách, prešlapanie Trnavskej stovky ako dôkaz, že nepatrím do starého železa, ocenenie turistov pri značkovaní /ako tá babka zvolala, keď nás videla značkovať: "Ježišmária, skutočne to niekto maľuje po stromoch"/, plavba na kanoe po dunajských ramanách v polovici mája, keď sa zo všetkých strán ozývajú vtáci a žerú vás komáre, perfektná atmosféra a dobrí kamaráti na diaľkových pochodoch. Jediné, čo ale neznášam - je úradovanie...

Jaromír Sasák: - Vegetariánstvo je háklivá téma. Ja si myslím, že je to jedna alternatíva výživy pre "určitých" ľudí. Pri dnešnej strave je to jedno z možných racionálnych riešení. Vyžaduje to ale alternatívne 100% náhrady potrebných výživových látok. O tom nám môže viac porozprávať Janko Pristach z Bánoviec. Takže všetko z mierou, ako hovoril voľakedy Mlsna.

O téme otužovanie nerád hovorím a ani nechcem dávať nijaké rady, keď ho chce niekto vykonávať, tak nech sa to deje podľa jeho predstáv, nenásilne, primerane časovým možnostiam, chuti a zdraviu. Ja osobne silne verím v účinky otužovania, je to jedna z možností ako predchádzať civilizačným chorobám. Ďalší krok v otužovaní je zimné plávanie, čo sa dá porovnať asi k 100 kilometrovému pochodu.

zozbieral Peter Minárik

Niečo z histórie
Trnavský Svätopluk - rodák z Dechtíc...

Jednou z osobností, ktoré zasiahli do našich národných a kultúrnych dejín a ktoré v tej či onej podobe súvisia s našou obcou, bol zapálený národovec a spoluorganizátor slovenského národného života v Trnave a na okolí, Martin Branislav Tamaškovič. Narodil sa 20.októbra 1803 v Dechticiach, v časti dediny ležiacej na ľavom brehu Blavy, ktorá do roku 1885 patrila do Nitrianskej stolice. Vyučil sa za mlynára a desať rokov vandroval ako tovariš po Morave, Čechách, Rakúsku a Haliči. Vrátil sa ako národne uvedomelý Slovák a Slovan. Bol neobyčajne vytrvalý a ako dospelý sa naučil písať, čítať a rátať. Usadil sa v Trnave, kde si v dome č. 100 na Františkánskej ulici, v susedstve františkánskeho kláštora, otvoril hostinec! Vieme, že v roku 1843 platil od domu na polovicu sesii /usadlosti/, od polí a výčapu 3 zlaté a 33 denárov dane.

Dňa 15. októbra 1835 už bol ženatý, ho prijal magistrát za trnavského mešťana, pričom zaplatil 50 zlatých.

Pôvodne bol ctiteľom básnika Jána Hollého. V svojej "Pésni" na Jána Hollého, uverejnenej v Orli tatranskom 8.mája 1846, napísal, že Hollého meno:

"Vždicki, vždicki trvať bude,
dokál po slovenskí Slovák spívat bude.
Jeho meno nikdá, nikdá nezahine,
dokál slovenskí svet celkom sa nemine."

V štyridsiatych rokoch sa stal stúpencom Štúra a jeho hostinec sa stal slovenskou čitárňou, odkiaľ sa rozširovali slovenské a slovanské časopisy a knihy. Prezývali ho Svätoplukom. Roku 1847 sa zúčastnil na zasadaní Tatrína v Čachticiach a aj na zhromaždení spolkov striezvosti vo Veselom. Roku 1848 odišiel na Moravu a po príchode rozdával v Trnave "Úctivé privítanie Rusov" /ich armáda prišla do Trnavy 31.mája 1849/.

Za vernosť trónu dostal zlatú medailu a stal sa "dekorovaným mešťanom", na čom si veľmi zakladal. Promaďarské kruhy v mestskej správe ho však nepripustili do žiadnej verejnej funkcie.

Od štyridsiatych rokov bol Tamaškovič najvýraznejšou slovenskou osobnosťou v Trnave a spoluorganizátorom jej národného života. Zapájal sa však do všetkých celonárodných akcií. Bol zakladajúcim členom a "jednateľom" Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, podporoval slovenské gymnáziá i Slovenskú besedu v Trnave. Poznali ho všetci slovenskí národní dejatelia: Ľ.Štúr, J.M.Hurban, M.M.Hodža, A.Radlinský,, M.Hamuljak, K.Kuzmány a aj J.Palárik. Navštevovali ho a aj si s ním písali. Cenili si jeho dobré srdce, spoľahlivosť i vernosť.

V testamente pamätal na Maticu slovenskú. Maticu však onedlho zrušili a príslušný obnos sa dostal do fondov budapeštianskeho ministerstva vnútra.

Martin Branislav Tamaškovič zomrel ako 69 ročný na rakovinu pečene 20.februára 1872. 22.februára ho pochoval jeho priateľ, trnavský farár a autor prvých dejín mesta Trnavy /latinských/ - František Očkovský.

Tamaškovič vydal päť samostatných tlačí, dvadsaťpäť príspevkov v časopisoch a ročenkách, štyri práce zostali v rukopise. V Slovenskom literárnom múzeu je zbierka jeho korešpodencie. Bibliografiu jeho prác spracoval Hadrián Radványi a v roku 1972 ju vydala Okresná knižnica v Trnave.

Tamaškovičov hrob zostal po jeho smrti osamelý a opustený na trnavskom Starom cintoríne. Uvažovalo sa aj o jeho exhumácii a prevoze do rodných Dechtíc, ale to sa nikdy neuskutočnilo.

Devín od praveku po Veľkú Moravu

Pri Jantárovej ceste od Stredozemia k Baltu vznikli na našom území dve hradiská - bratislavské a devínske. Devínske sa vypínalo nad sútokom Dunaja a Moravy.

Najstarší priamy doklad o osídlení tohto hradiska už v praveku potvrdzujú nálezy z obdobia mladšej doby kamennej, teda približne 3500 rokov p.n.l. Ďalšie doklady sú z neskorej doby kamennej, z doby bronzovej i železnej, teda až do roku 400 p.n.l.

V mladšej dobe železnej už na Devíne sídlili Kelti, ktorí si osvojili vyspelé výrobné techniky - kováčstvo, hrnčiarstvo, poľnohospodárstvo i obchod, mincovníctvo i vyspelé vojenstvo.

V prvom až štvrtom storočí n.l., keď sa na naše územie dostali Rimania, objavili sa prvé písomné zmienky historikov o ich osídlení Devína. Na ľavom brehu Dunaja postavili niekoľko nových pevností - praesidaria castra - čo boli predsunuté vojenské pevnosti. Na Devíne objavili štyri takéto stavby.

Veľké sťahovanie národov v piatom storočí zasiahlo aj kmene Slovanov. Naši prapredkovia sa sťahovali pravdepodobne v dvoch prúdoch - na Balkán a k Labe. Menšie prúdy smerovali na územia Slovenska, Moravy i Česka.

Byzantský historik Prokopios dokladá prítomnosť Slovanov v šiestom storočí na dunajskej hranici, teda na území dnešnej Bratislavy a Devína. Práve tu sa neskôr vzbúrili proti rozpínavosti Avarov a v roku 623 si tu zriadili prvý politický útvar, vojenský kmeňový zväz - známu Samovu ríšu. Dnes je historikmi situovaná do oblasti Devín, Devínska Nová Ves, Devínske Jazero a Stupava.

V prvých desaťročiach deviateho storočia sa Slovania zjednotili do kniežatstiev Pribinu a Mojmíra. Mojmír (vládol 833 - 846) obe kniežatstvá zjednotil a nový útvar dostal pomenovanie Veľká Morava.

Mojmír vysoko vyzdvihol strategický význam devínskeho hradiska a je veľmi pravdepodobné, že jeho nástupca Rastislav (846 - 869) práve na hrade Devín privítal vierozvestov Cyrila a Metoda.

Za Rastislavovho panovania vybudovali na Devíne mohutnú pevnosť, ktorá mala Veľkomoravskú ríšu chrániť proti Frankom. Na východnom návrší kopca vznikla osada s kostolom a cintorínom. Nálezy mincí a šperkov umožnili tieto objekty datovať do deviateho až 12.storočia.

Po nešťastnej bitke pri Brezalauspurci (Bratislave) 4.júla 907 sa Veľká Morava vytratila z písomných prameňov.

Igor Janota, prevzaté zo SME 4.8.2006
pre MKD pripravil Pavol Šoula

Mezinárodní týden turistiky na Valašsku

Tradičné viacdňové turistické podujatie "Mezinárodní týden turistiky na Valašsku" sa tento rok uskutočnilo v netradičnom termíne, od 21. do 27. júla 2007. Netradičný termín bol spôsobený turistickou olympiádou IVV, ktorá sa konala v Estónsku.

Piatok, 20.7.2007
Tento deň, už tradične, väčšina turistov využíva na cestovanie na miesto podujatia. Z Bratislavy cestujem až po pracovnej dobe, nakoľko mám veľmi dobré spojenie, a to po trase Bratislava - Břeclav - Přerov - Hranice na Morave - Vsetín. Ako obvykle sa ubytovávam v telocvični základnej školy, kde už stretávam niekoľkých svojich známych turistov.

Sobota, 21.7.2007
V sobotu sa ideme zaprezentovať do centra mezinárodního týdne turistiky, do Vsetína. Vo Vsetíne sa prezentujeme a platíme účastnícke, ubytovacie poplatky, prípadne si zakupujeme vstupenky na záverečný večierok. Je tu možnosť si zakúpiť aj vstupenky na plávanie či autobusový zájazd. Kto mal záujem, si mohol taktiež zakúpiť aj rôzne záznamníky oblastných turistických a tématických turistických odznakov, ako i okružné, mestské a prímestské trasy IVV.

Osobne využívam sobotu na návštevu Kroměříža, Olomouca a Ostravy. Vo večerných hodinách sa vo Vsetínskom kultúrnom dome uskutočnilo slávnostné otvorenie podujatia. V rámci kultúrnej časti sa predstavil folklórny súbor Vsacánek.

Nedeľa, 22.7.2007
Na nedeľu organizátori pripravili tri rôzne trasy do oblasti Hostýnskych vrchov v dĺžke 13, 22 a 31 km. Pripravené trasy boli nasledovné: Vsetín - Baťková chléviska - Držkovská polesí /prípoj trasy 22 km z Hoštálkové/ - pramen Drevnice /prípoj trasy 13 km z Trojáku/ - u Tří kamenů - Holý vrch - Svatý Hostýn, kde bol cieľ všetkých troch trás. Viacero turistov išlo po vlastných z Hostýna do Bystřice pod Hostýnem. Návrat do Vsetína bol vlakom cez Valašské Meziříčí. Na štart v Hoštálkové, respektíve na Troják sa vyvážalo autobusom. Oficiálne z Hostýna do Bystřice pod Hostýnem sa tak isto uvažovalo s autobusovou dopravou. Lenže bolo pekné slnečné počasie, tak turisti išlo túto časť navyše peši. Ja som prešiel 36 km a s prevýšením 960 m, čo som prešiel za 7 h.

Pondelok, 23.7.2007
V pondelok nám organizátori dali možnosť výberu štyroch rozličných trás. Tieto trasy mali rôzne miesta štartu. Štartovalo sa v oblasti železničných staníc a zastávok. Trasy pochodov boli nasledovné:

12 km: Leskovec - Jahodný - Horansko - Hovezí.
24 km: Pulčín - Pulčínské skály - Radošov - Hovezí.
35 a 42 km: Lidečko - Čertovy skály - Láz /Pozdechov - Pramen Vláry - Láz/ - Lačnovské skály - Lačnov - Horní Lideč

Znovu bolo horúce letné počasie, teplota 29° C. Prešiel som 37 km a prekonal prevýšenie 1490 m za 8 h.

Utorok, 24.7.2007
Stalo sa už taktiež tradíciou v rámci MTTV zorganizovať jednu trasu na území Slovenska. To sa pravidelne robí v spolupráci s KST Gumárne Púchov. Tento rok sa uskutočnila túra na trase Homôlka - Vápeč - sedlo Paluch nad Hornou Porubou - Osada Háj - Ilava. Tento výlet bol kombináciou autobusu a pešieho presunu.

Počasie 27° C. Prešiel som 18 km a prekonal 550 m prevýšenie.

Streda, 25.7.2007
Na stredu nám organizátori pripravili trasu v okolí Radhošťa. Na štart bolo nutné ísť aj vlakom aj autobusom. Štart kratšej trasy bol na Pustevnách a štart dlhších trás na Prostrední Bečve.

Trasa dlhšej 29 km: Prostrední Bečva - Horní Bečva - Martinák - Čertův mlýn - Pustevny /tu sa pripájala trasa 22 km/ - Skalíkova louka - (začiatok 14 km trasy/ - Radegast socha - Radhošť - pod Černou Horou - pod chatou Mír - Rožnov pod Radhoštěm. Z Rožnova bol návrat vlakom. Počasie veterné, teplota 20° C. Dnes som prešiel 29 km s prevýšením 890 m.

Štvrtok, 26.7.2007
Pre tento deň boli pripravené trasy v oblasti hranického krasu a Helfštýna. Doprava na štart bola vlakom.

Trasa: Teplice nad Bečvou - hranické propadání - u Kostelíčka - Hranice na Moravě - /Zbrašovské jeskyně - Teplice - nad Bečvou /10 km/ - Nad Rybarí - Za krásnicí /Helfštýn hrad 28 km/ - Lipník nad Bečvou - Týn nad Bečvou - Helfštýn - Maleník rokle - Mariánské údolí - Zbrašovská jeskyně - Teplice nad Bečvou. Úsek Lipník nad Bečvou - Helfštýn - Teplice nad Bečvou mal 22 km.

Slnečné počasie - 29° C, pekné výhľady, zdolaných 37 km a 550 metrov prevýšenia.

Piatok, 27.7.2007
Oficiálny program posledného dňa mal pripravené iba dve trasy, ktoré boli viac menej oddychové, a to v rozsahu 12 a 26 km.

Vsetín - náuční stezka okolím Vsetína - Nad Svagerků - nad Drevojánky - Dušná - Svantovítovy skály - Bystrička - přehrada /oficiálny cieľ/ - a Bystrička, žel.stanica.

Vo Vsetíne sme dostali diplom a medailu za účasť a ako spomienku na túto akciu. Večer sa konala v kultúrnom dome záverečná tanečná zábava.

17.ročníka Mezinárodního týdne na Valašsku sa zúčastnilo 298 turistov, z toho 266 bolo z Čiech, 27 zo Slovenska a 5 boli z Nemecka. Najmladší účastník mal 1 rok a tri mesiace, najstaršieho účastníka nezverejnili.

Bratislava, 1.8.2007, Jozef Karovič

Krajem pětilisté růže

KČT Český Krumlov už dlhé roky pravidelne organizuje turistické podujatia pre širokú turistickú verejnosť pod názvom "Krajem pětilisté růže". Táto akcia sa neuskutočňuje na jednom mieste, ale na rôznych lokalitách. Tohotoročný už 39.ročník sa konal v okolí Prachatíc v termíne 22. - 26.8.2007.

Streda, 22.8.2007
Tento deň v rámci podujatia je tzv. cestovným dňom. Účastníci cestujú na akciu vlakmi, autobusmi či vlastnými autami na miesto konania. Cestovanie vlakmi bolo ovplyvnené rozsiahlou výlukovou činnosťou, ale i mimoriadnymi udalosťami.

V Prachaticiach vo vzdialenosti asi 500 m od žel.st. je budova základnej školy, kde sa uskutočnila prezentácia účastníkov, ubytovanie je v telocvični vo vlastných spacákoch a stravovanie vo forme polpenzie.

Pri prezentácii sme obdržali účastnícku visačku, účastnícky preukaz s mapkou a popisom trás a KPČ, lístočky na občerstvenie v rámci trasy, stravné lístky, vstupenky na zábavu. Stretávame sa so svojími známymi, s niektorými sa vidíme zase po roku a len na tejto akcii. Po ubytovaní sa ideme prejsť a poprezerať si mesto Prachatice.

Štvrtok, 23.8.2007
Po raňajkách sa všetci zhromažďujeme na námestí pred radnicou, kde bolo uskutočnené slávnostné otvorenie. Neskôr odchádzame na etapu nazvanú "Okolo Blanice, na tvrz Drslavice a za selským barokem". Trasa bola nasledovná: Prachatice - Husinecká přehrada - Zábrdský mlýn - Zábrdí - Kratušín - Drslavice - Svihov - Skarez - Vojslavice - Kosmo - Radhostice - Uhrice - Vlachovo Brezí. Návrat bol autobusom. Na prvej kontrole nás čakalo prekvapenie. Po dlhom čase sa ukázal jeden z dlhodobých členov organizačného štábu, ktorý sa pravidelne staral o duševnú pohodu hraním na harmonike a zároveň mal aj na starosti občerstvenie /tekuté/. Bohužiaľ, mal zdravotné problémy, kvôli ktorým sa niekoľko ročníkov neukázal. A aj tento rok sa zúčastnil iba symbolicky. Na druhej kontrole sme mohli navštíviť súkromnú zbierku papierových betlehemov, neskôr v obci Drslavice súkromnú tvrz /hrad/. Videli sme aj mnoho barokových objektov na dedinách. Trasa merala 39 km s prevýšením 980 m, mali sme slnečné počasie 27° C. Okrem tejto trasy boli k dispozícii aj kratšie s dlžkou 15, 26 a 28 km.

Piatok, 24.8.2007
Piatočná etapa mala názov "Půvabnou krajinou do města třešní".

Po raňajkách sa dávame na putovanie po trase: Prachatice - Jelemek - Frantoly - Klanovice - Mičovice - Lhenice - Borovka -Jáma - Záhorí. Tu bol aj oficiálny cieľ pre trasy 25 a 26 km. V Lhenicích bol cieľ 17 km. Nakoľko z cieľov bol odchod do ubytovní autobusmi ČSAD, čo boli pravidelné linky, predpoklad, že sa turisti nedostanú do autobusov, bol veľký, preto väčšina turistov pokračovala ďalej do obce CHROBDY, kde bolo vlakové spojenie. Okolie Lheníc je známe svojimi veľkými čerešňovými a slivkovými sadmi. Najdlhšia trasa bola 30 km s 1200 m prevýšením.

Piatok veľa turistov využilo na návštevu muzeálnych expozícií v Prachaticiach alebo prípadne vystúpilo na mestskú vežu.

Sobota, 25.8.2007
Posledná, sobotná etapa, mala názov "Málo známymi kouty Šumavy na Libín". Ráno všetci účastníci cestujú posilnenou vlakovou súpravou na štart trás. Hlavná trasa bola: Zbytiny - Spálenec- Arnoštov - Krišťanov - Koryto - Libínské sedlo - Libín - Prachatice. Tentokrát boli trasy 17, 22, 24, 31, 33 km.

Mali sme slnečné počasie s krátkou prehánkou a telotou 27° C.

V cieli nám odovzdali diplom o absolvovaní a medailu. Večer sa v sále obce Nebahov uskutočnil záverečný kultúrnospoločenský večierok. V rámci večera boli vyhlásené aj štatistiky účasti:

Najmladší účastník mal 7 rokov, najstarší 92 rokov, najčastejšie krstné meno Jaroslav a Jozef, po 15-krát.

Počet účastníkov: Česko - 247, Nemecko - 31, Slovensko - 3, Holandsko - 1.

Spolu - 282 turistov a traja psi /mená neboli k dispozícii/.

Nedeľa, 26.8.2007
Opúšťame ubytovacie zariadenie a cestujeme domov. Pred tromi rokmi sa dalo z Prachatíc cestovať ráno o 6. hodine a do Bratislavy ste prišli okolo 15. hodiny. Toto ideálne spojenie funguje aj naďalej, ale iba v pracovné dni a sobotu, nie v nedeľu... Takže nám nezostávalo nič iné ako ísť takým spojením, aké bolo k dispozícii, a to o 10,41 h z Prachatíc, dvakrát prestupovať a v Bratislave sme boli o 19,45 h.

Jubilejný 40. ročník sa koná v roku 2008 v okolí Českého Krumlova.

Bratislava, 4.9.2007, Jozef Karovič

Rasťo Piško: Stručné dejiny kvasenej kapusty
Poviedka

Kvasená kapusta sa do strednej Európy dostala v 13. storočí, počas vpádu mongolských Tatárov.

"Ľúty barbar ťal mečom a sediac na svojom tátošovi, druhou rukou naberal z koženého mecha odporne páchnuce, žlté strapce a pchal si ich do úst..." Citát z ostrihomskej kroniky nepochybne opisuje prvú, historicky doloženú konzumáciu kvasenej kapusty na území Karpatskej kotliny.

Receptu na kvasenú kapustu sa zmocnilo sedmohradské knieža Gejza I., čo bolo zdrojom napätia v tomto regióne dlhých stopäťdesiat rokov.

Prvá bitka o "tatárske dedičstvo" sa odohrala pri Fióku a uhorský kráľ Béla IV. v nej bol na hlavu porazený. Recept sa dostal do rúk bavorského mnícha Reinholdta, ktorý ho poslal šifrovaciemu oddeleniu do Mníchova. Bavori práve vtedy finišovali na vývoji piva, a tak recept skončil v archívoch tajnej služby...

Ďalšia bitka o kvasenú kapustu sa odohrala pri obci Koložvár. Béla IV. mal tentoraz šťastie. Jeho jazdcom sa podarilo ukoristiť vzorky jedla, ktoré sa neskôr preslávilo ako koložvárska kapusta.

V tom čase však uhorská spoločnosť stála na osudovej dejinnej križovatke.

V krajine prekvitalo pestovanie tradičných žltých melónov, pričom časť národne orientovanej šľachty vyzývala k prechodu na feferónky. Tento zásadný ideový spor traumatizoval uhorskú spoločnosť takmer pol tisícročia a naplno sa prejavil v revolučnom roku 1848. Celý problém pomenoval osvietenecký agronóm Zoltán Mészáros, ktorý na Viedenskom kongrese v roku 1862 povedal:

- Niet viac rozdielu medzi Maďarom a Rakúšanom, medzi melónom a feferónkou! Smutné však je, že sme pri našom spore zabudli na kvasenú kapustu!

Táto zrozumiteľná výčitka do vlastných radov Maďarov opäť rozdelila. Časť prozápadne orientovaných historikov tvrdila, že kvasená kapusta je podvrh. Národne uvedomelí romantickí básnici vytiahli teóriu, podľa ktorej zatúžil bájny vták turul napiť sa po prehýrenej noci šťavy z kvasenej kapusty a priviedol Maďarov do strednej Európy. Tretie, najrealistickejšie krídlo inteligencie, sa prikláňalo k názoru historika Jeného Kalvadosyiho. Podľa jeho verzie, kvasenú kapustu priniesol do Európy vodca Hunov Attila, ktorý sa pod menom Bič boží preslávil ako výrobca sado-masochistických pomôcok.

V tom čase sa na európskom trhu objavila prvá nemecká kvasená kapusta.

Od uhorského originálu sa líšila väčšou tvrdosťou a účelne prepracovaným rezom vlákna. Išlo o premyslený propagandistický ťah kancelára von Bismarcka, ktorý využil kvasenú kapustu ako jeden z argumentov na zjednotenie Nemecka.

Nasledoval dlhý spor medzi oboma štátmi, ktorý vyvrcholil bruselskou arbitrážou, na ktorej medzinárodný súd rozhodol remízou. Originálny recept na kvasenú kapustu bol vydražený na parížskej aukcii cenných papierov a stal sa majetkom súkromného zberateľa...

Táto udalosť vrátila Uhorsko o storočie späť.

- Sme najopustenejší národ v Európe! - napísal polyhistor Imre Vitálos vo svojej slávnej eseji Šabľa a segedínsky guláš.

Hospodársky vývoj v monarchii sa zastavil, čo urýchlilo jej rozpad. Veľká stredoeurópska ríša strácala zmysel existencie a jednotlivé národy sa rozhodli hľadať recept na kvasenú kapustu samostatne. Nasledoval rad regionálnych sporov, nedorozumení a konfliktov.

Na krakovskej vedeckej konferencii v roku 1898 sa pokúsil český obrodenecký gastrofil František Josef Cmunda vyzdvihnúť dominantnú úlohu bobkového listu pri kvasnom procese. Bol vypískaný skupinou pruských nacionalistov, ktorí presadzovali celé čierne korenie.

O dva roky neskôr nepochodil hornouhorský samouk Matej Hrúzik-Poništ so svojou prevratnou teóriou dvojitých dávok rasce, ktorú predniesol na Medzinárodnom týždni kvasenej kapusty v Manheime.

V roku 1901 predviedol v Miláne taliansky barón di Frappanti prvý kameninový súdok na kvasenú kapustu, čo v odborných kruhoch vyvolalo škandál.

Poslednú iskru nádeje na zjednotenie Rakúsko-Uhorska sa pokúsil vykresať arcivojvoda František Ferdinand d'Este. Počas inšpekčnej cesty po monarchii naplno využil veľký talent diplomata a štátnika. Severným národom svojej ríše vnukol myšlienku kyslých jabĺk, zatiaľ čo na juhu rozvinul novátorskú teóriu hroznových listov. Osudnú chybu urobil v Sarajeve, kde si oba princípy poplietol...

prevzaté so SME, 14.9.2006
pre MKD pripravil Pavol Šoula

KALENDÁR

november 2007:

3.11.2007 OREŠANSKÝ BOTOCROSS 21.ročník
(sobota) Peter Minárik a kamaráti, Trnava

Trasa: 4 vrcholy v Malých Karpatoch, ktorých názvy sa dozviete na štarte. Za každý vrchol sa ráta 10 km. Podujatie je určené milovníkom prírody, ktorí sa túlajú po Malých Karpatoch v každom ročnom období. Podrobnejšie informácie možno nájsť na začiatku tejto stránky.
Štart: Doľany, aut. zast., 6.45 - 8.15 h
Cieľ: Horné Orešany, reštaurácia, do 17.30 h
Vedúci: Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel.: 0911-550 921

10.11.2007 NOVEMBROVÝ VÝŠĽAP 8.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava

Trasa: 35 km/1300 m
Pekná cesta - Biely Kríž - Košarisko - Marianka - Pekná cesta (MxČ) - Kamzík - areál TJ Tesla Bratislava
Štart: Bratislava-Krasňany, Pekná cesta, 8.00 - 9.00 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava
Vedúci: RNDr. Milan Kubiš, Repašského 4, Bratislava, tel.: 02-6428 8825
Ing.Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava

17.11.2007 BLATOVÝ POCHOD 29. ročník
(sobota) KST TJ Bezovec Piešťany

Trasa: Piešťany - Havran - Plešiny - Ovčia skala - Jašter
Štart: Piešťany, klub TJ Bezovec, Sládkovičova ul., 7.00 - 9.00 h
Cieľ: reštaurácia Jašter - Hlohovec, do 17.00 h
Vedúci: Ladislav Komandel, M. Bellu 15, 921 01 Piešťany, tel.: 0908-437 159

24.11.2007 CHODNÍKOM VIKTORA BENIAKA NA BRANČ 9. ročník
(sobota) KST Senica

Trasa: 15 km, Senica - Kunov - Branč
Štart: Senica, Gastrocentrum, 8.00 h
Cieľ: hrad Branč o 13.00 h
Vedúci: JUDr. Jozef Kuliaček, Robotnícka 68/57, 905 01 Senica,
tel. d.: 034-657 4895, 0902-264 535

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.