MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

"Z" Mikulčin vrch – Lopenícke sedlo – "Z" Veľký Lopeník (911 m) – "M" Nová Bošáca

V novembri tohto roku si pripomíname 80.výročie objavenia jaskyne Driny v Malých Karpatoch. Jaskyňa sa nachádza západne od obce Smolenice, miestnej časti Smolenická Nová Ves /pôvodný názov Neštych/ na juhozápadnom skalnatom úbočí vrchu Cejtach -483 m n.m. Jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie prírodné pamiatky a hlavné turistické atrakcie v CHKO Malé Karpaty a od roku 1968 je vyhlásená za chránený prírodný výtvor.

Jaskynné priestory v jaskyni Driny na rozdiel od iných jaskýň na Slovensku neboli vytvorené pôsobením podzemného vodného toku, ale pôsobením atmosférických zrážok presakujúcich z povrchu úbočia Cejtachu do skalných puklín vytvorených tektonickými poruchami. Preto jaskyňa Driny pozostáva z úzkych puklinových chodieb a neveľkých sieňových priestorov. Napriek týmto skutočnostiam je však kvapľová výzdoba v jaskyni veľmi zaujímavá. Azda najznámejším kvapľovým útvarom jaskyne je visiaci záclonovitý stalaktit s názvom Slonie ucho, no nemenej zaujímavé sú i ďalšie kvapľové útvary, napr. Orgán, Trpaslík, Kukuričný klas, Babylonská veža, Ošklbaná hus, Tortová sieň, Palmový peň, kvapľové vodopády a iné. Vyskytujú sa tu i sintrové jazierka, ktoré sú doplňované presakujúcou zrážkovou vodou.

O objavení jaskyne existujú viaceré nejednotné informácie. Za objaviteľov sú považovaní obyvatelia vtedajšieho Neštycha – Ján Banič a Imrich Vajsábel na jednej strane a Ján Prudík – vtedajší četnícky strážmajster – okrskár v obci Smolenice na strane druhej. Taktiež je spochybňovaný rok objavenia jaskyne – 1929, 1930 alebo až v roku 1932. Uvedená skutočnosť, resp. rozpory, sú uvádzané v niektorých turistických príručkách alebo časopisoch až po rok 2000, dovtedy platilo jediné – rok objavenia 1929, objavitelia Ján Banič a Imrich Vajsábel.

Vzhľadom k tomu, že od r.1954 som každoročne trávieval školské prázdniny v blízkosti jaskyne Driny, v rekreačnom stredisku Jahodník, poznal som všetkých správcov jaskyne až do súčasného obdobia a naviac v roku 1969 som sa oženil s prvou vnučkou Jána Baniča, tak dopodrobna poznám i všetky udalosti okolo objavenia jaskyne, ktoré mi osobne vyrozprával Ján Banič v r.1968 – 1969, a preto som sa rozhodol, že k 80.výročiu objavenia jaskyne napíšem tento príspevok.

Ján Banič sa narodil v roku 1898 v obci Neštych a živil sa poľnohospodárskou výrobou a chovom hydiny, tak ako väčšina vtedajších obyvateľov obce. V roku 1929 sa v okolí obce premnožili líšky a obyvateľom napádali hydinu. Ján Banič bol členom obecného poľovníckeho združenia a s priateľom Imrichom Vajsáblom /nar. 1894/ sa rozhodli, že líšky túlajúce sa v okolí ich príbytkov postrieľajú. Líšky však pred nimi utekali a viackrát sa im stalo, že sa im schovali do skalného závrtu na návrší zvanom Drinkový vrch na juhozápadnom úbočí vrchu Cejtach. /Drinkový vrch alebo Driny má názov podľa drienkových kríkov, ktoré na ňom rastú a v miestnom nárečí ich volajú drinky./ Skalný závrt, vzdialený od obecných záhrad a vinohradov cca 500 metrov, bol známy obyvateľom obce už dávnejšie, avšak bol zahádzaný kameňmi, skalami a konármi popadaných stromov. Ján Banič a Imrich Vajsábel sa rozhodli, že závrt vyčistia a vykutrú líščí brloh. Bolo leto a preto svoje rozhodnutie neuskutočnili ihneď, pretože v letnom období mali na poliach množstvo práce. Na jeseň, po zbere úrody, si z majetku grófa Jozefa Pálffyho požičali tzv. "rumpál" - drevený valec na stojane s navíjajúcim sa lanom a ručnými kľukami na koncoch valca, ktorým sa zdvíhali bremená. Pomocou tohto rumpálu a za pomoci ďalších dvoch osôb - otca Jána Baniča, Štefana /ktorý si dal v roku 1914 v USA patentovať vynález padáka/ a brata Imricha Vajsábela – Alojza postupne, v priebehu niekoľkých týždňov vyčistili závrtový otvor.

Na konci novembra 1929 Ján Banič a Imrich Vajsábel zostúpili na dno otvoru, ktoré bolo v hĺbke 36 metrov. Vedeli, že zostúpili na dno kvapľovej jaskyne, pretože už v bočných závrtoch vyčisteného "komína" sa ukazovala kvapľová výzdoba. Pretože dno komína pokračovalo úzkymi skalnými štrbinami do bočných smerov, rozhodli sa "kutrať" ďalej. Štefan Banič, ktorý bol v tom čase strelmajstrom v obecnom kameňolome, zohnal potrebné prostriedky na odstrel skál, potom spolu, Ján i Imrich, vykonali v útrobách novoobjavenej jaskyne dva odstrely – objavili sieň, ktorú nazvali "Sieň jaskynných prieskumníkov" /neskôr, keď sa do prieskumných prác v roku 1931 zapojil aj Ján Prudík, ju premenovali na "Chodbu spolupracovníkov"/. V tejto chodbe je napr. Tortová sieň s jazierkom, Slonie ucho, Vodopády a iné.

Všetky prieskumné práce v jaskyni robili Baničovci a Vajsáblovci zadarmo, ale s veľkým nadšením. Boli to jednoduchí ľudia, ale veľkí milovníci prírody. Pracovali v ťažkých podmienkach, nemali takmer žiadnu jaskyniarsku výstroj, plazili sa v blate a chlade v úzkych chodbách, riskovali. Za všetku túto "lopotu" boli odmenení tým, že četnícky strážmajster Ján Prudík – vtedajší okrskár obce Smolenice /bol do obce ako väčšina vtedajších strážmajstrov na Slovensku dosadený z Čiech/ sa im vyhrážal, že ich dá pozatvárať za to, že vykonávajú nepovolenú činnosť /nemali žiadne tzv. "kutacie povolenie", ktoré bolo vtedy k tejto činnosti potrebné. Chcel ich tiež obviniť z pytliactva a iných nezákonných činností, na dodržiavanie ktorých mal on sám ako okrskár dozerať.

Po týchto udalostiach Baničovci a Vajsáblovci činnosť v jaskyni prerušili. Okrskár Prudík chcel v bádaní jaskyne pokračovať, avšak bez objaviteľov J.Baniča a I.Vajsábla. Ale s Prudíkom nechcel z obce nikto spolupracovať. Prudík sa preto v roku 1931 rozhodol založiť "Komitét pre výskum jaskyne v Smoleniciach", vybavil kutacie povolenie a prehovoril resp. presvedčil Jána Baniča na spoluprácu. Bratov Vajsáblovcov z prác na sprístupňovaní jaskyne ale razantne vylúčil. Prudík mal i tú drzosť, že založil tzv. "Kroniku odkrytia jaskyne Driny", kde sa ako objaviteľ uvádza on sám a vraj objavil jaskyňu v roku 1930.

Práca v jaskyni i po založení "Komitétu" z nedostatku finančných prostriedkov stagnovala. Zásluha Jána Prudíka spočíva iba v tom, že po neúspešnom roku 1931 sa v druhej polovici roku 1932 s problémom odkrývania jaskyne obrátil na okresného náčelníka policajného zboru v Trnave – Jána Beňovského a ten im vybavil u okresného zastupiteľstva subvenciu 10 000 korún. Práce sa potom v novembri 1932 znovu rozbehli. Robotníci vedení Jánom Baničom prenikali do ďalších častí jaskyne, začiatkom roku 1933 sa komitét premenoval na "Družstvo pre výskum Smolenických jaskýň", na čele ktorého už bol Ján Beňovský. V družstve prijali rozhodnutie prestrieľať bočný vchod do jaskyne, pretože vchádzanie do jaskyne 36 metrov vysokým závrtovým komínom, aj keď po zabetónovaných oceľových rebríkoch, by bolo pre verejnosť namáhavé a hlavne nebezpečné. Bočný vchod bol prestrieľaný v skalnej pukline v nadmorskej výške 399 m a je dlhý až po dno závrtového komína – 15 metrov.

Dnes táto časť jaskyne sa volá "Križovatka", pretože z nej vychádzajú všetky chodby do ďalších priestorov jaskyne. Súčasne prebiehal ďalší výskum jaskyne a bola objavená chodba, ktorú nazvali "Beňovského chodba". V chodbe sú stalaktity, napr. naklonená Pizanská veža, Kukuričný klas, reďkovky, cibuľky, jazierko s kvapľovým vodopádom a iné.

Ján Beňovský má veľkú zásluhu i na tom, že pri ceste do jaskyne v Škarbákovej doline vzniklo rekreačné stredisko s reštauráciou, nocľahárňou a kúpaliskom, neskôr premenované na Jahodník – podľa vŕšku nachádzajúceho sa v strede doliny.

Jaskyňu pre verejnosť otvorili v júni 1935. Dĺžka sprístupnených chodieb po jej otvorení bola 175 metrov, s provizórnym elektrickým osvetlením – riadne elektrické osvetlenie bolo inštalované až v roku 1943.

Prieskumné práce v jaskyni však po jej sprístupnení neustali. V roku 1950 slovenskí jaskyniari Ján Majko, Anton Droppa a Leonard Blaha objavili ďalšie priestory, ktoré nazvali Sieň slovenskej speleologickej spoločnosti, Hlinenú chodbu, a Chodbu nádeje, ktoré sprístupnili pre verejnosť v roku 1959, čím sa dĺžka prehliadkových priestorov predĺžila na 410 metrov. Najnovším objaveným priestorom v jaskyni je cca 30 metrov dlhá chodba nazvaná "Sládkova chodba", ktorá bola objavená v roku 1993. Do tejto chodby je však možné iba nazrieť, lebo prípadným vybudovaním chodníka by sa znehodnotila kvapľová výzdoba.

Vrátim sa však k Jánovi Baničovi – ako obaviteľ a organizátor prác pri sprístupňovaní jaskyne sa stal i jej prvým správcom a sprievodcom. Pracoval v nej spoločne s Rudolfom Čížikom až do roku 1949. Od roku 1949 sa stal správcom jaskyne Štefan Cvecho /ktorého autori brožúrky "Sprievodca náučným chodníkom Smolenický kras" prekrstili na Cvacho/ a bol správcom do roku 1959. V rokoch 1959 až 1961 pracoval ako správca jaskyne František Čeliga a nie Štefan Čeliga, ako uvádza už spomínaný "sprievodca".

Po ňom prevzal jaskyňu v roku 1961 Miloš Ján Fiačan, bývalý notár z Bratislavy, ktorý objavil v bočnom výklenku závrtového komína kostru jaskynného medveďa v sintre.

V rokoch 1966 až 1968 bol správcom jaskyne Oskár Jančár a v roku 1968 prevzal správcovstvo v jaskyni František Bernadič, ktorý sa zaslúžil hlavne o rekonštrukciu elektroinštalácie v jaskyni za účelom jej intenzívnejšieho osvetlenia, vybetónovanie doposiaľ štrkom vysypaných chodníkov v jaskyni, vybudovanie Speloebaru, úpravu prístupovej cesty k jaskyni, vybudovanie nákladového výťahu a zokruhovanie chodieb v jaskyni novými prerážkami. V roku 1973 sa stal správcom jaskyne Alojz Sládek a po jeho odchode do dôchodku je správcom od roku 1989 až doteraz Peter Zvonár.

Jaskyňa je v súčasnom období v mesiacoch november až marec zatvorená. Otvorená je každoročne od 1. apríla do 31. októbra šesť dní v týždni - okrem pondelka.

Príspevok do tohto čísla MKD som napísal z toho dôvodu, že 80. výročie objavenia jaskyne pripadá práve na koniec novembra 2009. V júni 2010 však bude mať jaskyňa ďalšie výročie – 75 rokov od jej otvorenia pre turistickú verejnosť, a preto v mene rodín jej objaviteľov pozývam všetkých záujemcov v roku 2010 na jej prehliadku.

Zároveň chcem odporučiť všetkým turistom, ktorí navštívia jaskyňu Driny aj výstup na skalnaté návršie Driny – 434 m n.m. Na návršie sa vystupuje chodníkom označeným zelenou turistickou značkou z terasy pred vchodom do jaskyne. Dĺžka výstupu je cca 100 m a prevýšenie 35 m.

Z návršia je jeden z najkrajších výhľadov na hrebeň Malých Karpát. Výhľad je polkruhový a keď sa pozrieme na sever, ktorý máme po pravej ruke, zazrieme ako prvý vrch Čelo Veterlína 716 m n.m., pokračujeme pohľadom smerom na západ /proti smeru pohybu hodinových ručičiek/ cez hrebeň Veterlína na hlavný vrchol Veterlína 723,5 m, ďalej vidíme Čiernu skalu 662 m, vedľa nej ďalej dvojvrchol Starý plášť 644 m, za ním takmer v zákryte Klokoč 661 m, v zákryte za Klokočom je Vápenná 752 m, potom najvzdialenejší samostatne stojaci vrchol Vysoká 754,3 m a ak pozeráme ďalej čelom k Vysokej, tak po jej ľavej strane z nášho pohľadu sa vypína dvojvrchol Geldeku 694,4 a 694,7 m, ďalej doľava hrebeň Orešanských vŕškov /Sklený vrch, Klokočina, Bolehlav, Rybnikárka/. Nad hrebeňom Orešanských vŕškov vzadu za dobrej viditeľnosti vyčnieva Veľká Homola 709,2 m. V dolinách medzi týmito hrebeňmi vidíme zvlnený terén Malých Karpát, údolie Parná a Bohatá, rekreačné stredisko Jahodník a časť obce Lošonec. Prajem všetkým pekný zážitok.

Kolárovo je malým poľným mestom, ležiacim na sútoku Váhu a Malého Dunaja, v lone Podunajskej nížiny, na juhu Slovenska. Nachádza sa asi 20 km od štátnych hraníc z Maďarskom a územne patrí pod Nitriansky samosprávny kraj.

V dávnej minulosti bola táto oblasť väčšinou močaristá a často zaplavovaná. Aj pôvodný názov mesta sa odvíja od tejto skutočnosti: slovo gutta znamená v latinčine vodu, kvapku vody.

Historické prieskumy potvrdzujú, že na území Kolárova sa aj v dobe dávnej minulosti, v dobe železnej, nachádzali usadlosti. Staré písomnosti svedčia o tom, že poloha osady sa často menila a s ňou aj jej pomenovanie. Na písomnom doklade z roku 1268 sa spomína ako Malá Gúta, resp. Stará Gúta a nachádzala sa na ľavom brehu Váhu. V 14.storočí vznikla ďalšia usadlosť, ktorá sa eviduje ako Veľká Gúta. Po bitke pri Moháči sa obyvatelia oboch osád presťahovali na pravý breh Malého Dunaja na miesto, kde sa nachádza dnešné Kolárovo, aby sa ako tak ochránili pred tureckými nájazdmi.

V roku 1576 obec vyplienil ostrihomský beg. V tom čase bola už Veľká Gúta zničená, podobne ako aj starý kostol, hoci túto obec sčasti chránili šiance, ktoré boli súčasťou pevnostného systému Kolárova.

Tradícia stavieb zemných valov z roku 1349 sa viaže k menu kráľovnej Márie I. Táto domnienka je však spochybniteľná, keďže konkrétny písomný dôkaz o tom neexistuje.

Žabí hrad /ako sa volal/ bol postavený zrejme o 40 rokov neskôr, ak je pravdou, že ho dala postaviť skutočne Mária I. Zemné hrady pozostávali z hradieb. Tie podopierali len rovnobežné drevené stĺporadia, medzi ktoré vrstvovite vbíjali zeminu. Takýto je aj kolárovský štvoruhlý zemný hrad, ktorého steny mali dĺžku 98 metrov. Vonkajšie okraje stien navýšili tyčami, aby poskytli lepšiu ochranu pre vojakov. Zeminu potrebnú na stavbu hradieb získavali z jarkov širokých 40 až 80 metrov, ktoré v prípade potreby naplnili vodou. Hradby sa tým stali vyššie v porovnaní s hĺbkou jarkov. Vchod do hradu počas neskorších úprav a prestavieb prerobili v štýle talianskych bášt.

Začiatkom tureckých nájazdov v roku 1527 bol kapitánom hradu Martonosi Pesthényi Gergely. Hrad Turci po dvoch nájazdoch obsadili, avšak neskôr sa opäť dostal do rúk cisárskych vojsk.

V rokoch 1662 – 1664 hrad zmodernizovali. Vnútorné steny vyložili kameňom a slúžili na ubytovanie vojakov, uskladnenie zbraní a pušného prachu. V tom čase sa tam zdržovalo 130 žoldnierov.

V roku 1708 kurucký generál János Bottyán obsadil hrad a zajal žoldnierov. Po veľkých bojoch Kuruci hrad zničili so slovami: "Nech je odteraz toto miesto žabím hradom!"

Verili, že cisárske vojská ho nebudú viac považovať za pevnosť. Delá a ostatnú vojenskú muníciu vzali do Nových Zámkov. Aj keď neskôr Rakúšania pevnosť opravili, posmešná prezývka Žabí hrad mu ostala.

Po roku 1708 celé okolie Váhu sa dostalo do rúk cisárskych vojakov. Poľný maršál Siegbert Heister v auguste 1708 dal hrad opraviť a na krátky čas ho dal strážiť Dánom. O sto rokov neskoršie posilnili aj Gútsky hrad. V čase Napoleona strážil prístav na sútoku Malého Dunaja a Váhu. V revolučných rokoch 1848 pevnosť už nezohrávala takú dôležitú úlohu ako kedysi. Slúžila už len ako oddychové miesto pre generála Gorgeyho po prehratých bitkách.

Žabí hrad je dnes už len turistickou atrakciou a ktovie koľko tajomstiev v sebe stráži. Možno ich niekedy v budúcnosti odhalíme.

V listine kráľa Ladislava IV. Z roku 1551 sa Villa Gutta už spomína ako mestečko.

Pomenovanie "Kolárovo" dostalo mesto v roku 1948 a štatút mesta získalo znovu späť až v roku 1967 ako jedno z posledných miest v bývalom Československu.

Samospráva mesta Kolárovo, vydané v roku 2007
pre MKD pripravil Peter Minárik

Tam, kam sa nedostali futbaloví fanúškovia bratislavského Slovana, tam sa dostali bratislavskí, trnavskí a ostatní malokarpatskí turisti. Je síce pravdou, že po bezproblémovom príchode do Dunajskej Stredy pri prezentácii na diaľkový pochod Žitnoostrovská 35-ka sme sa stretli s tvrdým, veľmi tvrdým privítaním organizátorov pochodu na čele so Zdenkom K. Turisti sú však tolerantní a húževnatí ľudia, ktorí toho znesú veľa. A tak zniesli i tvrdosť organizátorov v podobe kalíška tvrdého neviem koľko percentného alkoholu. Po tomto rituáli a registrácii už to bol normálny diaľkový pochod. Predsa však to bol iný pochod ako ostatné malokarpatské pochody. Malokarpatské lesy boli vystriedané menej kopcovitou rovinou s celkovým prevýšením asi 2 metre. Všetci tí turisti, ktorí už roky chodíme na tento pochod, konštatujeme, že takáto zmena raz, dvakrát za rok nezaškodí, práve naopak, že je to vítaná zmena. Aj rovina má svoje čaro, najmä keď ide trasa popri pekných zákutiach Malého Dunaja (keď sa jedná o malý Dunaj, správnou slovenčinou by sa logicky malo asi písať dunaj s malým d a veľký Dunaj s veľkým D. Čo na to jazykovedci?), vodného mlyna v Klátove, ale i príjemných krčmičiek, v ktorých sme sa nechali kontrolovať. Ak k tomu pridáme pekné slnečné počasie a fakt, že tých kilometrov a s tým súvisiaci i menší počet vypitých pív nebolo tak veľa, tak do cieľa sme prichádzali pomerne svieži, snáď iba trochu obťažkaní nazbieranými orechami. V cieli už boli na nás organizátori menej ostrí a ponúkali nás menej ostrým alkoholickým nápojom a najmä perfektným gulášom. Guláš nám tak chutil, že "hlavný kuchár" TJ Tesla sa odvážil od organizátorov vypýtať recept. Recept sme dostali aj s licenciou a povolením variť podľa tohto receptu aj na našich podujatiach. Čo si ešte turista môže na víkend želať. Bol to pekný, slnečný turistický víkend. Organizátori dlhé roky organizujú tento pochod pre dve kategórie turistov, kratšie trasy pre školákov a dlhšie pre diaľkárov. V minulosti kategória školáci bola veľmi silne obsadená. To sme na pochode stretali alebo predbiehali húfy žiakov aj s ich učiteľmi. Tohto roku ich bolo o niečo menej. Nevieme či sa nechcelo šliapať žiakom (veď pri počítači sa dá pohodlne sedieť) alebo ich učiteľom (treba im zvýšiť platy). Zato v kategórii diaľkáči to bol celkom slušný počet a čoby aj nie, keď iba z Tesly ich bolo deväť.

PS
Pohoda vládla aj na kontrolách, organizátori ukázali ako bezproblémovo sa dajú zorganizovať i kontroly, narozdiel od spackanej prvej kontroly na tohoročnej Trnavskej stovke (kde ináč všetko bolo perfektné). Je pravdou, že na kontrolách v Dunajskej Strede nemali komplikácie s otáčaním kontrolného lístka o 180 stupňov okolo vodorovnej osi, ba dokonca ani okolo zvislej osi, ako to popisuje v MKD v "Reportáži z pod kontroly" riaditeľ prvej kontroly na Bielom kríži pri T-100. Je pravdou, že v Dunajskej Strede nemali ani problém s počasím, ako sa v reportáži dozvedáme, že zrána bola hmla, potom síce slnečno, ale veterno. Na kontrolách sa nemuselo čakať dlhé minúty a nestáli tam dlhé fronty, možno aj 25 metrové, lebo je pravdou, že počty účastníkov na T-100 a Žitnoostrovskej 35-ke sa nedajú zrovnávať. Ale treba dodať, že tie fronty a dlhé čakanie na kontrolnú pečiatku nemuselo byť ani na T-100. Stačilo, aby na kontrole bol pragmatik a nie zaneprázdnený kontrolór, ktorý keby videl aká je situácia, tak by sa doslova vysral na zbytočnú byrokraciu a iba dával pečiatku na kontrolný lístok. Ako inštruktáž by som doporučoval ukážku z filmu, kde Vlasta Burian na pošte bleskove pečiatkuje listy. Tie údaje, ktoré sa tak ťažkopádne získavali otáčaním tlačiva o 180 stupňov, vzhľadom na skutočnosť, že to bola prvá kontrola na tak dlhej trase, neposlúžili ani organizátorom, ani turistom. Skrátka boli nanič.

V sobotu 12.9.2009 sa uskutočnil výstup na Záruby v rámci Európskych dní turistiky. Postupne vystúpilo na vrchol 18 turistov. Bohužiaľ akcia kolidovala s výstupom na Homoľu. Počasie bolo nádherné - už neboli také horúčavy, viditeľnosť však nebola ktovieaká, ledva bolo vidno Bradlo. Všetci účastníci dostali diplom, najväčšiu radosť mali deti: "Ujo, ja už mám doma jeden diplom z minulého roku a teraz budem mať druhý do zbierky. A prídem aj na budúci rok.". Ale aj jeden dospelák mal veľkú radosť: "Jéééj!!! Ja dostanem diplom!!! Ešte som v živote nedostal diplom – toto je môj prvý!!!"

Aby sme na budúci rok nekolidovali s centrálnym výstupom KST v rámci Európskych dní turistiky (11.9.2010 na Vihorlate), bude náš výstup na Záruby o týždeň neskôr – 18.9.2010.

V augustovom cisle MKD som si precital prispevok Jozefa Karovica: Trnavska stovka pohladom kontroly na Bielom krizi.

Kedze Jozef ma vo svojom clanku spomenul ako znameho bratislavskeho dialkoplaza (aj ked dnes by bolo lepsie napisat ako exdialkoplaza) a dotkol sa aj paralelneho podujatia: Horolezeckeho maratonu, davam par informacii o podujati, ktore sa konalo tiez 6.6.2009:

Horolezci zo Slavie STU Bratislava a Cross country klubu Rača (s podporou sponzora Walter sport) uz par rokov organizuju podujatie, ktore v propoziciach opisuju takto:

Malokarpatský cross-maratón je od roku 1990 venovaný pamiatke nášho priateľa Jula Lamačku, ktorý zahynul v roku 1989 v lavíne, v horách Ťan-šanu.

Aj 6.6.2009 sa bezalo toto podujatie a jeho ucastnici sa zhruba od Bieleho kriza po sedlo Modranskej Baby stretavali s ucastnikmi Trnavskej stovky. Trnavsku stovku spomenul v cielovom vyhodnoteni aj jeden z hlavnych organizatorov maratonu, Vlado Launer, ako partnerske podujatie. Je to tym, ze obidve podujatia organizuju ludia rovnakej krvnej skupiny, ktori sa radi stretavaju pri aktivitach v prirode.

Pri zrode T100 boli trnavski horolezci, maraton Kamzik - Zochova chata sa organizuje tiez vdaka horolezcom (ale nielen im: dnesnym vyznamnym spoluorganizatorom i sponzorom je Peter Dolak so svojim Cross country clubom Raca). Horolezecky maraton (alebo v aktualnom zneni Malokarpatsky cross-maraton) stale patri do zdruzenia podujati KHD (Krajske horolezecke dni). Pamatnici si mozno spomenu, ze kedysi sa organizovali KHD pod Vapennou (v udoli Solosnickeho potoka) a horolezecky maraton sa behaval z Bratislavy az pod Vapennu.

Tolko pre pripomenutie menej znamych faktov, resp. paralel majucich korene v davnejsej historii.

Viacerí účastníci Trnavskej stovky, ktorí neprišli do cieľa, sa cítili sklamaní a ukrivdení, keď na stránkach MKD sa neobjavil celkový zoznam účastníkov tejto akcie. Hoci som im vysvetľoval, že je to dosť materiálu, nebrali to do úvahy. Tak teda tu sú. Zoznam je podľa abecedy, ale nie je uvedené koľko ktorý turista prešiel:

1.	Alexovič Martin	1976	Bratislava
2.	Ancin Michal	1978	Trenč.Teplice
3.	Antal Andrej	1986	Žilina
4.	Babjaková Zuzana	1986	Košice
5.	Bachar Marek	1978	Šaľa
6.	Bakoš Ján	1984	Bratislava
7.	Barilla Marek	1985	Poprad
8.	Bartošová Petra	1985	Bratislava
9.	Bednáriková Andrea	1975	Bratislava
10.	Bednáriková Iveta	1982	Poprad
12.	Behúl Jozef	1963	Trnava
13.	Belan Tomáš	1985	Špačince
14.	Belašič Martin	1982	Bratislava
15.	Benedikovičová Zuzana	1987	Trnava
16.	Bernát Dušan	1977	Bratislava
17.	Bohunický Marek	1977	Bratislava
18.	Brestovanský Maroš	1965	Trnava
19.	Brestovanský Ondrej	1975	Trnava
20.	Brestovanský Peter	1975	Bratislava
21.	Brežná Barbara	1976	Bratislava
22.	Bruňanská Andrea	1982	Vinné
23.	Bugáň Martin	1983	Bratislava
24.	Čechová Lucia	1979	Bratislava
25.	Čechovič Tomáš	1990	Bratislava
26.	Čermák Peter	1987	Pezinok
27.	Čermák Roman	1989	Pezinok
28.	Čomaj Andrej	1975	Trnava
29.	Dajča Andrej	1989	Štrba
30.	Dalmadyová Valéria	1981	Bory
31.	Deák Branislav	1980	Trnava
32.	Dobrovodský Tomáš	1978	Smolenice
33.	Dohnál Miroslav	1972	Trnava
34.	Dovičič František	1954	Trnava-Modranka
35.	Dovičičová	1956	Trnava-Modranka
36.	Drgoňa Braňo	1979	Bratislava
37.	Drengubiak Peter	19..	Vrútky
38.	Drozd Peter	1979	Rohožník
39.	Dubničková Alexandra	1984	Pezinok
40.	Ďurčenka Peter	1978	Pezinok
41.	Ďurovková Danica	1981	Trnava
42.	Dvorská Alexandra	1975	Bratislava
43.	Farkašová Katarína	1981	Trnava
44.	Franček Vladimír	1981	Poprad
45.	Gašparovič Peter	1975	Smolenice
46.	Gavenda Igor	1976	Trenčín
47.	Gažík Stanislav	1959	Bratislava
48.	Geža Marek	1977	Nové Mesto n/ V
49.	Gregorovič Ján	1985	Bratislava
50.	Grgač Michal	1987	Smolenice
51.	Habaj Michal	1983	Trnava
52.	Hanic Radoslav	1984	Bratislava
53.	Harnúšek Michal	1977	Trnava
54.	Havlíčková Natália	1974	Bratislava
55.	Hečko Matúš	1978	Horné Orešany
56.	Hekel Martin	1985	Bratislava
57.	Hoblíková Erika	19..	Smolenice
58.	Héger Miroslav	19..	Smolenice
59.	Holík Juraj	1971	Bratislava
60.	Holík Matúš	1992	Bratislava
61.	Horvát Oliver	1979	...
62.	Hošna Andrej	1978	Bratislava
63.	Hrčka Ľuboš	1974	Trnava
64.	Hrušková Veronika	1963	Bernolákovo
65.	Hupka Jozef	1980	Bratislava
66.	Chovanec Milan	1963	Dolné Srnie
67.	Ivanyšynová Katarína	19...	Bratislava
68.	Jakubcová Katarína	1980	Bratislava
69.	Jamrich Ľubomír	1975	Bratislava
70.	Jamrich Karol	1979	Bratislava
71.	Jamrich Ján	1966	Trnava
72.	Janík Branislav	1986	...
73.	Janovíček Pavol	1980	Bratislava
74.	Jaroš Filip	1979	Modra
75.	Javorský Vladimír	1947	Rača
76.	Javorská Zuzana	1950	Rača
77.	Jenei Roland	1978	Bratislava
78.	Jenis Michal	1992	Bratislava
79.	Juhás Peter	1977	Šaľa
80.	Kačmáriková Dana	1987	Bratislava
81.	Káder Ladislav	1981	...
82.	Kadlečík Stanislav	1991	Šulekovo
83.	Kanioková Miriam	1989	Žilina
84.	Karásek Jakub	1989	Bratislava
85.	Kardoš Zdeno	1980	Bratislava
86.	Kasala Peter	1982	Bánovce n.Bebr.
87.	Kellner Radoslav	1971	Bratislava
88.	Kilimajer Marek	1979	...
89.	Kiňo Martin	1981	Lozorno
90.	Krištofjak Matej	1993	Bratislava
91.	Klas Michal	1983	Bratislava
92.	Klčo Miroslav	1957	Bratislava
93.	Koišová Zuzana	1985	Kráľová pri Senci
94.	Kohn Michal	1982	...
95.	Konečný Erik	1985	Horná Krupá
96.	Konigbauer Richard	1983	Bratislava
97.	Koník Michal	1990	Madunice
98.	Kopoldová Katarína	1978	Bratislava
99.	Košťany Peter	1972	Bratislava
100.	Košťany Peter	1993	Bratislava
101.	Kováč Ján	1982	Trenčianska Turná
102.	Kováč Ivan	1984	Bratislava
103.	Kováčik Peter	1976	Trnava
104.	Kozáčková Daniela	1983	...
105.	Krčmárová Jana	1982	...
106.	Krčmár Pavol	1973	Bratislava
107.	Krčula Radovan	...	...
108.	Krchňavý Pavol	1978	Smolenice
109.	Krno Andrej	1978	Bratislava
110.	Kružlík Martin	1979	Nitra
111.	Kubec Tomáš	1984	Havířov–Šumbark
112.	Kubala Peter	1981	Bratislava
113.	Kubán Rastislav	1968	Bratislava
114.	Kubáni Andrej	1987	Veľký Krtíš
115.	Kubániová Zuzana	1984	Veľký Krtíš
116.	Kubetka Juraj	1959	Trnava
117.	Kubinec Matej	1982	Bratislava
118.	Kucháriková Katrína	1973	Pezinok
119.	Kurciniak Martin	1983	Pusté Úľany
120.	Kurek Matúš	1990	Limbach
121.	Kusalová Elena	1978	Trenč. Teplice
122.	Kvasnička Milan	1969	Trnava
123.	Lalinský Branislav	1977	Modra
124.	Lapín Juraj	1979	Bratislava
125.	Lazarov Nikolaj	1982	Bratislava
126.	Lazco Ivan	1986	Žilina
127.	Lehocký Tomáš	1984	Bratislava
128.	Loukota Martin	1976	Bratislava
129.	Lukáč Tomáš	1988	Dlhé nad Cirochou
130.	Lutzbauer Rado	1973	Trnava
131.	Lužák Peter	1983	Trnava
132.	Magula Daniel	1972	Trnava
133.	Mahaj Ondrej	1991	Trstín
134.	Mahaj Štefan	1993	Trstín
135.	Mahaj Štefan	1964	Trstín
136.	Mahajová Mária	1989	Trstín
137.	Maliniak Robert	1973	Šaľa
138.	Marko Andrej	1990	Dechtice
139.	Marková Petra	1987	Dechtice
140.	Marušic Martin	1985	Bratislava
141.	Minárik Matúš	1994	Bratislava
142.	Minárik Peter ml.	1972	Bratislava
143.	Mináriková Janka	1952	Trnava
144.	Maxian Martin	1989	Bratislava
145.	Mazák Ján	1984	Košice
146.	Melichákova	1982	Bratislava
147.	Mezei Michal	1980	Bratislava
148.	Mifkovič Kristián	1974	Bratislava
149.	Michaliga Róbert	1972	Bratislava
150.	Michalisko Peter	1982	Bojná
151.	Michlík Martin	1988	Bratislava
152.	Miklánek Michal	1985	Žilina
153.	Mrázová Michaela	1982	Bánov
154.	Nádaský Lukáš	1986	Horná Krupá
155.	Nagy Marek	1980	Trnava
156.	Nejedlý Tomáš	1977	Bratislava
157.	Nerád Radovan	1985	Bratislava
158.	Nezbeda Peter	1980	Senec
159.	Novák Jakub	1990	Bratislava
160.	Novák Michal	1983	Bratislava
161.	Novanský Peter	1990	Trnava
162.	Novomeský Michal	1984	Bratislava
163.	Obst Jakub	1984	Bratislava
164.	Obst Ondrej	1984	Bratislava
165.	Obuch "Chozé" Jozef	1973	Bratislava
166.	Ondejčík Ľuboš	1975	Bratislava
167.	Ondejčík Tibor	1977	Dohňany
168.	Ostrovský Martin	1987	Horné Orešany
169.	Padúchová Slavomíra	1980	Bratislava
170.	Pavelka Dalibor	1977	Bratislava
171.	Pavlík Marián	1977	Trstín
172.	Pavlus Jaku	1989	...
173.	Pavlovský Martin	1982	Lipany
174.	Pécsi Gabriel	1968	Svätý Jur
175.	Peňák Pavel	1979	Cabaj
176.	Petrák Martin	1977	Zvolen
177.	Petrík Michal	1981	Bratislava
178.	Petríková Zuzana	1959	Bratislava
179.	Pinčiarová Zuzana	1983	Martin
180.	Pleško Michal	1984	Trenčín
181.	Podmanický Marián	1965	Ivánka pri Dunaji
182.	Pokorný Dano	1984	Bratislava
183.	Polakovič Tomáš	1984	Chtelnica
184.	Poláčik Daniel	1966	Bratislava
185.	Polakovičová Soňa	1988	Dechtice
186.	Poltákova Katarína	1973	Zakamenné
187.	Radvan Peter	1983	Hvozdnica
188.	Rafaja Marián	1978	Senica
189.	Ralbovský Tomáš	1981	Bratislava
190.	Randa Vladimír	1983	Žilina
191.	Reindl Radoslav	1978	Bernolákovo
192.	Rehuš Peter	1967	Senica
193.	Rechtorík Marek	1976	Praha
194.	Rechtorík Peter	1978	Nesluša
195.	Sabo Jozef	1965	Trnava
196.	Sedmák Bohuslav	1979	Bratislava
197.	Sekera Tibor	1990	Trnava
198.	Schwarzová Michaela	2007	Bratislava
199.	Schwarzová Jana	1980	Bratislava
200.	Schwarz Jozef	1977	Bratislava
201.	Siráň Rastislav	1976	Zvolen
202.	Slezáková Jana	1976	Bratislava
203.	Sloboda Ľubomír	1960	Trnava
204.	Smeringai Alexander	1989	Stupava
205.	Sokol Juraj	1978	Malacky
206.	Sokolovský Vladimír	1962	Trnava
207.	Stratená Katarína	1987	Bratislava
208.	Stratený Jakub	1992	Bratislava
209.	Surový Roman	1988	Bratislava
210.	Šimko Jozef	1983	Bratislava
211.	Škvarková Danica	1991	Limbach
212.	Šoula Pavol	1954	Bratislava
213.	Štefanovič Juraj	1964	Bratislava
214.	Šteffeková Alžbeta	1980	Rohožník
215.	Števček Roman	1981	Bratislava
216.	Štiglic Ľudovít	1980	Bratislava
217.	Šušmáková Kritína	1979	Bratislava
218.	Šusta Jozef	1956	Cífer
219.	Šútovský Patrik	1983	Pezinok
220.	Tóth Rastislav	1986	Hlohovec
221.	Turic Ján	1977	Málinec
222.	Valentín Igor	1984	Bratislava
223.	Vojtek Peter	1982	Borinka
224.	Weissová Katarína	1977	Bratislava
225.	Miroslav Urbánek	1982	...
226.	Uličná Katarína	1981	...
227.	Uhlík Peter	1977	Dolné Sŕnie

8 účastníci sú neznámi, nakoľko neodovzdali na štarte kontrolné karty a ani neprišli do cieľa.
Do Brezovej pod Bradlom prišlo: 155 turistov
V priebehu trate skončilo: 227 turistov
Neodovzdali na štarte KK a neprišli ani do cieľa: 8 turisti
Celkom odštartovalo: 390 turistov

19.ročník MTTV, ktorý bol zaradený ako významná akcia Klubu českých turistov /KČT/, sa uskutočnil v termíne od 11. do 17. júla 2009. vo Vsetíne a jeho okolí.

Záujemcovia o putovanie na Valašsku mohli pricestovať už v priebehu piatka. Viacero turistov túto možnosť aj využilo. Osobne som to bol aj ja a pricestoval som už v piatok popoludní, a to rovno z pracoviska. Do Vsetína som sa dostal vlakmi, a to len s jedným prestupom. Po príchode do základnej školy, kde bola prezentácia, sídlo štábu, ale aj ubytovanie na podlahe v telocvični, som sa ale ubytoval neskôr. Najskôr som sa vydal na prieskum situácie, ako a kedy je otvorená jedáleň, potraviny a pod. Už v piatok stretávame na akcii viacero známych.

V sobotu ráno 11. júla sa registrujem a platím potrebné poplatky, ako je účastnícky, ubytovací, poplatok za autobusový zájazd a nakoniec aj vstupenku na záverečnú zábavu.

Hneď po registrácii viacerí turisti odchádzajú individuálne plniť podmienky rôznych oblastných turistických odznakov. Osobne odchádzam do Olomouca, kde si dávam rozmnožiť, ale hlavne zmenšiť mapky pochodu tak, aby bolo možné si ich nalepiť do vanderbuchu. Neskôr sa vlakom presúvam do Ostravy.

Večer sa v miestnom kultúrnom dome uskutočnilo slávnostné otvorenie MTTV. A tu som zaregistroval ďalších svojich známych.

Na dnes organizátori pripravili trasy pod názvom "Přes Javorníky vedou chodníky až na Kolibu". Najdlhšia 29 km: Lidečko ves - Pulčínske skály – Radošov – Stříbrník – Hovězí – Janová – Vsetín. Stredná trasa: Hovězí – Vsetín, 21 km. Krátka: Lužná – Hovězí, 13.5 km. Počasie nám prialo, bolo slnečno a 27 stupňov.

Názov trasy: "Za památníky letecké bitvy, ale také na Světlov a Luhačovice". Trasy boli takéto, najdlhšia 42 km: Hostětín – Sochárske okruhy – Šanov – Na koncích - Bašta – Hradisko - Krhov – Bojkovice - Bílí Kříž – Luhačovice. Stredná 31 km: Hostětín - Bojkovice. A dve krátke 15,5 km: Hostětín – Letecké srdce – Šanov. 12 km: Šanov – Letecké srdce - Šanov.

Účastníkov ráno odviezli autobusy do Hostětína. Všetky trasy sa dostali do Luhačovíc. Po prehliadke areálu kúpeľov nasledoval odvoz naspäť do Vsetína. Osobne som Luhačovice vynechal a do Vsetína sa vrátil vlakom z Bojkovic. Znovu sme mali pekné letné počasie s teplotou okolo 30 stupňov.

Trasa mala názov "Hore Váhom dolu Váhom". Ako už tradične, v priebehu MTTV sa pravidelne uskutočňuje aj zájazd na Slovensko. Tento raz to bolo Strečno a okolie. Vidíte, to som musel ísť na akcie na Moravu, aby som sa dostal k Strečnu. Je to paradox.

Ráno nás zaviezli autobusy do Strečna. Veľa účastníkov ešte v Strečne nebola, a tak využila hlavne plavbu na pltiach dolu Váhom. Pešia časť turistov išla trasu: Strečno – hrad – Nezbudská lúčka – Starhrad – Nezbudská lúčka – Strečno. Trasa bola asi 10 km dlhá. Počasie znovu nesklamalo, bolo teplo, ale hlavne nás potešili ďaleké rozhľady. Z tejto akcie do Vsetína som cestoval samostatne, a to vlakom a docestoval som o 1,5 hodiny skôr ako tí autobusoví.

Dnešný program mal názov "A zase jednou na Radhošť". Organizátori znovu pripravili tri trasy o rôznych dĺžkach. Najdlhšia 29 km: Rožnov pod Radhoštěm - Radhošť – Pustevny – Na Kamenném – Dolní Bečva – Rožnov. Stredná trasa 18 km: Pustevny – Radhošť – Na Kamenném – Dolní Bečva – Rožnov. Krátka 13,5 km: Pustevny – Radhošť – Rožnov. Teplota stále stúpala a dnes už bolo 33 stupňov. Takže to znamenalo dodržiavať pitný režim.

Názov trasy na tento deň: "Na druhou nejvyšší horu Bílich Karpat". Boli pripravené trasy: 38 km: Valašské Klobouky – Královec – Požár – Pod Okršliskem – chata Vršatec – Chmelová – Vršatecké Podhradie – Holý vrch – Brumov. 28 km: Nedašova Lhota – Pod Vysokou – Chmelová – Vršatecké Podhradie – Brumov. 12,5 km: Nedašova Lhota - Vršatecké Podhradie.

Vývoz na trasu vlakom, kratšie trasy boli v kombinácii s autobusom. Návrat z trás bol z Vršateckého Podhradia, bus do Púchova a odtiaľ vlak. Dnes bola horúco 33 stupňov.

"Do Mikuláštikova a pak na večírek". Na tento posledný deň bola najdlhšia trasa iba 25 km: Vizovice – Jasenná – Syrákov - Vsetín a krátka trasa iba 10 km Vizovice – Syrákov.

Ráno nás všetkých autobusmi dopravili do Vizovíc a následne sa pokračovalo po telese nedostavanej bývalej Baťovej železnice. Krátka trasa sa zo Syrákova viezla autobusom. Znovu bolo 33 stupňov, slnečno ale horúco. Večer sa v malej sále kultúrneho domu uskutočnil záver MTTV.

Pre zaujímavosť počet a národnosti účastníkov: Česko (CZ) 249 turistov, Slovensko (SK) 20, Nemecko (D) 2, Poľsko (PL) 1. Celkom 272 turistov. Každý účastník dostal na pamiatku diplom a účastnícky odznak.

Turistické podujatie s týmto názvom sa uskutočňuje každoročne, ale vždy v iných lokalitách. Tohto roku sa 41.diel akcie konal v termíne od 19. do 23. augusta 2009 v okolí Nových Hradov /juhovýchodná časť okresu České Budejovice/.

Prvý deň podujatia je cestovným dňom. Na podujatie cestujeme s viacerými prestupmi. Nové Hrady majú železničnú stanicu vzdialenú 5 km. Nie ku každému vlaku ide autobus. Z toho vychádza, že nie všetci účastníci sa doviezli v kombinácii vlak – autobus, ale niektorí si tých 5 km odkráčali na vlastných. Pri registrácii sme obdržali všetky náležitosti potrebné na fungovanie v tejto akcie. Ubytovanie bolo tradičné, podlaha + spacák, v novej športovej hale. Ale bolo aj ubytovanie na lôžkach, a to bolo rozhádzané po celých Nových Hradoch.

Po raňajkách sa na námestí mestečka, za prítomností starostu, uskutočnilo slávnostné otvorenie podujatia. Na tento deň bol vymyslený názov "Ke dvěma pramenům Lužnice a na Myslivnu." Na začiatku akcie nás odviezli autobusmi do dedinky Pohoří na Šumave. Pre účastníkov boli pripravené tri trasy:

Problémy nastali s dopravou späť do Nových Hradov. Ráno nás tam vyviezlo viacero autobusov a naspäť sa točil iba jeden. Z toho dôvodu niektorí turisti čakali na spoj aj 4 hodiny. Väčšina 16 km trasy viedla po rakúskom území, kde bol rozdiel v turistickom značení. Ale bolo to bez problémov. V bufete na priehradnom múre sme si dali pivo, ktoré stálo 2,6 Eura.

Etapa mala názov "K susedom na Mandelstein a do Weitry". Trasy boli stanovené v dĺžkach od 12 do 33 km. Najdlhšia trasa: Schotzenberg - Weitra – Reinprechs – Mandlstein – Heinpichs –Holltor – Pyhrabruch – Nové Hrady. Všetky trasy boli vo Weitre a v okolí, kam nás doviezli autobusy.

Názov sobotnej etapy bol "K největšímu hraničnímu kameni". Toto bola jediná etapa, ktorá nebola závislá na doprave. Trasa bola nasledovná: Nové hrady - Zevlův rybník –Kamenný rybník – Veverský rybník – Dlouhá Stropnice – Humenická přehrada - Cuknštejn – Nové Hrady. Účastníci si mohli vybrať trasy od 10 do 30 km. V cieli sme dostali diplom a medailu podľa počtu absolvovaných ročníkov.

Počet účastníkov: Česko 277, Nemecko 23, Slovensko 4, Holandsko 1. Spolu 305.

Okrem tejto štatistiky boli aj iné, ako napríklad: najčastejšie krstné meno, najčastejší rok narodenia, najmladší a najstarší účastník, /najmladší mal 9 a najstarší 90 rokov/. Zo Slovenska sme boli štyria účastníci: Hlavek Vladimír, Horváth Anton, Karovič Jozef, Ort Milan. V nedeľu 23. 8. 2009 sa akcia končila, bez turistického programu, a účastníci cestovali do svojich domovov.

Absolvovaním stokilometrového (viac ako stokilometrového) Pochodu ŠPCH, ktorý sa uskutočnil v dňoch 22. - 23. 8. 2009 v lesoch na území štyroch okresov Slovenska a Čiech, sa zavŕšil 13. ročník MKSD (Malokarpatský superdiaľkoplaz). Pre nezainteresovaných uvádzame, že v názve pochodu skratka ŠPCH znamená pochod Špačinských Pekných CHlapcov. Tento pochod organizuje Klub slovenských turistov Špačince. Vzhľadom na skutočnosť, že tohto roku to bol už 25. ročník a že čas nielen že rýchlo uteká, ale zanecháva i väčšie, či menšie stopy i na kráse. Bolo by dobré, aby organizátori pouvažovali doplniť skratku v názve o veľké B (bejvávalo). Nie je vhodné zavádzať turistickú verejnosť, najmä jej ženskú časť, že ak by sa v budúcnosti chceli zúčastniť pochodu zlákané ani nie tak trasou, či dĺžkou, ale názvom pochodu, aby neboli odrazu ..., no čo? - rozčarované. Ale ináč môžem potvrdiť, že organizátori sú jarí, vitálni, milí, spoločenskí ľudia a dobrí organizátori. Na tradičnom pochode bola tradičná trasa, tradičné miesta kontrol, tradičné občerstvenie i tradiční organizátori. Žiaľ, až na jedného organizátora i niekdajšie aktívneho turistu, Jozefa Adamoviča. V čase pochodu prežíval v trnavskej nemocnici posledné dni svojho života. Bol to sympatický a výkonný diaľkár. Zúčastnil sa aj na nejednom pochode organizovanom Teslou. V knihe účastníkov našich pochodov si k menu Jozef Adamovič pripíšeme krížik. Už nikdy nepríde na náš pochod. Tradične vyslovované slová "Česť tvojej pamiatke!" sú v tomto prípade veľmi slabé slová. Chcelo by to ešte niečo dodať, ale i tak by to boli iba slová, ktoré nepomôžu.

Počet kandidátov MKSD 2009 pred týmto posledným pochodom bol nezvyčajne veľký. Celkom 27 turistov. Tento veľký počet kandidátov na MKSD sa prejavil aj na počte účastníkov Pochodu ŠPCH. K beštii, hospodárskej kríze, sa pridala aj kríza v počte účastníckych lístkov na pochod. Podľa organizátorov takú vysokú účasť ešte nezaznamenali. Je pravdou, že z krízy sa organizátori veľmi rýchlo spamätali a na jednotlivé kontroly operatívne zabezpečili dostatok pohonných látok podávaných v kalíštekoch. Podľa neoficiálneho vyhodnotenia MKSD z podkladov dodaných organizátormi Špačinskej stovky ocenenie získali turisti:

V tomto zozname je sporné meno Jána Sládečka z Brezovej pod Bradlom. V zozname kandidátov je však uvedené meno Štefan Sládeček, Bratislava.

Toto ocenenie za celé obdobie sa udelilo celkom 244-krát. Na tomto počte sa podieľalo celkom 76 turistov. Najviac ocenení získali:

V minulom čísle sa Ivan Nižnan zamýšľa v článku "Čas uteká rýchlejšie ako voda v stojatom močiari" o problémoch so zavedením vyšších stupňov VOPT. Všetci výkonnostní turisti, ktorí tento odznak plnili a plnia, vedia jedno. Plnenie týchto nadstavbových odznakov VOPT je možné, a to netvrdím len ja, len a len vďaka aktivite turistov Tesly Bratislava a Ivanovi Nižnanovi. Kto chce tvrdiť opak, asi vôbec nevie, čo sú to vyššie stupne VOPT. Myslím tým plnenie VOPT nad 25 až 40 tisíc km. V priebehu predchádzajúcich rokov som sa aj ja snažil prispieť "svojou troškou do mlyna", ale nezáujem, hlavne však nevedomosť turistických funkcionárov, niečo v tom urobiť, malo na mňa a moje okolie presne opačný účinok. Jednoducho prestal som sa o to zaujímať. Do prírody chodím pravidelne skoro každú sobotu, akcie organizujem ako som organizoval, avšak ak počujem, akí sú agilní naši turistickí funkcionári, tak ma vždy "pichne kdesi pri riti".

Veď si zoberte len jedno, ktorý turistický funkcionár chodí pravidelne na nejaké akcie? A tí, ktorí aspoň sem – tam chodili a potom sa dostali do týchto funkcií, sa veľmi rýchlo prispôsobili, ale tým hore. Netreba nikoho menovať, poznáme sa.

Po druhé – koľko turistov mimo západoslovenský kraj chodí pravidelne na výkonnostné turistické akcie /nad 35 km/ a plní si odznak VOPT. Minimum.

A po tretie – naj... turistický funkcionár, hoci len z Bratislavy, bol svojho času J. J. Bodaj by si niektoré jeho nápady aspoň tí terajší prisvojili. /Mimochodom 14.10. má 50 rokov – týmto mu prajeme všetko najlepšie/.

Pre zaujímavosť a osvieženie si pamäti by som chcel uverejniť jeden list /ešte nezverejnený/ z komunikácie s pani Evou Tóthovou, vtedajšou predsedníčkou KK KST. Samozrejme, že sa jedná o nadstavbách VOPT. Úradná korešpondencia je z roku 2002 a pani Tóthová z Nižnej.

Ospravedlňujem sa, že na Váš list reagujem s časovým posunom, ale nastolili ste problematiku, o ktorej žiaľ ani doposiaľ nemám dosť informácií a ku ktorej som nechcela zaujímať len svoje stanovisko. Podarilo sa mi stretnúť s členmi KK, ktorí pracovali aj s p. Štefkom a o problematike boli viac informovaní. Jeden závažný problém však pretrváva, nikde a od nikoho som nezistila, kedy a v akom znení bola schválená Vami spomínaná nadstavba VOPT. Ak k tomu nejaký záznam máte, bola by som Vám vďačná za jeho poskytnutie. V materiáloch, ktoré som "zdedila", je len návrh zmeny VOPT z 8.2.2001, ku ktorému KK zaujala stanovisko ešte 15.12.2001 v zmysle: "Nemeniť súčasne platný Klasifikačný poriadok do konca volebného obdobia."

Pre úplnosť, KK vychádzala z momentálneho stavu záujmu o Výkonnostnú turistiku v regiónoch Slovenska tak, ako ju na Aktíve predsedov KK Regionálnych rád vyslovili predsedovia. Pre Gogoľovské mŕtve duše asi zmeny potrebné nie sú. Vidím, že situácia je aj iná, hoci z teritória Bratislavy sa mi nepodarilo získať konkrétne údaje, zrejme v okruhu Vám blízkom je viac nadšencov, ktorí sa venujú výkonnostnej turistke a zmeny KK by potrebovali. Súhlasím s Vami, že v dokumente, ktorý má slúžiť širšiemu záujmu ľudí, by mala byť precízna formulácia, ale pri troche sedliackeho rozumu sa dá pochopiť znenie súčasného Klasifikačného poriadku. Vzhľadom na finančnú situáciu v KST nie je možné vydať nový poriadok. Otázkou je, či do budúcna budú mať podmienky VOPT úplne iné znenie alebo sa urobia cestou spravodaja zmeny na strane č.10. K tomu by mala zaujať stanovisko sekcia Pešej Turistiky.

Môj návrh, ešte pred vydaním súčasného Klasifikačného poriadku, bol, vypracovať úplne nový pre súčasné podmienky. Veď nemôžeme donekonečna používať to, čo sa stáva v dnešnej dobe nepoužiteľným. Podmienky turistiky v regiónoch, kde vládne nezamestnanosť a z kútov sa začína vytŕčať bieda, sú iné ako v teritóriach, kde solventnosť je samozrejmosťou. A pre koho do budúcna vytvárať hoci aj Klasifikačný poriadok? Zrejme pre obe skupiny, ale to už prestáva byť jednoduché.

Na záver ešte dovoľte odcitovať mne známu definíciu turistiky: "Turistika je pohyb v prírode za účelom poznávania."

No a to je možné len vtedy, ak máme čas pozorovať a vnímať. Pri diaľkových pochodoch vnímame skôr niečo iné než kultúrne pamiatky, flóru alebo faunu.

Zmenu podmienok získania VOPT nevidím ako problém, skôr vidím problém v tom, kto na Slovensku bude tieto podmienky plniť. Viem, že Vás moja odpoveď neuspokojí, lebo do konca volebného obdobia, čo je dva mesiace, sa zmena určite robiť nebude, ale v budúcej KK budú pracovať ľudia, ktorí sa aktívne venujú výkonnostnej turistike, sú relatívne mladší a aj pružnejší...

Vážim si Vašu zanietenosť pre vec a verím, že sa nám podarí posunúť vývoj v turistike dopredu a Klasifikačný poriadok v budúcnosti nebude brzdou.

P.S.
O kom, že to pani Tóthová na konci listu hovorí? O akých aktívnych turistoch v KK KST? Počas sedemročnice, ktorá od napísania tohto listu prešla, je ešte stále téma "Nadstavbové odznaky VOPT" úplne panensky nedotknutá. Možno v ďalších voľbách navrhnú Junasa...

Víkendová sobota v strede novembra pravidelne patrí diaľkovému pochodu, už po desiaty raz, Novembrovému výšľapu. Na prvom ročníku sa zúčastnilo za daždivého a chladného počasia dvanásť turistov. Účasť turistov zaskočila na II. ročníku organizátorov (redakcia časopisu Krásy Slovenska a TJ Tesla Bratislava). Pripravili iba 50 diplomov, a to nestačilo. Do cieľa prišli nielen bratislavskí turisti, ale aj diaľkoplazi z Nitry, Trnavy, Prievidze, Piešťan a Nových Zámkov. Dve desiatky turistov dostali diplomy poštou. Toto podujatie veľmi dobre zapadá do hluchého turistického obdobia. Už vtedy Marián Nižnan z Tesly povedal, že na každý ročník nechá vyrobiť stovku diplomov, aby organizátori neostali v hanbe.

TJ Tesla, ktorá je hlavným organizátorom podujatia, pripravila aj na tohtoročný november 39 km trasu s 1300 metrovým prevýšením. Novembrový výšľap odporúča jeho šéf Ing. Ivan Nižnan aj menej zdatným turistom, ktorí trasu môžu skončiť na viacerých miestach a do Bratislavy sa dostanú autobusovou linkou.

PS
Spomienky Milana Kubiša, niekdajšieho šéfredaktora Krás Slovenska, doplňujeme o niektoré fakty, či udalosti. Tento diaľkový pochod sa narodil v redakcii Krás Slovenska a jeho otcom i krstnou mamou bol bol Milan Kubiš a nikto iný. Jeho pôvodná trasa bola z Peknej cesty do Marianky, cez Borinku, Pajštún, Biely kríž do Rače, kde bol cieľ pochodu. Prvý ročník sa uskutočnil v roku 2000. Už ďalší ročník sa uskutočnil v spolupráci Krásy Slovenska a TJ Tesla. Keď začali byť problémy v Krásach Slovenska, okrem iného aj s vydávaním časopisu, hľadali doterajší organizátori Milan Kubiš a Zdenka Surovcová nového patróna. Pochod svojho tútora našiel v podobe TJ Tesla. Keď sme pátrali v archívoch ÚPT (Ústav pamäti Teslákov), sme zistili, že prvýkrát sa pochod uskutočnil aj v réžii Teslákov 17.11.2001 s účasťou 39 turistov a ešte na pôvodnej 35 km trase s cieľom v Rači. Organizátorom tretieho ročníka pochodu, ktorý sa uskutočnil 16.11.2002, už bola iba TJ Tesla. Trasa bola zachovaná a účasť 44 turistov (diplomy stačili). Hlas turistickej verejnosti, znalej problematiky, sa dožadoval, aby ukončenie pochodu sa udialo v tradičnej Mekke Tesly, v bufete a klubovni areálu Tesla. Hlas ľudu, hlas "demokracie", rozhodol o tom, že cieľ pochodu bude podľa požiadavky. Zostal už iba problém ako presmerovať cieľ z Rače do areálu TJ, čo predstavuje asi desať kilometrov mestom. Návrh, aby turistom po príchode do Rače sa dal jeden cestovný lístok na električky na cestu do Tesly, už v prvom kole neprešiel. Nezostávalo už nič iné, ako upraviť trasu, aby sa zachoval štart a podstatná časť a charakter pôvodnej trasy. Trasa sa predĺžila o 4 kilometre a smer pochodu sa prakticky otočil, miesta ako Marianka, Biely kríž, Košarisko sa zachovali. A tak ďalší ročník sa už šliapal po novej trase. Ku kurióznej situácii došlo v minulom roku, keď už kríza plávala z Ameriky cez Atlantik, jeden z organizátorov zo šetrnosti a z obavy dôsledkov krízy vytiahol staré kontrolné lístky s tým, že jednoducho na nich prečiarkol cieľ Rača a napísal Tesla. Keďže ostatní organizátori pochodu o tomto šetriacom zlepšováku nevedeli, na kontrolách sedeli organizátori už podľa nového časového rozpisu a dlho, strašne dlho čakali na turistov, až sa ich nedočkali.

V jubilejnom desiatom ročníku pochodu Vám prajeme zažiť veľa príjemných chvíľ a na pochode sa nedajte zlákať do Rače (vinobranie už skončilo).

7.11.2009 OREŠANSKÝ BOTOCROSS 23.ročník
(sobota) Peter Minárik a kamaráti, Trnava

21.11.2009 CHODNÍKOM VIKTORA BENIAKA NA BRANČ 11. ročník
(sobota) KST Senica

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.

		Bánovce	Bobot	T.Mitice	Trenčín
Cestovné	Členovia KST + mládež do 18 r.	4,5 E	4 E	3,5 E	3 E
	Nečlenovia KST	5,5 E	5 E	4,5 E	4 E
Odchod autobusov – autobusová stanica o		7,00 h	7,10 h	7,30 h	7,45 h

1.	Farkašovský Ladislav	Bratislava
2.	Groman Peter	Trnava
3.	Hanuš Jaroslav	Nitra
4.	Hofman Jiří	Praha
5.	Jančík Ondrej	Trnava
6.	Karel Jozef	Trnava
7.	Lietavec Miroslav	Špačince
8.	Lietavec Ondrej	Špačince
9.	Lumtzer Kveto	Poprad
10.	Mako Juraj	Považská Bystrica
11.	Mihalovič Štefan	Senica
12.	Nižnan Ivan	Bratislava
13.	Nižnan Marián	Bratislava
14.	Opatovský Peter	Vrbové
15.	Páchnik Ctibor	Šúrovce
16.	Porubanec Cyril	Bratislava
17.	Pristach Ján	Bánovce n. Bebravou
18.	Sasák Jaromír	Osuské
19.	Sládeček Ján	Brezová p. Bradlom
20.	Slivka Martin	Bratislava
21.	Suráň Július	Tlmače
22.	Šulek Karol	Trnava

I. Nižnan	Tesla	11	Korčok	Bratislava	8
Sasák	Tesla	10	Parcer	Prievidza	7
Suran	Tlmače	10	Bada	Trnava	7
Hanuš	Tesla	9	Valach	Tesla	7
Groman	Tesla	9	M. Lietavec	Špačince	7
Šulek	Tesla	9