MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

S dostatočným predstihom Vás pozývame na ďalší ročník “Vianočného pochodu”. Tentokrát sme sa rozhodli venovať ho pamiatke našich kamarátov, ktorí nás v posledných rokoch opustili. Pochod sa uskutoční v sobotu 17.12.2011.

Trasa: Križovany nad Dudváhom – Opoj – Majcichov – Deviatky – Zeleneč – Hrnčiarovce nad Parnou – Kamenný mlyn – Trnava.

Zastavíme sa na miestach posledného odpočinku I. Košického, J. Kyselicu, P. Minárika, P. Polačeka, V. Princa, C. Radványiho, M. Vladoviča a ďalších a teraz naposledy i P. Takáča. Preto si do svojho batoha pribaľte dostatočný počet kahancov. Pochod ukončíme posedením v niektorej reštaurácii v Trnave.

Upozorňujeme, že momentálne vlak do Križovian odchádza z Trnavy o 8:21 h. Nakoľko dňa 10.12.2011 končí platnosť súčasného vlakového cestovného poriadku, je nevyhnutné overiť si odchod vlaku pred konaním pochodu.

Človeku sa ani nechce veriť, že už uplynulo vyše roka, čo nás opustil náš trnavský Nestor Peter Minárik. A pretože som minulý rok nebol pri inštalovaní pamätnej dosky na Ostrej na jeho počesť (keď ju trampi vynášali na vrchol, ja už som schádzal dole), tento rok som na Ostrej nemohol chýbať. Posledný septembrový týždeň som strávil na chalupe vo Dvorci pri Turčianskych Tepliciach. Konečne sa počasie vydarilo a celý týždeň bolo neskutočne krásne. Ale so sestrou (a našou slepou a hluchou 15 ročnou kokríčkou Bejbinou) sme boli na chalupe pracovne, venovali sa jej modernizácii a kŕmeniu troch nových mladých stravníkov (dve mačky a kocúr od susedky, ktorá sa venuje chovu a výcviku koní). Prvá došla na rad kuchyňa – nová podlaha, kuchynská linka, teplá voda, nové dvere do zadnej izby... Minuloročná tisícročná voda totiž nepekne zaúradovala. A tak sme celý týždeň prežili v bojových podmienkach, sestra komandovala, majstri makali a ja som sa venoval mojim tradičným činnostiam (koseniu záhrad, rúbaniu dreva, nakupovaniu, vymetaniu obľúbených šenkov...), aby som nezavadzal. Práce nešli celkom podľa našich predstáv, ale nakoniec to vypálilo celkom dobre a tak som sa mohol 1. októbra bez výčitiek svedomia vybrať na Ostrú. Večer pred výstupom som obvolal potenciálnych parťákov, ale nebol som úspešný. Minuloročný vodca Janko Petrovič mal iný program, podobne aj môj “plešatý” parťák Janko Duchoň z Turčianskeho Petra (stretnutie turistov veteránov na Martinských holiach - Veľkej lúke, ktoré organizoval jeho rodný PKT Diviaky) a skúsený to diaľkoplaz Peter Bada mal nedostupný mobil. Vedel som, že ráno štartujú z chatovej osady v Gaderskej doline, kde boli ubytovaní trnavskí trampi na čele so Štefanom Minárikom, ktorí podujatie zastrešovali. A tiež som vedel o ďalších skupinkách, ktoré sa chystali na výstup, takže som sa neznepokojoval.

V sobotu ráno ma sestra s nabaleným batohom (hlavne tekutín a Malokarpatských diaľkoplazov) odviezla autom do Blatnice a o 07:30 som zaparkoval pri pamätníku na začiatku Gaderskej a Blatnickej doliny a čakal na potenciálnych spoluvýstupcov. A veru sa aj objavili. Vlado Sokolovský s partiou, partia zo Zlatých Moraviec, ale ja som čakal, či sa neobjaví Peter Bada a vyberieme sa hore poľovníckym chodníkom. Sám som si ním netrúfal vystupovať, až taký dobrý nie som, určite by som skončil boh vie kde. Ale Peter sa neobjavil. Zato sa objavili dvaja trnavskí matadori, Jozef Blažek a Vilo Šarvaic (ten je vlastne z Modranky), ku ktorým som sa pridal. Po krátkej debate sme začali pochodovať Blatnickou dolinou, ktorou som už dávno nešiel. Je to asi najdlhšia cesta na vrchol, ale chodníkom Janka Bojmíra sa mi veru vystupovať nechcelo. Počasie úžasné, spoločnosť tiež, tempo mi vyhovovalo, cesta ubiehala. Po cca hodine sme začali vystupovať Juriášovou dolinou, ale ”drastické” stúpanie som ani nevnímal, lebo ma hriali debaty a spomienky na našich zhora sa na nás pozerajúcich spoločných kamarátov Nestora Minárika a doktóra Ivana “Šického”, ako aj ďalších žijúcich trnavských turistov. Párkrát sme sa aj osviežili, dodali kalórií v tekutom stave z mojej čútory pripevnenej na “invalidnej” palici spolu so zvončekom, ktorú mi venovali staré bankové štruktúry kedysi dávno na 50 – ku. Hneď sa nám ľahšie stúpalo. Keď sme sa vynorili z lesa, pokúsil som sa spojiť s P. Badom a on sa ozval už z vrcholu. Sľúbil, že nás tam tú hodinku počká, lebo na vrchole už bolo veselo. Ďalší výstup bol neskutočný. Krásne výhľady na okolité kopce, turistov pred a nad nami rozjímajúcich na skalnatých bralách, digitály pracovali o stosedem, len môj zdedený ostal na chalupe na váľande. A to mi sestra ráno stihla dať rýchly kurz geniality. Musím sa nad sebou hlboko zamyslieť. Pretože sme napodiv stúpali velice svižne, medzičasy boli dobré, nebolo sa kam ponáhľať, do oficiálneho stretnutia bolo ešte more času a záverečné úseky sme si mohli vychutnávať s ostatnými stúpajúcimi, ktorí sa nevedeli rozhodnúť, kam skôr zamerať svoje aparáty. Na rozdiel odo mňa sa väčšina chystala pokračovať aj na Tlstú. Nedivím sa im, také počasie sa len tak znova nevyskytne. V sedle pod vrcholovým žľabom vylihovalo a posilňovalo sa množstvo spokojných turistov. Srdce mi zaplesalo, keď ma búrlivo privítala partia mládencov z Dolného Lopašova. Zase bez Lacka Horňáka, ale tentoraz z pracovných dôvodov. Ani som si nezapamätal, ktorý oceán alebo veľrieku “jeho” loď práve brázdila. Posilnil som sa čokoládou, dúškami lahodného moku, rozdal kopu diaľkoplazov a odľahčený som sa vyterigal po reťaziach k vrcholovému oknu. Okno sa nejako zväčšilo, neviem či použili zbíjačky alebo vrece semtexu, ale nemal som v ňom žiadne problémy a ani batoh som nemusel pchať napred. Posledných pár metrov bola balada a odmena bohatá. Nielen na pohľady na okolitú krajinu a naše dva kostoly v Ivančinej (katolícky i luteránsky), s ktorou má Dvorec spoločného starostu, ale hlavne na spoločnosť dobrých ľudí na vrchole. A najlepšie bolo, že na vrchol už dorazili aj trnavskí trampi Túlaví psi, ktorí majú pod patronátom aj výmenu vrcholovej knihy. S radosťou som prijal od Štefana Minárika životabudič naliaty do nábojnice, asi som vyzeral ako dve sekundy pred smrťou. Prelial som si ho do svojej nerezovej kuchynskej nádoby, ktorú nosím zavesenú na krku a otočený k pamätnej doske som ho vypil na Nestorovu pamiatku. Na oplátku som Štefanovi venoval celú sadu tohtoročných diaľkoplazov. Účastníci výstupu vyfasovali pamätný list a jednoduchý, ale krásny upomienkový predmet (starí psi, odpustite, že neviem z akého stromu je vyrobený) s motívom Ostrej. Vladko Sokolovský i Rado Machovič (aj mnoho ďalších) dokumentovali udalosti na vrchole. Vďaka páni za krásne zábery, ktoré sa mi dostali do počítača, resp. našiel na internete. Na vrchole ma privítali ďalší trnaváci, už dlho nás čakajúci Peter Bada a Erino Viselka, ktorý si nakoniec zobral pod patronát starú vrcholovú knihu. Samozrejme, že sme sa do nej zapísali. Na moju veľkú radosť sa Peter chystal zostúpiť poľovníckom chodníkom a tak sme sa na neho zavesili. S ťažkým srdcom som sa rozlúčil so starými a novými kamarátmi, aj s vrcholom a začal rozvážne zostupovať. Pridali sa k nám aj moji spoluvýstupcovia Jozef a Vilo a Erino. Začiatok zostupu po skalách a čiastočne suťoviskách bol krkolomný, ale prežili sme ho bez straty kytičky. Od Petra sa mi dostalo cti, že som mohol kráčať na čele našej partie a ani raz som nezablúdil. Na kritickom mieste sme sa počkali, udali azimut a bez problémov zostúpili k jazierkam v Blatnickej doline. Ja som už cítil pivnú penu a pstruha v reštaurácii v chatovej osade a tak som len tajne hodil očkom po na lavičkách sa slniacich dvoch temer nahých cyklistkách. Veru, také krásne počasie bolo v prvý októbrový deň. Na lavičke pri jazierku sme dopili moju čútoru a nabrali smer “kultúrna” ustanovizeň. V osade pribudli konečne ďalšie pekné objekty, ale na radosť obyčajných turistov tam vraj nechajú aj staré zruby. Čo Vám mám ešte vyprávať, osada plná turistov všetkých presunových prostriedkov, pstruha mali, pivo tiež. V dobrej spoločnosti všetko chutilo dvojnásobne. Vďaka Vilo, Jozef a Erino ! Len ten Peter nám po spoľahlivom zostupe zmizol (asi utekal na autobus). Ja som zavolal sestre, rozdal posledné diaľkoplazy, dopil pivo, rozlúčil sa a vybral sa sestre oproti. A “doma” ma už čakala temer stopercentne hotová kuchyňa s teplou vodou (bojler), nejaké občerstvenie ešte po majstroch zostalo, tak sme si so susedom majstrom – elektrikárom Petrom ešte čosi vrzli, išiel som si namočiť nohy do Turca, hodil sa do gala a stihol som sa ešte rozlúčiť aj s domácimi v šenku na Veľkom Čepčíne. Dlho som sa však nezdržal, lebo v nedeľu nás už čakala cesta domov do Bratislavy.

Ráno som sa napodiv vyspatý bez problémov zobudil, vypucoval klasickú veľkú pec a pripravil ju na nový podpaľ. Nakŕmili sme stravníkov aj seba, urobili poriadok v chalupe. Poriadok veľmi problematický, lebo sme poprenášali nábytok zo zadnej izby do prednej, do zimy by nám majstri mali zlikvidovať starú podlahu a vybetónovať. No a na jar by sme položili novú podlahu. A v máji snáď už budeme môcť usporiadať “majáles”. Naládovali sme batožinu a psinu do auta, posledný pohľad na naše veľkostatky a jablone ovešané jablkami. Všetkým v dedine pomrzli, len nám zázrakom nie. Veď sa sem 20. októbra chystám na oberačku a odstavenie vody na zimu. Pekné počasie pokračovalo aj cestou domov. Zastavili sme sa na držkovú v motoreste oproti hradu Beckov (bola ako vždy výborná) a potom definitívne smer “krásavica” na Dunaji.

Ostrá je super, ale išli sme najsprostejšou cestou aká sem vedie (poľovnícky chodník)!

Vyliezli sme hore. Je tu nádherne! Peťo, Peter, Jana, Martin – Dolná Krupá 3.10.2009

Si krásny Turiec a Ostrá zvlášť! Po dlhšej dobe sme znovu na Ostrej – Ďakujeme!!!

VĎAKA BOŽE, ŽE SI STVORIL TAKÝ KRÁSNY SVET, VĎAKA ZA SLNKO, STROMY A DOBRÝCH ĽUDÍ!

“Veľké sú diela Pánove!” Ďakujeme Pánovi za túto vychádzku a chválime Ťa za diela, ktoré si stvoril, lebo sú obrazom Tvojej nekonečnej krásy.

Hovorí sa, že orgazmus sa nedá opísať, tak nech nám niekto opíše pohľad z Ostrej! Vivat život!

Jsme uchváceni krásnou panoramatou. Je to vyvrcholení pro všechny z Ústí nad Orlicí.

Ocitly sme se v nebi, jen křídla nám chybí! Zuzka a Šárka z Ústí n/O. 12.6.2010

Turisticko – botanická výprava z Moravy, krásne místo a výhledy – díky a Chraňte si svůj Poklad!

Fantastický výstup, mohlo byť lepšie počasie. Krásne stromy – super pohľady pre bonsaistov.

Přátelé pozdravujú turistov a spomínají na PETRA MINÁRIKA. CK PŘÁTELÉ Trnava

Partia turistov z Križovian, Vlčkoviec a Trnavy spomína na PETRA MINÁRIKA. Česť jeho pamiatke!

KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiadal dňa 8. októbra 2011 27. ročník turistického podujatia Pochod bankových úradníkov. Počasie sa “vydarilo”, čo potešilo autora článku (žartujem), ale ostatných nie. V piatok poriadne zapršalo a v sobotu bolo zamračené, chladno a časté prehánky. Na trasy pochodov sa napriek tomu vydalo celkovo 199 účastníkov, pravých turistov, ktorým nepekné počasie nerobí problémy. Podujatie zabezpečovalo 15 organizátorov. Na štarte v Smoleniciach chýbal osvedčený štartér Peter Š., ale úspešne ho aj s povozom zaskočila minulý rok chýbajúca Janka N. Inak makali a mrzli na štartoch a kontrolách osvedčení bojovníci. Dúfam, že mládenci na čele s Martinom K. prežili kontrolu na Sklenej Huti bez ujmy na zdraví.

Na trasu diaľkového 40 km pochodu sa zo Smoleníc, kam som účastníkov z Bratislavy doviezol objednaným autobusom, sa cez Amon, Klokoč, Kolovrátok, Sklenú Hutu (kontrola), Čermáka (kontrola), Zochovu chatu do cieľa v Harmónii (REŠTAURÁCIE NA LÚKE) naši štartéri (Janka J., Janka N. a moja maličkosť) vypravilo 55 diaľkárov. Objavilo sa aj zopár nových tvárí, ale smútili sme za ďalším trnavským turistom, dobrým človekom, šenkárom a hlavne kamarátom, Paľkom Takáčom. Len pár dní pred pochodom sme sa sním v Trnave 5.10.2011 navždy rozlúčili. Darmo som ho vyzeral 1.10.2011 na vrchole Ostrej vo Veľkej Fatre. Smutno bude veru v cieli Vianočného pochodu... Mňa potešila účasť Bonzáčika a Vlada Sokolovského (samozrejme aj všetkých ostatných), s ktorým som sa stretol týždeň pred pochodom pri výstupe na Ostrú a samozrejme aj na jej vrchole. Bohužiaľ na štarte chýbal pravidelný účastník pochodu Cyril Porubanec. A neobjavila sa ani na ženská účastníčka číslo jedna – Milka Havranová. Verím, že v jej prípade to neboli vážnejšie zdravotné problémy. Úroda hrozna bola výborná a preto nechýbalo na štarte tekuté palivo v podobe výborného burčiaku od nášho “mecenáša” Svéťa Michálka z Modry. Našťastie sa mocná skupinka hladošov a smädošov rýchlo vybrala na uspokojenie svojich potrieb do Kumančíka. Na moje prekvapenie aj organizátor pochodu Hlohovec – Piešťany Ferko Miklovič z Hlohovca. Ale on tam uháňal z iného dôvodu. Stihol to ! Aj bez tejto mocnej partie sme tento lahodný mok hravo zlikvidovali. Sebakriticky sa priznávam, že ja som doma naschvál neraňajkoval, lebo som veril, že u Kumančíka ma nachovajú a napoja. Nemýlil som sa, varené koleno s bohatou oblohou bolo výborné a čaj s rumom tiež.

Na krátkom (14 alebo 18 km) Rodinnom pochode v okolí Harmónie a Zochovej chaty so štartom zo zástavky autobusov v Harmónii pred Informačným strediskom a cieľom v Harmónii, REŚTAURÁCIA NA LÚKE sa zúčastnilo 144 turistov. Janky K. + G. to na štarte za pomoci povozníka Ivana G. hravo zvládli a podobne s ľahkosťou im vlastnou Zuzka a Béďo M. napratali o 9:00 h na parkovisku v Bratislave pri Istropolise do dvoch pristavených autobusov účastníkov krátkych pochodov. A podobne aj čapovanie piva v cieli. Ochotný personál bravúrne zvládol nachovanie účastníkov výborným kotlíkovým gulášom a párkami a napájanie veľmi dobrým, stále teplým čajom. Tento rok sa však kvôli počasiu hodovalo hlavne v priestoroch reštaurácie. Počasie si s nami zahrávalo, niekoľkokrát sme spolu s personálom poutierali stoly a lavice po výdatných prehánkach. Nakoniec sa predsa počasie upokojilo a otužilci bufetili aj na terase. Na štarte nechýbala mohutná skupina trnavských turistov na čele s S. Wágnerom, zato nás príjemne prekvapil slušný počet bankových úradníkov. Kontrola na kopci Veľká homoľa s turistickou rozhľadňou neposkytla tentoraz pekné výhľady a syn našej Janky J., Edo, si tam svoje asi odtrpel. Ale keď zišiel po skončení služby dole do reštaurácie aj s dvomi zabudnutými dáždnikmi, vyzeral zdravo. Jeden dáždnik si hneď našiel majiteľa a druhý je v mojej držbe. Ani tých hríbov tohto roku nejako nebolo. No a na Čermáčke kraľovali naša oslávenkyňa Majka L. (dabl fajf) so svojou “dvojičkou” Zuzkou H. z Poštovej banky. Podľa ohlasov tam vraj bolo pohostinne a veselo. Ani sa nedivím, Majka je dobrá gazdiná. Nenechá pochodníkov smädných. Veď sa partia štarťákov navracala do cieľa v dobrej nálade a pokročilom čase.

V cieli pochodu už zase štyri vyššie menované Janky s ľahkosťou im vlastnou v pohode zvládli vypisovanie a odovzdávanie diplomov. Počasie jedovalo, takže úradovali v reštaurácii. K dispozícii boli aj propagačné materiály z NBS a po stoloch som rozhádzal staršie čísla tohtoročného Malokarpatského diaľkoplaza. V cieli napriek počasiu vládla dobrá nálada. Nečudo, veď guláš bol výborný, chlebík a príchute k nemu tiež, pivo tieklo “potokom”, výborný čaj sa čapoval vonku i vnútri, personál šikovný a ústretový. Naši výčapníci Zuzka s Béďo M. dobre hospodárili s pivom, ktoré vystačilo do konca pochodu. Okrem už spomínaných nápojov (všetko doteraz spomínané bolo zadarmo) účastníci zapíjali stravu aj inými nápojmi v reštaurácii, ktorá bola vyhradená len pre naše podujatie. A pod transparentmi z názvom nášho pochodu sa veselo fotografovalo, len ja som si už tradične zabudol foťák doma. Našťastie fotografov bolo dosť, takže fotodokumentácie bude habadej. Spokojný vyzeral aj, šéf odborov VÚB a pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva. Veď mal aj príčinu. Krúžilo okolo neho zopár šumných bankáriek, s ktorými som mal tú česť sa aj ja zoznámiť, že Ivetka ? Autobusový dovoz na štarty pochodov a odvoz do Bratislavy so zástavkou v Pezinku fungoval vďaka ústretovým vodičom tradične spoľahlivo. No a po skončení pochodov a vypravení posledného autobusu o 17:30 h si organizátori vydýchli, zaspievali ŽIVIÓ oslávenkyni Majke, podebatovali pri kapúrkovej a postupne odchádzali na autách domov.

Organizátori a účastníci pochodu ďakujú Rade odborových zástupcov VÚB, a.s. a Odborovému zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva za finančné zabezpečenie podujatia (vedúci podujatia hlavne už spomenutému S. Michálkovi a jeho tajomníčke Marcelke Weberovej za pomoc pri papierovaní podujatia), NBS za poskytnutie reklamných predmetov pre účastníkov podujatia, p. Nemčovskej z Cestovnej kancelárie Jana za spoľahlivé zabezpečenie autobusov, bezproblémový prevoz účastníkov pochodov a pracovníkom REŠTAURÁCIE NA LÚKE za zabezpečenie občerstvenia pre účastníkov podujatia. Vedúci podujatia ďakuje parťákom Jankám K. a N., Edovi J. a Ivanovi G. za poskytnutie svojich osobných dopravných prostriedkov na zabezpečenie podujatia a bezpečnú prepravu organizátorov počas trvania pochodu i po pochode a ostatným spoluorganizátorom za bezproblémový priebeh podujatia. Zvláštne poďakovanie patrí Béďovi M., ktorý zabezpečil naše podujatie (aj na budúci rok) štartovnými listinami s farebnými mapami s trasami pochodov. No a v neposlednom rade účastníkom pochodu, ktorí nás poctili svojou účasťou a prispeli k dobrej nálade na štartoch, na trasách a v cieli pochodu. No a o tom, že to boli naozajstní turisti, svedčí skutočnosť, že všetci prišli do cieľa. Nuž, čo na záver. Pokračujeme ďalej, 28. ročník bude 13. októbra 2012, verím že v nezmenenej zostave a žiadnej zmeny štartu a cieľa.

Deklarovaný rekord v počte splnených podmienok pre získanie ocenenia MKSD 2011, ktorý bol uverejnený v minulom čísle nášho časopisu, už neplatí. Po oprávnenej reklamácii sa zistilo, že v zozname úspešných by malo byť aj meno PÁLENÍK Emil. Problém je v tom, že sa jedná iba o jedno meno, ale to meno predstavuje dve osoby. Podmienky pre splnenie MKSD v 15. ročníku, t.j. v roku 2011, splnili Emil Páleník a Pálenik Emil. Teraz už záleží od čitateľa, ku ktorému menu pripojí označenie ml. a ktorému označenie st., prípadne označenie junior a senior. Aby sme uľahčili možnosť zorientovať sa, tak ten st. je z Čiernych Kľačian a ten ml. z Veľkých Vozolian. Obom turistom gratulujeme k úspešnému absolvovaniu všetkých troch Malokarpatských stoviek a zároveň sa ospravedlňujeme za dnes už napravený omyl. Takže podmienky MKSD pre rok 2011 splnilo celkom rekordných 33 turistov.

Poznámka: Hovorí sa, že človek nie je neomylný a to má všeobecnú platnosť, dokonca aj pre blondínky. Už dlhšiu dobu máme zavedený režim, že v Špačinciach, kde končí posledná Malokarpatská stovka, organizátor má už odovzdať turistom diplom o splnení MKSD. Túto podmienku môže splniť len ten, kto príde v Špačinciach do cieľa. K tomu, aby organizátor vydal diplom MKSD, potrebuje zoznam turistov, ktorí absolvovali predchádzajúce dve stovky. Tu, v Špačinciach treba reklamovať aj omyly, ktoré nemožno nikdy vylúčiť. Organizátor v zastúpení Mira Lietavca, nielen zodpovedného organizátora, ale aj vynikajúceho turistu – pešiaka, dokonca o niekoľko tried lepšieho ako som ja, a to ja nie som bohvie aký turista, tohto roku nemal v cieli diplomy ani zoznam. Skrátka poriadne to zaškrípalo. Diplomy sú tohto času v TJ Tesla Bratislava a budeme ich podľa možnosti distribuovať.

A ešte jedna poznámka, aj keď sa netýka tohto prípadu. Ak náhodou vypadnete zo zoznamu úspešných, to neznamená, že Nižnan Vám neuznal Teslácku stovku napriek tomu, že ste do cieľa prišli s tým alebo oným turistom. Ak na Tesláckej stovke prídete do cieľa a naša pani Ivetka v cieli Vám vydá diplom o absolvovaní stovky, nikto nemôže na tom nič zmeniť. Jednoducho to platí. To isté platí aj o ostatných stovkách. Organizátori MKSD a SSD jednoducho musia rešpektovať rozhodnutia organizátorov jednotlivých stoviek o absolvovaní danej stovky. Už aj v vzhľadom na rozširujúci sa počet úspešných sme zriadili organizačný výbor pre MKSD a SSD, ktorý bude riadiť a riešiť záležitosti súvisiace s MKSD a SSD. Zloženie tohto výboru v súčasnosti je:

Ivan Nižnan – TJ Tesla, Miroslav Lietavec - Špačince, Jindro Racek – popredný funkcionár KBT i KST.

P.č.	Priezvisko, meno	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011	spolu
	Ocenenia v roku:	13	12	22	26	20	27	21	17	16	14	17	17	22	27	33	304
1.	Nižnan Ivan	1	1		1	1	1	1		1	1	1	1	1	1	1	13
2.	Parcer Ján	1	1	1	1	1	1	1									7
3.	Mikulka František	1	1	1													3
4.	Babor Karol	1															1
5.	Farkašovský Laco	1				1	1		1			1		1	1	1	8
6.	Cíferský Miroslav										1						1
7.	Klokner Melichar	1		1	1	1	1	1									6
8.	Mikulka Andrej	1															1
9.	Mikulka Martin		1														1
10.	Orság Vladimír	1															1
11.	Srnka Pavol	1					1										2
12.	Šoula Pavol	1		1			1	1									4
13.	Vagač Vladimír	1															1
14.	Bada Peter		1	1	1	1	1	1	1								7
15.	Javorský Vladimír		1	1													2
16.	Minárik Peter		1	1	1												3
17.	Nižnan Marián		1		1									1		1	4
18.	Rím Ondrej		1	1						1			1		1		5
19.	Junas Jozef		1														1
20.	Stotka Vladimír		1														1
21.	Kyselica Ján			1													1
22.	Korčok Attila			1	1		1		1	1	1	1	1				8
23.	Královič František			1													1
24.	Kohút Miroslav			1													1
25.	Kučera Ján			1	1												2
26.	Ledecká Andreja			1	1												2
30.	Majdan Miroslav			1			1		1								3
31.	Mrlina Ján			1													1
32.	Obdržálková Jana			1	1				1		1	1					5
33.	Trubač Ján			1													1
34.	Trusík Marián			1								1					2
35.	Valach Peter			1	1	1	1	1	1			1	1				8
36.	Indriška Imrich			1													1
37.	Hanuš Jaroslav			1		1	1	1	1	1	1			1	1	1	10
38.	Mihalovič Štefan											1	1	1	1	1	5
39.	Drozda Marián				1				1								2
40.	Jančík Ondrej	1	1		1					1		1		1			6
41.	Muškát Pavol				1							1					2
42.	Ondrejčík Ľuboš				1												1
43.	Ondrejčík Tibor				1		1										2
44.	Petráš Juraj				1	1	1										3
45.	Raichl Jozef				1			1									2
46.	Sasák Jaromír				1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	12
47.	Šulek Karol				1	1	1	1	1		1	1	1	1	1	1	11
48.	Švancar Vladimír				1						1				1	1	4
49.	Trebichalský Peter				1	1		1						1	1		5
50.	Zuščík František				1	1	1	1									4
51.	Suran Július				1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	12
52.	Baláž Ján					1	1										2
53.	Balážová Paulína					1											1
54.	Groman Peter					1	1	1	1	1	1	1	1	1		1	10
55.	Čapoš Peter					1	1	1		1							4
56.	Lumtzer Kvetoslav					1	1		1					1		1	5
57.	Porubanec Cyril					1		1	1			1		1			5
58.	Pristach Ján					1					1	1	1	1	1	1	7
59.	Lietavec Miroslav						1	1		1	1	1	1	1		1	8
60.	Greguš Dalibor						1	1					1		1	1	5
61.	Kohút Miroslav						1										1
62.	Glesková-Rejtová Silv.						1								1		2
63.	Bešťanský Peter							1									1
64.	Páchnik Ctibor							1		1	1	1	1	1	1	1	8
65.	Hrdlička Peter							1		1							2
66.	Hrušková Veronika							1		1							2
67.	Sládeček Štefan								1	1							2
68.	Cintulová Svatoslava									1							1
69.	Okruhlica Ľubo									1							1
70.	Glesk Slavo										1				1		2
71.	Podoba Igor												1				1
72.	Harach Radovan												1				1
73.	Karel Jozef												1	1	1	1	4
74.	Hofman Jiří, CZ													1	1	1	3
75.	Lietavec Ondrej													1			1
76.	Vavro Rastislav														1	1	2
77.	Mako Juraj													1			1
78.	Opatovský Peter													1	1	1	3
79.	Sládek Ján													1		1	2
80.	Slivka Martin													1	1		2
81.	Barta Michal														1	1	2
82.	Černoch Martin														1		1
83.	Janechová Katarína															1	1
84.	Heřman František														1		1
85.	Hollmann Miroslav, CZ														1		1
86.	Kitt Roland														1		1
87.	Kováč Peter														1	1	2
88.	Kubala Peter														1		1
89.	Kadlečík Ivan															1	1
90.	Szabo István															1	1
91.	Hever Gábor															1	1
92.	Svrček Vladimír															1	1
93.	Zuberská Jana															1	1
94.	Blahuta Vladimír															1	1
95.	Fendrych Radek															1	1
96.	Wittnerová Csilla															1	1
97.	Páleník Emil (Č. Kľačany)															1	1
98.	Páleník Emil (V. Vozolany)															1	1

Telovýchovná jednota Tesla Bratislava a jej odbor turistiky oslavuje v tomto roku 60. výročie svojho vzniku. Pri tej príležitosti odbor turistiky zorganizoval dňa 7. októbra 2011 v klubovni TJ Tesla na Hattalovej ulici slávnostné zasadanie členov turistiky a jej hostí. Jej predseda Ing. Ivan Nižnan v príhovore nás podrobne informoval o histórii tejto športovej organizácii. Činnosť bola veľmi bohatá a pestrá vo viacerých športových odboroch. Po 60 rokoch si svoju veľkú aktivitu udržuje hlavne odbor turistiky, ktorý dlhodobo sa venuje predovšetkým výkonnostnej turistike a na diaľkové pochody (DP). Kým začiatky organizovania DP v Bratislave (v polovici 70-tych rokov minulého storočia) sa spájajú s turistickým odborom TJ Vinohrady. Treba vysoko oceniť TJ Tesla, že vôbec táto činnosť stále pokračuje a to dokonca pri stále rozširujúcej sa účasti turistov a teda i vyššej náročnosti na organizátorov. Po prejave Ivana Nižnana sa prihovoril a zablahoželal jubilujúcej TJ aj predseda KST, ktorý odovzdal turistom TJ Tesla ďakovný list. Potom sa ujal svojej funkcie ako šéfkuchár a hlavný stevard – no kto iný, Marián Nižnan, ktorý pripravil pravé turistické menu – výborný guláš a na zapitie dobré vínko. Posedenie bolo veľmi príjemné a všetci účastníci - diaľkari želali jubilujúcej Tesle mnoho síl do ďalšej činnosti, aby klubovňa Tesla bola ešte dlho takým ostrovčekom záchrany. Po dlhých prešľapaných kilometroch vždy dobre padne prísť do oázy pokoja, kde človek má možnosť pookriať na tele i duchu.

Teda aj osobne blahoželám k doterajším úspechom a prajem veľa úspechov, síl a zdaru v ďalšom období.

Poznámka redakcie: Ing. Ondrej Rím je jedným z prvých spoluorganizátorov stokilometrových pochodov v Bratislave a teda aj na Slovensku. S takouto činnosťou začínali v TJ Vinohrady, ktorej členom v tom čase bol aj Ondrej Rím, dnes desaťročia člen TJ Tesla. Prvou stovkou, ktorú organizovali Vinohrady, bola Dunajská stovka z Komárna do Bratislavy po hrádzi Dunaja. Bol to pochod, ktorý začínal v piatok večer v Novej Stráži (pri Komárne). Aj keď táto história organizovania stoviek nebola vo Vinohradoch dlhá, ale bola prvá. Po Vinohradoch prevzali organizovanie diaľkových pochodov na dlhú dobu turisti z VD ŠTART Bratislava. Stovky síce neorganizovali, až na tú historickú jednu stovku, keď zachraňovali Trnavskú stovku, lebo nebolo organizátora, ale zato tých ostatných diaľkových pochodov bolo veľa. O niečo neskoršie v ich tieni sa pripravovali aj Tesláci aj s ich známym cyklom DP – TTT – Trikrát turistická stovka. Po skončení Štartákov v dialkoplazeckých aktivitách začali vládnuť Tesláci a vládnu až doteraz.. Ondrej Rím je už desiatky rokov členom TJ Tesla a podieľa sa svojou veľmi aktívnou činnosťou na výsledkoch odboru Tesla. Tak, ako sa ďalší Teslák, Cyro Porubanec, stal známy, že tým, že prešliapal všetky turistické značkované chodníky na Slovensku, Ondro je známy tým, že po absolvovaní Trnavskej stovky po krátkom oddychu v cieli stovky v Brezovej pod Bradlom sa otočil a peši sa vrátil späť do Bratislavy, kde nepoužil ani MHD, aby sa dostal domov.

60 rokov je pekný čas aj v histórii spoločenskej organizácie, akou je Tesla. Pár desiatok rokov v tejto Telovýchovnej jednote som strávil aj ja. Začínal som v nej ako futbalista, do ktorej ma zlanáril brat, ktorý po skončení školy sa dostal na umiestenku do Tesly a tam zaktivizoval činnosť odboru ZTV (základná telesná výchova), ktorý sa venoval v tom čase výhradne prostnému cvičeniu v telocvični. Odbor bol úspešný aj vďaka cvičiteľovi a vtedajšiemu predsedovi celej TJ, ktorý bol starým sokolom, ale aj preto, že prevažne ženské osadenstvo malo o takúto telovýchovnú činnosť záujem. Muži mali záujem o dynamickejší šport a preto sa začali v rámci odboru venovať rekreačnému futbalu. Po prechode celej zložky (vrátane cvičiteľov a funkcionárov) ZTV do vtedajšieho Interu, kde vytvorili v tom čase najväčší a najúspešnejší odbor ZTV na Slovensku, v odbore ZTV Tesla sa jednotkou stali futbalisti. Boli to dobrí futbalisti, aj keď to boli amatéri ( v tom čase u nás všetci futbalisti boli amatéri, aj keď brali peniaze), výkonnostne sa približovali k prvoligovým futbalistom. Za futbalistov Tesly hral aj známy Juraj Strechaj. Výkonom síce zaostával za ostatnými futbalistami a preto veľmi často sa mu dostalo výčitiek, že keď nevie hrať futbal, nech ide pískať. On tie výčitky zobral naozaj vážne a začal pískať v najnižšej súťaži a každoročným postupom do vyššej súťaže sa dostal do prvej ligy a neskoršie sa stal aj medzinárodným rozhodcom. Len jeho predčasná smrť zapríčinila, že sa nestal známejším. Aj iný futbalista Tesly, ktorý futbalovo nevynikal, sa preslávil v inej činnosti. J. Händler, hudobník a dirigent (študoval aj u špičkových ruských dirigentov a hráčov), sa stal svetoznámym hudobníkom, ktorý prevažnú časť aktívneho života pôsobil a žil v zahraničí. Na Slovensko ako emigrant prišiel iba hosťovať po tom, čo mu to bolo dovolené. Do tretice ďalši futbalista, na rozdiel od predchádzajúcich dvoch aj dobrý futbalista, dal podnet k tomu, že sa v Tesle začali organizovať diaľkové pochody a stovky. Stačila k tomu jedna takmer dokončená stovka, aby vzbudila u teslákov záujem o výkonnostnú turistiku. Spolu s bratom sme popri futbale robili aj turistiku. Boli sme pri organizovaní toho nespočetného množstva diaľkových pochodov i stoviek (veď len tých bolo 28), ale pritom aj každo-týždenne šliapali DP. Bol som spoluorganizátorom prvého Silvestrovského stretnutia turistov na Malom Slavíne. Vtedy to bolo také “rodinné stretnutie” niekoľkých turistov. Dnes už je to masové stretnutie (účasť 300 – 400 turistov) turistov nielen z Bratislavy, ale občas aj zo zahraničia. Účastníkovi z Barcelony sme dali pocítiť, že slávnu futbalovú Barcelonu môže poraziť aj Slovan (ako tomu bolo dávno, veľmi dávno, keď Slovan porazil v Bazileji Barcelonu vo finále PVP). Zažil som mnoho krásnych chvíľ v klube, ale aj v prírode, v horách v spoločnosti naozajstných kamarátov. Nech sa Teslákom a turistike darí.

V sobotu 21. 5. 2011 sa uskutočnilo turistické podujatie pre verejnosť S BEZkou do Malých Karpát. Tento rok sa usporiadalo už po 28. krát. Zároveň to bolo aj 17. výročie zaradenia do kalendára IVV (International Volksport Verband - ľudový šport pre všetkých).

Podujatie bolo organizované z Námestia Rodiny v Záhorskej Bystrici. Tu sa nachádzalo miesto štartu a cieľa. Účastníci si mohli vybrať z 3 trás pre peších a 2 trás pre cyklo. Všetky pešie trasy mali spoločný úsek Záhorská Bystrica - Marianka. Tu sa oddelila krátka trasa cez Malý Slavín - Málinský vrch - Sekyl - do Záhorskej Bystrice. V rámci tejto trasy účastníci prešli 10 km a prekonali 150 m prevýšenia.

Dlhšie trasy boli vedené z Marianky cez Borinku a Pajštún na Kozlisko. Pod Kozliskom sa trasy delili. Prostredná trasa pokračovala na Medené Hámre a následne Zbojnička - Spariská - U Slivu - Malý Slavín - ďalej pokračovala ako krátka trasa do Záhorskej Bystrice. Bola 25 km dlhá a mala 860 m prevýšenia.

Najdlhšia trasa pre peších turistov pokračovala z pod Kozliska cez Košarisko - Salaš - Jozefské údolie vo Svätom Juri - Biely Kríž - Spariská - Pod Chlmcom - Snežienka - Hrubý Drieňovec - Sekyl - Záhorská Bystrica. Táto trasa mala 42 km a 1060 m prevýšenia.

Jedna z cyklotrás bola vedená takto: Záhorská Bystrica - Volkswagen - Devínska Nová Ves - Devínske Jazero - Vysoká na Morave - Stupava - Záhorská Bystrica. Mala 45 km.

Podujatie sa konalo za nádherného počasia. Na trasách sa spoločne pohybovali ľudia, ale aj ich štvornohí členovia domácností. Boli to havkáči rôznych veľkostí a druhov.

V cieli každý účastník obdržal diplom so svojim menom a drobné občerstvenie. Majiteľom psov sme na diplom dopísali aj meno psíka. Psíkovia dostali na krk aj medailu. Účastníci nám svoje zážitky zapísali aj do kroniky podujatia. Cykloúčastník prišiel na špeciálnom bicykli vlastnej výroby umožňujúcom skoro ležanie.

Na turistickom podujatí S BEZkou do Malých Karpát sa zúčastnilo 10 osôb a 5 psov na 42 km trase, 5 osôb a 2 psy na 25 km trase, 22 osôb a 7 psov na 10 km trase, cyklotrasu absolvovala 1 osoba, organizátori mali 7 osôb. Celkom sa na podujatí zúčastnilo 45 osôb a 14 psov, z toho 2 osoby boli z Maďarska. Najmladší účastník - Peter Petráš - mal 13 rokov a prešiel 10 km. Najstarší účastník - Jaroslav Hanuš - mal 78 rokov a prešiel 42 km.

Dlhoročnú tradíciu má stretnutie čitateľov a priateľov Krás Slovenska s redakciou a tvorcami Krás Slovenska. Toto stretnutie je každoročne organizované v inej oblasti Slovenska. Tento rok sa konalo už 48. stretnutie. Podujatie zorganizoval KST Mútne 28. 5. 2011.

Priebeh môjho putovania: Z Bratislavy sa veziem nočným rýchlikom do stanice Kraľovany, kde prechádzam na osobný vlak smer Tvrdošín. Ďalej pokračujem autobusom cez Námestovo do obce Mútne. Z Mútneho idem už po vlastných nohách po trase Mútne - Druhá strana - Vajdovka - Horná Radová - Dubová - Skalisko - Pilsko - štátna hranica - sedlo Hliny - Oravská Polhora. Z Oravskej Polhory cestujem autobusom cez Námestovo do Dolného Kubína a potom vlakom Dolný Kubín - Kraľovany - Žilina - Bratislava.

Počasie už počas cestovania vlakom tam naznačovalo čo asi bude. Z vlaku sme registrovali nočnú búrku. Cestou autobusom Námestovo - Mútne pršalo. Na pešej trase sme mali zo začiatku zamračené počasie, neskôr bola hmla a veterno a potom už len dážď. Na vrchole Pilska bola viditelnosť okolo 3 m, takže plno mojich známych, hoci sa tam vyskytovali, nebola šanca ich vidieť a stretnúť. Pri zostupe z Pilska pršalo a z chodníkov sa stali potoky. Počas čakania na autobusovej zastávke v Oravskej Polhore bolo počuť, ale aj vidieť intervalový dážď (5 minút slabý, 5 minút silný). Pri ceste domov počas cestovania autobusom pršalo, cestovanie vlakom už bolo bez dažďa.

Prešiel som 26 km, zdolal 920 m prevýšenia za teploty 10şC rozbahneným terénom. Na vrchole Pilska bolo možné získať špeciálne razítko a diplom za účasť. Počet účastníkov nepoznám.

Diaľkový pochod Novembrový výšľap - ročník 12/2

bude aj v termíne podľa pôvodného kalendára, t.j. 12.11.2011.

Pochod bude zaradený do rámca osláv 60. výročia vzniku TJ TESLA

Vzhľadom na skutočnosť, že sa termín rekonštrukcie sociálnej budovy v areáli TJ Tesla posunul, bude Novembrový výšľap organizovaný aj v pôvodnom termíne, s cieľom v areáli Tesla.

Ivan Nižnan

5.11.2011 OREŠANSKÝ BOTOCROSS 25. ročník
(sobota) Královičovci, Trnava

26.11.2011 CHODNÍKOM VIKTORA BENIAKA NA BRANČ 13. ročník
(sobota) KST Senica

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.