MALOKARPATSKÝ  DIAĽKOPLAZ

10/1999

 

 

 

Čaro starých pohľadníc

Turisti, ktorí sa každoročne zúčastňujú na "Pochode Bankových Úradníkov", vedia, že ich trápenie po 40-tich kilometroch končí v krásnom horskom letovisku Harmónia pri Modre. Kača-bar so svojou letnou záhradou a poéziou zašlých čias síce ľahol popolom, ale ten, kto si nájde chvíľu, objaví v okolí zaujímavé stavby. Chaty či skôr vily postavené v alpskom "slohu" využívajú prírodné materiály /kameň,drevo.../, čím sa dosiahla značná symbióza stavby a krajiny.

Mňa osobne očarili staré pohľadnice Modor-Harmónia. Villa Mária, Gizella-nyaraló, Illona-villa, Michnay-villa a ďalšie. A tak mi nedalo, aby som nezalistoval v histórii.

Na vznik letoviska má najväčšiu zásluhu mešťanosta P.Boruta, ďalej K.Hollerung a nadlesný A.Filípek, ktorého bustu nájdeme dnes na mieste bývalého lesného závodu. Títo páni dali v horskom prostredí pri Modre postaviť poschodovú vilu. A istý nadšený Modran, keď videl tú stavbu, vraj vyjadril svoje pocity slovami "Tu sa prejavuje harmónia čistých duší". Tak vila dostala meno HARMÓNIJA. A keďže Trnavčania sú všade, druhú vilu postavila A.Macherová, vdova z Trnavy. Neskôr v nej otvorila hostinec. Tretiu postavil ing.Blaskovics z Pešti. Tento pán bol vlastne i prvý turista - značkár. Upravoval turistické chodníky, ich dĺžku meral krokmi a údaje uvádzal na tabuľkách umiestnených na stromoch. Výsledky svojej práce i zmapoval. Aj jeho zásluhou sem počas letných mesiacov chodili návštevníci až z Viedne. Harmónia sa spomína ešte pri dvoch historických udalostiach:

Rokmi pribúdali v letovisku ďalšie rekreačné zariadenia rôznych podnikov a inštitúcií a tiež súdruhov, tých, čo na to mali. Išlo zväčša o budovy v štýle "budovania komunizmu". Tieto, podobne ako terajšie megalomanské rekonštrukcie novodobých zbohatlíkov /vila Martinkovcov/ viedli k tomu, že dnes je Harmónia akousi "zmesou" všetkých stavebných slohov.

Ivan Košický

 

NA ŽELANIE JUBILANTOM

alebo

rozhovor pri neokrúhlom jubileu

Stalo sa už veľkou módou uskutočnovať rozhovory, či iné talky s rôznymi osobnosťami, ale i "osobnosťami" s mimoriadnymi a skutočne "mimoriadnymi" ľudmi pri rôznych príležitostiach, životných alebo iných jubileí a výročí. A keď si z toho ešte urobíme šou, môže to byť výnosný "job" /čítaj džob, job tvoju ... má iný význam/.

Bulvár sa len tak hemží rozhovormi s rôznymi hviezdami, hviezdičkami, herečkami, miskami, modelkami, či striptérkami, ktoré sa zverujú so svojimi životnými alebo šesťkovými + skúsenosťami /pozri poznámky/ a zážitkami. Vedia odpovedať na všetko, všade boli, všetko videli, všetko je im blízke, všetko je im známe. Dávajú nám rady do života, vyjadrujú svoje názory na všetko možné i nemožné. Treba priznať, že sú to zväčša pekné stvorenia. Ich najväčším nedostatkom je až na malé výnimky, že nie sú nemé. Neviem presný význam slova bulvár. Keď si však to slovo rozdelím, vychádza mi časť slova "bulva" t.j. oči, okále, ktoré po prečítaní bulvárneho článku musím vytriešťať až do veľkosti "ar-u". To je prvoradá úloha bulváru a to ostatné aj s pravopisnými chybami je bezpredmetné.

S módou ideme aj my turisti, veď čo sme my menej krajší, alebo máme horšie miery? V našom MKD bolo uverejnených spústa rozhovorov, že je to už takmer klišé a jeden rozhovor sa začína podobať na druhý, skrátka obohratá platňa. Veď čo už sa môžeme jubilanta spýtať? Ako mu slúži zdravie alebo x,y,z aj po ...tke? Preto dnešný rozhovor s naším oslávencom sme sa rozhodli viesť trochu inák, menej tradične a možno, že i menej zaujímavo.

Ako býva zvykom, našu každú otázku označíme písmenom O /Otázka/ a odpoveď jubilanta číslicou nula 0 /0dpoveď/, to preto, aby sme jasne odlíšili otázku od odpovede.

----- ------- ------ ------

  • O.: Dozvedeli sme sa, že v tomto mesiaci oslávite okrúhle výročie. Že to nie je pravda?
    0.: Máte pravdu. Nie je to pravda. Alebo len polovičná pravda. O okrúhlom výročí zvykli sme si hovoriť vtedy, ak posledná číslica výročia je nula. V matematike má nula význam, iba vtedy, ak pred ňou niečo stojí /teda iné číslo/. Ba dokonca ani dve nuly spolu nič neznamenajú, aj keď služby miestnosti takto označenej vieme náležite doceniť až vtedy, ak do nej pribehneme na poslednú chvíľu. U ľudí je to presne naopak. Ľudská nula má vtedy význam, ak niekto za ňou stojí a čím väčšie číslo, teda zviera, tým lepšie. Keďže ja nie som nula, teda v mojom výročí sa nenachádza žiadna nula, tak o žiadne okrúhle výročie nejde.

    O.: Kedy vo Vás skrsla myšlienka venovať sa pešej turistike?
    0.: Od narodenia. Len čo som prvýkrát otvoril oči na tomto svete a videl tú krásu okolo seba, zavrieskal som si a v duchu si povedal: "Pekne je na tomto svete. Budem ja ho spoznávať presunom po vlastnej osi". Zaumienil som si, že do roka a do dňa sa naučím chodiť, aby som sa mohol venovať pešej turistike. A tak sa aj stalo.

    O.: Býva zvykom, že čitatelia kladú svoje otázky cez telefón. Ste ochotný poskytnúť nám Vaše telefónne číslo?
    0.: Môžem, ale je to zbytočné, aj tak si to číslo nezapamätáte. Moje tel.č. je 554 345 34.

    O.: To si ľahko zapamätám. Strašne mi to pripomína moje vysvedčenie. Pokračujme však ďalej. V každom rozhovore s modelkami a im podobnými profesiami sa zvyknú udávať miery. Nuž prezraďťe aké sú Vaše miery?
    0.: Neviem čo znamenajú tie čísla u modeliek, ale určite tam nie je číslo hlavy /veď načo aj/. Ja vám dám svoje miery komplet. Ako sa hovorí od hlavy až po pätu: 52, 38, 90, 90, 90, 15-10 a 9. To prvé je číslo klobúka a posledné číslo topánok.

    O.: Skutočne pozoruhodné miery, najmä tá dvojstavová miera je veľmi zaujímavá. Tá je Vaša? Dosiahli ste v turistike celý rad úspechov, kedy sa Vám podarilo splniť podmienky zlatého VOPT?
    0.: Oj, synak, to bolo dávno. To si ani nepamätám, hoci nie som sklerotik. To som bol ešte mladý a jarý a odvtedy som prešľapal už niekoľkonásobok zlatého odznaku. Sklerotikmi sú skôr tí funkcionári, ktorí ju vyhlásili a už dávno na ňu zabudli. Zrejme si myslia tak, ako boli zvyknutí, že čo oni stvoria to bude na večné časy. Oni ani možno ten bronzák nemajú, ale čo tí druhí. Už som počul, že iní turisti, takí onakvejší chystajú nadstavbu, ako sa moderne hovorí.

    O.: Prešľapali ste už veľa kilometrov. Neláka Vás zmeniť presunový prostriedok, prejsť napríklad na cyklistiku?
    0.: Nebudem Ja na staré kolená meniť svoje zásady a návyky. Dakedy sa u nás hovorilo: schuster drž sa svojho kopyta, ale dnes sa každý šuster drží plného koryta. Nechcem ja byť ako ten veľký, vlastne malý cyklista. Aké reči mal a aké má teraz výsledky. Hovorí, že na vine sú tí, čo boli pred ním. A má veru pravdu. Pamätám si ja veu na cyklistov z Indie, ktorí "pretekali" na Závode mieru a do cieľa prichádzali vždy aj s hodinovým oneskorením za poslednými. A tí tiež tvrdili, že na vine sú tí, ktorí prišli do cieľa pred nimi, ináč by boli prví oni. Oj veru, od cyklistiky a cyklistov preč. Hory sú len hory, aj keď už aj tie prepadajú cyklisti.

    O.: Je o Vás známe, že ste členom TJ Tesla. Nemienite zmeniť svoje pôsobisko? Veď mnohí športovci i politici menia svoje dresy jedna radosť.
    0.: Nepatrím ja medzi takých vtákov. Dlho som bol v TJ Vinohrady, to je niečo ako rodná strana a keď sa objavila nová hviezda Tesla, tak som prestúpil. Teslákom som už pekných pár rokov. Sľubujem, že ním zostanem až do penzie a svoje slovo dodržím. Ľahko sa mi sľubuje, keď som už v penzii zopár rokov. Ja nie som, ako ten chlap, sťa vecheť, ktorý sľuboval, že do cieľa príde za dvojnásobne kratší čas a teraz má problémy, aby došiel v limite a nebol diskvalifikovaný. A tých politikov mi ani nespomínajte. Tí sa správajú ako profíci. Nie ako profesionálni politici, ale ako profi športovci. Tí menia každú chvíľu dres a idú tam, kde majú lepšie podmienky a hlavne kde viac zaplatia. Dnes sú v jednom klube a zajtra bojujú o dušu v drese iného klubu proti svojim bývalým spoluhráčom. Kde je tu česť? Poznám ja politikov, ktorí keby si odkladali svoje stranícke legitimácie, mohli by si otvoriť aj samostatnú súbornú výstavu. A keby k tomu pridali aj pár svojich vysvedčení, mohlo by to byť aj múzeum. Niečo ako múzeum V.I.L. Ľudstvo v súčasnosti trpí predovšetkým chorobami srdca a onkologickými ochoreniami. Spomínanú kategóriu ľudstva čoraz viac postihujú aj choroby chrbtice. Jeden má vyskočenú platničku /dobre je tomu, kto má dvojplatničku/ iní skrivenú chrbticu a pod. Keby si však športovci brali príklad od politikov a zakladali toľko nových klubov ako politici, hneď by s tým zdravím národa bolo lepšie. Čo však s takou "maličkosťou", že politici majú viac funkcionárov a trénerov ako hráčov?

    O.: Keď sme už zabŕdli do tej politiky, nechceli by ste sa stať členom niektorej strany - demokratom?
    0.: V žiadnom prípade nie. Poslední demokrati tu boli za komunistov...! A aj tí už zmizli. Boli síce iba v predajniach Knihy a boli to Demokrati od Janka Jesenského. Dnes sú tam rôzne Angeliky, nejakých 33 dielov a Gamasútry alebo ako sa to volá, a potom tá nešťastná Esmeralda.

    O.: Ako turista ste zvyknutý nosiť na túrach ťažký turistický batoh. Ako sa Vám darí uniesť ekonomické balíčky?
    0.: V prvom rade neviem, prečo tá zdrobnelina - "balíček". Ale ináč oba batohy majú niečo spoločné. Ten turistický je postupom času po trase ľahší a ľahší /ubúdajú zásoby/. A ten ekonomický, vlastne tiež /peňaženka je čoraz ľahšia a ľahšia/. Ani v tom názve nie sme originálni. Vo všetkom musíme napodobňovať svoje "vzory". Niekedy k nám fúkal výlučne východný vietor, teraz je to zase výlučne západný. Nakoniec prečo nemať vzory? Francúzi majú svoju Brigit B., my môžeme mať Brigitu S. Pravdu povediac, nedá sa to však porovnávať, už na prvý pohľad je to iné.

    O.: Čo hovoríte na problém turista a skratky?
    0.: Skratky patria k životu. Aj život je len jedna skratka, jedna krátka epizóda. Skracovať život nie je dobré a napriek tomu mnohí alkoholici nedajú na upozornenia, že alkohol skracuje život. Je pravdou, že oni niekedy vidia dvojmo, takže sa to trochu vyrovnáva. Alebo koľko som sa naupozorňoval spolu s ministrom zdravotníctva, že fajčenie skracuje život a pomohlo to? Koľkých už skrátili o hlavu. Nikto sa nepohoršuje, keď skracujeme plán, termíny a podobne. So skrátením platu je to už horšie. Aj pre elektrikára je skrat pohroma, často doprevádzaná aj zvukovou kulisou realizovanou skratom i elektrikárom /joj, ta pestrá paleta nadávok/. Skratky majú aj pozitívny zmysel. Veď koľko papiera a nepriamo aj lesa ušetrili značky ako SAV, PZ, DP /tie však nešetria nervy/ alebo TATO, NATO, SEATO. TATO asi nie je skratka, ale sa to rýmuje, nakoniec to môže byť skratka slova foter. Zásadou je, že skratky sa musia týkať vecí všeobecne známych, veľmi často sa vyskytujúcich a opakujúcich, nie vecí banálnych, málo známych. To isté platí aj pre turistiku a turistov. Skratkovať si nemôže dovoliť turistický novic, ktorý ani nepozná poriadne trasu a jeho skratkovanie by mohlo mať podobný účinok ako skrat u elektrikára. Tak ako nemožno použiť neznámu skratku NJNV /Nepi Jano Nepi Vodu/, tak nemôže skratkovať ani neskúsený turista. Nakoniec turistika nie je len bezcieľne chodenie či behanie po lese, ani na druhej strane len opekanie slaniny a popíjanie piva. Turistika je aj KPČ /kultúrno poznávacia činnosť/. Spoznávanie nových cestičiek a lesných chodníkov nie je KPČ? Nie je to kultúrna činnosť, keď skratkou zošľapem /a tým ušetrím/ podstatne menšiu časť lesa? Skrátka skratka je niekedy užitočná, inokedy nie. Takže skratkovanie áno, ale ...

    •

    Priznám sa, že aj ja poznám niektorých turistov, ktorí skratkujú. Medzi nimi sú aj moji priatelia. Priznám aj to, že som sa nechal tiež týmito "priateľmi" niekedy zviesť na skratky. Ale už som im odpustil.

    Už som chcel dať poslednú bodku za rozhovorom, keď som precitol a zistol, že to som si len trochu zdriemol na stanici v Dunajskej Strede po diaľkovom pochode a že žiadny rozhovor sa nekonal. Unavil ma veru ten pochod, alebo niečo iné? Veru, pálivá je tá žitnoostrovská pálenka. Nevadí. Vykladači snov tvrdia, že na snoch je veľa pravdy. Niečo na tom bude, lebo kamarát, spolučlen a vytrvalý diaľkoplaz VLADIMÍR STOTKA sa skutočne dožíva v tomto mesiaci /október 1999/ neokrúhleho životného jubilea sexpäťky. Tento fiktívny rozhovor venujem jemu s prianím veľa šťastia /vo všetkom/, veľa zdravia, veľa kilometrov a tých nových skratiek.

    Epilóg
    Tento rozhovor, ako je už v týchto končinách bežné, som nechal posúdiť niekoľkým nezávislým odborníkom. Jedným z nich bol aj môj priateľ Van Der Rada, ktorý s obsahom súhlasil. Samozrejme, že mu nemohol rozumieť, lebo bol písaný po slovensky. Jeho predchodcovi poradcovi gen. Lichačevovi /1949-1953/ by sa to nestalo.

    Ivan Nižnan

     

    Z HISTÓRIE OKOLIA MALÝCH KARPÁT

    Slovanská lokalita - Martin pri Senci

    I keď dnes spomeniem dávno zaniknutú stredovekú lokalitu, miesto, na ktorom postupne vznikal čulý občiansky a v ňom aj cirkevný život, má to svoje opodstatnenie. Priestorove možno za miesto niekdajšej osady označiť aj "Svätomoravský les pri Senci". Tu uprostred hlbokého lesa na dolnom úpätí Malokarpatského pohoria, zvažujúceho sa do širokej seneckej roviny, vznikla v ranom stredoveku osada ako benediktínske patrocinium. Podobných patrocinií bývalo v minulosti viacej, ale "svätomartinské" bolo najrozšírenejšie ako votívum na významnú osobnosť. Takéto osady, zakladané ako patrociniá, vznikali obyčajne na starých hradiskách a miestach starého slovanského osídlenia. Martinský les mohol byť v dávnej minulostiaj miestom staroslovanského pohanského života.

    A práve preto tu na tomto mieste mohlo vzniknúť cirkevné patrocinium v takzvanom kolonizačnom období a to medzi rokmi 1150 až 1250. Dôkazom toho sú archeologické a historické poznatky.

    Osada Martin pri Senci /prv Svätý Martin/ s kláštorom benediktínov je písomne doložená v roku 1409, pravda už vtedy ako dobre prosperujúca, hoci rozsahom neveľká. Potvrdzuje to aj archeologický výskum zaniknutej lokality. V listinách vystupuje pod názvom Zenthmartin. O lokalite je len niekoľko skromných správ. V roku 1450 je podaná sťažnosť ku královi Matejovi, že Michal Orság z Guty a Valentín Temeskozy z Jelky, veliteľ bratislavského hradu zobrali z kaplnky v kláštore Sv.Martin cirkevné rúcha.

    Doba zániku tejto vzácnej historickej lokality nie je presne známa. Ale zdá sa, že mohla zaniknúť pri tureckom ťažení v roku 1663, kedy turecké voje tiahli od Jelky cez Kráľovú pri Senci, cez Senec hore smerom k Sv.Juru a Pezinku. Vtedy historicky podložene zaniklo na okolí Senca niekoľko starobylých osád ako boli Krmeš, Dyaki, Bosek, Peschen, Milenta a stará hospodárska usadlosť Amsterodam, neskorší Červený majer.

    Ešte donedávna bolo vídať na spomínanom mieste v Martinskom lese kamenné základy kláštora, kostolíka a rádové pohrebisko. Azda bližšie údaje by bolo možné objaviť v Panonhalme, kam Sv.Martin voľakedy cirkevne patril.

    Dnes, keď idete smerom zo Senca do Trnavy, hneď za benzínovou pumpou je doľava smerovka Martin. Na mieste starej slovanskej lokality je miestne smetisko, pod časťou záhradkárska osada a pod časťou autostráda. A vďaka stavaniu autostrády boli urobené prvé archeologické výskumy.

    Peter Minárik

     

    Nerealizované Malokarpatské železnice

    Viedenská arbitráž /1938/ a aktuálne politické vzťahy vo vtedajšej Európe, najmä agresívne chúťky horthyovského Maďarska, si vynútili nový pohľad na železničnú sieť na Slovensku. Arbitrážou neprišlo Slovensko iba o rozsiahle územia, ale aj o 930 km železníc. Prerušili sa viaceré trate, železničné spojenia hlavného mesta akoby ktosi obstrihal nožnicami. Z piatich zústených tratí jedna, Petržalská pripadla Ríši. Trate na Žitný ostrov a Štúrovo, tesne za hranicami mesta, pripadli Maďarsku. Štvrtá, smerom na Kúty, smerovala do Protektorátu Bohmen und Mähren. Slovenským smerom ostala iba jediná, tá najstaršia, ešte jednokoľajná, smerom na Trnavu. Jediným smerom umožňujúcim alternatívne spojenie bola druhá strana Malých Karpát. Ponúkalo sa využitie existujúcej trate Zohor - Plavecký Svätý Mikuláš. Táto trať z roku 1911 mala celkom 35 km. Ďalšou využiteľnou traťou bola trať Jablonica - Brezová pod Bradlom - Myjava.

    Uvažovaný prevádzkový program dostavby tratí na Záhorí určoval rekonštrukcie a dostavby tratí tak, aby bol možný priamy chod vlakov Bratislava - Zohor - Plavecký Svätý Mikuláš - Jablonica - Bezová pod Bradlom - Myjava - Nové Mesto nad Váhom a to bez úvrate.

    Prvá začala príprava prepojenia Plavecký Svätý Mikuláš - Jablonica. Trať bola projektovaná ako jednokoľajná hlavná železnica pre rýchlosť 100 km/h. Oblúky boli projektované s minimálnym polomerom 600 m, maximálne stúpanie 7%, lomy nivelety so zaoblením r = 5000 m. Dĺžky dopravných koľají v rekonštruovaných staniciach Plavecký Svätý Peter a Jablonica a na novonavrhovanej trati vychádzali z požadovanej dĺžky vlaku 120 osí, preto minimálne dĺžky dopravných koľají boli navrhnuté na 700 m. Trať začínala v km 0,115 za žel.stanicou Plavecký Svätý Mikuláš, pokračovala severovýchodným smerom podhorím Malých Karpát a v km 14,1 zaúsťovala do žst.Jablonica na trati Trnava - Kúty. V strede traťového úseku, v km 6,4 - 7,2 bola naprojektovaná železničná stanica Šandorf /terajší názov Prievaly/ s tromi dopravnými koľajami, jednou skladištnou koľajou a manipulačným priestranstvom dĺžky 350 m. Časť manipulačnej plochy bola určená Vojenským lesným podnikom ako drevosklad.

    V km 3,0 - 3,5 bola navrhnutá zastávka - nákladište Plavecký Svätý Peter, s obojstranne zapojenou skladištnou koľajou s užitočnou dĺžkou 150 m. V km 11,3 - 11,6 bola navrhnutá rovnako vybavená zastávka - nákladište Cerová/Lieskové. Stavba bola rozdelená na dva stavebné úseky. Prvý od Plaveckého Svätého Mikuláša po Šandorf včítane, druhý po Jablonicu.

    Projekt stavby trate Plavecký Svätý Mikuláš - Jablonica predpokladal realizáciu stavby v rokoch 1943 - 1947. Realizácia stavby sa začala 12.10.1943. Do konca vojny sa realizovalo asi 40% zemných prác t.j. cca 200.000 m3 a upravili sa všetky vodné toky križujúce trať.

    Tesne po vojne, už 14.6.1945, sa v stavbe pokračovalo. Rozhodujúcim pre osud stavby bolo stanovisko Ministerstva Národnej Obrany ČSR z 22.8.1947, že trať nie je z hľadiska obrany štátu naliehavá. Preto sa práce na stavbe definitívne zastavili 30.4.1949. /50. výročie/

    Napriek tomu, že trať nebola uvedená do prevádzky, značne zmenila ráz krajiny pod Malými Karpatmi. Trať bola projektovaná bez úrovňových prechodov ciest a s množstvom krížení vodotokov. Naprojektovaných bolo 16 podjazdov, z nich 11 malo vedľa vozovky oddelené koryto pre vodu, 14 priepustov pre vodotoky, 17 rúrových priepustov pod cestami. Nad traťou boli naprojektované 3 cestné nadjazdy. Všetky objekty, okrem nadjazdov boli i realizované.

    Po ukončení projektu na trati Plavecký Svätý Mikuláš - Jablonica, Stavebná správa Slovenských železníc v Novom Meste nad Váhom začala pripravovať projekty stavby tratí Brezová pod Bradlom - Myjava a Lednické Rovné - Púchov zastávka. Projekty boli dokončené až po druhej svetovej vojne a v roku 1946 pripravené na výstavbu, vrátane vytýčenia v teréne. K ich realizácii však už nedošlo, postihol ich rovnaký osud ako predchádzajúcu stavbu. V rokoch 1970 až 1980, sa už zdalo, že sa aspoň prvá časť a to Plavecký Mikuláš - Jablonica zrealizuje, ako dôvod sa udávalo výstavba cementárne v Rohožníku a následne odbremenenie ťahu cez Bratislavu. Cement pre celé Slovensko a jeho vývoz do Sovietského Sväzu mal ísť cez Jablonicu a Trnavu. Žiaľ iba mal.

    Ing.Marián Školník,
    pracovník GR Slovenských železníc

     

    NEPÁL 1997

    /1.pokračovanie/

    Prílet do Káthmandu

    6.10.- pondelok - Polnoc,odchod na cestu.

    Spoločným autobusom odchádzame do Franfurktu na lietadlo do Dháky v Bangladéži. Je nás malá skupinka, ktorá sa vydala na voľné putovanie horami Nepálu a je možné, že niektorí z nás pri návrate nenastúpia do lietadla živí.

     

    7.10.- útorok. Prelet.

    Do Franfurktu sme prišli o 8,30 s predstihom šiestich hodín a to preto, že cestovka nechcela riskovať poruchu Karosy. Zmluva s dopravcom bola vraj podpísaná tak, aby za nami v prípade technických porúch vyrazil okamžite náhradný autobus. Pokiaľ by mala výprava skrachovať už pri ceste na letište, bola by to skutočne drahá sranda, letenky by prepadli bez náhrady. Logické, ale kto má tých 6 hodín odsedieť v odbavovacej hale a baviť sa ničím ?

    Do cieľa nás majú dopraviť Bangladéžske aerolínie, spoločnosť BIMAN. Názov vôbec nevzbudzuje dôveru, ale o žiadnej katastrofe týchto dopravcov v poslednej dobe nikto nič nepočul. Chmúrne obavy niektorých účastníkov ukľudňuje vedúci Alpin Tour, že ide o "štandardný Boeing" Cha, Cha...

    Potĺkame sa bezcieľne po letisku, dospávame v kreslách prebdenú noc z autobusu. Pred treťou hodinou poobede vyberáme batožinu z úschovne /4 D marky kus/. Potom balíme svoje veci do vriec od zemiakov. Jutové alebo igelitové vrecia predstavujú v poslednej dobe HIT. Je to opravdu najlepšia metóda proti vysypaniu obsahu, zapletenie rôznych praciek od iných batohov a údajne aj dobrá psychologická metóda proti nenechavému letištnému personálu v tretích krajinách. Odkukali sme túto metódu vlani na zájazde na Nový Zéland a preto sme i my pol roka pred týmto zájazdom prešetrovali príbuzenské väzby na pracovníkov bývalých Je eR Dé. Odchádzame smerom na Gate B-41. Do lietadla sa vojde okolo 300 ľudí, prevažne Čechov. Čakáme a čakáme. Výzva k nástupu zaznie 5 minút pred plánovaným odletom. Presklenou stenou haly je vidieť ten "štandardný Boeing". Je ním štandardná "stará dobrá Dakota", najmenej 20 rokov staré trojmotorové éro model DC 10-30. Vnútrajšie vybavenie kabíny je chudobné, steny sú pokryté "ušubranými" tapetami. Na stene, kam sa za letu premieta film, visí obraz člna v hustom rákosí. Po večeri, prvej z radu nepálskych "štipľavých", v ktorých prevláda paprika čili, začína kino. Letuška s kľudom otočí obraz hore nohami a premietacie plátno je pripravené. Pán Boeing by praskol smiechom!! Na film sa pochopiteľne nedá dívať, ale to nie je nič divné ani v drahších leteckých spoločnostiach.

     

    8.10. - streda

    Približne o 7.h miestného času pristávame v Dháke v Bangladéži. Odovdzávame letenky, údajne nám budú vrátené s palubenkami na prelet do Káthmandu. Procedúra kontroly dokladov a vystavenie nových palubných lístkov zaberie vyše dvoch hodín. Asi o 9.h sme pobiehajúcim personálom letišťa /amplióny v tranzitnej hale buď tam vôbec nie sú alebo nefungujú/ pozvaní do reštaurácie na "lunch", skladajúci sa zo slaného štipľavého a sladkého zákusku. K tomu sa podáva ušmudlaný pohár vody. Nahlas uvažujem, či prudkou chemickou reakciou náhodou neodpadne dno, ak tam vhodím sterilizačnú tabletku. Nikto to nepije. Personál radšej vzápätí prináša Coca Colu. Po desiatej hodine dostávame palubenky a asi o 13,00 sme vyzvaní pobiehajúcou obsluhou o odchod. Odlietame presne podľa plánu 13.40. Podľa názoru väčšiny účastníkov sa jedná o rovnaký stroj, ktorý BIMAN naháňa už 25 rokov bez akýchkoľvek technických kontrol po oblohe bez oddychu všetkými smermi. Niektorí búrlivo protestujú, že tapety vnútorného obloženia boli "ušmudlané" aj inými fľakmi. Za letu vyplňujeme colné prehlásenie. Asi o hodinu nato pristávame v Káthmande v Nepále.

    Colné prehlásenie vyplňujeme znovu, pretože tie prvé sme pokazili. Oproti pôvodným obavám nemusíme sa vôbec ponáhlať. Pri východe sa z príletovej haly vytvára chumel pri rade prepážok, kde naprosto nevzrušene, rýchlosťou jedného človeka za minútu, rozvážne "pracujú" dvaja "úradníci". Tí, ktorí to tu poznajú, sa neponáhľajú, išli si rezignovane sadnúť. Z kľudu by ich zrejme vyviedlo len ďalšie pristávajúce lietadlo s novou várkou frontového materiálu. Ostatní sa prebojovávali k úradníkom štýlom "ostré lakte". Halou znejú vybrané medzinárodné platné nadávky a v tlačenici pred prepážkami je vidieť niekoľko hláv najšikovnejších "strkalov", ktorí viditeľne postupujú pred svojich slušnejších spolustojacích. Strkalovia sa z haly dostanú za 2 hodiny, nestrkalovia až za 5 až 6 hodín.

    Za vstup do krajiny sa bez ohľadu na miestnu menu platí nekompromisne v amerických dolároch, 25 USD za osobu a týždeň pobytu. Doláre musíme vyhandlovať za marky, ktoré vezieme so sebou. Hoci sme boli varovaní, že si máme radšej zobrať americkú menu, brali sme to na ľahkú váhu. Všetko ide "pomalým" tempom. Nikto z úradníkov sa však pomalým postupom vecí nevzrušuje. Toto je prvá ukážka, ako veci v Nepále fungujú, síce s ťažkosťami, ale vždy sa to "nejako zariadi". Je plný autobus? Však sa tam "nejako" vojdete. Je zavreté v pracovnej dobe? Tak počkajte, úradník príde /síce zajtra, dnes sú predsa sviatky, ale nakoniec príde, nie?/.

    Práve toto je dôvod, prečo sa lieta do Nepálu s cestovkami, ktoré to tu dobre poznajú a vedia, do ktorej fronty sa postaviť, komu strčiť úplatok, kedy sú sviatky, ktoré síce podľa úradného kalendára neexistujú /má sa pracovať, ale behom nich sa proste neúraduje, nejazdia autobusy a podobne/. Inak by turista mohol ísť do Nepálu kľudne aj sám !!! Konečne sme vonku z tranzitu. Batohy našťastie nechýbajú, váľajú sa v hale. Vonku nás čaká náš sprievodca s najatým autobusom. Cpeme sa dovnútra. Kdekoľvek sa v ďalšom texte vyskytne slovo "autobus", je nutné predstaviť si hrdzavý vrak, niekedy aj európskych rozmerov /zvonku/, ale väčšinou so sedadlami dimenzovanými pre miestne podvyživené obyvateľstvo s drobnejším skeletom. Na takéto sedadlá, kam sa Európan rovno "nezmestí" sa vojdú spravidla 4 Nepálci a jedna koza.

    Náš autobus sa bohužiaľ dopravnou zápchou nie je schopný dostať sa k hotelu. Prišli sme tam až ráno o piatej, keď v hoteli ešte všetci spali. Vo štvrti Thamel, kde stojí náš hotel "Pyramíd", akurát nie je prúd /vraj je to tu o samozrejmosť/. Hotel vyzerá dobre, to znamená, že má dvojposteľové izby so sprchami. Za chvíľu sa dokonca rozvieti aj svetlo.

    Asi okolo 8.h odchádzame do blízkej reštaurácie na prvé občerstvenie. Dáme si špagety s kuracím mäsom. Kolega ma ukľudňuje, že to nie je nebezpečné, hoci mäso máme po celú dobu pobytu prísne zakázané. Reštaurácia, ktorá by v centre Káthmandu poškodila európskeho klienta, by asi prišla o existenciu. Domov sme sa vrátili bez nejakých evidentných zažívacích lapálií, tak to asi bude pravda. Ešteže by niečo mohlo mať dlhú inkubačnú dobu. Návšteva u parazitológa sa po návrate z Nepálu vrele doporučuje.

     

    9.10. - štvrtok. Voľný deň v Káthmandu

    Ráno vyplňujeme pre Janka žiadosti o permity do oblasti Mount Everestu. Stáť do fronty s nimi našťastie pôjde on. Dostávame ešte ďalšie informácie, kam sa dá v Káthmandu ísť a vyrážame do ulíc. Najskôr ale na raňajky. Praktikuje sa to tu väčšinou tak, že si človek v pekárni kúpi čerstvé pečivo a v ruke s ním odpochoduje do priľahlej reštaurácie, kde si k tomu objedná tekutiny podľa vlastného výberu.

    Po raňajkách si obzeráme obchody s pohľadnicami a mapami. Márne hľadáme zmenáreň, ktorá mala byť v podstate za rohom. Nakoniec vyrážame k jednému s doporučovaných námestí Durbar Sguare /je to miesto najkrvavejších stretnutí demonštrantov proti kráľovi a armády z pamätného roku 1989/. Po chviľke prepletania sa neuveriteľnou skrumážou ríkš, áut a davu, ktorý sa valí celou ulicou bez ohľadu na akékoľvek dopravné predpisy, sa nám zdá, že ideme blbo, tak sa vraciame a putujeme na druhú stranu. Prichádzame na širokú ulicu, ktorá nás dovedie k stoke, pardon k rieke. Je to skôr širší potok zapáchajúcej kalnej tekutiny. Vedie cez ňu most a niekoľko lávok na koloch, zatlčených do bahna. Vyberáme si najbližšiu lávku. Pri pohľade do tečúcej hmoty pod nami sa modlíme, aby sme sa po fošni, po ktorej pochodujeme, náhodou nešmykli. Bola by to veru sranda!

    Od rieky je jasne vidieť Monkey Temple, jedno z doporučovaných návštevných miest. Mierime k opičiemu hradu. Kopec sa nezdá byť extrémne vysoký, ale vyliezť na neho v tom teple po stovkách schodov... Hore je obrovské teplo, hádam aj 45 stupňov a potĺkajú sa tam drzé opice, pred ktorými sme boli varovaní. Od chrámu je vidieť na Káthmandu, ktoré je zahalené smogovým oblakom z výfukov ríkš. Samotný chrám je kopulovitá stavba, zakončená vežičkou s namaľovanými očami. Zrejme sú to oči božstva, ktoré v kľude pozerá na ten ľudský blázinec pod sebou. Motív očí sa často opakuje v ilustráciách od pohľadníc cez tričká, plagáty až po knihy.

    Po prehliadke sa vraciame smerom k hotelu. Cestou narážame na zmenáreň, ktorú sme predtým v mumraji prehliadli. Okamžite využívame jej služby, pretože všetky doterajšie disponibilné prostriedky vlastním Ja. Vymenil som včera na letišti 500 DM za 50 dolárov na vstup a asi 13.000 rupií, ale zdá sa nám to, na nasledujúce tri týždne málo. Meníme s Aničkou ďalších tri sto mariek, čo nám hodí skoro 9 tisíc rupii /Nr - Nepálska rupia/. Na všetkých bankovkách dominuje predovšetkým tunajší dobrotivý kráľ, ktorý krajinu od mládeneckých rokov priviedol - zu grunt. Až po kráľovi sa objavujú aj nejaké iné zvieratá.

    Večer nasleduje inštruktáž o zajtrajšku. Odchod je ráno o 5.00 h lebo neskoršie budú ulice pre prenajatý autobus neprejazdné. Na oneskorencov sa údajne nečaká. Musíme si zvykať na samostatný pohyb a jednanie, v horách sa asi roztrháme podľa výkonnosti. Pred spaním sa balíme na nasledujúce tri týždne a odkladáme prebytočné veci, ktoré po výlete ako jediné zostanú prijateľne čisté na posledný týždeň pobytu a prelet domov. Do vriec, ktoré zostanú v hoteli, sa sťahujú tiež plavky na raft a repelenty pre pobyt v malarickými komármi prešpikovanom Chitwanu.

    pokračovanie znova nabudúce

     

    Stopy na vrcholoch

    Už 55 rokov sa túlam slovenskými vŕškami, vrchmi i vršiskami a doteraz ma to neomrzelo. Naopak, už ani nestihnem byť všade, kde som chcel byť - tam i hentam je pre mňa ešte "terra incognita", zem nepoznaná, stále mám čo objavovať a stále rovnako sa na to teším. Sú to také celoživotné puzzle, stále ich skladám, ale obraz nikdy nebude úplný, hotový. A vlastne ani nechcem aby bol, chcem mať do posledných dní túžby, predstavy, nechcem vylúštiť tajničku - veď čo už z takej krížovky...

    Na svojich cestách - necestách a na vrcholoch som sa stretával s ľudmi. Vždy som ako prvý pozdravil, prihovoril sa, ponúkol čo-to. Stačí, keď sa odľudšťujeme, odcudzujeme tam dolu. V posledných časoch som okrem vibramovyých stôp začal čoraz častejšie nachádzať na chodníčkoch a vrcholcoch stopy bicyklov a motoriek. K človeku, čo sa mihne na kolesách okolo Teba sa nemáš kedy prihovoriť, si len prekážkou na jeho trase, chce od Teba len jediné - aby si ustúpil, odskočil. Bol som toť na Fatrách - po hrebeni sa vozili cyklisti a vrcholom Rakytova preleteli traja krosoví motocyklisti. Tráva, kvety, zem lietali od kolies pri akcelerovaní, šmykoch, brzdení. Skaly mali zase hodnotu trialovú. Ide o to urobiť to, ten či oný hrebeň, čím ťažší, tým cennejší, získať adrenalínový skalp, uznanie, slávu medzi seberovnými. Napadlo ma, kde sú všetci tí lesáci, horári, všetci tí zelení, čo sa prikovávajú ku Gabčíkovskej priehrade či Mochovskej elektrárni - aký zmysel má vycapovať tabuľe o chránenej krajinnej oblasti, prírodnej rezervácii či národnom parku. Už som našiel motokrosárov na Čiernej skale /!/ - prihovoril som sa im a vyjadril i svoj názor na motorky na vrcholoch. Poslali ma do riti. Ďalší na Klokoči sa so mnou chvíľu bavili - absolútne nemali predstavu kde sú, o Karpatoch ani "ň", krajina a príroda ich absolútne nezaujímala - "sceme si zajezdzit!"

    Nuž čo - časy sa zmenili. Prepojenie turistu s prírodou, pokora človeka na vrchole hory, ornament babočky, let jastraba, krása muchotrávky či ľalie zlatohlavej - to sa už zrejme nenosí. Prejsť krosovou Yamahou hrebeňom Veľkej Fatry z Hrabova do Harmanca za 6 hodín - to už áno, to už patrí k tretiemu tisícročiu. Nuž čo - sme zrejme staromilovia, čo zaspali dobu, turistické fosílie. Zvláštne - ale toto ma akosi vôbec nemrzí, naopak, v tomto som celkom rád fosíliou.

    Ivan Bajo

     

    DIAĽKOVÝ POCHOD ŠPCH

    Oficiálne výsledky z 15.ročníka - 28. až 29. august 1999

    Na diaľkovom stokilometrovom pochode sa zúčastnilo 42 diaľkoplazov a traja cyklisti. Do vytúženého cieľa v Špačinciach prišlo 35 turistov. Z tých siedmich, ktorí skončili po trase, 4 skončili na Myjave, a o troch nie je dodnes žiadna správa. Možno po čase sa dozvieme ako a kade chodili.

    Najstarší úspešný účastník, ako obvykle :

    1. Parcer Ján Prievidza 1923
    2. Kyselica Ján Trnava 1928
    3. Rím Ondrej Bratislava 1930
    4. Klokner Melo Bratislava 1932
    5. Hanuš Jaroslav Nitra 1932

    Najmladší úspešný účastník :

    1. Mikulka Andrej Trnava 1985
    2. Mikulka František ml. Trnava 1983
    3. Trúsik Marián Nové Mesto nad Váhom 1979

    Všetky ženy, úspešné účastníčky:

    1. Lendacká Andrea Bratislava ???
    2. Obdržálková Janka Bratislava 1949

    Celkový zoznam peších účastníkov 15.pochodu ŠPCH / 1999:

    1. Babor Karol Bratislava 56 km
    2. Bada Peter Trnava 100 km
    3. Blaško Braňo Senica 100 km
    4. Blaško Michal Senica 56 km
    5. Brešťanský Peter Bánovce 100 km
    6. Drozda Marián Pochabany 100 km
    7. Hanuš Jaroslav Nitra 100 km
    8. Indrišek Imrich Trnava 100 km
    9. Jančík Ondrej Trnava 56 km
    10. Jankovič Miroslav Sobotište 100 km
    11. Januška Jozef Pochabany 100 km
    12. Javorský Vladimír Bratislava 100 km
    13. Klokner Melo Bratislava 100 km
    14. Kohút Miroslav Bratislava 100 km
    15. Korčok Attila Bratislava 100 km
    16. Kráľovič František Trnava 100 km
    17. Kučera Ján Bratislava 100 km
    18. Kyselica Ján Trnava 100 km
    19. Lendacká Andrea Bratislava 100 km
    20. Lietavec Miroslav Špačince 100 km
    21. Majdán Miroslav Bratislava 100 km
    22. Mikulka Andrej Trnava 100 km
    23. Mikulka František Trnava 100 km
    24. Mikulka Martin Trnava 100 km
    25. Minárik Peter Trnava 100 km
    26. Mrlina Ján Trenčín 100 km
    27. Muškát Pavol Stupava ???
    28. Obdržálková Jana Bratislava 100 km
    29. Páchnik Ctibor Trnava 100 km
    30. Parcer Ján Prievidza 100 km
    31. Pernecký Roman Jabloňové ???
    32. Pollák Daniel Vlčkovce 56 km
    33. Pristach Ján Bánovce 100 km
    34. Rím Ondrej Bratislava 100 km
    35. Sasák Jaromír Osuské 100 km
    36. Srnka Pavol Trnava 100 km
    37. Šoula Pavol Bratislava 100 km
    38. Trebichalský Peter Trnava 100 km
    39. Trubač Ján Trnava 100 km
    40. Trúsik Marián Nové Mesto nad Váhom 100 km
    41. Valach Peter Bratislava 100 km
    42. Vŕbik Miroslav Svätý Jur 100 km

    Zopár klebietok (od P.Minárika):

    1. Vlado Javorský nevie dodnes pochopiť, ako rýchlo prešli stovku Ferko K. plus jeho vodiči. Veď on s kamarátom Mirkom Vŕbikom prišiel do Špačiniec až keď išli babky z kostola.
    2. Ferko Královič ešte v živote nemal toľko pluzgierov na nohách /celkový počet 9/ ako pri behu dole z Veľkej Javoriny. A vraj mal obuté špeciálne ponožky.
    3. Imro Indrišek bol v každom kopci totálne dehydrovaný, ale po troch rýchlo idúcich Topolčancoch na Veľkej Javorine sa dostal do psychickej rovnováhy. Trvalo to až na Dobrú Vodu, kde silou mocou už chcel volať taxík, ale telefón nefungoval.
    4. Janko Kyselica hovoril, že tento ročník už bol jeho posledný, podľa toho aj išiel na trase. Urobil si z pochodu orientačný s jednou kontrolou na Mikulčinom vrchu a s pre nás neznámym cieľom. Stretli sme ho o týždeň pod Čiernou skalou a bol živý a zdravý.
    5. Určite najrýchlejší turista - bežec bol Ján Mrlina z Trenčína, ktorý bol už o 9,20 h na Mikulčinom vrchu a kontrolu stihol len vďaka tomu, že tam Jozef Adamovič bivakoval. Na Veľkej Javorine a Myjave však bol oveľa skôr ako kontrola.
    6. Po skončení tohtoročného pochodu ŠPCH povedal jeden nemenovaný turista: "Aj negatívna skúsenosť Vás obohacuje".
    7. Ferko Mikulka išiel takisto spoľahlivo, ako po iné roky, je ale zaujímavé, že príchod do cieľa má už roky rokúce vypočítaný skoro presne na minútu. Musí nám to prezradiť ako to robí.
    8. Tento ročník, aj keď bol jubilejný, bol oproti minulým veľmi kľudný, žiadne problémy sa nevyskytli, len ten Jožko Nádaský mal teplý koňak na Myjave, za čo sa ako organizátori ospravedlňujeme.

    Pavol Nádaský

     

    Vrcholová kniha Ostrá (Veľká Fatra)

    Od októbra 1996 do septembra 1997

    V poradí 13.kniha, štrnásta je na vrchole a bola vymenená 2.októbra 1999 za pätnástu. S pravidelnosťou každý rok v tomto termíne vymieňajú Trnavskí turisti na jednom z najkrajších vrcholov vo Veľkej Fatre vrcholovú knihu. Z 13.knihy vyberáme zopár zaujímavých postrehov, básničiek, myšlienok a "fantazmagórií", pre Vaše potešenie:

    Z vrcholovej knihy vybral a napísal Peter Minárik

     

    Slovenský horolezec zachraňoval

    Alpinisti a horská polícia z Národného parku Denali na Aljaške vyhlásili 21-ročného slovenského horolezca Michala Krišáka z Novej Lesnej za Záchrancu roku 1999. Mladý Slovák v júni tohoto roku zachránil na najvyššom štíte Aljašky Mount McKinley život japonskému horolezcovi Šigeovi Tamoimu, ktorého Michal Krišák našiel bezmocne ležať vo výške takmer šesťtisíc metrov. Záchrana Japonca bola veľmi nebezpečná a komplikovaná. Iní horolezci, ktorí zostupovali popri Krišákovi a Tamoim podľa svedectva horskej polície pomoc odmietali alebo neboli schopní im pomôcť. Japonec bol takmer v bezvedomí a hrozilo, že zamrzne. Krišák Tamoiho niekoľko sto metrov niesol. Vo výške 5500 metrov stretli trojčlenný americký tím a Krišák Američanov požiadal, aby Japonca priviazali na svoje lano počas tritisícmetrového nebezpečného zostupu do západného tábora Buttres. Američania však v dôsledku vlastného vyčerpania a podchladenia neboli schopní takúto pomoc poskytnúť. Krišák sa teda vydal na zostup s Japoncom sám. Tamoi niekoľkokrát spadol a strhol mladého Slováka so sebou. Po piatich hodinách zostupu dorazila dvojica do jedného z táborov.

    (prebrané z denníka Práca)
    Andrea Lendacká

     

    Čo porobili značkári v našom regióne

    Na jar som sa obrátil na turistov s prosbou o pomoc pri značkovaní. Odozva bola priaznivá a tak Vám môžeme predložiť, čo sme tohoto roku vyznačili.

    Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

    modrá Piešťany – Čertova pec, 10 km
    zelená Piešťany – Čertova pec, 11,6 km
    žltá Piešťany – Čertova pec, 8,3 km
    žltá Jalšové – Ovčia skala, 3,1 km
    žltá hrádza – Lúka n.Váhom, 5,4 km
    žltá kaplnka sv.Juraja – sedlo Marhát, 2,5 km
                                                   spolu: 40,9 km

    Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Milan Ružek):

    modrá Krasňany – Malinský vrch, 6,2 km
    modrá Svätý Jur - Košarisko, 10,7 km
    modrá Harmónia - Kuchyňa, 23,5 km
    modrá Plavecký Mikuláš - Brezinky, 4 km
    modrá Píla - Piesok, 6,6 km
    modrá Modra - Traja jazdci, 7,7 km
    modrá Karlova Ves - Dúbravka, 5,0 km
    zelená Stupava - Lozorno, 11,7 km
    žltá Svätý vrch - Stupava, 8,9 km
    žltá Krasňany - Záhorská Bystrica, 13,2 km
    žltá Široké - Pod Srnčím vrchom, 0,8 km
    žltá Červený kameň - Čermák, 10 km
                                               spolu: 108,3 km

    Oblasť Malých Karpát - sever (zodpovedný značkár Vladimír Princ):

    zelená Zabité – Záruby, 14,5 km
    zelená Smolenice – Driny, 2,5 km
    zelená Pustá Ves – Dobrá Voda, 12 km
    žltá Smolenice – Havrania skala, 2,6 km
    žltá Hradište p. Vrátnom – Cerová, 13,5 km
                                                spolu: 45,1 km

    V Malých Karpatoch a našej časti Považského Inovca sa obnovilo 194,3 km turistických značkovaných chodníkov.

    Komisia značkovania ďakuje všetkým pomocníkom z radov turistov za pomoc. Dúfame, že na budúci rok sa opäť stretneme pri značkovaní ďalších chodníkov.

    Bohužiaľ musím konštatovať, že vandali ešte nevymreli a naďalej dávajú vedieť o svojej existencii olámanými turistickými rozcestníkmi (Vlčiareň, Gonove lazy, Pri obrázku, atď.)

    Vladimír Chrapčiak
    Podpredseda regionálneho združenia značkárov

     

    POZVÁNKA NA NOVEMBER

    Orešanský Botocross - 13.ročník

    Tento ročník Orešanského Botocrossu sa koná dňa 6.11.1999 so štartom v Dolných Orešanoch. Organizátori odtajnili s predstihom vrcholy, ktoré boli vybrané pre tento rok. Takže bude treba navštíviť nasledovné kopčeky :

    1. Sovina / Sovie    458,6 m n.m.
    2. Dlhý vrch           481,0 m n.m.
    3. Kamenná           568,0 m n.m.
    4. Jaseňové            428,8 m n.m.

    Upozorňujeme, že všetky vrcholy sú mimo turistických trás, ale na mapách či už novších alebo starších sa samozrejme nachádzajú.

    Takže, čo kopec to desať kilometrov, len ich treba správne nájsť a zdolať. Doporučujeme účastníkom prísť do cieľa aspoň do 17,00 h. /potom už je v lese tma a môže sa Vám prihodiť to, čo vlani Milanovi K., že zablúdil a prišiel o dolinu ďalej, samozrejme, že nie sám/.

    PS: Možno bude na niektorom kopci dokonca aj živá kontrola.

    Peter Minárik

     

    Turistický kalendár pre rok 2000

    Upozorňujeme, všetkých organizátorov Diaľkových turistických pochodov, že je nutné do konca októbra nahlásiť termíny konania pochodov v roku 2000, aby sa mohol pripraviť "Turistický kalendár pochodov pre rok 2000".

    Nahlásiť ich môžete:

    Peter Minárik

     

    KALENDÁR

    október - prehľad:

    2.10.1999     VIA DANUBIA - DUNAJSKÝ CHODNÍK 60, 50, 40, 30, 20, 10 km
                         Z KUKLY DO JURSKÝCH PIVNÍC 45 km
                         MALOKARPATSKÝ TROJUHOLNÍK

    9.10.1999     POCHOD BANKOVÝCH ÚRADNÍKOV 40 km
                         PODUNAJSKÁ TÚRA 25, 16 km

    16.10.1999   JESENNÁ 40-KA 40 km
                         JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM 50, 35, 25, 10 km
                         ZA KRÁSAMI JESENE 12 km

    23.10.1999   JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 35, 25 km
                         K PRAMEŇU VYDRICE 35, 13, 10 km
                         SKALICKÝMI VINOHRADMI

     

    november:

      6.11.1999   OREŠANSKÝ BOTOCROSS   13.ročník

    (sobota) Klub TD a T Trnava
    Trasy: 40, 30, 20, 10 km
    Akcia je orientačným turistickým pochodom. Povinnosťou účastníka je prejsť 4 vrcholy v Malých Karpatoch. Tento rok sú to nasledujúce vrcholy:
                  Sovie, Dlhý vrch, Kamenná, Jaseňové
    Za každý prejdený vrchol sa počíta 10 km.
    Štart: Dolné Orešany, 6.45 - 9.00 h
    Cieľ: Majdán Vápenka-reštaurácia do 17.00 h
    Vedúci: Peter Minárik

     20.11.1999   BLATOVÝ POCHOD   21.ročník

    (sobota) KST TOM TJ Bezovec Piešťany
    Trasa: Piešťany - Havran - Plešiny - Jašter - Hlohovec
    Štart: Klub TJ Bezovec, Sládkovičova ul., Piešťany, 7.00 - 9.00 h
    Cieľ: Hlohovec, reštaurácia Jašter, do 17.00 h
    Vedúci: Peter Miklánek

    Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd