november 2003
Došlá pošta
AD: Dostali sme úradnú
poštu... /názor/
Vychádzam z toho, že každý si robí svoju prácu. List prišiel zo správy CHKO, čo znamená, že zrejme sa sprísňujú pravidlá na ochranu krajiny a sprísňuje sa legislatíva. Spomínaný zákon k povinnosti organizátorov, aj turistických podujatí hlavne v CHKO, platí už vyše 10 rokov a v podstate sa nemôžeme čudovať, že sa kompetentní zaujímajú o dianie tam, kde majú dozor.
Osobne som si vybavoval takéto povolenia na pochod, ktorý organizuje naša KST - na Pochod oslobodenia mesta Trnavy /koná sa vždy začiatkom apríla, pozn.redakcie/.
Samozrejme, do toho času, kým tie poplatky neboli veľké /50,- Sk/. Postupne pre právnické osoby, t.j. aj športové kluby, tieto poplatky narástli až na 2000,- Sk za povolenie. A to už je pre turistický klub, ktorý sa snaží pre ľudí niečo urobiť, príliš veľa. Toto by si mala predovšetkým uvedomiť štátna správa.
Ja som za kompromis.
Už roky žiadam vybavenie takéhoto povolenia pre celý kalendár, buď na regionálnej alebo celoslovenskej úrovni KST, kde by partnerom jednania boli príslušné stupne štátnej správy odboru životného prostredia až po ministerstvo. Žiaľ, moje navrhované aktivity zostali počas piatich rokov nevypočuté.
V tomto roku som sa predsa dostal k informácii /neviem či je pravdivá/, že takýto návrh sa snažili prejednať z ústredia KST na ministerstve životného prostredia, ktoré to zamietlo. Napriek tomu aspoň v okrese Trnava existuje ochota kompromisu v zmysle príslovia, aby zostala ovca celá a vlk bol sýty, na vybavenie lacnejšieho povolenia. Kto by mal z organizátorov seriózny záujem, ponúkam pomoc pri jeho vybavení, ale iba pre teritórium okresu Trnava. Záujem mi nahláste na telefón: 033/554 6171.
September 2003, Ján Krištof
Náš rozhovor s jubilantkou
Andrea Lendacká oslavuje 24.11.2003
"polovicu z gulatiny"
Počas celej doby trvania jubilujúcich rozhovorov na stránkach MKD sme rozhovory s veľkým počtom žien na takúto tému nemali. Boli to len Angelika Venclová a Janka Obdržálková - a teraz si na rade Ty. Boli by sme radi, myslím tým teraz všetkých kamarátov diaľkoplazov, keby si nám o sebe povedala niečo bližšie.
1.MKD: Myslím si, že si jedna z turistiek posledného desaťročia minulého storočia, ktorá sa viac-menej pravidelne zúčastňovala DP v Malých Karpatoch a okolí. Môžeš k tomu niečo dodať? Kedy si sa vlastne dostala po prvýkrát k turistike ako takej?
ANDREA: - Po prvýkrát? To je otázka. Myslím, že na to, že jedným z mojich najväčších potešení v živote bude príroda a pobyt, pohyb v nej, mali už prechádzky s otcom v čase, keď som mala ešte len "prvých desať" a fakt, že piatkové večery u nás doma patrili k prírodopisným filmom, ktoré vtedy pravidelne nastupovali po znelke televíznych novín. Ale skutočnej turistike som sa začala venovať až s mojou skvelou kamarátkou Mirkou. Strávili sme spolu pár krásnych rokov, veľa víkendov a niekoľko dovoleniek, počas ktorých sme spoznali zo Slovenska to najkrajšie - čo pre turistov ponúka - počnúc Slovenským rajom, cez Tatry /Nízke, Vysoké, Západné/, Fatry /Veľkú, Malú, Krivánsku, Malú Lúčanskú/, Javorníky, Strážovské vrchy a Biele Karpaty.
2.MKD: A kedy si začala s diaľkovou turistikou a kto Ťa k nej priviedol?
ANDREA: - Kto už teda vieme. A kedy? Asi sú mi desaťročné intervaly súdené. S tou najkrajšou formou turistiky, diaľkovou som začala "turistikovať" približne vo svojej dvadsiatke.
3.MKD: Zaujíma ma aj prečo. Doteraz každý si našiel akú-takú výhovorku - prečo! Dobrá motivácia sa však dá vždy zdôvodniť.
ANDREA: - Povedala by som, že láska k prírode je jedna z mála závislostí, s ktorou sa človek už narodí. Úplne neodolatelné sú pre mňa v tomto smere Vysoké Tatry. Vždy, keď cestujem na východ a mám šťastie vidieť ich panorámu, cítim z nich úžasné silné, priam magické vyžarovanie. Priťahujú ma a zároveň vo mne vyvolávajú akýsi zvláštny pocit rešpektu až bázne. Predpokladám, že nikomu z čitateľov MKD nemusím popisovať pocity, ktoré sa dostavia na mieste, z ktorého je krásny výhľad do diaľok, z ktorého sa svet "tam dole" a jeho žabomyšie problémy zdajú nekonečne vzdialené. Stačí už len pridať malé drobnosti, za ktorými nie je zasa potrebné ani ďaleko chodiť - svieži vzduch, jasnú oblohu, drobné kvietky a vtáčí spev, šum stromov a je to. Tak preto všetko...
4.MKD: Prezraď nám aj ďalšiu tajnôstku. Odkiaľ vlastne pochádzaš?
ANDREA: - Nebudeš mi veriť, ale práve spod Tatier. Narodila som sa v Spišskej Sobote, kedysi samostatnom meste s bohatou tradíciou, dnes i v čase môjho narodenia už časťou mesta Poprad. Takže keď budem parafrázovať nášho básnika - prvýkrát, keď som otvorila oči, asi som videla "hory zázračnej stíny a prekrásnu slovenskú diaľ". Ale vyrastala som pod Bielymi Karpatami - v doline, niekde uprostred medzi Mikulčiným vrchom a Veľkou Javorinou. Tie pozná samozrejme každý, kto sa zúčastňuje Špačinskej stovky "ŠPCH".
5.MKD: Týmto sa to všetko vysvetľuje, ten tvoj pekný vzťah k prírode. Ale teraz na inú nôtu. Aké turistické či diaľkové pochody obľubuješ?
ANDREA: - Ak mám dostatok času, tak vlastne na všetky chodím rada, ale predsa, o kúsok sú mi milšie tie, na ktorých sa naskytne pohľad z hrebeňa alebo iného vyvýšeného miesta na okolitú krajinu. Pritom, na dĺžku pochodu ani tak moc nehľadím.
6.MKD: Na ktorých kamarátov turistov si rada spomínaš?
ANDREA: - Na tých, ktorí spomínajú radi na mňa. Týmto ich srdečne všetkých zdravím a želám im veľa krásnych zážitkov, či už v Malých Karpatoch alebo v iných horách.
7.MKD: Plnila si niekedy aj nejaké turistické odznaky, OTO, VOPT, zápočtové cesty? Vedieš si evidenciu pochodov, akcí a pod? Alebo chodíš po prírode len tak z radosti?
ANDREA: - Nie, nikdy som turistiku nebrala ako evidenčnú záležitosť. Hory sú krásne i v tom, že v nich človek môže byť úplne spontánny. Svoje "naj" /najvyššie, najkrajšie, najvzdialenejšie, najdlhšie/ si pamätám a na presných dátumoch mi zasa až tak veľmi nezáleží...
8.MKD: Poďme k inej téme. Spomínaš si kedy si zažila svoj doteraz "najťažší" pochod a prečo vlastne bol najťažší?
ANDREA: - Najťažší i keď nepatril
do kategórie organizovaných diaľkových pochodov, bol pre mňa
súkromný prechod hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry s kamarátkou
Mirkou a ešte pár ďalšími. A prečo bol vlastne
najťažší? O diaľkových pochodoch sme vtedy ešte vôbec
nič nevedeli. Keď sme o 12.h na poludnie videli na Kľaku
smerovník s údajom "Martinské hole" 12 hodín, brali
sme to s rezervou a poznámkou "o desiatej sme tam"!
Hnali sme sa a hnalo nás to. Žiaľ, to naše presvedčenie
nebola pravda. Trvalo nám to ešte o dobré dve hodiny viac,
než bolo avizované na smerovníku. Posledné 4 hodiny som
kráčala s pocitom, že už to bude, že už je to len za týmto
kopcom, touto zátačkou... že už tie hole tu niekde musia
byť. Cesta nemala pre nás konca kraja. Naviac nás samozrejme
už nikto s ubytovaním nečakal a tak sme sa namiesto teplej
sprchy a výdatného spánku v pohodlnej posteli museli zmieriť
s dvojhodinovým tuhnutím /o spánku sa naozaj nedá hovoriť/ v
studenej pivnici na drevených paletách, ktoré sme náhodou
objavili. Ale boli sme vďačné i za tie.
A čo sa týka organizovaných DP - stovky samozrejme dali
zabrať. Tie však fyzicky. Na každej stovke si pamätám
posledných 20 km a to preto, lebo človek má namiesto nôh už
len neohybné stĺpy a jediné, čo ho drží v tom, aby
pokračoval, je pomyslenie: "Tak teraz, keď už som došiel
až sem, to predsa nevzdám!!!"
9.MKD: Umožňujú Ti Tvoje pracovné povinnosti pravidelné chodenie na DP?"
ANDREA: - Práca a pracovné povinosti aj áno. Sú však i iné povinosti, s ktorými organizované DP kolidujú.
10.MKD: Chodila si na DP "z dlhej chvíle" alebo kvôli dobrej partii kamarátov, ktorí sú rovnakej "krvnej skupiny" alebo z lásky k prírode alebo "z inej" príčiny?
ANDREA: - Až na tú "inú príčinu" máš pravdu vo všetkom. Aj z dlhej chvíle, aj kvôli veselej partii a o radosti z pobytu v horách som toho už možno povedala nadmieru. /Na margo "inej príčiny - niekdy si ľudia mýlia následky s príčinami./
11.MKD: Prešlapala si už za tú dobu, čo sa venuješ turistike, toho dosť, neláka Ťa už zmeniť presunový prostriedok, napríklad na vodu, cyklo či už modernejšie kone a kolečkové korčule?
ANDREA: - Nehovorím, že nie. Vyskúšať si aj niečo nové je úplná samozrejmosť. Ale pešia turistika má veľkú výhodu v tom, že sa ňou dá prekonať každý terén a zároveň má človek možnosť viac si vychutnávať okolie.
12.MKD: V akej telovýchovnej jednote alebo klube si začínala svoju turistickú činnosť a v akej si teraz?
ANDREA: - Nezačínala som v žiadnej telovýchovnej jednote. Až neskôr trochu staršia som bola členkou KST Trenčianske Teplice. Bol to prvý a zatiaľ posledný oddiel, v ktorom som bola organizovaná. Dnes je zo mňa "anarchista".
13.MKD: Turista a skratky?
ANDREA: - Nie je jedno skratka a
skratka. Záleží na tom, prečo niekto tie skratky robí. Ak
už tradične človek chodí na pochody kvôli správnej partii a
pozná dobre chodníky v Malých Karpatoch /a nielen tam/, potom
sa dá ľahko pochopiť, že chce objaviť aj niečo nové,
zmeniť trasu, veď rutiny máme v každodennom živote viac ako
dosť.
Ale ak ide o turistov, zberateľov km kvôli rôznym súťažiam,
ktorí si započítavajú km aj ktoré si skrátili a v
niektorých prípadoch aj inými spôsobmi, tak tam moje
pochopenie končí...
14.MKD: Prezraď nám svoje skúsenosti z diaľkových pochodov. Čo na nich ješ, piješ a pod? Trúfla by si si ešte na nejakú tú stovečku?
ANDREA: - Na stovku by som si samozrejme
trúfla, po pár týždňoch tréningu. Čo jedávam na
pochodoch? Nuž veru s jedlom som si nikdy veľké starosti
nerobila, osvedčila sa mi však vždy nejaká drobná sladkosť,
jabĺčka. Dôležité je mať vždy dosť tekutín - minerálku,
čaj a ak je dostupná - dobre chladená čapovaná kofola. Tá
vie vždy dobre uhasiť smäd, osvieži a vzpruží. Bez
vedľajších následkov. To uznali i mnohí zástupcovia
mužského pokolenia, s ktorými sme úspešne dokončili stovky.
Kofolu si môžete dať viackrát počas pochodu, pri pive predsa
len existuje "kritická" hranica, za ktorou je ho už
ťažké "rozchodiť". Vhodné je tiež vydať sa na
trať čo najskôr zrána - ranný chlad núti "pridať do
kroku" a potom už stačí len tempo udržať.
Ale najdôležitejšie je mať okolo seba partiu správnych
ľudí - takých, s ktorými sa dá príjemne porozprávať a
takých, na ktorých sa dá v prípade problému spoľahnúť.
15.MKD: Máš nejaké "veľké" turistické plány, aktivity aj mimo MK, resp.Slovenska?
ANDREA: - Ako som už spomenula, rada sa
vraciam najmä na hornatý sever Slovenska a mala som šťastie
už navštíviť aj Korziku, Nórsko, Švajčiarske Alpy. Rada by
som sa pozrela aj o kúsok ďalej. O plánoch a snoch nerada
hovorím vopred - zvyčajne sa vtedy nesplnia.
Nakoniec srdečne zdravím všetkých kamarátov diaľkárov i
turistov a turistky a prajem im aj ja veľa krásnych zážitkov
na cestách a necestách. Tebe a Paľovi žeľam zasa veľa
inšpirácie pri tvorbe MKD.
Andrea to nakoniec povedala za mňa. Aj my jej prajeme veľa, veľa zdravia, splnené svoje sny a za ďaľších cca tridsať rokov, pri rozhovore u svojho guľatého výročia úsmev na tvári...
Za MKD Peter Minárik
Prvá veterná elektráreň
vznikla v Malých Karpatoch
Vápenková skala zlákala nielen
turistov
Cerová - v týchto dňoch sa v Cerovej rozbieha skúšobná prevádzka prvej veternej elektrárne na Slovensku. Veterný park vznikol na Vápenkovej skale v miestnej časti Rozbehy a jeho cieľom je "využitie obnoviteľných zdrojov energie".
Na kopci nad obcou sa už niekoľko týždňov týčia štyri 78 metrov vysoké stožiare so sklolaminátovými vrtuľami s priemerom 44 metrov. Budú zachytávať vietor, ktorý sa pomocou 20 ton vážiaceho generátora premení na elektrickú energiu. Náročné montážne práce zabezpečovala nemecká firma AUFWIND SCHMACK REGENSBURG, ktorá si zo zahraničia priviezla aj žeriav s nosnosťou až 400 ton. Ešte pred začiatkom prác bolo nevyhnutné pripraviť provizórnu cestu bez zákrut, po ktorej vyšli na Vápenkovú skalu ťahače s jednotlivými časťami stožiarov. Veternú elektráreň Vestas s inštalovaným výkonom 4 x 660 kW, vyrobenú v Dánsku, bude prevádzkovať obec Cerová. Vyrobená elektrická energia sa bude za poplatok dodávať do verejnej siete, pričom ročná produkcia elektrárne teoreticky vykryje spotrebu jednej dediny s približne 2500 obyvateľmi.
Veterný park na Rozbehoch vznikol vďaka podpore 1,8 milióna EUR z fondu Phare a 525 tisíc EUR od Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Na jeho budovaní by sa finančne mala podieľať aj samotná obec, keďže však nájsť vo svojom rozpočte asi 600 tisíc EUR bolo nereálne, peniaze obci poskytla firma so zahraničnou účasťou.
"Vložené finančné prostriedky budeme firme splácať z výroby elektrickej energie, pričom profitovať bude aj obec - každoročne by nám totiž mal do obecného rozpočtu pribudnúť taký objem peňazí, aký je potrebný na pokrytie výdavkov na verejné osvetlenie" - hovorí starosta Cerovej, Vladimír Jánoš. Predpokladá sa, že po vstupe Slovenska do EÚ predajná cena elektrickej energie stúpne, čo by pre obec znamenalo ďalšie financie na realizáciu rozvojových úloh. Odkedy začali na Rozbehoch s budovaním veterného parku, v malebnej dedinke pribúda veľa zvedavých turistov. Podľa slov starostu sa tu denne zastaví 200 až 300 ľudí, ktorí si so záujmom prezerajú už z diaľky viditeľné stožiare s vrtuľami.
Záujem o veternú elektráreň však prejavujú aj súkromné firmy a predstavitelia samospráv z celého Slovenska, ktorí by chceli príklad Cerovej - Rozbehov nasledovať. Vybudovať veterný park však nemožno kdekoľvek, čo si mnohí zrejme neuvedomujú. Vybraná lokalita totiž musí spĺňať konkrétne kritéria, predovšetkým výhodnú energetickú polohu a prijateľnú priemernú ročnú rýchlosť vetra. V Cerovej - Rozbehoch sa myšlienka na vybudovanie veterného parku zrodila po tom, čo sa v tejto obci v roku 1998 zrealizovalo meranie vetra. Z jeho výsledkov vyplynulo, že bezveternými boli v Cerovej - Rozbehoch za celý rok 1998 iba dva dni !!!
Článok od pani M.Kovaríkovej zaslal pre MKD Jarko Sasák z Osuského
Moravská Polární výprava
z Hané na sever
k Velkým Opatovicím
Vylodivší se z trajektu směřujícího Hanou z Nezamysle do Prostějova /města slavného básnika J.V./ pokračoval náš ledoborec po rěce Hlovčele až k Plumlovu a Mostkovicím, draftujíc mezi šelfovými ledovci až cestou uvízl v kalových vodách říčky Remže. I vydali se polárníci pouze pěšky ke Konici, kde by v krutých mrazech i koně zmrzli a odmítli táhnout sáně s nákladem.
I naložili polárníci zásoby své na svá bedra do batohů, posilnili se pemikanem a vydali se dritujícím ledem a sněhovými závějemi, vedeni neomylnou magnetickou střelkou kompasu k severu.
Cesta nebyla snadná. Zasněžené pláně bičované ledovým větrem nepůsobily nijak hostinným dojmem. Polárníci však toho nedbali, podobně jako kdysi Roald Amundsen, či Frit of Nansen se svou lodí Fram, hnáni vpřed touhou dojít do cíle. Tou nezměrnou touhou, která vždy o krok a krůčky posunovala rozsah lidského vědění a poznání. Tí, kterí se o nic mimořádného či náročnějšího, vymykajícího se lidské průměrnosti, nepokoušeli - těžko pochopí. To chce prožít...
A ty krásné i když někdy trochu drsné zážitky Vám nikdo nevezme. Jsou kořením života, jeho zpestřením, vybočujícím z šedi jednotvárnosti. Proto se potýkáme se zimou, terénem, trasou, v létě s vedrem a proto nás to táhne ven. Někam jít a něco prožít.
Tolik úvahy a představy o polárních cestovatelích. Jsou úvodem i itineářem naší turistické trasy na "Opatovské šmajd". A právě onoho únorového večera, když mrzlo až praštělo /pod -15/, se do polární noci vydaly skupiny turistů. Někteří to zkusili přímo z Opatovic, druhá průzkumná skupina vyrazila z Letovic a třetí z Prostějova a to tak, aby se všichni sešli v Kultúrním domě v Opatovicích na náměstí, ohřáli se a vydali se po ránu znovu do zimní krajiny na další zmrzlou trasu...
Noc byla krásná, okouzlující. Měsíc téměř v úplňku - osvětloval a zvýrazňoval siluetu krajiny. Na zamrzlé hladině plumlovské přehrady se zrcadlila netypická podoba tohoto zámku ve tvaru na bok postavené krabičky od zápalek. Sněhu bylo jen málo, spíše poprašek, avšak silný mráz dokonale vytvářel iluzi polární výpravy v ledové pustině. Na štěstí pro nás - vítr byl jen slabý. Nemuseli jsme se tedy prohrabávat závějemi sněhu, stačilo jen občas dávat pozor na zledovatělé části cest. Problémem se však stalo občerstvení. Ne jídlo, to jsme s sebou měli, ale pití.
Zpočátku se studený čaj dal pít, ale postupně se stával ledovou tříští. Ta se ještě při troše opatrnosti dala konzumovat, ale žízeň už nezahnala. Pak láhve /bežné z PETu/ obrastali zevnitř velkými kouzelnými krystalky ledu a ty se nedaly z láhve nijak vyndat. Museli jsme tedy pak vydržet bez pití až do cíle v Opatovicích. Prohlubovala se únava vyvolaná dehydratací. I v takovéto kruté zimě toho člověk při pohybu dost vypotí. A když není co doplňovat - následky se projeví zcela určite...
Konečně Opatovice. Nastává hledání cílového místa. Následuje přivítání s kamarády a občertvení v teple, horký čaj, polévka. Moc nám to přišlo vhod. Následuje chvíle odpočinku a pak se jde znovu ven, do mrazivého rána na denní trasu.
Rozedníva se, otepluje, ale místo, aby se vyjasnilo, se obloha zatahuje. Sluníčko už asi nevyjde. Z tmavých těžkých mraků začíná hustě sněžit. Na pláních kolem Vanovic se bělá sníh. Procházíme prěs Šebetov, Ponoru, Horní Štepánov k Jaroměřicím a znovu do Opatovic.
Sněhu přibývá, místy to dost klouže. Část cesty jdeme po turisticky značených cestách lesem, část jdeme silničkami a jsme v Opatovicích v cíli naší cesty.
Nezamrzli jsme, zvládli jsme v těchto mrazivých podmínkách ujít 100 km a jdeme si pro pamětní diplom. V sále je veselo, vyhrává hudba, tancuje se. Máme ješte čas, tak se na chvilku taky přidáváme. Pak už musíme jít. Čeká nás ještě cesta domů. Kromě krásných zážitků jsme si donesli domů pamětní keramickou medaili a pamětní list s potvrzením o tom, kolik jsme vlastně ušmajdali kilometrů. K tomu pocit dobré pohody s tím, že patříme do skupiny lidí, jimž je pěší putování blízké. A těch se v Opatovicích sešlo hodně. Kromě stovkařů bylo dost těch, co se vydali na kratší trasy, také děti, které v cíli dostaly i malou hračku. Pořadatelé tak zajistili všem dobrou pohodu a starali se o všechny příchozí. Také se losovala tombola a zvalo se na taneční parket.
No a co k tomu říct. Snad jen:
"Bylo to krásné a bylo toho dost, šli jsme ledem a zimou jen tak pro radost."
Příloha:
PEMIKAN - je původně indiánská dehydrovaná, sušená
trvanlivá strava na dlouhé cesty. Používal se v dobách, kdy
lidé neznali konzervy, instantní pokrmy a další vymoženosti
moderní doby. Obsahoval: sušené maso, suchary, sušené ovoce
a p.
Příprava této jednoduché dobroty na cesty je následovná:
Slaný pemikan:
Stejné množství trvanlivého salámu /Vysočina/, tvrdého
sýra Eidam, a slaných tyčinek či krekrů, všechno
nakrájíme na kocky, lze přidat i burizony nebo polámané
bramborové lupínky. Konzumovat pocestě, vhodné do chladného
počasí.
Dobrou cestovatelskou chuť so specialitou a la Eskimo Welzl přeje
Zděnka Tvrdá z Bučovic
Ako sa chlastá v Čechách
tvrdší alkohol
pokračovanie...
Pradávni Česi, ktorí žili v nížinách, varievali od nepamäti pivo. Tí, ktorí osídlili kraje vyššie, pri lesoch, robili medovinu. Všetci Slovania ale boli predsa veľkí priatelia včiel. Medovina sa varila z dažďovej vody a aby sa uchovala, pridával sa do nej kvas. V 16.storočí, kedy sa hojne všade predávala, bola medovina už vyhotovená z vôd tvrdých a pridával sa do nej chmel. Platilo, že čím bola medovina bledšia, tým bola lepšia. V roku 1626 dostala hospoda "U Platejza" v Prahe na medovinu privilégium. Medovina potom uvoľnila pozície a posledné správy o nej v Prahe sú z roku 1729. Dnes dostanete medovín len niekoľko druhov, rôzne korenených. Ja osobne však dávam prednosť medovine dolskej a to buď v čaji alebo ohriatu na teplotu do päťdesiat stupňov /nad 50 stupňov by med stratil všetky vitamíny/.
Zatiaľ čo medovinu všade nemajú, tvrdý alkohol je všade - s výnimkou pivnice "U Tigra".
O 15.storočí píše "Ottov náučný slovník" o liehovinách, či o "víne pálenom" ako o medicíne, ale pripúšťa, že v spomínanej dobe a ešte aj v nasledujúcom sa ľudia spíjali alkoholom /kořalkou/ často.
Spočiatku sa lieh vyrábal z vína a až oveľa neskoršie sa začali používať aj iné skvasené tekutiny, napríklad pivo /vtedy sa tomu hovorilo "pálené pivo"/ a obilie. V 16.storočí sa liehovarníctvo rozmáha, v 17. bujnie, v 18. priamo rozkvitá! Majitelia statkov poznali, že odpad, tzv.výpalky, sa dajú výborne použiť ako krmivo pre dobytok a tak majú všetky druhy páleniek - zelenú a ich niektoré výrobky idú dokonca do zahraničia. Zvlášť preslávené bolo vo svete "Prachatické pálené". Je však treba pripustiť, že technické vybavenie týchto malých výrob bolo veľmi primitívne.
Pozrime sa teraz do takej pálenice. Obilie, väčšinou žito a slad sú nasypané do drevených kadí a zaliate teplou vodou. K takto pripravenej mase je pridaná horúca voda a všetko je nechané v kľude. Po vychladnutí je tzv. zápara zakvasená pivovými kvasnicami. Zo zakvasenej zápary vznikne destilačný lutr, ktorý sa potom dvakrát prepáli.
Koncom 18.storočia sa začala robiť pálenka zo zemiakov a zemiaky rýchlo vytlačili ostatné suroviny. Začiatkom roku 1901 bolo v Čechách 225 liehovarov, ktoré vyprodukovali 370 tisíc hektolitrov liehu a z toho tretina išla na export. Z tohoto množstva liehovarov ich 119 pálilo zo zemiakov, 81 zo zemiakov a obilia /najčastejšie Uhorskej kukurici/, 12 len z obilia, 10 z melasy a jedna malá pálenica robila len z ovocia a dve z rôznych bobulí.
Liehovarníctvo bolo váženým podnikaním, zvlašť, keď v roku 1875 Liehovarnícky spolok pre kráľovstvo České založil liehovarnícku školu, vec v Európe nevídanú, kam sa schádzali ľudia z celého sveta. To všetko ale dávno odniesol čas !!!
No ešte že nám hlavne ten FERNET ostal...
Fifík
Vrcholy Slovenska
BABIA HORA /1725 m n.m./
Babia hora je najvyšším vrcholom Oravských Beskýd, ležiacich na území Hornej Oravy pri hraniciach s Poľskom. Samotný vrchol je spoločným hraničným vrchom Poľska a Slovenska. Horná Orava je chránenou krajinnou oblasťou rozprestierajúcou sa na ploche vyše 700 km2, vyhlásenou v r.1978. Osobitosti územia sú: výskyt väčšieho množstva rašelinísk, existencia vodnej nádrže Orava s výskytom chránených vtákov a tým, že Babia hora je jediným flyšovým masívom Slovenska. Babia Hora je aj národnou prírodnou rezerváciou, kde sú zachované hlboké smrekové pralesy a veľké horské lúky, vytvárajúce skutočne čarovný kraj.
Pre výstup na vrchol som si ako menej fyzicky zdatný turista vybral žlto značený chodník vychádzajúci od chaty Slaná Voda, ktorý vedie Hviezdoslavovou alejou k Hviezdoslavovej horárni a na vrchol. Mal som k tomu aj dva iné dôvody: pozrieť si vysunutú expozíciu múzea v horárni o návštevách a pobyte nášho básnika P.O.Hviezdoslava a expozíciu o tvorbe nášho významného prozaika Mila Urbana, ktorý sa v tejto horárni narodil v roku 1904. Tu vznikol Hviezdoslavov epos "Hájnikova žena", oslavujúci našu prírodu. Mňa osobne zaujali básnikové slová na tabuli pred horárňou:
"Postoj chvíľu, veď...
Kam vkročíš, myseľ príjme jas
a duša krídla od sokola..."
V letnom období môžete múzeum navštíviť okrem pondelka každý deň od 9.00 do 15.30 h.
Žltý chodník je zároveň náučným chodníkom (NCH) Slaná Voda - Babia hora, zriadený v roku 1988 s dĺžkou 8,4 km a s prevýšením 985 metrov. NCH podáva informácie o CHKO Horná Orava, približuje krajinu pod Babou horou, informuje o živočíšstve a rastlinstve územia. To bol môj druhý dôvod výberu cesty. Na vrchol som prišiel v časovom limite smerovníkov, čo značí 3 h a 50 minút. Tesne pod vrcholom sú zrekonštruované dva historické salaše, kde sa možno ukryť pred nepriazňou počasia. Vrchol je kamenistý, ale časť vo výške cca 1500 m n.m. je porastená kosodrevinou s bohatým výskytom čučoriedok i brusníc.
Na vrchole som sa presvedčil, že v čase vyhlásenia výstupu sa tu schádza skutočne veľa priaznivcov vysokohorskej turistiky nielen z našej, ale hlavne z poľskej strany.
Ubytoval som sa v rekreačnom stredisku Slaná Voda. Jeho ubytovacia kapacita je 100 miest. Do roku 1918 sa táto lokalita využívala aj ako liečebné kúpele na ochorenia zažívacích ústrojenstiev a kĺbov. Dnes slávu kúpeľov pripomína už len prameň silne mineralizovanej vody. Majiteľom chaty je Ján Herud, 029 47 Oravská Polhora 362, ktorý vždy rád privíta turistov a rekreantov vo svojom zariadení, kde je aj teplá voda a dokonca v chate je malý bazén.
Pekné a kľudné prostredie poskytuje dobré podmienky na oddych. Cena 1 nocľahu je 170 Sk a od dvoch nocľahov vyššie už len 150,- Sk.
September 2003, Ján Krištof
Nitrianska stovka po štvrtýkrát
Na konci príspevku "Nitrianska stovka po tretíkrát" v MKD 2/03 som sa vyjadril, že keď dá pán Boh a Peter Minárik, budem ešte pokračovať. Ani Peter Minárik ani pán Boh sa ku tejto otázke nevyjadrili, ale kto mlčí ten svedčí, tak sa po dlhšom čase pokúsim tému dokončiť.
Administratívne rozhodnutie pracovníka Štátnych lesov Topoľčianky, n.p., nás prinútilo hľadať náhradnú trasu. Rozhodli sme sa pre zmenu, ktorá zahŕňala aj zrušenie problémov s preliezaním plotov nad Jedľovými Kostolanami. Nová trasa ihneď za majerom Penhýbel popri okraji lesa odbočila západným smerom, tzn. vpravo popri poľovníckej chate najskôr na lesnú cestu, ktorá prešla na asfaltovú v Hlbokej doline. Pri horárni Skýcovský mlyn križovala pôvodnú trasu (červenú značku) a pokračovala do obce Hostie. Pri kontrole trasy sme v Hostí pochopiteľne navštívili miestne pohostinstvo a zistili sme, že sa tam nachádza veľká nástenka, na ktorej boli oznamy miestnej strany a vlády ako aj oznamy miestneho futbalového klubu. Po malej úprave rozloženia dokumentov sa našlo miesto aj pre propozície nášho pochodu. Keď sme ich tam vyvesili, netušili sme, aké to bude mať významné následky. V cieli pochodu nám už prví prichádzajúci oznamovali, že bola jedna kontrola s občerstvením naviac v Hostí. Miestni sympatizanti turistiky pristavili v nočných hodinách pred Pohostinstvo stolík, podávali čaj a rôzne destiláty miestnej proveniencie, získané z darov záhrad a lesa. Hoci o tejto akcii som sa dozvedel iba z ústneho podania, predsa je jasný fakt, že jediný destilát, ktorý tam vtedy chýbal, bola drienkovica. Hlavný propagátor tejto bohumilej tekutiny síce už vtedy zastával významnú politickú funkciu, ale pravdepodobne ešte nepálil. Pripomínam, že toto sa odohralo v roku 1988 a v nasledujúcom sa situácia presne zopakovala.
Trasa pokračovala po asfaltovej ceste do Topoľčianok a ďalej cez Žikavu do Loviec. V horárni za dedinou sme dojednali priamo s horárom miesto pre kontrolu s možnosťou postaviť stan a založiť ohník v blízkosti potôčika. Trasa ďalej viedla k zariadeniu miestneho JRD, popri ktorom sme vyznačili obchádzku. Pri vlastnom pochode sa ukázalo, že na poľnohospodárskom zariadení sa nezatvárajú brány a obchádzka je zbytočná. Účastníci prešli cez dvor a po chvílke došli na asfaltovú cestu do Zlatna, kde asi po 1 km sa pripojili na pôvodnú červenú značku. Ďalší pochod do Nitry už nestihol mať iné zmeny. Ku zmene však predsa len došlo v r.1989 v osade Lovce. Asi dva týždne pred pochodom ma navštívil jeden (opäť) nie celkom vydarený študent, ktorý v tom období vykonával na VŠP akúsi "nulťácku" prax a oznámil mi, že v Lovciach majú po babke domček, v ktorom by mohla byť zriadená kontrola a domček sa aspoň vyvetrá. Tak sa aj stalo a musím prehlásiť, že kontrola zásluhou onoho nie celkom vydareného študenta sa veľmi vydarila a prakticky dosiahla úroveň kontroly v Hostí. Účinok tejto kontroly sa prejavil tak, že rad študentov, ktorí do cieľa stovky nedorazili, ukončili pochod práve tu a do Nitry sa vrátili až nasledujúci deň.
A to by bol stručný koniec histórie DP Nitrianska stovka, resp. Pochodu za kniežaťom Pribinom. Pokiaľ je známe, Pribina pešiu turistiku nepestoval, ale konskú veľmi intenzívne, keď okolo r.830 urýchlene opustil Nitru, vtedy Nitrawu a vydal sa do oblasti dnešného Traismaueru alebo tak nejako, v dnešnom Rakúsku, kde vraj musel prijať kresťanstvo. Údajne je tam niekde na múre nápis, ktorý to potvrdzuje. Je zaujímavé, že v Nitre postavil kostol, pravdepodobne, aby manželka neviedla reči, ale sám sa do kresťanstva nehrnul. V Traismaueri dlho nevydržal a odišiel k Balatonu, kde vybudoval viac kostolov. Jeho turistické akcie zrejme boli etapáky. Zahynul vraj pri atentáte, ktorý spáchali naňho Moravania.
Jaroslav Hanuš
Nový prímestský okruh IVV - Smolenice a okolie
K 20.výročiu založenia pochodu "S BEZkou do Karpát" sme spolu s kamarátmi zorganizovali a zabezpečili nový:
"Prímestský okruh IVV Smolenice a okolie"
Bol vydaný aj samoobslužný záznamník IVV tohoto okruhu, ktorý je možné dostať zakúpiť za 20,- Sk u autora Jozefa Karoviča alebo v "Dennom bare pod Molpírom" v Smoleniciach. Záznamník sa ráta do akcií "TTO Mestské a prímestské trasy", ktorý má štyri stupne a má ho na starosti pán Jozef Sýkora, Brněnská 43/22, 310 03 Plzeň, Česko.
Čo zahŕňa putovanie Smolenicami:
Naše putovanie začíname pri obecnom úrade Smolenice. Od
OÚ ideme po miestnych komunikáciach cez miestnu časť
Smolenická Nová Ves až na križovatku na konci obce.
Pokračujeme mierne do kopca smer Lošonec a asi po 100 m
odbočujeme vpravo po ceste na Jahodník. Zo začiatku ideme
medzi záhradami a neskôr cez les až na veľké parkovisko na
Jahodníku.
Okolo horárne sa dáme vpravo po žltej turistickej značke prudko do kopca smer jaskyňa DRINY. Asi po 1 km odbočuje vpravo zelená turistická značka k jaskyni DRINY. Po chodníku sa dostaneme k vstupnému objektu jaskyne. Kontrola č.1. - pečiatka jaskyne alebo mimo otváracích hodín opis pamätnej tabule nad vchodom do jaskyne.
Vrátime sa chodníkom asi 500 m a pokračujeme po žltej turistickej značke cez les až na okraj lúky pri doline Hlboča. Vpravo máme les, vľavo lúku, neskôr mladý les. Prejdeme na spevnenú cestu a dáme sa vpravo. Občas sa nám ukážu pohľady na Smolenický zámok. Stále ideme po žltej TZ až na lúku pred Smolenický zámok. Tu odbočíme po ceste až vľavo hore k zámku. Kontrola č.2 - na vrátnici zámku pečiatka.
Pokračujeme po asfaltovej ceste lemovanej mohutnými stromami okolo jazierka a futbalového ihriska. Vpravo máme cintorín a kostol. Pôjdeme vpravo okolo kostola a následne šikmo dolu okolo farského úradu a múzea. Pokračujeme po komunikácii smer Bratislava. Na pravej strane sa nachádza denný bar "Pod Molpírom", kde je kontrola č.3. aj s pečiatkou. Túto je možné získať aj do preukazu IVV.
Celý okruh meria 10 km a je ho možné absolvovať maximálne 2x v priebehu kalendárneho roka.
Smolenice
Obec má vyše 3200 obyvateľov. Rozprestiera sa pod
juhovýchodným úpätím Malých Karpát v okrese Trnava.
Smolenice sú po prvýkrát doložené v listine z roku 1256, ako villa Solmus. V 13.storočí patrili do komplexu pezinsko - svätojurských grófov, koncom 14.storočia Ctiborovi zo Ctiboríc, potom opäť pezinsko - svatojurským grófom, v 16.storočí Orságovcom a od 17.storočia sa stali poddanskou obcou hradu Smolenice, ktorý patril Pálffyovcom. Na prelome 15. a 16.storočia sa stali Smolenice mestečkom, boli ohradené stavaným múrom so strážnymi vežami, baštami. Mali svoj erb, stĺp hanby /pranier/, drába a dereš. Od 18.stor. sa tu konali týždenné trhy, výkladné a dobytčie jarmoky.
Rím.kat. farský kostol pochádza z roku 1644 a dal ho postaviť gróf Gabriel Erdody a jeho manželka Mária Pálffyová.
Cestu ku kostolu lemujú lipy, ktoré boli pravdepodobne vysadené súčasne s výstavbou kostola /1642-1644/. Jedna z nich má obvod kmeňa takmer 7 m. Je to najmohutnejší strom v okrese Trnava a jeden z najmohutnejších na Slovensku.
Budova starej fary bola postavená v roku 1744. V priečelí budovy sú slnečné hodiny. V budove bolo zriadené múzeum zamerané na exponáty z halštattského hradiska Molpír, etnografiu, mineralógiu, flóru, faunu a históriu obce.
Vynálezca padáka - Štefan Banič sa narodil v Neštichu /teraz Smolenická Nová Ves - súčasť Smoleníc/. V roku 1917 odišiel za prácou do USA. Pracoval v okolí New Yorku, v Pennsylvánii a naposledy v meste Greenville. Tam zostrojil prototyp padáka, ktorý sám vopred vyskúšal a potom predložil Patentovému úradu USA. 25.8.1914 dostal od tohto úradu pamätnú patentovú listinu, ktorá ho oprávňovala vyrábať padák po dobu 17 rokov. Je pochovaný v Smoleniciach a na 50.výročie vzniku Československej republiky mu bol postavený nad hrobom pomník a slávnostne odhalený 28.10.1968. Pri príležitosti 100.výročia jeho narodenia bola na jeho rodnom dome odhalená pamätná tabuľa a na bratislavskom letisku pamätník s jeho bustou.
Športový areál je zasadený do pekného prostredia pod Smolenickým zámkom. Spravuje ho TJ Chemolak Smolenice. V areáli je futbalové ihrisko, tribúna so šatňami a soc.zariadením, dva tenisové kurty, ihrisko na nohejbal, resp. volejbal.
V okolitých lesoch sú ideálne podmienky na turistiku a cykloturistiku. V zimných mesiacoch sú lúky v okolí Smolenického zámku využívané na sánkovanie a lyžovanie. Lesy poskytujú pestré trasy pre lyžovanie na bežkách.
Jozef Karovič
Došlá pošta II.
Oznamujem turistom, že je možné na požiadanie absolvovať so sprievodcom tieto trasy IVV zamerané na históriu a súčasnosť zrušených úzkokoľajných železničných tratí a lanovky v MK. Jedná sa o následovné akcie:
1.- Zrušená železnička Dobrá Voda
2.- Zrušená železnička Dobrá Voda - Smolenice
3.- Zrušená železnička Smolenice - Kolovrátok
4.- Zrušená železnička Majdán - Pod Vetrlínom
5.- Zrušená železnička Lozorno
6.- Zrušená železnička cukrovarské trasy Trnava
7.- Zrušená priemyslená lanovka: Stupavská cementáreň
Prípadní záujemcovia sa môžu informovať u Jozefa Karoviča, ul.Pavla Horova č.1, 841 07 Bratislava, tel. 02-6477 8800 /nie v piatok a v sobotu/.
Jozef Karovič
16. stretnutie expedičných turistov
Klub slovenských turistov a občianske združenie Karpaty pozýva širokú verejnosť na 16.ročník medzinárodného stretnutia expedičných turistov. Podujatie sa uskutoční tradične v Dome kultúry (KD) Vetvár na Biskupickej ulici č.15 v Podunajských Biskupiciach posledný novembrový víkend. Začne sa v sobotu 29.11.2003 o 9.00 h a skončí v nedeľu 30.11. o 15.00 h. Na širokouhlom plátne odprezentujú zábery z dvadsiatich úspešných výprav minulej sezóny, ktoré sa uskutočnili v oblastiach, ktorým sa spravidla vyhýba cestový ruch. Pôjde najmä o hory Albánska, Čiernej hory a Kosova, Krym, Kaukaz, Ťan-šan, Tibet, Fanské vrchy v Tadžikistane, národné parky Fínska a USA, bolívijské a čílske Andy.
Súčasťou stretnutia bude aj burza máp a sprievodcovskej literatúry. Organizátori pripravujú krst nových cestopisov venovaných Gruzínsku, Krymu, Zakarpatsku, Kaukazu a Tadžikistanu. Tak, ako po minulé roky, záujemci nájdu nejeden tip, ale aj kamarátov na netradičnú letnú dovolenku. Ku KD Vetvár jazdia autobusy č.70 od Nového mosta a č.97 z Petržalky. Záujemci o ubytovanie (treba si priniesť karimatky a spacáky), bližší program a o ponuku do programu sa môžu obrátiť na adresu:
Svetozár Krno, Holubyho 1, 811 03 Bratislava, tel. 0908-134 002, e-mail: Karpaty84@pobox.sk
OZNAM
Oznamujem všetkým priaznivcom internetovej verzie časopisu MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ, že v dôsledku komercializácie registrovania internetových stránok na Slovensku, stránka www.mkd.sk v priebehu novembra 2003 zanikne, ďalej bude prístupná iba na adrese:
Za porozumenie ďakujem.
Pavol Šoula
KALENDÁR
december 2003:
6.12.2003 BARBORA 8.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava, KST Železničiar Bratislava
Trasa: 35 km/800 m
Bratislava, žel.st. - Kamzík - Pekná cesta - Biely Kríž - Marianka - Kačín - Vojenská nemocnica
Štart: Bratislava, hl.žel.st., 8.00 - 9.00 h /pod schodami - Žabotova ul./
Cieľ: na terase pred Vojenskou nemocnicou, do 17 h
Informácie: PhDr.Milan Kubiš
13.12.2003 SKLADIA - POCHOD SKLAMANÝCH
DIAĽKOPLAZOV
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava
Trasa: permanentne sa vymýšľa
Informácie: na pochode BARBORA a na cestičkách v Malých Karpatoch
Organizátor: JUŠTE SOSLA s.s r.n.
13.12.2003 OTVORENIE ZIMNEJ TURISTIKY
27.ročník
(sobota) KMT TJ Bezovec Piešťany
Trasy: 25, 16 a 10 km
Štart: Piešťany, Klub mladých turistov TJ Bezovec, 8.30 - 10.00 h
Cieľ: hostinec Havran
Iné: v cieli každý účastník získa diplom a drevenú medailu
Vedúci: Jaroslav Mihálik, M.Bella 2, 921 01 Piešťany, tel: 0907-488 977
20.12.2003 VIANOČNÝ POCHOD 10.ročník
(sobota) Klub TD a T Trnava
Trasa: Sládkovičovo - Abrahám - Hosté - Majcichov - Zeleneč - Trnava (25 km)
Štart: Sládkovičovo, 8.45 - 9.15 h
Cieľ: Trnava, reštaurácia ”Takáč a syn”, do 18.00 h
Riaditeľ podujatia: František Královič + kamaráti diaľkoplazi
Informácie: tel: 033-5521 992
26.12.2003 ŠTEFANOV STARÝ PLÁŠŤ 6.ročník
(piatok) Klub TD a T Trnava
Dĺžka, prev.: 25 km/650 m
Trasa na vrchol je individuálna. Možnosť ísť na lyžiach, koňoch, ale najnovšie aj na kolečkových korčuliach. Ľubovoľne podľa chuti a výberu. Len treba dodržať správny azimut. Motokrosové tátoše sa neodporúčajú.
Organizačné pokyny: Stretnutie na vrchole medzi 11. a 12. h
Vedúci akcie: Královič, Košický, Minárik
26.12.2003 VIANOČNÝ VÝSTUP NA ZÁRUBY
(piatok) KST Senica
Trasa: 10 km
Štart: Smolenice, žel. stanica, 8.15 h
Cieľ: vrchol Zárub, 11.30 – 12.30 h
Vedúci: Miroslav Púpala, Robotnícka 54, 905 01 Senica
Informácie: tel.d: 034/651 0923 tel.z: 034/651 2713
31.12.2003 SILVESTROVSKÉ A JE TO! 7.ročník
(streda) TJ Tesla Bratislava
Trasa: 35 km/895 m
Vojenská nemocnica - Marianka - Pajštún - Košarisko - Biely Kríž - Malý Slavín
Štart: Bratislava, Vojenská nemocnica, 8.00 - 8.30 h
Cieľ: Malý Slavín
Poznámka: Vzhľadom na silvestrovské počasie a náladu organizátori nepostavili žiadne tajné ani verejné kontroly.
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 04 Bratislava
Ing.Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 831 03 Bratislava
31.12.2003 SILVESTROVSKÉ VÝSTUPY
(streda)
V tento deň sa konajú v okolí Trnavy, Piešťan a Bratislavy
výstupy na nasledovné vrcholy a lokality Malých Karpát a
Považského Inovca:
MALÝ SLAVÍN, 13.ročník, TJ Tesla Bratislava
Stretnutie bratislavských a iných turistov na Malom Slavíne
Termín: od 10.00 h do vyčerpania zásob a turistov
Trasa: príchod a odchod na všetky svetové strany
Vedúci: Vladimír Stotka, Kafendova 30, 831 06 Bratislava
Dezider Brunovský, Škultétyho 10, 831 03 Bratislava
PAJŠTÚN, Tatran Stupava
Silvestrovský výstup na Pajštún
Zraz: Stupava, nám.Sv.Trojice, 9.00 h
Vedúci: Ivan Kubovič, S.Chalúpku 11, 900 31 Stupava, tel: 02-6593 4391
ZÁRUBY, 19.ročník
Stretnutie na vrchole: 9.00 - 12.00 h
Vedúci: Peter Bada, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel: 033-553 1332
MARHÁT, 32.ročník, KST Bezovec Piešťany
Stretnutie na vrchole pri táboráku: 10.00 - 12.00 h
Vedúci: Peter Miklánek, A.Hlinku 63/109, 921 01 Piešťany
tel: 033-762 2236
JELENEC (GELTEK), KST Doľany
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h
KUKLA, KST Častá
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h
SILVESTER NA ČACHTICKOM HRADNOM VRCHU, KST Hrachovište
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 12.00 h
Vedúci: Vladimír Predný, 916 15 Hrachovište
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.