november 2004
Jesenné rýmovačky
Keď po daždi vykuknú zo zeme
klobúčiky húb,
vtedy nesmieš si košíček doma zabudnúť.Tmavomodré černice
tie sú dobré velice.
Ak cez ne chceš prechádzať,
na tŕne musíš pozor dať.Keď zo stromov padajú zrelé bukvice,
vtedy je v lese farieb tisíce.
Jeseň to je parádnica,
červenou farbí svoje líca.Sčervenali už šípkam nadudé brušká,
darebák vietor si s nimi šušká.
Vieš, čo mu hudú do uší?
Že ten v zime vyhrá, kto si ich nasuší.Oriešky cupitajú z liesky dolu,
aby tam ležali chvíľu spolu.
Malá veverička keď sa zjaví,
zásoby na zimu si z nich spraví.Keď zakopnete o jedlé gaštany,
pomaly je už zima pred vami.
Ohnite pre ne svoje svaly,
aby vás pečené v zime hriali.
.
NÁŠ JUBILANT - Vlado Stotka
V októbri oslávil VLADIMÍR STOTKA -
dlhoročný diaľkoplaz a turista, člen TJ TESLA BRATISLAVA - v
dobrom zdraví a psychickej pohode svojich sedemdesiat rokov.
október 1934 - 2004
PRÍHOVOR:
Kde bolo, tam bolo...
"Kde bolo, tam bolo, za siedmimi Doľanmi, za siedmimi
riekami a potokmi, v krajine medzi Tatrami a Dunajom, a súčasne
medzi Ašom a Čopom, neskôr potom už len medzi Javorinou a
Čopom, v zložitom a ťažkom geomorfologickom prostredí, kde
na povrch vystupujú druhohorné vápence spolu s usadeninami
štvrtohorného travertínu, s tektonickou depresiou
vytvárajúci plastický rámec krajiny, krajiny s bohatou a
pestrou faunou a saunou, čo sa Slovenskom nazýva - sa
statočným a pracovitým rodičom narodilo dieťa.
Matku a otca všetci ľudia len Stotkovci nazývali a možno aj preto, že sa tak naozaj menovali. Pôrodná babica odborne, podľa silného plaču a pohlavného orgánu usúdila, že by to mohol byť chlapec. Dieťa sa ťažko prebíjalo na tento svet. Trvalo to dlhých deväť mesiacov. Lesné víly venovali batoľaťu do kolísky dve buclaté nožičky, aby si ho navždy pripútali k sebe, k prírode a k lesu, kde sa v tých časoch dopravnými prostriedkami nemohlo chodiť a ľudia či chceli alebo nie, sa museli presúvať po vlastných. Ako dieťa rástlo a s nimi i jeho orgány, ukázalo sa, že prognózy pôrodnej babice boli pravdivé. Bol to skutočne chlapec. A pretože rovestníci a kamaráti po ňom pokrikovali Vladko, pán farár zapísal do matriky meno Vladimír a pisár četníckej stanice, lebo v tej dobe kukláči ešte neboli, zapísal do úradných papierov meno Vladimýr. Týmto aktom bol Vladko zaregistrovaný a mohol neskoršie, keď dosiahol pätnásť rokov, obdržať i občiansky preukaz a dostať oprávnenie nosiť valašku. A tak náš hrdina i v tomto ťažkom a zložitom geomorfologickom prostredí rástol ako z vody, to preto, lebo pil hodne mlieka. V tom čase, aby sa objem mlieka zväčšil, pridávali ľudia do mlieka hodne vody /veď plnili kontingenty/. Neskoršie začali tomuto nápoju hovoriť "vodnár". Keď už Vladko vychodil všetky povinné a nepovinné školy a chcel si ešte jednu vychodiť sám podľa seba, prišli verbovači, aby ho ako regrúta zverbovali na vojnu. Nie nasilu, ani nie dobrovoľne. V tom čase sa tomu hovorilo občianska povinnosť. Čestná povinnosť brániť vlasť a výdobytky. Aké? To okrem niekoľkých superuvedomelých ani vtedy nikto nevedel. Nenosil dolomán, ani pištoliek dvoje.
On bol príslušníkom vyspelej /predovšetkým ideologicky/ armády. Možno preto, že nebol priveľmi pracovitý a technicky nadpriemerne vyspelý, nedostal sa k elite vtedajšej armády k "pétépákom" /pre neznalých - PTP pracovné technické prápory/. Nemal šancu dosiahnuť to na čierneho baróna, a tak podľa neoverených historických prameňov na vojne zostal obyčajným "bigošom" čiže pešiakom.A keď z vojenského metra, z ktorého každý deň potajomky jeden dielik odstrihoval, zostal už len ten posledný - poďho do civilu. To ho už neoslovovali Vladko, ale súdruh, hoci v rodnej strane nikdy nebol.
Lesné víly mu prisúdili les, ale on utiekol do mesta a to do toho najhlavnejšieho. Aby si ich celkom nepohneval /myslené sú tie víly/, tak si vybral povolanie, ktoré aspoň drevom zaváňa. Dali ho do ústavu. Ale nie takého, kde ľudí skúmajú, ale takého, kde naopak on skúmal, konkrétne drevo. Vstúpil do služieb Výskumného ústavu drevárskeho.
V tomto ústave roky pracoval, skúmal drevo a výrobky z dreva, ale predovšetkým skúšal a testoval. Skúmal či sa drevo podľa normy láme, aby sa vedelo, keď sa drevený most preborí, či to bude v norme alebo nie. Vo voľných chvíľach a víkendoch s partiou rovnako zmýšľajúcich chodil po horách. Chodil a chodí po lesných chodníčkoch krížom-krážom, ale i nekrížom - nekrážom. Zväčša po turistickej značke, ale neraz i kufruje a častejšie i skratkuje, tak ako to už v tom lese chodí. Na cestu mu jeho verná družka a manželka chlebík rôznymi dobrotami obsypaný pripraví, aby tam v tom tmavom lese nebodaj od hladu neuhynul. Vladko však vie, že od hladu sa dá uhynúť, ale nie tak rýchlo ako od smädu, a preto si s partiou, keď je príležitosť, jedno, dve, tri pivečká dá, ako mu čas dovolí, lebo i do cieľa sa treba ponáhľať. Neskoršie sa dostal i do organizovanej skupiny v lese operujúcej. Stal sa členom "Tesláckej turistickej skupiny, ktorí po zbojníckych chodníčkoch chodia, ale krčmárov nezbíjajú, len im tržbu zvyšujú. Za túto dlhoročnú činnosť nejeden metál a diplom dostal. A tak náš hrdina doteraz po horách šľape a bude šľapať, až dokiaľ sa neunaví. Zazvonil zvoniec a rozprávkovému životopisu je koniec".
Tak takto dajako by napísal životopis nášho oslávenca dajaký dobrý rozprávkar a nemusel by to byť zrovna Andersen. Ľudia vždy mali radi rozprávky a bájky, vždy ich radi počúvali a to i napriek tomu, že tieto prozaické ľudové útvary majú predsa len zázračný a nepravdepodobný obsah, aj keď ten je odrazom reálneho života a túžob ľudu. Táto iskierka reality živila naivnú nádej nejednej starej dievky, že nakoniec príde rozprávkový princ a stane sa to aj so všetkými následkami, nejeden remeselník či tovariš dúfal, že sa mu podarí získať zázračný stolček prestri sa a bude môcť povesiť svoje remeslo na klinec. Veľa ľudí vie rozprávať rozprávky, no nie všetci ich vedia rozprávať s rovnakým majstrovstvom. Medzi ľudom sa vždy našli obzvlášť nadaní rozprávači, ktorí však dnes takmer bez výnimky prešli do politiky a v tejto ich novej profesii nám rozprávajú prednášky na ľudové rozprávky, v ktorých si dvojhlavého draka zamieňajú za dvojnásobný ... /plat, dôchodok, honorár a pod./, rozprávkového "somár zatras sa" si pletú s fondami EU a tak podobne. A ľud pritom verí a verí, čaká a očakáva, skoro zrána z okna vyzerá, či spolu so slnkom nesvitá aj na lepšie časy a pritom si neuvedomujú, že politik zásadne buduje pre ľud svetlú budúcnosť a pre seba svetlú prítomnosť. A preto len takýto rozprávkový pohľad na nášho jubilanta by nebol dostatočne reálny a nedal by nám dostatočne verný obraz o našom oslávencovi. Možno ďaleko viac by sme sa o našom jubilantovi dozvedeli, keby sme mali možnosť nahliadnuť do jeho kádrových materiálov. Mladší možno už ani nevedia, kto sú to kádrovníci a čo bolo ich svätým poslaním. A pritom týmto výnosným remeslom sa v minulosti živilo veľa ľudí. Ľudí, ktorí nemuseli mať toho veľa v hlave /okrem alkoholu/, ale o to viac museli byť spoľahliví a verní svojej rodnej nie materi, ale strane. Dnes už z ich "tvorby" sa zachovali len zlomky, rôzne perličky a perly ducha tvoriace značnú časť nášho chabého národného pokladu, patriace do klenotnice humoru, možno že výstižnejšie povedané - hlúposti /ale nečerpá humor a satira v značnej miere práve z hlúposti?/
Nuž aspoň plytko načrime do tejto klenotnice a vyberme z tej nižšej kategórie /o tých vyššie zaradených alebo dokonca špičke, ktorú si treba zvlášť chrániť, možno niekedy inokedy/:
- Ako indiferent je oddaný a uznesenia zabezpečuje.
- Pomer k nášmu zriadeniu má lojálny už toho dôvodu, že sa u neho javila pasivita.
- Je veľmi skromný, rád sa napije a potom je ešte srdečnejší.
- Je skromný, čo je na úkor jeho revolučných buniek.
- Menovaný nie je politicky na výške, lebo je doktor práv.
- Výtržnosti nerobí na verejnosti.
- Na výrobných poradách neprejavoval tieto za dôležité, ale prejavoval známky ospalosti.
Pýtate sa čo nato hovoril a najmä robil ľud? Zväčša mlčal a držal chrbát. Ako vždy. Ale boli aj takí, ktorí sa sťažovali, urgovali, protestovali na úradoch, na rôznych výboroch, komisiách, ale najviac na lampárňach. Aspoň ukážka aj z tejto činnosti:
- Musím Vás snažne poprosiť, aby som bola do osem dní uspokojená, ináč by som sa musela obrátiť na verejnosť... /pisateľka zostala anonymná, ale určite vieme, že nebola prostitútka, ktorá sa obrátila na verejnosť priamo/,
- Ten úradník, čo mi zamietol moju žiadosť, by mal ísť spať ku mne, aby poznal, akú mám vlhkú dieru /nevieme presne, či ho tieto argumenty skutočne presvedčili/,
- V otázke predaja so ženou súhlasíme. Príďte si po tú sviňu.
- Tak, súdruhovia, čo je s tou mojou žiadosťou, už je osemnásteho a ešte som to nedostala. /Pre tých mladších uvádzame, že v minulosti nebola antikoncepcia na takej úrovni ako dnes a čakanie, kedy to dostane, bolo celkom bežné/
Samozrejme, že bránili sa aj úradníci, ktorí potom takto písali:
- Úradný výkon nemohol byť vykonaný, pretože menovaná nemá žiadny majetok, len dve kozy a na tie si nechce dať siahnuť.
- Oznamujeme Vám, že menovaná má dve nezaopatrené deti, ktoré si zaopatrila pri prechode frontu.
ROZHOVOR:
Nie, ani takýto pohľad na nášho jubilanta by nebol dosť vhodný. Urobme preto posledný pokus. Náš jubilant Vladko Stotka sa sa dožíva svojho okrúhleho jubilea v dobrej pohode, mysle, plný optimizmu, humoru a elánu v aktívnej turistickej službe. Do ďalšieho obdobia svojho života ide s novým aktualizovaným mottom: "Čože je to sedemdesiatka, keď sa nám páči ešte všeličo..." Nie že by sa jemu i nám nepáčili aj dievčatká, ale už čo...???
Vlado je už tak dlho členom širokej turistickej rodiny a tak ho dobre všetci poznáme, že už nemáme ani načo sa ho spýtať. Preto sme sa dohodli, že aspoň raz na stránkach MKD si obrátime úlohy. On si bude klásť sebe otázky a my budeme zaňho odpovedať, aby mohol posúdiť, či ho naozaj tak dobre poznáme.
Ivanova otázka č.1: - Vladko, pred desiatimi rokmi si mal šestdesiat rokov, dnes už máš sedemdesiat. Vieš nám to dajako vysvetliť?
Vladova odpoveď: - To je naozaj veľmi ťažká otázka a sám neviem na takúto otázku presne odpovedať, ale bude to asi tým, že vtedy sa písal rok 1994 a teraz už rok 2004. No a za desať rokov to bude rok 2014 a mne bude ako Jankovi Parcerovi vlani...
Ivanova otázka č.2.: - Prezraď nám, aké sú Tvoje plány do budúcnosti?
Vladova odpoveď: - S prechodom z plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku som si aj ja prestal plánovať svoje veci. Teraz trhujem. No a tak som si natrhol, že ešte niečo pochodím po horách a potom to nechám tak nech to trh vyrieši.
Ivanova otázka č.3: - Ako to je s Tvojím zdravím?
Vladova odpoveď: - Dá sa povedať, že primerane k tomu, čo si pamätám, teda k veku. Odkedy sa vraj v záujme zvýšenia zdravotnej starostlivosti začali platiť zajačie poplatky /a potom vraj, že zdravie si za peniaze nekúpiš/, nechodím k lekárovi, takže na papieri nemám nič potvrdené, že som na niečo chorý a tým som sa štatisticky zaradil medzi celkom zdravých jedincov, čím som všeobecne - štatisticky zvýšil zdravotnú úroveň nášho obyvateľstva. A o tom bol cieľ zdravotnej reformy. Výsledky tejto "re - formy" budú ako v tomto vtipe:
Na Silvestra sa stretnú Kaník a Zajac na cintoríne, lebo na Silvestrovské stretnutie turistov oni nechodia, vzájomne sa pozdravia a minister Ká sa pýta ministra Zet: "Tak čo pán kolega, robíme inventúru, inventúru?"
"Nie pán kolega", odpovedá minister Zet, "tie naše reformy sa prejavia až o rok."
V mladosti, keď som takéto služby príliš nepotreboval, som roky prispieval vo forme daní na naše zdravotníctvo v duchu porekadla "Čo si za mladosti nasporíš, ako by si na starosť našiel". Čerta starého, na Slovensku už ani porekadlá neplatia. My musíme byť vo všetkom svojskí. Všade na svete sa minister zdravotníctva predovšetkým stará o zvyšovanie zdravotníckej starotlivosti a zdravia občanov, len tento náš akoby ani nevedel, čo je to vlastne zdravotníctvo a venuje sa takmer výlučne len napĺňaniu štátnej kasy, sťa by financ ministrom bol...!
Viete čo to je? Platím za lieky, platím za nemocnicu, platím za sanitku, platím za vyšetrenie, platím za lekárske potvrdenie, platím za recepty, platím za... atď, a predsa mám zdravotnú starostlivosť zadarmo. Dokonca to tvrdia aj ústavní politici, pardon sudcovia.
Ivanova otázka č.4: - Teraz zmeňme tému, čo hovoríš ako skúsený diaľkoplaz na diaľkový pochod "Trnavská stovka"?
Vladova odpoveď: - Trnavská stovka je a ešte dlho bude najznámejším a najnavštevovanejším diaľkovým pochodom na Slovensku. Len neviem, prečo sa nazýva Trnavská stovka, keď trasa pochodu ani náznakom nejde okolo Trnavy.
Ivanova otázka č.5: - Vladko, môžeš nám niečo povedať aj zo svojho súkromia?
Vladova odpoveď: - Nezvyknem sa spovedať pred žiadnymi masovými ani múčnikovými médiami, ako to robia napríklad všelijaké hviezdy, star pop i porno a iné VIP a najmä hviezdičky ženského pohlavia, ktoré si aj do denníka zaznamenávajú takmer výlučne len nočné zážitky. Čo sa vyjadrujú niekoľkými nabifľovanými frázami ku všetkému, ale predovšetkým k tomu - čomu absolútne nerozumejú /no a čo, u nás je to móda/. V našej televíznej smotánke, v ktorej je až príliš veľa cmaru, sa im hovorí "celebrity". Podľa mňa je to preklep, správne po Slovensky by to malo byť "celé v riti". Nemám pravdu? Nie je nejedna herečka celá v ri.. pána režiséra, nejedna speváčka v ri.. pána managera, moderátorka, čitateľka správ, modelka, miska a iné celé v r... pánov finančných magnátov, riaditeľov, koprodukčných..., ktoré zas na oplátku svojim, povedzme finančným sponzorom, umožňujú prebývať len o pár centimetrov ďalej v inej diere, ktorá určite nebola spôsobená ozónom.
Ale keď už na tom trváte, aspoň prezradím, že vo svojom manželstve ako neagresívny, nedobyvačný a nedobýjavý typ človeka nie som v roli dobyvateľa, ani obliehaného v pevnosti, ako mnohí manželstvo pripodobňujú k dobýjaniu pevnosti, kde tí, čo sú vonku, chcú sa dostať dnu a tí, čo sú dnu, sa chcú dostať von. Ja si len v tej svojej pevnosti v teplučku prebývam a pravdu poviem, von ma to vôbec neláka...
Ivanova otázka č.6: - Aj napriek tomu, že vieme, že neplánuješ, predsa sa Ťa pýtame na Tvoj plán pre "blízku" budúcnosť.
Vladova odpoveď: - Dobre teda, nech je po tvojom. Upustím od svojej zásady a niečo predsa prezradím. Po nastávajúcej zimnej prestávke, kedy intenzita pochodov sa trochu zníži, mám v úmysle v skorých jarných mesiacoch spolu s ostatnými turistami Teslákmi zúčastniť sa naplánovaného krátkeho kondičného sústredenia na kurtoch TJ Tesla Bratislava. Pôjde predovšetkým o kondičnú stránku a precvičovanie si svalov nahadzovaním lopatou, rýchlosť chôdze s plne naloženým fúrikom a iné podobné činnosti.
Dohovor:
Predovšetkým Ti ďakujeme, že si si urobil trochu času pre nás a pre náš MKD a povedal pár teplých slov. Za to Ti všetci turisti, či už tesláci, bratislaváci, trnaváci, piešťanci, hlohovčania a aj všetci ostatní nemenovaní prajú všetko najlepšie, veľa, veľa zdravia a hlavne veľa, veľa našľapaných kilometrov na slnečných chodníčkoch Malých Karpát.
Skrytým perom zaznamenal Ivan Nižnan
Huba podzimných hmiel
Jedna zvlášť typická huba pre čas farebného lístia je strmulka inovaťová /Clitocybe nebularis/. Jej rast sa väčšinou začína už v septembri a keď je vhodné počasie, vyskytuje sa v niekoľkých rastových vlnách až do prvých silnejších mrazov. Strmulka inovaťová je klasický saprofyt. Nachádzame ju všade tam, kde je dostatok organického odpadu: v lese, na hromade minuloročného lístia, taktiež aj mimo lesa, a dokonca sa môže objaviť i našich záhradkách na komposte. Väčšinou je viac plodnic v rade alebo v kruhu za sebou. Hmla, ako každý dobre vie, je šedivá a to je tiež základná farba celej plodnice týchto strmuliek. Zo začiatku, kedy klobúčik je ešte guľovitý s výrazne podvinutým okrajom, býva až popolavo šedivá a belavo zahmlená. Neskoršie nálevníkovitý až 20 cm veľký, mäsitý klobúčik môže byť až slabo naokrovelý. Lupene pod klobúčikom sú zo začiatku šedavé, neskoršie až žltavé nápadne zbiehajú až na nožičku. Nožička býva mohutná, dole kyjovite rozšírená sa mení od belavej do naokrovelej farby. Táto úhľadná, čistá a kolky pripomínajúca hubička je určite bezpečne poživateľná !!!
Napriek tomu sa v rade hubárskych kníh stále opakuje: "jedlá, silne aromatická a niekedy môže vyvolať črevné ťažkosti". Ale nepoznám jedinú knihu, kde by bolo vysvetlené prečo? Veď toto narušenie metaboliky u človeka nie je vyvolané obsahovými látkami, ani horšou stráviteľnosťou plodníc strmuliek, ale len psychickou reakciou človeka. Hubár - "výskumník amatér" ľahko pozná strmulku inovaťovú i podľa obrázku. A keď je pod obrázkom napísané "jedlá", tak ich niekoľko pridá do miešanice. Už behom smaženia sa z pokrmu rozširuje vôňa, ktorá sa nedá k ničomu prirovnať. Pri jedle dôjde k ďalšiemu prekvapeniu. Každý sebemenší kúsok strmulky inovaťovej v pokrme pôsobí cudzorodo. To vyvoláva u človeka radu otázok, čo to vlastne zjedol a čo to s ním vlastne urobí? Preto sa nedivme onej psychickej reakcii, ktorá môže vyvolať i zdravotné ťažkosti doprevádzané masívnym zvracaním a hnačkou. Napriek tomu je táto huba chutná a "bezpečne jedlá", ale môžem doporučiť, že len a len ako "sólo" huba. Napríklad guláš zo strmuliek inovaťových alebo ešte lepšia je biela smotanová omáčka a z polievok klasická hríbová. Doslova paráda je táto huba samotná naložená do sladkokyselého nálevu. Môžeme tam pridať, asi tak do 20% obsahu, predvarený a na kocky pokrájaný celer. Strmulka inovaťová rastie podľa vhodných podmienok, ako som spomenul už od septembra až do decembra.
Strmulka inovaťová je klasický saprovyt, ktorý je užitočný v prírode i pre človeka. Preto je možné sa pokúsiť ju preniesť i na vlastný kompost. V prírode si nájdeme miesto, kde sa táto huba nachádza na vyššej vrstve polozotletého lístia. Potom veľmi opatrne v mieste predpokladaného mycélia kúskom plechu alebo širokou lopatou podoberieme väčšiu časť lístia. Potom to všetko vložíme do kompostu a udržujeme vlhké, pozor nie zalievaním, ale len rosením. A potom už treba mať trpezlivosť a čakať. Občas sa to podarí a potom máme dvojaký úžitok, kvalitný kompost a výborne naložené huby s unikátnou chuťou.
P.S.
V "atlase našich húb" od Aurela Dermeka z roku 1977
sa o strmulke inovaťovej píše toto: praktický význam tejto
huby je že: - mladé plodnice sú jedlé, ale iba v zmesi s
inými hubami.
Peter Minárik
V Hlohovci je jediné františkánske múzeum
Hlohovcu voľakedy hovorili mesto ruží, pravda, bolo to v rokoch šesťdesiatych minulého storočia, za socializmu, keď ruže kvitli v celom meste. Postaral sa o to bývalý predseda mestského národného výboru a riaditeľ komunálnych služieb v jednej osobe. Ruže sú veľmi náročné na údržbu a dnes už mesto nemá peniaze, preto do nich neinvestuje, aj keď ruža dala mestu tento pekný prívlastok. Ich pozostatky sú už iba na Námestí svätého Michala a samozrejme v zámockom parku. Turisti však v Hlohovci nájdu iné zaujímavosti: nachádza sa tu jediné múzeum o františkánoch na Slovensku, slovenské Versailles či najstaršie slovenské zachované divadlo.
Jediné múzeum na Slovemsku, ktoré predstavuje dejiny františkánskeho rádu, je Vlastivedné múzeum v Hlohovci. Nachádza sa v pôvodnom kláštore tejto rehole, ktorá ho múzeu prenajíma. Expozíciu uvádza obraz svätého Františka z Assisi, zakladateľa rehole. V mladosti žil ľahkovážnym životom, zmenil sa po vojenskej výprave v Perugii. Vzdal sa majetku, oddal sa chudobe a opravám kostolov. V roku 1224 odišiel na Alverskú horu, kde sa mu na tele zjavili stigmy - rany - ukrižovaného Ježiša Krista. Svätec je zobrazený v životnej veľkosti, aj keď o tom návštevníci pochybujú, pretože na prelome 12. a 13. storočia boli ľudia omnoho nižší ako dnes. Výstava približuje pôsobenie františkánov v Hlohovci a v okolí. Najčastejšie liturgické a svetské predmety patriace reholi pochádzajú z 18. storočia. Ponúka pohľad na strieborný kalich, kaditeľnicu či lampu na večné svetlo z Viedne, ktorá pripomína ruský čajník. Návštevníci sa radi zastavujú najmä pri striebrom vyšívaných bohoslužobných odevoch, ornátoch, ktoré sú vlastníctvom trnavského františkánskeho kostola.
Nedávno do zbierky pribudol honosný kríž, vykladaný perleťou. Objavili ho náhodou, niekoľko rokov po nežnej revolúcii v kostole Všechsvätých. Jeho príbeh sa nepodarilo rozlúštiť, no pravdepodobne ho v minulosti niekto ukrýval v drevenom obale, aby ho zachránil - myslí si riaditeľ múzea. Z františkánskeho kostola v Hlohovci pochádza aj hodinový stroj, ktorý bol už v zlom stave a preto ho múzeum dalo zrekonštruovať a odvtedy patrí k exponátom múzea.
Františkáni prišli do Hlohovca v 15. storočí. Patrili k horlivým šíriteľom božieho slova, zakladali školy a knižnice. Rád zohral významnú úlohu aj v dejinách našej hudby a to tým, že pestoval latinský jednohlasný bohoslužobný spev - tzv. gregoriánsky chorál.
Vo vlastivednom múzeu je viacero dlhodobých výstav, napríklad jedna z nich predstavuje Hlohovec ako feudálne mesto. Jej perlou je kópia oltára Narodenia. Originál sa nachádza v Slovenskej národnej galérii, patrí k najkrajším a najvystavovanejším gotickým dielam na Slovensku. Podľa výskumov maďarských kunst- historikov boli práve pod týmto oltárom korunovaní desiati uhorskí králi. Na tejto výstave je ešte jedna kuriózna kamenná nádoba. Pôvodne si mysleli, že je to kvetináč, dokonca v nej aj boli kvety. Neskôr sa zistilo, že je to krstiteľnica zo 16. storočia a dnes je už zrekonštruovaná v Hlohovskom múzeu.
V Hlohovci majú slovenské Versailles. Presnejšie, záhradu zámockého parku s francúzskymi terasami. Táto úprava parku pochádza z prelomu 18. a 19. storočia a podpísal sa pod ňu majiteľ zámku Jozef Erdody. V parku rastú takmer dvestoročné platany. Pôvodne ich dopĺňali aj kamenné plastiky, ktoré sú už rozkradnuté. Zachovala sa ešte romantická jaskyňa grotta s kamenným reliefom boha Neptúna a altánok, v ktorom objavili pamiatkari renesančné kamenné stĺpy.
K obydliu feudála patrilo okrem parku aj empírové divadlo. Je najstarším zachovalým funkčným divadlom na Slovensku. Pred pár rokmi oslávilo dvestoročnicu. Dal ho postaviť Jozef Erdody pri príležitosti návštevy cisára Františka I. Navštívil ho aj Ludwig van Beethoven a pripomína to aj busta v parku. Do divadla chodili v 19. storočí hlavne šľachtici pri rozličných spoločenských príležitostiach. Divadlo slúžilo pôvodne iba pre členov rodiny a ich priateľov, no v čase prvej svetovej vojny sa na inscenované bojové scény chodila pozerať široká verejnosť. Divadlo má veľmi dobrú akustiku. Po roku 1945 slúžilo istý čas ako sklad obilia. Dnes sa už znovu využíva na pôvodné účely.
Hlohovec, júl 2004, Janka Beňová
Veľká Fatra - Ostrá 2004
Boli sme tam a videli sme...
že po našej antikorovej schránke niet na vrchole ani stopy. Dňa 2.10.2004 sa teda konal 1. ročník spomienkového výstupu na vrchol Ostrej vo Veľkej Fatre. Od tohoto dátumu sa znovu od začiatku začína počítať počet výstupov na tento pekný kopec.
Faktom je, že už je to tretíkrát, čo počítame výstupy od nuly. Od tohto roku /bohvie zas dokedy/ sa sem bude chodiť v tú istú prvú októbrovú sobotu, ako vždy, ale nie vymieňať vrcholovú knihu, ako bola vyše dvadsaťročná tradícia, ale spomínať na tie časy, keď sa tak konalo, aj keď to bolo v hlbokom socializme...
Jednoducho, normálny človek nepochopí, ako si niekto s "glocovými" rukávmi može myslieť, že keď zhodí vrcholovú schránku z kopca, aj keď antikorovú, že už tam nebude nikto chodiť.
Ostrá, 2.10.2004, Peter Minárik
Na Rysy zrejme už v inom termíne
O úcte k tradíciam na Slovensku dosť ťažko hovoriť. Hádam najčerstvejším príkladom je 48. Medzinárodné stretnutie RYSY 2004. Až na jednu jedinú výnimku sa konávali pravidelne v úvodný augustový týždeň. Lebo akcie v Tatrách mali svoje poradie – bol IAMES, bol výstup na Kriváň a tak ďalej… Na začiatku mája sa však na internetových stránkach http://www.klubrysy.sk/ nečakane objavila informácia, že Rysy sa konajú až v treťom augustovom týždni, pričom sa k ním priraďuje aj Kriváň. Dôvod zmeny mal rôzne vysvetlenie, dnes už nie je dôležitý. Čo bolo závažnejšie, to bol odraz na účasti. Predsa len, ak mám naplánovanú dovolenku na určitý termín, býva neraz dosť ťažko urobiť s týmto termínom zásadný obrat. Preto aj trnavská cykloturistická výprava nedosahovala svojej bývalej početnosti, aj keď v konečnom dôsledku cyklistov bolo 38 a spolu s ďalšími "vnútorne i navonok spätými” bolo v Športcampe v Tatranskej Lomnici takmer sedemdesiat účastníkov. Je to márne, Rysy majú svoju príťažlivosť a aj preto tohtoročná non-stop jazda cykloturistov Trnava – Rysy (18. - 22. 8. 2004) nebola pripravovaná i realizovaná s o nič menšou starostlivosťou, ako tie predchádzajúce ročníky. Možno troška kuriózne, ale kalendárny posun sa prejavil na neskoršom východe i skoršom západe Slnka, s čím bolo treba, najmä v úvodnej časti z hľadiska bezpečnosti, počítať. Štartovalo sa totiž ráno o 3,30 h a tak starostlivosť o súdržnosť peletónu bola na prvom mieste. Veľmi pomohla novinka, až po Nemeckú sprevádzalo celý peletón služobné vozidlo trnavskej polície. Prínos to bol evidentný a tak sa do cieľa všetci dostali medzi 19,07 až 19,15 h a vyhli sa nástrahám skorého súmraku. Lebo, ak to niekto ešte nevie, v tomto prípade ide o ozajstnú jazdu na jeden záťah, kedy treba “prebicyklovať” 320 kilometrov v priebehu dňa. A to tak ako peší, ani cyklo turisti nie sú profesionálne trénovaní športovci. Dokázali to však aj tentoraz a nasledujúci deň po príchode, teda tentoraz v piatok 20. augusta vystúpilo na vrchol Rysov alebo aspoň po Chatu pod Rysmi, viac účastníkov než po iné ročníky. Chýbali síce viacerí tradiční účastníci, najmä bratislavská zložka peletónu bola menej početná, ale i tak zastúpenie bolo pekné: Skalica, Piešťany, Bánovce, Nové Mesto nad Váhom, Brezno, Prostějov (ČR) i čosi z Bratislavy (odtiaľ bol dokonca najstarší účastník Marián Huba, ročník 1949), samozrejme Trnava a jej priľahlý región. Ani teraz nebolo zloženie peletónu výlučne mužskou záležitosťou, ba mladá dáma Beáta Stančeková z Trnavy bola so svojimi dvadsiatimi dvomi rokmi vôbec najmladším účastníkom, ktorý absolvoval celú trasu. Na nej neprišlo k žiadnym pádom ani úrazom, takže všetci sa mohli venovať radostiam táborového života. Cyklistika sa stáva už pravidelnou súčasťou nie jedného turistického pochodu, zatiaľ je dosť času, čo tak to skúsiť aj na tomto podujatí? XXVIII. ročník non-stop jazdy cykloturistov Trnava – Rysy 2005 sa uskutoční, ako nám to tatranskí organizátori prisľúbili, opäť počas tretieho augustového týždňa – čo by sa malo stať novou tradíciou – teda v dňoch 17. – 21. 8. 2005. Bude aj odznak, aj pečiatka!
E. K.
Ako sa chlastá víno v Čechách
Keď porovnáme predchádzajúce pitivá, o ktorých sme už hovorili v predchádzajúcich dieloch, ako je pivo a tvrdé, tak víno je na tom v Čechách určite najhoršie. Aj keď vínna réva sa do Čiech dostala údolím Dunaja, už keď rímske légie si budovali svoje predsunuté tábory v miestach juhomoravskej Pálavy. Čiže tých 2000 rokov minimálne, veľkú obľubu si v celých Čechách nezískala. Morava, to už je iné. /Niektoré pramene ale trvajú na tom, že víno poznali už starí Kelti./
Víno sa šírilo, tak ako sa šírilo kresťanstvo. Za najstaršie vinice v Čechách je považovaný vinohrad založený na Mělnicku neďaleko Všetat už v roku 874. Veď aj kňažna Ľudmila si vraj víno veľmi obľúbila a nechala vínnou révou osadiť stráne svojho hradu Pšova, teda Mělníka. A jej vnuk, svätý Václav, vraj zas dorábal hrozno na Opyší pod Pražským hradom. Či je to pravda alebo nie, staré listiny však dokazujú, že vinohrady boli už v roku 993 na Veleslavíne a neskoršie na Petříně a Přemysl Otakar II. mal svoje vinice zase na Zbraslavi.
K rozsiahlemu neskoršiemu vinárstvu položil základy Karol IV., keď v roku 1358 rozkázal na všetkých výšinách do troch míl v okruhu mesta vysadiť vínnu révu. K tomu pripojil dvanásťročný daňový pardon a vydal tresty za pustošenie a kradnutie viníc, ako boli napríklad utínanie rúk, ba vo výnimočných prípadoch aj trest hrdelný a zakázal akýkoľvek dovoz zahraničných vín.
Vínnej réve sa darilo, keď bol mier. Za cisára Rudolfa II. bolo v Čechách asi 20-tisíc hektárov viníc, ktoré každý dobrý rok vyniesli až 300-tisíc hektolitrov vína. Vojnami, hlavne tridsaťročnou, nastali zlé časy, bohatí ľudia utekali do cudziny, vojnový ubýtok ľudí spôsobil nedostatok pracovných síl a to bol pomalý koniec vinárstvu. K tomu pomohli ešte aj nové moderné druhy plodín, ako bola cukrová repa, zemiaky, chmel, obilie, zelenina, ale aj okrasné stromy.
Koncom 19. storočia česká vinárska tradícia skoro skončila. Praha prišla skoro o väčšinu svojich viníc vďaka výstavbe za hradbami. Vinohrady naviac ničili choroby, peronospóra, plesne, révokazný mor a ešte mnoho iných. Proti révokaznému moru bola jediná ochrana - štepenie ušľachtilých odrôd na odolné americké podnože, štepený musel byť a musí byť dodnes každý koreň. V roku 1901 bolo v Čechách už len 800 hektárov viníc a po 1.svetovej vojne už iba 440 ha a dokonca po druhej svetovej vojne v roku 1950 najmenej, už iba 150 ha.
Dnes sú vinice v Čechách predovšetkým na južných svahoch údolia Vltavy, Labe a Berounky. Réva tu pomerne dobre rodí, ale kvalita vína kolíše v jednotlivých ročníkoch podľa množstva tepla a hodín slnečného žiarenia.
V roku 1995 bolo v Čechách zaregistrovaných len 392 ha viníc. Vinárske oblasti v Čechách sú pražská, mostecká, roudnická a čáslavská. Víno v Prahe je dnes skôr rarita a najznámejšia je vinica botanickej záhrady s kaplnkou svätej Kláry, ďalej trójska Salabka, Grébovka a naproti chuchelskému závodisku cez vodu v Modřanoch je Arcibiskupská vinica, ktorá je písomne doložená už v roku 1178 a nad vysočanskou železničnou stanicou pred niekoľkými rokmi začala plodiť vinica Machálka.
Libor Ševčík
Turistická olympiáda
Väčšina športov má svoje veľmi významné vyvrcholenia činnosti. Sú to rôzne Majstrovstvá Európy, Sveta či iných kontinentov, potom sú ako vrchol raz za štyri roky Olympijské hry /letné i zimné/. Turistika ako taká je tiež súčasťou športových aktivít. Medzinárodná turistická organizácia /IVV - Internacionalen Volksport Verband/, čiže ľudový šport pre všetkých - pravidelne organizuje v dvojročných cykloch - turistickú Olympiádu IVV. Prvý ročník sa konal v roku 1989 v Holandsku a zatiaľ sa konalo 8 turistických Olympiád IVV, vždy na inom mieste. Zatiaľ všetky boli iba v Európe.
1989 - Holandsko - Valkenburg
1991 - Nemecko - Schonberg
1993 - Francúzsko - Ribeauville
1995 - Grécko - Athény
1997 - Fínsko - Vierumäki
1999 - Taliansko - Bibione
2001 - Rakúsko - Seefeld
2003 - Belgicko - Genk
2005 - Česká republika - Plzeň
V roku 2005 sa olympiáda po prvýkrát uskutoční v krajine bývalého postkomunistického bloku - v Česku - v okolí Plzne.Organizácia takejto veľkej akcie, ako je Turistická Olympiáda, si vyžaduje veľa práce členov organizačného štábu a ich pomocníkov. Z dôvodu odskúšania si rôznych činnosti potrebných pre poriadne zabezpečenie chodu olympiády sa uskutočnila v Plzni tzv. "Predolympiáda" a to v termíne od 29.7. do 1.8.2004.
Pretože sa pravidelne zúčastňujem v Čechách turistických akcií a poznám sa s väčšinou aktívnych turistov a som ochotný priložiť ruku k dielu, ešte v roku 2003 som sa prihlásil na pomoc pri organizovaní tejto "Predolympiády" a bol som na túto akciu aj pozvaný.
Štvrtok, 29.7.2004
Vo štvrtok 29. júla som pricestoval do Plzne. V priestore ubytovania boli na nástenke napísané zoznamy pracovníkov a ich zaradenia do činností, ako sú napríklad technická, prezentačná, kontrolná, stravovacia, ubytovacia, doprava, kultúra, značenie a pod. Po dlhšom hľadaní nachádzam svoje meno pri značení trasy. Večer máme spoločné pracovné otvorenie a predstavenie jednotlivých vedúcich činností, s ktorými budeme počas celej doby spolupracovať. Medzi všetkými organizátormi sme boli aj traja zo Slovenska.
Piatok, 30.7.2004
V piatok sa presúvame do areálu v Prokopávce, čo je futbalový štadión, športová hala a tenisové kurty. Tu sa začínajú naše činnosti. Pretože som zaradený medzi značkárov, venujem sa tejto aktivite. Pre značenie sú vytvorené šípky s označením OL, ktoré sú pravé a ľavé, prípadne sú rozlíšené farebne podľa dĺžky trás. Bohužiaľ náš materiál je rozmiestnený všelikade a tak si zháňame kde sa čo dá. Zisťujeme, že sú síce tabuľky, kolíky, ale nemáme klince ani skrutky, chýba vápno na kreslenie uzáverov smerov, latexové farby, štetce, lepiace pásky. Takže spoločne s vedúcim značenia ideme do centra Plzne nakupovať a tiež rozmnožiť pracovné mapy. Po nákupe rozdelíme materiál a zhotovujeme si smerové kolíky so šípkami. Potom nastáva rozdelenie jednotlivých úsekov na značenie. Mne pridelili úsek, ktorým bude prechádzať iba trasa 42 km. Mám trasu Újezd nad Malší - zrúcanina hradu Buben - Čemíny - Kuští, v celkovej dĺžke 10 km. Vo večerných hodinách sa na veľkom plzenskom námestí skúša nástup účastníkov a otvorenie podujatia.
Sobota, 31.7.2004
Ráno beriem materiál na značenie a odchádzam do terénu. Mám to trochu uľahčené, lebo moja trasa je celá na červenej turistickej značke. Po ukončení činnosti kontrolného stanoviska pre nás nastáva znovu činnosť, ale iného charakteru. Likvidácia značenia, totiž všetky šípky, pásky, kolíky, musíme znovu pozbierať a vrátiť organizačnému štábu.
Večer je v známej pivovarskej reštaurácii "Na Spilce" pracovné zhodnotenie našich činností a to najdôležitejšie - "spoločenské posedenie" všetkých organizátorov.
Nedeľa, 1.8.2004
Pretože Olympiáda IVV je viacdňové podujatie, bolo potrebné vyznačiť aj trasu malého okruhu. Tento okruh viedol z námestia okolo autobusovej stanice cez Skvrňany - Radčice - Vinice - Lochotín - Roudnú znovu na námestie do Plzne. Pretože od rána pršalo, nebolo možné použiť na značenie latex, museli sme použiť iba pásku IVV. Po skončení dažďa sme už mohli značkovať šípkami i latexom. Pretože v nedeľu som už cestoval domov, tak likvidáciu značenia a fáboriek obstarali domáci turisti z Plzne.
Počas celej akcie IVV bolo slnečné počasie až na nedeľu, kedy zrána pršalo, ale potom už bolo znovu slnečno a teploty sa pohybovali okolo 30 stupňov.
Tento rok si to organizátori vyskúšali a na
rok sa ide už na ostro. Pochodu sa v sobotu zúčastnilo 192
turistov a nás organizátorov bolo 158.
Hoci sa vyskytol rad problémov, všetci dúfajú, že v roku
2005, keď sa bude organizovať 9.ročník IVV turistickej
olympiády v Plzni, bude všetko klapať tak ako má...
Zároveň všetkých turistov, ktorí majú záujem sa tejto Olympiády zúčastniť, vrele pozývam.
Bratislava, 11.9.2004, Jozef Karovič
Pár slov na vysvetlenie: "Čo je to IVV Olympiáda"
Každý šport i telovýchovné odvetvie má svoje vrcholy. Taktiež turistika prevádzkovaná pod hlavičkou IVV /čítaj: í fau fau/ má svoj vrchol vo forme IVV Olympiády. Turisti sa na nej schádzajú každé dva roky. V priebehu troch či štyroch dní sa súťaží v rôznych disciplínach. Sú to pešie pochody na trasách 7 km pre mládež, 10 a 20 km pre ostatných turistov a chodecký maratón na 42 km. Okrem toho sa IVV Olympiády zúčastňujú aj cykloturisti na cestných cyklotrasách v dĺžke 25, 50 a 100 km, môžete jazdiť na vlastnom alebo aj vypožičanom bicykli. Ďalšou, možno že aj trochu neznámou disciplínou v IVV Olympiáde, je plávanie v bazéne. Sú určené tri vzdialenosti a to 300, 500 a 1000 m. V poslednej dobe sú súčasťou akcie, podľa možností usporiadateľov, aj akcie pre telesne postihnutých spoluobčanov.
Kedy vznikla IVV?
Svetová turistická organizácia IVV vznikla v roku 1968 a zakladajúcimi štátmi boli Nemecko, Švajčiarsko, Lichtenštajsko a Rakúsko. Preto je aj vžitý názov IVV - Internacionaler Volkssport verband. V súčasnej dobe /v roku 2004/ má organizácia 5500 členských klubov a viac ako 80 miliónov členov v 34 štátoch sveta.
Organizácia IVV sa zaoberá poriadaním akcií, kde sa nemerajú časy a víťazom je každý, kto absolvuje zvolenú trasu. Je preto športom pre všetkých. Odmenou sú ocenenia iba v podobe diplomov, resp. odznakov a nášiviek. Akcií sa môžu zúčastniť i záujemci, ktorí neplnia podmienky IVV.
Jozef Karovič
V Modre vyšiel nový
turistický sprievodca
Malokarpatského regiónu
Nového turistického sprievodcu Malokarpatským regiónom vydalo mesto Modra s Osvetovým strediskom a Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch. Farebná príručka Malokarpatský región obsahuje popis kultúrnych a historických pamiatok 19 miest a obcí v blízkosti Bratislavy. Okrem zaujímavostí miest pre letnú a zimnú turistiku v chránenej oblasti Malé Karpaty nechýba ani zoznam informačných centier a možností ubytovania, stravovania či iných služieb. Každá obec ponúka aj kontakty na svojich remeselníkov, umelcov i kultúrne telesá. Maloplošné chránené územia reprezentujú dve národné prírodné rezervácie - Jurský Šúr a Hajdúky a päť prírodných rezervácií - Alúvium Gurdy, Jurské jazero, Lindava, Nad Šenkárkou, Zlatá Studnička a ešte dve prírodné pamiatky - Limbašská vyvieračka a Tisove skaly.
Peter Minárik
Pochod bankových úradníkov - 20. ročník
KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiadal dňa 9. októbra 2004 20. ročník turistického podujatia Pochod bankových úradníkov. Počasie nepotešilo, celý týždeň bolo pekne a v sobotu ráno zrazu dážď, ešteže pred obedom prestal a bolo dobré počasie na turistiku. Bohužiaľ, chudobné na výhľady. Ale naši verní turistickí priatelia nás nesklamali.
Na trasu diaľkového 40 km pochodu sa zo Smoleníc za drobného dažďa cez trosky chaty Brezinky, Sklenú Hutu, Čermákovu lúku, Zochovu chatu do cieľa v Harmónii, rešt. Harmony vydalo 83 diaľkárov. Nechýbal ani Melo Klokner, ktorý ako jediný absolvoval všetky ročníky, bývalá bankárka M. Havranová so svojim manželom Gabom, ktorí prišli prví do cieľa. Milo prekvapila hojná účasť turistov z tur. klubu BJATEK pri NBS.
Na krátkom 14 a 18 km Rodinnom pochode v okolí Harmónie a Zochovej chaty so štartom a cieľom Harmónia, rešt. Harmony sa zúčastnilo 241 turistov rôznych vekových kategórií. Na štarte sa opäť už tradične objavila početná skupina trnavských turistov-veteránov, ktorí prišli vlastným autobusom. Atraktívna kontrola na vrchu Veľká homoľa s turistickou rozhľadňou neposkytla tak očakávané výhľady. Ale huby rástli. A prekvapila aj osobná účasť sponzora s rodinou na podujatí. A o tom, že bol spokojný s atmosférou a organizáciou podujatia, svedčí jeho prísľub pomoci na ďalší rok
V cieli pochodu v reštaurácii Harmony, ktorá bola vyhradená pre nás, vládla pri guláši, párkoch, čaji a pivečku (a všeličom inom, ale to už za vlastné) dobrá atmosféra. Každý účastník obdržal diplom, spomínané občerstvenie, niektorý aj drobný reklamný predmet (od poisťovne Generali a NBS) a bezplatný bol aj odvoz a dovoz autobusom na štart pochodov a späť do Bratislavy.
Organizátori a účastníci pochodu ďakujú sponzorovi IBM Slovensko a Rade odborových zástupcov VÚB, a.s. za finančné zabezpečenie podujatia, Poisťovni Generali, a.s. a NBS za poskytnutie reklamných predmetov pre účastníkov podujatia.
Najbližší 21. ročník by mal byť 8. októbra 2005 a veru nejeden z účastníkov vyzvedal, čím ich v cieli prekvapíme. Možno tým, že tento 20. ročník bol posledný, pretože už aj autor tohto článku a zároveň hlavný organizátor podujatia nie je zamestnancom VÚB a KST Slovan banka Bratislava prakticky prestáva existovať. Ale spokojnosť a želania účastníkov a prísľub sponzora (IBM Slovensko) nás zaväzuje, aby sme sa pokúsili o zázrak a...
Ľudo Bahuro Bahurinský
Z došlej pošty
Pochabany
V augustovom MKD, v článku "Teslácka stovka je za nami..." sa Ivan Nižnan zmienil o obci Pochabany a nejakom pánovi Ondrejčíkovi, ktorý ich vraj preslávil ako diaľkoplaz. Ako rodák z tejto obce chcem reagovat´, pretože som v živote nepočul o nejakom pánovi Ondrejčíkovi v súvislosti s Pochabanmi! A nielen ja. Toto meno je tu neznáme. Jedine, že by boli ešte iné Pochabany, o čom tiež pochybujem. Takže pravdepodobne došlo k omylu, pán Nižnan. Ale ked´ sme už pri tom, rád by som túto malú obec predstavil.
Rozprestiera sa na 443 ha na východnej strane pohoria Považský Inovec a juhovýchodnej strane samotného vrchu. Je súčasťou mikroregiónu Suchodolie. Výstižný názov vzhľadom na tunajšie zrážky. Okresné mesto sú Bánovce nad Bebravou. Zaujíma miesto asi v strede doliny, ktorú zakončuje obec Zlatníky a svahy samotného Inovca. Okrajovo ju míňajú vody potoka Livina, prameniaceho v samotnom pohorí. Na skok cez les smerom na juh je obec Nemečky s priehradou, z ktorej vodu pijeme v Topoľčianskom pive. Táto susedí s Kulháňom - východzím miestom na Panskú Javorinu po modrej turistickej značke. Na dva skoky cez ďalší les tým istým smerom je Duchonka, známa to letná rekreačná oblast´. S tou zasa susedí Podhradie s Topoľčianskym hradom, ktorého zrúcaninu zakonzervovalo samozvané občianske združenie starostov okolitých obcí. Bohužial, ani táto pamiatka neunikla vandalom. Aj ked´ prvá písomná zmienka o Pochabanoch je z roku 1329, obec nie je obklopená tur.značkami, takže organizovaný štýl turistiky tu veľmi neletí. Ked´ tak, ľudia tu robia skôr rekreačnú turistiku. Z 252 obyvateľov som viac-menej aktívny turista len ja a občas do nejakého pochodu zabŕdne švagor. Aj preto sme spočiatku boli považovaní tak trochu za podivínov, keď sme mleli niečo o stovkách a podobne.
Takýto je asi obraz malej slovenskej dedinky Pochabany, ktorú ma napadlo trochu priblížit´ aj zásluhou omylu pána Nižnana. Vďaka.
Marián Drozda
--- --- --- --- --- --- --- --- --- --- ---
Vážení turistickí priatelia,
Dnes, t.j. 14.10.2004 som obdržal októbrové číslo MKD. Som milo prekvapený príspevkami, ktoré sa tam objavili v básnickom prevedení "Spomienka na Žitnoostrovský pochod”, pravdepodobne od Veroniky Hruškovej ako i od Petra Minárika.
Skutočne som bol v deň nášho pochodu veľmi rád, že sa oplatilo realizovať dohovor s Ivanom Nižnanom a organizovať pochod v inom termíne ako Veľký Malokarpatský fučiak, a tak bol náš pochod korunovaný slušnou účasťou turistov z Bratislavského i Trnavského regiónu + Kvetoslav Lumtzer.
Čo sa týka turistického značenia v našom okrese, tak je to skutočne bieda.
Hoci ešte za čias Zväzu turistiky ČSZTV a neskoršie KST sa proklamoval záujem zatraktívniť našu oblasť po turistickej stránke, stále zostávalo iba pri slovách. Pred 25 rokmi aktívny turisti DAC pod vedením Mgr. Antona Magulu vyznačili trasu pochodu z Dunajskej Stredy do Jahodnej, potom sa nič nedialo.
Až v roku 1991 (keď som sa stal predsedom RR KST), som na radu Jozefa Junasa spolu s Vilom Janikovičom vyznačil súčasný 35 km okruh a prepojenie Dun. Streda – ostrov Soliary Žitnoostrovského pochodu. Na túto trasu sme začali lákať i vás diaľkoplazov.
Už v tom období som mal predstavy o značení a prioritách v tejto oblasti. Bohužiaľ, nielen na ústredí KST, ale i v Značkárskej komisii nebol záujem o predostreté návrhy. Dokonca pánmi v týchto zložkách som bol narčený (nenachádzam slov. výraz) z partizánčenia v značení a preto som túto činnosť prestal vyvíjať.
Jedinú značenú trasu v oblasti Podunajska dotiahol (po našom nie najpríjemnejšom rozchode a po mojom odovzdaní materiálov KST) do konca RNDr Štefan NAGY, CSc., ktorý pracujúci v Bratislave mal blízko ku KST a na členov značkárskej komisie KST patrne zapôsobili jeho iniciály pred i za menom (ja som totiž iba bývalý zvarač).
Trasy ako zaniknutého Májového pochodu, tak i Žitnoostrovského pochodu sme s členmi novo vzniknutého (1992) KT RODINA každý rok preznačovali vlastným značením, pričom sa využívali i už jestvujúce značky v teréne.
Pretože sa neustále menia vlastnícke vzťahy v tejto oblasti, každoročne obchádzame trasu a volíme najvhodnejší prechod. Tým sa pri poslednom Žitnoostrovskom pochode mohlo stať, že Peťa Minárika zlákala stará značka (nepopísaná v itineári) a dostal sa tam, kam nechcel. Môže zato i to, že nepočúval hlas ženy (Veroniky Hruškovej) volajúcej po prekročení rieky snov – tu u nás most cez Nový Klatovský kanál.
Dúfam, že v roku 2005, keď bude Žitnoostrovský pochod oslavovať svoju 25-ku, bude napriek uvedenému nezáujmu zo strany vrchnosti trasa vyznačená trvanlivým a zreteľným značením.
Zdravím všetkých turistických priateľov a známych a teším sa na stretnutie na niektorom pochode.
Zdeněk Kelemen – KT RODINA Dunajská Streda
KALENDÁR
december 2004:
4.12.2004 BARBORA 9.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava
Trasa: 35 km/800 m
Bratislava, žel.st. - Kamzík - Pekná cesta - Biely Kríž - Marianka - Kačín - Vojenská nemocnica
Štart: Bratislava, hl. žel. st., 8.00 - 9.00 h (pod schodami - Žabotova ul.)
Cieľ: na terase pred Vojenskou nemocnicou, do 17 h
Informácie: PhDr. Milan Kubiš, Repašského 4, Bratislava, tel.: 02-6428 8825
11.12.2004 LUCIINA DESIATKA 13.ročník
(sobota) Kalokagatia - CVČ Trnava
Trasa: Buková, žel. st. - Sokolské chaty - kameňolom - Hrnčekova dolina (chata)
Štart: Železničná stanica Buková, 9.30 -10.00 h
Cieľ: Chata Kalokagatie -CVČ, Hrnčekova dolina
Iné: - v cieli účastníkov čaká striga Lucia so sviečkou a "husacím krídlom"
- občerstvenie Luciiným "zázračným elixírom"
- zábavné súťaže a súťaž o najoriginálnejšiu Luciu
- Každý účastník získa diplom a malú strigu Luciu.
Vedúci: Ing. Mária Behílová, tel.: 033-553 3341,
Kalokagatia - CVČ, Limbova 4, 917 01 Trnava
11.12.2004 SKLADIA - POCHOD SKLAMANÝCH
DIAĽKOPLAZOV
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava
Trasa: permanentne sa vymýšľa
Informácie: na pochode BARBORA a na cestičkách v Malých Karpatoch
Organizátor: JUŠTE SOSLA s.s r.n.
18.12.2004 VIANOČNÝ POCHOD 11.ročník
(sobota) Klub TD Trnava
Trasa: Naháč - Trnava
Štart: Naháč, pred pamätnou miestnosťou Juraja Fándlyho, 9.00 h
Štartovné: pohár "horčicák”
Cieľ: Trnava, hostinec “U Takáča”, do 22.00 h
Pozor, návšteva pochodu na vlastné nebezpečie
Riaditeľ podujatia: MUDr. Ivan Košický + kamaráti diaľkoplazi
Zástupca riaditeľa: Pavol Takáč
Informácie: tel.: 033-5536 407
26.12.2004 ŠTEFANOV STARÝ PLÁŠŤ 7.ročník
(nedeľa) Klub TD Trnava
Dĺžka, prev.: 25 km/650 m
Trasa na vrchol je individuálna. Možnosť ísť na lyžiach, koňoch, ale najnovšie aj na kolieskových korčuliach. Ľubovoľne podľa chuti a výberu. Len treba dodržať správny azimut. Motokrosové tátoše sa neodporúčajú.
Organizačné pokyny: Stretnutie na vrchole medzi 11. a 12. h
Vedúci akcie: Královič, Košický, Minárik
26.12.2004 VIANOČNÝ VÝSTUP NA ZÁRUBY
(nedeľa) KST Senica
Trasa: 10 km
Štart: Smolenice, žel. stanica, 8.15 h
Cieľ: vrchol Zárub, 11.30 – 12.30 h
Vedúci: Miroslav Púpala, Robotnícka 54, 905 01 Senica
Informácie: tel. d.: 034-651 0923 tel. z.: 034-651 2713
31.12.2004 SILVESTROVSKÉ A JE TO! 8.ročník
(piatok) TJ Tesla Bratislava
Trasa: pešo: 35 km/895 m
Vojenská nemocnica - Marianka - Pajštún - Košarisko - Biely Kríž - Malý Slavín
Štart: Bratislava, Vojenská nemocnica, 8.00 - 8.30 h
Cieľ: Malý Slavín
Poznámka: Vzhľadom na silvestrovské počasie a náladu organizátori nepostavili žiadne tajné ani verejné kontroly.
Vedúci: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava
31.12.2004 SILVESTROVSKÉ VÝSTUPY
(piatok)
V tento deň sa konajú v okolí Trnavy, Piešťan a Bratislavy výstupy na nasledovné vrcholy a lokality Malých Karpát a Považského Inovca:
MALÝ SLAVÍN, 14.ročník, TJ Tesla Bratislava
Stretnutie bratislavských a iných turistov na Malom Slavíne
Termín: od 10.00 h do vyčerpania zásob a turistov
Trasa: príchod a odchod na všetky svetové strany (okolo 15 km)
Vedúci: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava
PAJŠTÚN, Tatran Stupava
Silvestrovský výstup na Pajštún
Zraz: Stupava, nám. Sv. Trojice, 9.00 h
Vedúci: Ivan Kubovič, S. Chalupku 11, 900 31 Stupava, tel.: 02-6593 4391
17.ročník Silvestrovského výstupu na VYSOKÚ
Trasa: pešo: 15 km/300 m
Zochova chata - Hubalová - Vysoká - Hubalová - Zochova chata
Zraz: Zochova chata, 9.00 h
Vedúci: Ing. Jozef Lukáč, tel. z.: 02-4959 5604, e-mail: bez.tr@bez.sk
ZÁRUBY, 20.ročník
Stretnutie na vrchole: 9.00 - 12.00 h
Vedúci: Peter Bada, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel.: 033-553 1332
MARHÁT, 33.ročník, KST Bezovec Piešťany
Stretnutie na vrchole pri táboráku: 10.00 - 12.00 h
Vedúci: Peter Miklánek, A. Hlinku 63/109, 921 01 Piešťany
tel.: 033-762 2236
JELENEC (GELTEK), KST Doľany
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h
KUKLA, KST Častá
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h
SILVESTER NA ČACHTICKOM HRADNOM VRCHU, KST Hrachovište
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 12.00 h
Vedúci: Vladimír Predný, 916 15 Hrachovište
SILVESTROVSKÝ SPLAV ČIERNEJ VODY
Trasa: 5 km
Štart: klubovňa CVČ, Námestie detí 1, Galanta
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo,
tel.: 031-784 1725, 0908-187 597
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.