MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

november 2006


V tomto čísle nájdete:

Oslávenec, päťdesiatnik - Vlado Chrapčiak
Mená pútnikov z Veľkej Moravy do Ríma
Z histórie - O Šamoríne
PRIEBEH POVSTANIA V TRNAVE V DŇOCH 29.-30. AUGUSTA 1944 (dokončenie z minulého čísla MKD)
OSTRÁ po novom... /chodníku/
Ostrá 1264 m n.m. /Veľká Fatra/ - Výpisy z poslednej vrcholovej knihy
Ani "hovno" už nie je to, čo bývalo
200 maratónov - je to málo alebo príliš mnoho ??? - Spoveď maratónca - rekordmana Jiřího Březiny
Na Železnej studničke chcú prebudovať sanatórium
Ďalšia smutná správa - Peter POPOV (5.4.1949 - 24.9.2006)
Čo nebolo kalendári na december 2006
KALENDÁR - december 2006


Oslávenec, päťdesiatnik - Vlado Chrapčiak
"Čože je to päťdesiatka..."
30.3.1956 - 30.3.2006

Nezabudli sme na Teba Vlado, len trochu meškáme. Vieme, že si 30. marca 2006 oslávil svoju 50-ku.

1. Akáže to bola oslava? Bujará, veľkolepá alebo len taká v okruhu rodiny?

Oslavy boli dve – v rodine a v práci. Rodinná bola taká rodinná a v práci ma kolegovia príjemne prekvapili. Vedeli, že som naprostý abstinent a na oslavu priniesli niekoľko fliaš rôznych mliečnych nápojov, dokonca sme ich spolu všetky vypili. Kto neverí, pošlem foto.

2. Si turista, diaľkoplaz, stovkár, značkár, organizátor DP. Na čo som zabudol?

Ešte chýba horolezec, vodák, lyžiar (bežky aj zjazdovky), predseda oddielu KST, člen regionálnej rady,...

3. Ktorú z týchto činností máš najradšej a prečo?

Jednoznačne najkrajšie je robiť hrebeňovku pekného pohoria, kde sú nádherné výhľady, plno čučoriedok alebo malín alebo černíc. "Kde ptáci řvou a kytky smrdej." Noc na zasneženom hrebeni pri splne mesiaca je niečo fantastické – tomu sa žiadna televízia nevyrovná. Také drobné detaily ako je 20 kilový batoh na chrbte, v zime v noci –20oC, v lete horúco a muchy, pri daždi mokro sú len nepodstatné maličkosti. Ale aj ostatné činnosti majú svoje čaro: prelezenie peknej cesty v Tatrách alebo na cvičných skalách, prešľapanie T-100 ako dôkaz, že ešte nepatrím do starého železa, ocenenie turistov pri značkovaní ("ježišmária, skutočne to niekto maľuje po stromoch"), plavba na kanoe po dunajských ramenách v polovici mája, keď sa zo všetkých strán ozývajú vtáci a žerú komáre, perfektná atmosféra a dobrí kamaráti na diaľkových pochodoch. Jediné, čo neznášam, je úradovanie.

4. Si aj ako aktívny turistický funkcionár, povedz nám nejakú klebietku či novinku z turistického vedenia...

Momentálne nemám žiadne novinky, lebo porady ešte len budú. Inak byrokracia už opantala aj KST a najviac ma berú čerti, keď robím vyúčtovanie značkovania.

5. Aké zmeny čakajú bežných turistov?

O žiadnych zmenách zatiaľ neviem, členské sa nemení.

6. Ako to vypadá s turistickým kalendárom pre rok 2007? Bude k dispozícii na Vianočnom pochode tento rok /23.12.2006/ tak, ako to bývalo dobrým zvykom "onehdá"?

Po smutných skúsenostiach z roku 2005 (Kalendár na rok 2006) sme už dali kalendár schváliť na 5 rokov a podľa slov Jindra Raceka (šéf pešej turistiky na Slovensku) by sa to malo stihnúť.

7. Sleduješ si nachodené km, odšlapané stovky, prechodené pohoria alebo turistické zrazy? Ako turistický funkcionár by si mal ísť ostatným príkladom.

Vzhľadom k mojej nechuti k akémukoľvek úradovaniu prestal som so svojou evidenciou, keď skončili dotácie od štátu podľa výkonnosti turistov. Mám niekoľko celoslovenských záznamníkov, ktoré plním len pre vlastné potešenie a aby som po ich absolvovaní mohol povedať, že som pochodil celé Slovensko. Ja chodím do prírody pre vlastné zdravie a nie po pečiatky a je mi úplne jedno koľko kilometrov pri tom prejdem.

8. Ak áno, aká je Tvoja bilancia k 50-ke?

Zo Slovenska mám splnené západné a stredné, na východe mám najväčšie medzery. Hodne mám aj českých a moravských kopcov a pohorí. Dokonca som 6-krát prešiel diaľkoplazeckú legendu Praha – Prčice. Zo zahraničných pohorí som viackrát navštívil Alpy (vrátane Mont Blancu) a raz Kaukaz a Ťan Šan.

9. Ty si mal to šťastie, tak ako ja, že naše manželky s nami na tieto akcie chodili, moja už ale v poslednej dobe odmieta pravidelne v sobotu so mnou chodiť, už len na tie známejšie. A ako si na tom ty?

Pred rokmi to bolo pravidelne, teraz sa ku mne pridá len výnimočne. Takže sme na tom rovnako. Poslednú spoločnú hrebeňovku sme absolvovali asi v roku 2000.

10. Viem, že chodíš príležitostne po všetkých horách po Slovensku. Ktoré z nich na Teba najviac zapôsobili?

Ako rodákovi z Liptova sú to jednoznačne Roháče a Vysoké Tatry. Ale aj ostatné pohoria sú pekné.

11. A zo zahraničných akcií?

Z toho, čo som videl, tak najčastejšie spomínam na Kaukaz a Nový Zéland. Kaukaz - je tam všetko – lesy, vysoké kopce, ľadovce, obrovské priestory bez ľudskej civilizácie. Obrovská škoda, že sa tam tí somári strieľajú, mohli by fantasticky žiť z turistického ruchu. Nový Zéland – tak neporušenú a mnohotvárnu prírodu som nikde inde nevidel (je pravda, že celý svet som ešte neprešiel). Svoje čaro má samozrejme aj džungľa alebo púšť. Vlastne všade je pekne (okrem smetísk).

12. A v našich Malých Karpatoch čo Ťa ako značkára najviac zaujalo?

Ako človek z hôr nepovažujem Malé Karpaty za hory, ale pánboh zaplať aj za tieto "kopčeky". Najradšej mám miesta odkiaľ niečo vidím – Záruby, Čierna skala, Veľká homola, Vápená,...

13. Čo hovoríš na postupnú "privatizáciu" Malých Karpát, chránenej to krajinnej oblasti?

"Na Slovensku je to tak." K právnemu štátu a dodržiavaniu zákonov máme ešte ďaleko.

14. Alebo na motokrosových závodníkov na hrebeňoch? Určite si sa s takýmito už stretol.

Najviac je ich okolo Bratislavy a Limbachu – vidno, kde majú najviac peňazí.

15. Žeby sa nedalo proti nim brániť?

Myslím si, že v súčasnej dobe je jediným riešením kúpiť celé Malé Karpaty, oplotiť, strážiť a pustiť tam len peších turistov. Pokiaľ viem, tak toto nastane najbližšieho 30. februára. Rozprával som sa s ochranármi (Lesnou strážou) a tí sa priznali, že pokiaľ nemajú policajta za chrbtom, tak nemajú odvahu vyberať pokutu od holohlavých svalnáčov.

16. Trnavská stovka, samozrejme tá otázka nemôže chýbať, to preto, lebo ju organizujem. Koľkokrát si ju prešiel? Ja to viem, ale či to máš Ty správne spočítané...

Od roku 1982 som vynechal asi 3-4 ročníky (svadba, zahraničná dovolenka, zahraničná služobná cesta). Okrem roku 2006 som si ju vždy prešiel v náhradnom termíne. Takže ich mám prejdených viac ako ty eviduješ. Priznám sa, že až na Brezovú som vždy nedošiel.

17. Najkrajší rok a prečo?

To sa nedá vybrať, každý rok stretám starých kamarátov, pokecáme.

18. Ako sa na nej stravuješ a ako si dopĺňaš pitný režim? Ale neklam.

Základ je klobása, okrem toho chleba s paštikou. Oriešková čokoláda a ovocie nesmie chýbať. Pijem len čistú vodu, ktorú tankujem z prameňov Mária, Čermák, Rosnička. Na záver točená kofola na Bukovej a Dobrej Vode.

19. Čo hovoríš na cieľ T-100 v posledných 5 rokoch /škola/?

To neviem povedať, lebo do školy som ešte nedošiel – 2006 som bol v zahraničí, 2005 som to premočený vzdal na Bukovej a predtým som končil na našej chalupe na Dobrej Vode.

20. Turistické plány na ďalšiu desaťročnicu, až po šesťdesiatku?

Ešte je toľko pekných miest na Slovensku a po celom svete, kde som ešte nebol – doraziť východné Slovensko, Grossglockner, Himaláje (pod Mount Everest), Južná Amerika, Južná Afrika, západ USA, Kanada,... Len sú to všetko akcie, na ktoré treba mať veľa času (aspoň mesiac). A dovolenka je mojím najväčším problémom – 5 týždňov do roka mi je málo. Už aby som bol v penzii.

21. Nejaký zaujímavý zážitok, vtip pre kamarátov alebo nebodaj múdrosť...

Za tých 40 rokov, čo chodím po horách som toho pozažíval aj na hrubú knihu. Občas sa vyskytli aj problémy, ale s odstupom času sa na ne pozerám len ako na zaujímavú skúsenosť. Krásne zážitky boli na Ťan Šane (správca základného tábora na ľadovci na otázku o počasí, či možno ísť na vrchol, mal rovnakú odpoveď "V principe vozmožno" a na otázku kedy príde po nás vrtulník, aby nás odviezol do dolného tábora, povedal "Vertoľot budet ili sivodňa ili zavtra" (alebo dnes alebo zajtra). Rád spomínam aj na stretnutia s "fotopózermi" zvieratami, ktoré počkali až ich odfotíme a potom išli svojou cestou.

22. Motto?

Chodím, teda som (citát z knihy môjho triedneho profesora Špánika o Demänovskej doline).

23. Odkaz turistom kamarátom?

Hor sa do hôr!!!

Vlado, ďakujem Ti za rozhovor, prajem veľa zdravia.

s jubilantom sa rozprával Peter Minárik

 

Mená pútnikov z Veľkej Moravy do Ríma

Už za Veľkej Moravy putovali do Ríma aj naše kniežatá, veľmoži, kňazi a ich sprievody. Podľa zachovaných záznamov od konca 8. po 10. storočie sa cestou zastavovali v niektorom z kláštorov Aguillejského patriarchátu ležiaceho severne od Benátok. Tu akiste odpočívali, aby načerpali sily na ďalšiu cestu, doplňovali zásoby pre seba i pre kone.

Samozrejme, že aj prispievali na potreby kláštora a tu ich aj zapísali /možno sa aj sami zapísali/ mnísi kláštora, na čo poukazujú spôsoby zápisov. Tieto zápisy mien sa zachovali v tzv. Cividalskom evanjeliári /Evangelium Cividalense/.

Už František V. Sasinek upozornil na Cividalský evanjeliár v Slovenskom letopise v roku 1879. Prof. J. Stanislav začal hlbší výskum, pričom sa zameral na výskum mien, ich pôvod.

Evanjeliár bol istý čas v Aquiliei, ale v roku 1354 bol záver Evanjelia sv.Marka daný do Katedrálneho chrámu v Prahe. Zvyšné časti evanjeliára zhromaždil a zakúpil v roku 1409 kláštor v talianskom Cividale /pri hraniciach so Slovinskom/, odtiaľ pochádza pomenovanie Cividalský evanjeliár.

Na margináliach evanjeliára sú zapísané mnohé mená pútnikov idúcich do Ríma, ktorí sa tu zastavovali.

Napríklad na fóliu 2a - je meno Koceľa - Cozil, na fóliu 4b sú tri mená vedľa seba: Svätopluk - Szuentipulc, manželka Svätožizna - Szuentezizna a syn Predslav - Predezlaus, zapísané akiste niektorým mníchom alebo nemeckým kňazom.

Na fóliu 6b je meno Rastislava - Rasticlav a asi z jeho sprievodu Nitrabor, atď., na ďalšom fóliu Zillizic - Žilic, Pribinov veľmož.

Na okraji fólia 14a je znova Koceľ - Quocilli a Pribina /Priuuinna/ s viacerými menami asi zo svojho sprievodu.

Pribina bol tu aj so slovinským kniežaťom Vitogovom, chorvátskym kniežaťom Trpimirom, kňazom Engildeom, Žilicom, Sobesoňom, Sobom, Radoslavom. U Pribinu stretávame mená kňazov Dominika, Altfrida, ale aj mená Raduna, Dobrodeja, Mirona. Rastislav tu bol so salzburgským arcibiskupom Adalvínom a sedemnástimi veľmožmi /Nitrabor, Sobina, Trebeňa atď./.

Koceľ je zapísaný po dva razy a pri jeho mene je aj kňaz Engildeo a mená Vojimysl, Dobrava, Devodes, Mstislav, Sebela, Synota, Margareta, Žilic, Bedoslav.

Z ďalších slovienskych mien spomenieme mená Braslav, Slavata, Nena, Mileju, Dobrožizn, Trebata, Devosta, Lukáš, Kolotech, Deva, Vožbij, atď.

Cividalský evanjeliár je veľmi cenným prínosom k našim národným dejinám. Prof.Stanislav poukázal aj na to, že väčšina mien má západoslovanský charakter. Uviedol vo svojich štúdiách, že okolo tristo slovanských mien zapísaných v Cividalskom evanjeliári patrí moravsko - nitrianskym Slovienom, približne štyridsať mien veľkomoravským, chorvátskym alebo slovienskym Slovanom, štrnásť Chorvátom, jedenásť Slovincom, šesť Bulharom a jedno meno Srbovi.

Medzi pútnikmi boli akiste aj ľudia z okolia Trnavy, ale zatiaľ to nemožno presne určiť, lebo pri menách nie sú uvedené ani dátumy, ani miesta odkiaľ prišli...

Hadrián Radványi

P.S
To boli predchodcovia dnešných diaľkoplazov...

 

Z histórie
O Šamoríne

Nejde o historické pramene, ktoré objasňujú vznik a pôvod mestečka Šamorín, jedného z troch menších mestečiek na Žitnom ostrove. Otázku vzniku Šamorína nech riešia historici podľa písomných či archeologických prameňov. Všimnime si však tradované správy, hovorené alebo čiastočne písané a zaznamenávané z pokolenia na pokolenie, teda miestnymi občanmi, lebo takto tradované a zistené správy si dalo mestečko Šamorín zaznačiť do pamätnice Národného výboru v roku 1947. Teda v tomto znení:

"O založení mesta niet priamych historických správ. Maďarské pramene spomínajú, že za panovania Arpádovcov a za panovania kráľa Štefana obyvatelia obdržali slobodnú listinu, ale miestny kronikár sa domnieva, že v záujme historickej pravdy sa to tvrdiť nemôže, lebo nikde sa také spisy nenachádzajú. Podobne by sa mohli robiť dohady o tom, že Šamorín bol vystavaný na bývalej rímskej kólonii podľa rumovísk, ktoré však nie sú zistené a teda najpravdepodobnejšie je, že Šamorín vznikol za doby Frankov alebo v období Veľkomoravskej ríše. Historik Matej Bell a viacerí učenci tvrdia, že Šamorín dostal meno podľa kostola, ktorý bol postavený k úcte Panny Márie tak, ako na Žitnom ostrove bolo súčasne vystavaných dvanásť kostolov k úcte dvanástim apoštolom.

V starých listinách je mestečko spomínané pod menom Ecclesia Sanctae Marie, Scamaria, /skrátené od sancta Maria/ Samaria, napokon Šamorín, presnejšie sa dokazuje, že Ladislav Kumánsky daroval v roku 1287 mesto bratislavskému županovi a v roku 1318 kráľovna Alžbeta darovala osadu Barlabáš Šamorínu ako jemu poddanú obec. V priazni bol Šamorín u kráľa Žigmunda, ktorý sa tu vraj niekoľkokrát zdržiaval. Daroval mu preto výsady. V roku 1405 bolo mestečko oslobodené od platenia mýta, dovtedajšia dedina sa stala mestečkom, ktoré sa obohnalo ochranným múrom a priekopami. Ale aj ďalší uhorskí panovníci darovali mestečku rôzne výsady. Napríklad kráľ Matej, Albert Huňady a spočiatku aj kráľ Ľudovít II. prial mestečku a ktoré napokon pre nepriazeň daroval ako kráľovský majetok bratislavskému hradnému panstvu. Predošlé práva potvrdil aj Rudolf, napokon za zásluhy dostali mestečko Pálffiovci.

P.S.
Prečo ale bohatšia vrstva cigánov dostala pomenovanie šamorínski, to nám história neuvádza.

Október 2006, Trnava, Peter Minárik

 

PRIEBEH POVSTANIA V TRNAVE V DŇOCH 29.-30. AUGUSTA 1944
(dokončenie z minulého čísla MKD)

Nemecká armáda začala 29. augusta 1944 vojensky obsadzovať Slovensko a podplukovník gšt. J. Golian, z titulu funkcie veliteľa ilegálneho Vojenského ústredia dohovoreným heslom "Začnite s vysťahovaním", potvrdil rozkaz na začiatok odporu voči nemeckým okupantom. V Trnave začali povolávať záložníkov, keďže velitelia posádky očakávali túto situáciu. Ich postup vlastne pozostával z tohto plánu: 1. povolanie osôb do zbrane, 2. zaistenie mesta, 3. prevzatie moci v meste a zaistenie nespoľahlivých osôb, 4. materiálne zabezpečenie povstania, 5. iné úlohy. Udalosti mali veľmi rýchly začiatok, priebeh, vyvinuli sa však inak než si to sami aktéri predstavovali. Na západnom Slovensku nebolo také silné partizánske hnutie ako na strednom a východnom Slovensku. Ešte k tomu celková blízkosť hlavného mesta Bratislavy. V samotnom meste hlavnú úlohu odboja mala armáda, ktorej hlavní predstavitelia viedli tento ozbrojený zápas. 29. augusta 1944 o 15.15 h prišiel od podplukovníka Goliana nečakaný telegram tohto znenia: Nariaďujem okamžitú najprísnejšiu pohotovosť. Aktivizujte ihneď obranu posádok-kruhová obrana, a preto začnite okamžite s opevňovacími prácami. Túto výzvu prvý prijal poručík Zaťko. Na základe tejto výzvy veliteľ posádky vyhlásil bojovú pohotovosť, pritom sa rozširovali chýry, že Trnavu sa chystá obkľúčiť veľká presila partizánov. Po rozhlasovom prejave generála I. triedy Ferdinanda Čatloša o 21. hodine obdržala už definitívny signál k začatiu povstania. Bolo zvolané zhromaždenie všetkych dôstojníkov, rotmajstrov a vojakov do kasární Invalidovňa. Tu sa otvorene priznali dôstojníci k prípravám povstania. Dovtedy všetky tieto prípravy robili v tajnosti.

Podľa svedectiev prvý prehovoril nadporučík Karol Fraňo so samopalom v ruke. Priznal sa k organizovaniu povstania a vlastne prezradil, čo vedel o povstaní. S nabitým samopalom vyskočil na stôl a v zhromažďovacej miestnosti skríkol: "Kto nie je s nami, je proti nám!" Po ňom prehovoril stotník Mikuláš Čordáš. Vojaci dostali na výber, pravá strana znamenala odchod do povstania, ľavá - slobodný odchod domov. Podľa svedectiev ľavá strana zostala prázdna. Nesmiem však opomenúť, že sa našli aj vojaci, ktorí v tejto chvíli váhali, na ktorú stranu sa majú pridať. Prejavovali aj nesúhlas. Títo vojaci sa nakoniec povstania nezúčastnili. Nie, že by boli prívržencami Tisovho režimu, možno strach, obavy z ďaľšieho vývoja. Podľa historika Gajdoša, povstanie vypuklo v čase posledných letných prác, na poliach sa zbierala úroda, nuž nie div, že roľníci sa na vstup do povstaleckej armády dívali aj cez svoju skutočnosť, cez starostlivosť o úrodu a zabezpečenie svojich rodín. Situácia bola neprehľadná, niektorí nechceli z mnohých dôvodov splniť mobilizačnú výzvu veliteľa posádky.

Tu by som spomenul prítomnosť veliteľa posádky, stotníka Benku-Rybára, na tomto zhromaždení, kde vlastne ani nebol dôvod zbaviť ho funkcie posádkového veliteľa. Privolal ho Karol Fraňo živou spojkou, ktorý bol doma u svojej rodiny. Po rozchode vojakov dôstojníci začali vydávať jednotlivé rozkazy na pripravovaný boj. Začali sa vydávať zbrane pod vedením zbrojárskeho dôstojníka Gejzu Hudeca. Medzi 21. a 22. hodinou začal pohotovostný oddiel nadporučíka v zálohe Jána Benku obsadzovať vonkajší okruh mesta, cesty, križovatky. Podľa svedectiev, najsilnejšia obrana bola zo smeru z Bratislavy, kde sa očakával útok. Prápor stotníka Mikuláša Čordáša začal obsadzovať všetky dôležité objekty v meste, úrady, poštu, miestny rozhlas, železničnú stanicu. Majestátna postava Čordáša sa vryla do pamäti tých, ktorí boli účastníkmi alebo svedkami obsadzovania mesta. Povstalecká akcia posádky prekročila múry kasární. Bol povolaný starosta Dr. Bagin, veliteľ polície Nikoliny, veliteľ miestneho žandárstva kapitán Smutný, ten sa aj pripojil s celou žandárskou posádkou. Dostavili sa aj odbojári Pavel Ševčík a Ján Lauko so zoznamami nespoľahlivých osôb, ktorých začali zaisťovať. Začala sa mobilizačná akcia, muži-dobrovoľníci, ktorí sa pridávali do povstania, boli vystrojení a vyzbrojení. Aby sa to všetko urýchlilo, dokonca sa rukovalo mimo kasárne na priestranstve Rybník, kde sa dnes nachádza športový komplex. Podľa svedectva sa však pri ozbrojovaní mužstva záznamy o výdaji materiálu nerobili. Bolo to rýchle a spontánne. Vojaci napadli dom Deutsche Partei na Hviezdoslavovej ulici, kde zhodili zástavu s Hitlerovou svastikou a zaistili príslušníkov z Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže a samotnej Nemeckej strany, bolo ich vyše dvesto. Začali byť obsadzovené veľké priemyselné podniky ako Vozovka, dielne na opravu železničných vagónov, ale hlavne Coburgove závody, vojaci zaistili nemeckú správu závodu na čele s jej riaditeľom Ing. Rudolfom Polletom a na zhromaždení v areáli závodu zvolili dočasného vedúceho Ladislava Černušáka. Práca bola na čas zastavená, zostali len kuriči - pracovali pri udržiavaní ohňa, počítalo sa, že závod môže vyrábať pre potreby povstania. Podľa zistení historika Jablonického do povstania zo závodu odišlo 73 zamestnancov.

Zachovala sa aj autentická výzva, ktorú miestny rozhlas čítal každých 5 minút. Posádkové veliteľstvo Trnava "Vyzývam všetkých úradníkov a robotníkov trnavských závodov s národnosťou slovenskou, aby nastúpili ihneď do vojenskej služby. Výzbrojná a výstrojná stanica Trnava, kasáreň Invalidovňa.. Súčasne vyzývam všetkých robotníkov, aby zadržali osoby nemeckej národnosti a inej národnosti, ktoré sú nespoľahlivé pre naše hnutie a odovzdať tieto na posádkovom vojenskom veliteľstve. Upozorňujem však, nesmú byť vyrovnávané osobné veci touto cestou. Kto nie je s nami, je proti nám." 29. 8. 1944

Veliteľ posádky
nadporučík pechoty Fraňo Karol

Povoľujem všetkým hostinským vydávať obedy a večere takto: obedy od 12. hodíny do 14. hodiny, večere od 18. hodíny do 20. hodiny. Po tejto dobe nesmie byť žiadna hostinská miestnosť otvorená a žiadna osoba na ulici."

Veliteľ posádky
nadporučík pechoty
Fraňo Karol

Hrala sa pri tom stará česká pesnička Kde je moja mama. Výzvu podpísal nadporučík v zálohe, Štefan Nosko, na rozkaz Karola Fraňa. Zachovala sa aj vyhláška na správanie sa obyvateľstva počas obsadenia mesta vojakmi.

VYHLÁŠKA

Dnešným dňom obmedzujem voľný pohyb obyvateľstva v meste Trnava takto: Prechádzanie cez ulice za účelom nákupov smie civilné obyvateľstvo vykonávať od 6. hodiny rannej do 20. hodiny večernej. Po tejto hodine budú sa môcť pohybovať len vojenské, ozbrojené hliadky a civilné osoby znajúce heslo. Osoby, ktoré heslo nebudú vedieť, budú zadržané. Otvorenie obchodov a hostincov a odpredaj v nich nariaďujem od 7. hodiny do 9. hodiny dopoludnia. O 9. hodine musia byť bezpodmienečne všetky obchody a hostince uzavreté a odpredaj zastavený. Akékoľvek zhlukovanie civilných osôb prísne zakazujem. Ďalej upozorňujem všetkých obyvateľov mesta Trnava, že telegramy a telefónne rozhovory sú vyhradené počínajúc dnešným dňom len pre vojenskú správu. Listová pošta bude odoslaná len po patričnej vojenskej cenzúre. V dôsledku tohoto obálky nezalepovať. Cestovanie železnicou je kontrolované a obmedzujem ho na najnutnejšiu mieru. Dostanú: Miestny rozhlas, riaditeľ pošty, veliteľstvo žandárov, III. pracovný prápor, náhradná pomocná rota, náhradná 2. rota. Trnava, 30. augusta 1944

Veliteľ posádky
nadporučík Fraňo Karol

Historik Jablonický charakterizoval túto situáciu v Trnave: "Účasť obyvateľstva na protifašistických akciách v Trnave vtláčala počiatočnej vojenskej prevratovej akcii charakter ľudového povstania."

Na veliteľstve sa však začali najvyšší predstavitelia posádky pomaly znepokojovať. Z okolitých posádok z Hlohovca, zo Serede, z Nitry prichádzali vyhýbavé odpovede. Z Bratislavy prišli sľuby, ale tie sa skoro ukázali nerealizovateľné. Bolo naozaj rýchlo treba niečo konať. 30. augusta 1944 v ranných hodinách bol hlásený na železničnej stanici v Cíferi transport nemeckého vojska pred Trnavou. Robotníci a vojaci pred Coburgovými závodmi odmontovali koľajnice. Bol tam vyslaný nadporučík Keder, ktorý mal zadržať Nemcov aspoň do 18. hodiny. Z priestoru Malaciek smerom na Trnavu sa presúvala tanková a motorizovaná jednotka. Mesto leží vlastne na rovine, nemá vôbec prirodzené prírodné prekážky, umožňuje rýchle obkľúčenie tankovými a motorizovanými jednotkami. Nemalo ani podstatný strategický význam, aby zostalo ako malý ostrovček vo fašistickom obkľúčení. Nemalo význam zostávať na mieste. Doobeda k veliteľovi posádky telefonoval vtedajší minister obrany generál Čatloš a doslova mu zakazoval niečo robiť proti postupujúcej nemeckej armáde. O 11. hodine prichádzajú na veliteľstvo dvaja dôstojníci ako deputácia od prezidenta republiky. Boli to majori Štefan Murgaš a Emil Kolener z Ministerstva obrany. Dokonca mali prevziať aj velenie v posádke. Kolener, keď videl situáciu, netrúfol si pokračovať ďalej v tomto smere. Dokonca aj major Štefan Murgaš sa pridal k povstaleckej armáde. V Invalidovni sa zastavili aj dôstojníci zo spravodajského oddelenia Ministerstva obrany Juraj Dubský, Ladislav Sýkora a Anton Tomeček, ktorí pokračovali v ceste do Banskej Bystrice. Do boja išiel aj nadporučík Jozef Sámel, ktorý pricestoval zo Senice vlakom. Je aj zaznamenaný telefonický rozhovor povstaleckého veliteľa Karola Fraňa s prezidentom Slovenskej republiky Dr. Jozefom Tisom. Rozhovor prebiehal rýchlo a stručne. Tiso: "Okamžite zastavte odpor!" Fraňo: "Pán prezident, ak ste Slovák, poďte s nami, dáme Vám záruku, že v zajatí trnavskej posádky sa Vám nič nestane." Tiso: "Ja nemôžem ísť s vami, ste boľševici!"

Benka-Rybár vo svojich spomienkach tvrdí, že na návrh, aby prišiel do Trnavy a prehovoril k mužstvu, odpovedal, že nemôže, nakoľko je služobne zaneprázdnený, ale že vyšle svojho zástupcu. Karol Fraňo spomína, že všetky telefonáty s Čatlošom, Pulaničom, aj Tisom vykonával osobne. Jednal aj s majorom Čilíkom, veliteľom hlohoveckej posádky, neskôr aj osobne. Jednal aj s nadporučíkom Donovalom, veliteľom sereďskej posádky, so žandárskou stanicou, kde vtedy bol prítomný komunistický funkcionár Kubač. Telefonoval aj s posádkami v Trenčíne a v Piešťanoch. Prezident Tiso odmietol jednať s povstaleckým veliteľom Karolom Fraňom a žiadal si k rozhovoru posádkového veliteľa Andreja Benka-Rybára. Fraňo tvrdí, že Benka-Rybár zaujal pri telefonáte nerozhodné stanovisko. Ich telefonický rozhovor trval približne 3 hodiny. V kancelárii boli vtedy prítomný npor. Š. Nosko, stotník Juračka, rtm. Málik. Benka-Rybár mal veľké obavy o osud svojich rodinných príslušníkov. Požiadal Karola Fraňa, aby mu previedli rodinu do bezpečia a poskytol mu auto na jej presťahovanie. Podľa spomienok historika Jablonického jeho cesta na povstalecké územie smerovala cez obec Zavar, kde sa jeho rodina vtedy nachádzala. O 13. hodine veliteľ Fraňo vydáva rozkaz k presunu trnavského vojska k Hlohovcu.

Asi o 14. hodine bol vydaný rozkaz na opustenie Trnavy. Približne o 15. hodine už vojenská posádka začala vychádzať z mesta. Bolo to asi 3500 vojakov na 48 nákladných autách, 23 osobných autách a na 130 konských povozoch, či bicykloch. Zobrali aj 9 poľných kuchýň. Podľa Imricha Cvíčelu odišlo aj okolo 50 trnavských žandárov. Bolo to vo chvíli, keď už z druhej strany prichádzali okupačné nemecké jednotky. Pri presune vojenskú kolonu podľa svedectiev sprevádzalo nemecké prieskumné lietadlo. Niektorí vojaci, možno z hnevu, začali strieľať do vzduchu, v domnienke, že zostrelia lietadlo. Avšak niektorí vojaci sa po ceste vrátili naspäť domov. Povstanie sa z Trnavy prenieslo v ten deň aj do jeho okolia. Podľa svedectva Stanislava Valla sa jeho brat Michal Vallo zúčastnil akcie v Smoleniciach. Dňa 29. augusta 1944 prišlo asi 30 ozbrojených vojakov z Trnavy do Smoleníc. Priviezli aj časť vojenskej výzbroje, šatstvo, pušky, ľahké guľomety, automaty, granáty. Po obsadení pošty, žandárskej stanice vnikli aj do Chemickej továrne J. Pálffyho v Smoleniciach. Tam zaistili riaditeľa továrne Ing. Viktora Wognera, miestneho Nemca. V tom čase bol u neho na návšteve aj riaditeľ Slovenských škrobární z Bolerázu, ktorého tiež zaistili ako prisluhovačov fašizmu. Nemci tam vyslali dvojčlennú hliadku poľných žandárov na prieskum z Malaciek, ale tá po konflikte s vojakmi ušla. Po oboznámení sa s odchodom trnavskej posádky na stredné Slovensko odišli za svojou jednotkou. Zastihli ich v Bučanoch. Podľa archívneho materiálu sa zúčastnili bojov v blízkosti Baťovan a v oblasti Žarnovice. Brat autora svedectva Michal Vallo zahynul v boji 8. októbra 1944 pri Malých Uherciach. Samotný autor archívneho materiálu robil počas povstania spojku stotníkovi Mikulášovi Čordášovi pri Novej Bani. Neskôr slúžil ako spojka pri hlavnom štábe povstaleckej armády. Po potlačení povstania 25. novembra 1944 pod Poľanou ho nemeckí vojaci zajali a eskortovali do Banskej Bystrice. Odtiaľ väzenským transportom do koncentračného tábora v Amstettene a posledné týždne vojny strávil v tábore Zohrenhof pri rakúskom meste Steyr.

Taký bol osud jedného z vojakov povstaleckej armády z Trnavy, ktorí prežili neľahké životné skúšky.

Jozef Novák

 

OSTRÁ po novom... /chodníku/

Veru, veru, to bolo kriku pred tromi rokmi, keď sa do nás /trnavských turistov/ "obuli" úradníčkovia z úradu pre životné prostredie v Martine /pozri články v MKD/. Bolo na nás zle nedobre, ako sme si dovolili pomaly tridsať rokov chodiť na veľkofatranský "kopček" Ostrá, ktorý je len kúsok od hlavnej značky. "Agilní" našu vrcholovú schránku zlikvidovali a knihu si ponechali v "depozite". Tých všelijakých výčitiek na našu hlavu bolo neúrekom. Azda najzávažnejšia bola tá, že vrchol Ostrej je mimo turistického značkovania a my turisti, rušíme všetko možné, čo v okruhu tohto kopca existuje.

Dnes, presne tri roky potom, je situácia nasledovná.

Najprv v skratke, ako to vyzerá: "Bývalý prvý máj môže ísť do riti".

Keď sme tento rok išli na výstup, presne po roku, ani zďaleka sme sa nenazdali, ako sa to tu všetko zmenilo. Zo sedla skoro na vrchol sú vypreparované drevené schodíky a vedľa nich reťaze. Tí, ktorí voľakedy zo "strachu" sa neodhodlali na tento posledný úsek, dnes ho určite zvládnu aj babky "demokratky". Jednoducho, to čaro z očakávania ako to zvládnem sa vytratilo. Má to aj presne opačný účinok ako sa očakávalo. Dnes sa návštevnosť Ostrej, trúfam si povedať, minimálne zdesaťnásobila oproti rokom minulým !!!

Máme presnú štatistiku z rokov predchádzajúcich. Každého, kto sa zapísal, máme podchyteného, vieme, že ročný priemer bol okolo 1500 turistov. Boli však aj špičkové roky, kde bolo max. 1700, ale aj okolo 850. Súčasnú situáciu budeme vedieť o rok, nakoľko vrcholovú knihu, ktorá bola "v depozite", vrátili na vrchol koncom minulého roku, avšak bola tam medzera vyše roka...

Posledné konštatovanie - na vrchol Ostrej sa ide po novom chodníku - avšak to čaro výstupu sa stratilo. A toľko ľudstva na jej vrchole, že fakt sa nemáte ani kde "vyčurať" a nieto, aby sa tu kamzíci párili...

Október 2006, Peter Minárik

 

Ostrá 1264 m n.m. /Veľká Fatra/
Výpisy z poslednej vrcholovej knihy

Kniha bola vymenená 4.10.2003 a posledný zápis bol zo dňa 9.6.2004 o 12.00 h, ktorý pôsobí dosť ironicky.

"Slovensko je nádherné" Vilo a Jozef z Kremnice

Po tomto zápise nastala rok a pol "medzera". Ďalšie pokračovanie bolo od konca roku 2005 až do tohotoročnej výmeny knihy, ktorá bola 7.10.2006.

19.12.2003 13.00 h
Je divoká inverzia. Nevidno ani teplárenský komín, ktorý dymí za piatich. Určite prídeme aj o rok a to presne 19.12.2004.
Peter a Vlado

28.12.2003
Láska je ako vietor. Nevieš odkiaľ prichádza a ani kam ide.
Zamilovaná Zuzana

28.12.2003
Dnes sme za krásneho počasia, ale silného vetra sme to zdolali. Česť nám a sláva tým, ktorí zostali dolu v sedle pod skalou. Boli to naše ženštiny Zuzka a Terezka a ďalší "odvážny" Peťo si nasral do gatí. Nevieme či zídeme, hádam sa to podarí.
Stano a Krhlo

31.12.2003
Tradičný silvestovský výstup na Ostrú a cez "okno". Pod nami oblaky, nad nami oblaky a my v ich strede - bez vetra - akoby v strede vesmíru... Halada, Leško

7.2.2004
S prudkým oteplením rýchlo zliezol sneh, fúka silný juhozápadný vietor. Tesne pod vrcholom na chodníku do Blatnice leží mŕtvy jeleň. A my si papkáme chlebíky, aby sme nedopadli, ako ten chudák jeleň....
Matej a Miška

23.3.2004
Vystúpili sme a našli jeleňa strhnutého vlkmi.
P.S. Ďakujeme Miške a Matejovi, že nezobrali z neho trofej.
Urbárska spoločnosť Blatnica

12.4.2004
Po sviatkoch vydávame zvyšné kalórie a čerpáme energiu zo slniečka a pekného prostredia. Namiesto oblievania sme sa prišli vypotiť na Tlstú a Ostrú, pookriať dušu a vyčistiť myseľ.
"Príroda je krásna,
sme tou krásou pohnutí
všetci sú dolu normálni
len my sme tu hore šlahnutí...
členovia TK HOREC Partizánske

30.4.2004
Jsme tady a zítra vstupujeme do EÚ. Ať se nám vstupuje tak nádherně, jako je tady bohovsky krásně. Petr + Pavel Vsetín

1.5.2004
Pred piatimi rokmi, presne na 1.mája - v sobotu, sme sa spoznali na výstupe práve sem na Ostrú.
A dnes sme tu tiež...
Petuška a Riki

1.5.2004
Martin + Ihring
Dnešný výstup na Ostrú sme vykonali na počesť včerajšej náhlej smrti nášho kamaráta Tóna M.

3.5.2004
SLOWACY !
Witajcie w Europie WSPÓLNEJ !!!
Serdecznie pozdrawiamy "prez okno"!!! Daňa, Peter, Jernek, Ola ze Slaska

15.5.2004
Cikám, cikám
fúka vetrík,
už mám mokrý celý svetrík
čože, čože, žeby zasa rosa,
konský ...., obšťal som sa...
Čiže trochu fučí, v rytme slovenského tanga

30.5.2004
Klub WUSHU Banská Bystrica
Jarka a Eva úspešne dosiahli vrchol! Beata a Martin zostali v sedle, vraj im to na dnes stačí. Ale tu hore je však super.

6.6.2004
Po rokoch sme tu opäť. Je tu krásne naozaj. A aj slniečko nám zasvieti pomedzi oblaky.
Štefan, Dušan a Miška z VIA DANUBIA Dunajská Streda.
Myslíme aj na diaľkoplazov Trnavskej stovky, dúfajúc, že mali rovnako pekný turistický zážitok ako my tu...

29.7.2005 14.04 h
Po letech jsme hnuli kostrou
a vylezli na Ostrou.
Výstup to byl podle gusta
teď nás čeká ješte Tlstá.
Na obloze sem tam mráček
a aby nám neujel vláček
z Tlsté pujdeme hned dolu
s Angelikou oba spolu...
Pozdrav Trnavákum zasíla Angelika a Honza Venclovi

12.8.2005
Je tu krásne! Ten kopec sa oplatilo prejsť. Potešili ma aj schodíky a reťaze. Odporúčame túru aj v našom pezinskom okrese, no nech tu máme viac Slovákov... Aj Tlstá bola super, ale toto je zas niečo iné - taká čerešnička na torte! Jana Buchová s kamarátmi - Pezinok

21.8.2005
To som musela odísť na úplne druhý koniec sveta,
aby som zistila, aké je Slovensko krásne Olga z Austrálie

28.8.2005
Po Malé Fatře jsme se vydali prozkoumat i tu Velkou, která je, ne -li krásnější, určitě rozmanitejší. Nejen díky Ostré jsme si rozšířili obzory. Zdravíme Klub Trnavských Diaľkoplazov.
Honza a Zuza Louny

30.8.2005 14.20 h
Výstup ostrý, výhľad krásny, pocit dvoch už v pokročilom veku ešte úžasnejší. Doporučujeme všetkým dôchodcom. Zabudnú aspoň na chvíľu na "ostré" Kaníkove reformy. Zdravíme ostatných zdatných turistov. Halčák a Malinovský z Trnavy

10.9.2005
Pre optimistických turistov:
"Kým sa ľudia vedia a chcú sa smiať a robia si zo seba vtipy - ešte je dobre žiť... Jozef a Danka zo Žiliny

15.9.2005
So slniečkom v srdiečku sa vytešujeme z neoceniteľného daru tejto prírodnej nádhery. Martina z Martina, ale ináč som z Trnavy

25.9.2005
Opět na Ostré, opět naplněn spokojeností a obdivem. Tohoto vrholu a těchto hor se asi nikdy nenabažím. Klid, zde daleko od všeho, ruší jen cvrček a mručení jelena. Ale to sem patří, navíc oni jsou tu doma a my, jen na "návštevě".
P.S.
Jen nechápu, nač tuto horu svazovat řetězy. Vždy to šlo bez nich a komu se to nelíbi, ať zústane v sedle! Honza

28.10.2005
Již jsme vystoupili na celkem dost evropských vrcholů, ale jen na málo z nich jsme měli takové zážitky jako zde na Ostré. Opravdu nádherný sváteční den. I dva kamzíci se nám ukázali.
Turisté z Karviné

31.10.2005 /12:10 h/
Je najkrajšie počasie na sex, ale ...trochu fúka. Karol
Ale, nie, je tu fakt krásne, hlavne keď ste s nadržaným chlapom... Veronika

29.11.2005
FRI na akcii Minčol - našli sme správne miltiplikátory gradientovej metódy, v kombinácii s metódou návratu v prípade neúspechu a došli sme až sem.
Česi nás tu ponúkli slovenskou slivovicou.
Predná Ostrá - do videnia! Michal, Jaro a tlupa ďalších...

7.12.2005
Slniečko na nás nakúka spoza mrakov a keď si fúka nos, sem - tam sa netrafí a dáka tá kvapka sa ujde aj nám, ale nevadí... Aj tak je krásne.... Maja a Tibor

10.2.2006
Napriek nepriaznivej Iľkovej predpovedi je krásne slnečno... Ľubo

17.3.2006
"Keby ľudia zostali takí, ako keď sa vrátia z hôr, po zemi by chodili samí anjeli". Laco z Tur.Teplíc

20.5.2006
Pohľad na Ostrú a Tlstú z doliny je úžasný!
Pohľad z Ostrej a Tlstej do doliny je úchvatný...!
Hovorí sa, že turisti žijú oproti nám obyčajným ľudom asi o jeden deň rýchlejšie. My by sme boli radi keby sa tu čas zastavil.
Vilo a Milan zo ZH

4.7.2006
Ahoj príroda, ahoj Ostrá...
Čo to tam dole majú ľudia za problémy? A kde sú tie moje? Tu na tomto mieste su take mizivé...!
Karol Prievidza

18.7.2006
Prišli sme až z Trnavy, aby sme mohli vystúpiť na Ostrú a obdivovať ich nádheru... vychutnať si ticho a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Pre mňa je to najkrajší darček k meninám.
Kamilka a Bystrík Ondicoví z Trnavy

9.8.2006
To som rád, že McDonald to tu ešte neobjavil. Peter

16.8.2006
Na Ostrú sme išli pri príležitosti 25.výročia nášho sobáša. A vďaka Bohu sme to zvládli, ako celých tých 25 rokov spoločného života. Edo a Elena z Radošoviec

1.8.2006
Len udržať si vášne na uzde a neprecenovať schopnosti.
Potom ešte skôr ako bude neskoro, tvoj život naplní sa radosťou.
Martin Revúca

6.9.2006
Najkrajší pocit je, keď vám Vaše dieťa ukazuje krásy Slovenska. Som najšťastnejší človek na svete. Zuzana /40/ a Martin /20/

10.9.2006
Je tu tak krásne a tak horúco. Tu ma nechajte, tu umrem. Fero z Prešova

Zápis na poslednej strane je najdôležitejší a mal byť vlastne na strane číslo jedna:

Nová antikorová skrinka je z roku 2003 - vyrobil a venoval ju - Vlado Benkovský Križovany nad Dudváhom
Nápis vygravíroval: Miloš Kusý - Križovany nad Dudváhom
Skrinku na Ostrú vyniesol a namontoval: Peter Viselka - Križovany nad Dudváhom.

Október 2006, Trnava, Peter Minárik

 

Ani "hovno" už nie je to, čo bývalo

Po svojich potulkách po Vysokých Tatrách som raz navštívil chatára na Zbojníckej chate. Oheň z petrolejovej lampy presvetľoval poháre s červeným vínom a prebúdzal dávne spomienky od spoločných vynášok večernou dolinou až po jarné lyžovačky na Svišťáku. O polnoci sa na rad dostali aj "vážnejšie" témy. Od kalamity a vízie nových Tatier sme prešli až k zmenám v súčasnej spoločnosti. Po jej kritike si chatár vzdychne a hovorí: "Veď už ani tie hovná nie sú, ako bývali."

Na môj udivený pohľad naštvato odpovedá: "Keď sa vonku voľakedy latrína naplnila, posypal som jej obsah biologickým prípravkom, ktorý za dva mesiace celú tú kopu rozložil. Posledné roky však to isté množstvo rozložiť trvá dva razy toľko!!!"

Pamätám si, ako sme spolu tieto záchody stavali. Jeden turisti používali a druhý bol zamknutý, lebo sa jeho obsah práve rozkladal. Po naplnení sa ich úloha vymenila.

Chatár pokračuje: "Pamätáš sa na chlieb zo Smokoveckej pekárne? Ten vydržal mäkký len pár dní. Otvorené mlieko skyslo za deň. A dnes?"

Pomaly mi začína dochádzať, kam mieri. Potravinársky biznis so svojimi rozvinutými technológiami spracovania a konzervovania nás prepcháva podozrivými E-čkami, aby si zabezpečil čo najvyššiu trvanlivosť výrobku.

A E-čka si taktiež prerazia cestu do každodenného produktu nášho ľudského tela. Pri týchto úvahách som podvedome prestal žuť večne mäkkú bábovku, ktorú som na chatu priniesol z hypermarketu Lidl, rozmýšľajúc nad tým, či vôbec nejaké vedecké laboratória vo svete systematickejšie skúmajú to, na čo prišiel chatár. Pri debate ako reaguje náš organizmus na túto pomalšie sa rozkladajúcu zmes toxínov v našom tele už idem radšej spať!

Ráno prší. Schádzam dolu dolinou, teším sa do Smokoveckej pekárne. Kúpim si na raňajky tie tradičné rožky, ktoré sme kedysi dávno vynášali na Zbojníčku.

Na môj údiv pekáreň zrušili. Ľudia vraj radšej kupujú trvácnejšie pečivo z hypermarketov...

Možno by bolo dobré a poučné, aby si každý postavil vlastnú latrínu. Aby sa sem tam do nej pozrel a zamyslel sa nad tým, prečo tie jeho "produkty" už nie sú také, ako bývali...

Palo Barabáš

 

200 maratónov - je to málo alebo príliš mnoho ???
Spoveď maratónca - rekordmana Jiřího Březiny

Jiřiho Březinu - bežca, maratónca vytrvalca SK Přerov, štartujúceho vo veteránskych kategóriach, ktorý sa zameriava hlavne na klasické maratónske behy /42195 m/, vám azda ani nemusíme predstavovať. Jeho meno sa v poslednej dobe dosť často objavovalo vo výsledkoch maratónskych závodov i na športových stránkach tlače.

Tento skromný, nenápadný, pracovitý otecko a dedko teraz oslávil významné športové jubileum. Úspešne dokončil svoj 200 maratónsky závod, počítajú sa len klasické maratónske behy. Stal sa tak 5. atlétom vytrvalcom v Českej republike čo sa týka počtu absolvovaných maratónskych behov.

Zároveň dúfa, že táto cifra nie je konečná, ale ešte ich "zopár" pridá, len aby mal zdravie a aby mu vydržal elán, ktorého má doteraz na rozdávanie.

Pri tejto príležisti som si pre neho pripravila zopár zaujímavých otázok /celkom ich je 10/:

1. Zděnka Tvrdá: - Jirko, od ktorého roku si sa vlastne začal venovať maratónom a ako si s vytrvalostným behom začal?

J.Březina: - Svoj prvý maratón som bežal 11.9.1983 v Šumperku a dosiahol som čas 3:50:58, čo na prvýkrát nebolo až také zlé. Začínal som ako turista na diaľkových pochodoch. Prvý 50 km pochod som išiel v roku 1980, neskoršie som ich začal čiastočne behať a teraz ich beriem ako výbornú prípravu na maratóny, hlavne mimo sezóny. Diaľkových pochodov mám na svojom konte slušný počet - celkom 375 a z toho 25 pochodov stokilometrových.

2. Z.Tvrdá: - Mal si v mladosti, či neskôr nejaké športové vzory? /len tak napríklad Zátopka a pod./

J.Březina: - Mal, určite mal, bolo ich viac, ale prvý bol už spomenutý Emil Zátopek. Mal som 13 rokov, keď Emil Zátopek získal olympijské zlato v Helsinkách na 5, 10 km a na maratóne a my chlapci sme mu veľmi fandili. Neskôr sa stal mojím vzorom Gustáv Peša, ktorý má na svojom konte 305 maratónov a s ktorým som sa poznal osobne. Jeho výkom ma ženie stále ďalej, k ďalším maratónom.

3. Z.Tvrdá: - Teraz dosahuješ stále výborné maratónske časy, pod 3:20 do 3:40. Aký je tvoj najlepší výkon, teda "osobák" a z ktorého roku?

J.Březina: - Najlepší čas sa mi podarilo zabehnúť 29.7.1989 na Slovensku, na Maratóne SNP v Brezne a má hodnotu 3:01:39 h. Ale nie vždy sa mi darilo podľa mojich predstáv. Najslabší čas, ktorý som kedy zabehol, bol 4:02:00 a mám ho z Podvihorlatského maratónu. Aj keď mi bolo všelijako, nevzdal som sa a vždy som dobehol do cieľa. Avšak, môj časový priemer z 200 maratónov je celkom slušný, má hodnotu 3:24 h. Absolvoval som 46 rôznych maratónov, takmer všetky v Čechách a na Slovensku. V zahraničí som bežal v Nemecku, v Regensburgu, rakúsky "DANUBE MARATÓN" a v Poľsku v Balte. Čo sa týka umiestnenia, tak 58-krát som stál na stupni víťazov, z toho 18-krát na prvom, 23-krát na druhom a 17-krát na treťom mieste. Najviac som sa zúčastnil na maratónoch v Ostrave 16-krát a 15-krát v Košiciach na MMM.

4. Z.Tvdrá: - Behom letnej sezóny závodíš skoro každý víkend. Ako často a koľko potom trénuješ cez týždeň?

J.Březina: - Týždenne v rámci tréningu nabehám tak okolo 80 km. Behám obvykle tak 10 - 15 km, časť po ceste, časť poľnými cestami, závisí to od počasia.

5. Z.Tvrdá: - A čo zdravie? Zatiaľ sa zdá, na prvý pohľad, že sa ti nemoci a zranenia vyhýbajú. Je to skutočne tak?

J.Březina: - Musím si rýchlo zaklopať na drevo, zdravie mi slúži, cítim sa zdravý a som zatiaľ v dobrej kondícii.

6. Z.Tvrdá: - Čo na to manželka a ostatní členovia rodiny? Vychovali ste dvoch synov, máte vnúčatá. Čo hovoria na tvoje aktivity? Fandia ti? Venujú sa taktiež nejakému športu?

J.Březina: - Určite fandia, veď bez ich podpory by to určite nešlo. Športu sa venuje vnuk Jirka /vidíš menuje sa po dedovi/. Obľúbil si veslovanie a jazdí už aj závody. Zazávodil si i na známom veslárskom kanáli v Račiciach. A na môj 200-tý maratón mi daroval tričko. Pre šťastie...

7. Z.Tvrdá: - Aké máš ďalšie koníčky a záľuby? Máš vôbec čas na kultúru, prácu v záhradke, čítanie a podobné veci?

J.Březina: - Samozrejme. Na prácu doma i v záhradke si čas musím nájsť vždy, taktiež na rodinu a vnúčatá. A čo sa týka kultúry - rád sa pozriem na zápasy futbalovej ligy.

8. Z.Tvrdá: - Teraz si už v dôchodku. Ale dokázal si si nájsť čas i v dobe pracovného zaťaženia, keď si pracoval v MEOPTE na smeny a staral si sa o rodinu. Ako sa ti to darilo?

J.Březina: - Behal som predovšetkým večer i po poobednej smene som nelenil a išiel si o jedenástej zabehať. Samozrejme pre tento druh "zábavy" musí mať rodina pochopenie, za čo im dodatočne ďakujem.

9. Z.Tvrdá: - Mnohí nešportujúci občania by ti mohli závidieť štíhlu postavu, vitalitu a stále dobrú náladu a kondíciu. Iste to nie je "zadarmo", samé od seba. Čo robíš pre svoje zdravie, myslím tým stravovanie a tak? Čo by si radil tým, ktorí majú nejaké to "desaťkilo" navyše? Dá sa tým behaním niečo s tým robiť? Aký je tvoj názor?

J.Březina: - Čo sa týka stravovania, jem všetko na čo mám chuť, ale neprejedám sa. Uprednostňujem netučné mäsá, hydinu, ryby, ďalej cestoviny, ryžu. Vyhýbam sa ťažkým tučným jedlám. Sladkosti pri mojej aktivite beriem ako zdroj energie, takže všetkého druhu. Inak, ak pravidelne behám, tak váhu si udržujem automaticky, ani ju nejako nesledujem. Myslím si, že pokiaľ sa chce, dá sa začať kedykoľvek a akokoľvek, vždy samozrejme postupne. Pritom je nutné sledovať si svoj zdravotný stav a pri akýchkoľvek ťažkostiach vyhľadať lekára.

10. Z.Tvrdá: - Roky tej svojej nalepšej výkonnosti už máš za sebou. Všeličo sa však dá dokázať aj v tvojom veteránskom veku. Aké máš najbližšie a vzdialenejšie ciele?

J.Březina: - Ako som už spomínal, zameral som sa na maratóny a v tých chcem aj ďalej pokračovať. Tie vzdialenejšie pomyselné ciele sú dosiahnuť 250 maratónov, potom 300, neskôr i viac, to všetko samozrejme pokiaľ mi vydrží zdravie...

Jirko, ďakujem ti za rozhovor aj s prianím ďalších športových úspechov.

Tabuľka maratóncov ČR k 26.8.2001

(zoradené podľa počtov maratónov dokončených/nedokončených)

1. Peša Gustáv 350/0 nar.1921 + 1990 Praha
2. Sertl Otto 263/1 1953   Ostrava
3. Novotný František 223/0 1946   Kroměříž
4. Štrupp Jaroslav 215/8 1916   Praha
5. Březina Jiří 200/0 1939   Přerov

Ing. Zděnka Tvrdá, Drahotouše

 

Na Železnej studničke chcú prebudovať sanatórium

Rozsiahla prestavba šesťdesiatročného sanatória na Železnej studničke prinesie do tejto doliny dopravný ruch, ktorý podľa odborníkov zničí jej oddychovo-rekreačnú funkciu. Nové zariadenia zasa ohrozia chránené územie Vydrice. Návrh na prestavbu liečebného sanatória už posudzuje ministerstvo životného prostredia. Spoločnosť Arca Capital Slovakia uvažuje zmeniť funkciu zariadenia z liečebnej aj na rekreačnú. Pribudnúť by tam malo napríklad 24 trojposchodových rekreačných domov, bazény, telocvičňa a ďalšie budovy, športoviská, reštaurácia a parkovisko pre 140 vozidiel.

Riaditeľ Správy chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty - Viliam Klescht, hovorí, že taký zámer ho nenapĺňa nadšením, lebo to neúmerne zvýši zaťaženosť celej doliny. Myslí si, že sanatórium by malo po úpravách slúžiť len na zdravotnú starostlivosť. V tom každom z tých 24 rekreačných domov má byť bazén, ďalší aj vonku a len vypúšťanie použitej vody z celého areálu, hoci aj cez nejaký spôsob čistenia, negatívne ovplyvní biotop málo vodnatej rieky Vydrice. Toto jediné miesto výskytu raka riavového na Slovensku je pritom Územím európskeho významu.

Táto výstavba by čiastočne zničila aj rekreačnú funkciu celej doliny, ktorá je oddychovou zónou pre Bratislavčanov. Cesta na Železnej studničke plní aj funkciu promenády a nie je stavaná na nárast dopravy, ktorá by po rozšírení sanatória dolinu zaťažila. V prípade plánovanej výstavby by sa veľmi zhoršili podmienky na rekreáciu v týchto prímestských lesoch.

Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský povedal, že oblasť Železnej studničky má byť aj naďalej v prvom rade oddychová zóna pre obyvateľov Bratislavy a na tom bude magistrát trvať. V bratislavskom lesoparku by sa mali len skvalitniť existujúce rekreačné zariadenia a nové by v chránených územiach vznikať nemali.

No a my obyčajní smrteľníci budeme len čakať ako to dopadne, či vyhrá sila peňazí alebo zdravý rozum.

Príspevok poslal Karol Tauber, Bratislava

 

Ďalšia smutná správa

Uplynulo ešte len 5 mesiacov, keď nás opustil
Vinco NOVOTA (24.4.2006) a už opúšťa naše rady
ďalší nadšenec ďiaľkových pochodov (DP)

Peter POPOV
(5.4.1949 - 24.9.2006)

Keď sme začiatkom 70-tych rokov spolu s Jarkom Samekom v rámci TJ Vinohrady začali v Bratislave oficiálne s organizovaním DP, medzi prvými, kto sa k nám pridal (a hneď aj vstúpil do TJ Vinohrady), bol tichý a nesmierne skromný (v tom čase cca 23 ročný) mládenec - Peter Popov z Dunajskej ulice. Teda z tej ulice ako Julo Satinský. Žiaľ, Peter už nezastihol odhalenie jeho sochy.

Peťo hneď od začiatku ohromne zapadol do vtedajšieho kolektívu a všetci si obľúbili a nesmierne si ho vážili. Bolo to hlavne pre jeho vlastnosti: skromný, nekonfliktný, svedomitý a huževnatý. Najviac sme však obdivovali jeho ľahkosť, s akou absolvoval dlhé pešie túry. Nikdy sa nestalo, že by akciu nedokončil alebo že by došiel do cieľa nejak zvlášť unavený. On na tieto túry prichádzal už aj ľahko vystrojený. Nikdy som ho nevidel, že by na štart došiel s ruksakom na pleciach. Na trasy do 50 km nemal nič, iba vo vrecku 1 - 2 napolitánky. Na stovky mal iba miniatúrnu ľadvinku a v nej baterku, kúsok chlebíka a napolitánku. Na jedlo bol až obdivujúco skromný. Rovnako i na pitivo. Nikdy som ho nevidel vypiť alkohol (ani pivo). On "jazdil" na kofolu, malinovku a čistú vodu a pritom "jazdil" ľahko a pomerne rýchlo.

Peter nebol len pasívnym učastnikom, ale ak bolo treba, aj aktívnym organizátorom. Pamätám si, že sme ho spolu s Attilom dosť často poverovali funkciou "velná hliadka", hlavne pri stovkách. Vyštartovali o niečo skôr, aby na chúlostivých miestach trasu vyznačkovali. Nikdy nesklamali, bolo na nich 100%-né spoľahnutie.

Najviac sa špecializoval na stovky a za nimi až veľmi cestovával, hlavne do českých krajov, kde sa ich organizovalo podstatne viac. Peťo a Attila v tom vzájomne priateľsky súťažili. Peťo úspešne absolvoval celkovo okolo 150 stoviek. Pravidelne sa zúčastňoval aj 170 km dlhého pochodu "Vřesová - Lidice", organizovaného na pamiatku vypálenia Lidic.

Okrem stoviek Peťo veľmi obľuboval tzv. diaľkové etapové pochody organizované hlavne českými turistami. Boli to minimálne týždňove pochody s dennou dávkou najmenej 50 km, pričom batožinu organizátori prevážali a nocľah bol spravidla zaistený v telocvičniach vo vlastnom spacom pytli. Z takýchto akcii sa zúčastnil snáď najdlhšieho pešieho prechodu "Tachov - Dukla" v trvaní 2 x 2 týždne. Z ďalších si spomínam napríklad na učasť na "7 supervrcholov" organizovaných turistami z Ústi nad Labem. Štart v Krkonošiach a cieľ v Dečíne. Peťo mal veľa priateľov a známych v Českej republike.

Pred niekoľkymi rokmi, keď už prestal s diaľkovými pochodmi, dosť intenzívne sa venoval rôznym kultúrnym podujatiam, hlavne ak bol vstup voľný. Boli to rôzne koncerty, nahrávacie štúdia v Slovenskom Rozhlase a vernisáže rôznych výstav. Tam sa pravidelne stretával s Vincom Novotom. Ktovie, či Vincovi na novom pôsobisku nie je smutno a či nezariadil u jeho terajších šéfov, aby za ním prišiel aj Peťo.

V živote si často všeličo sami plánujeme i vládnuce strany nám pravidelne ponúkajú rôzne reformy pre náš život. Len tú záverečnú fázu našej pozemskej púte sa nám nejako nedarí ovplyvniť. Pre niektorých to považujeme ako milosrdné vykúpenie, u iných sme doslova šokovaní a zaskočení. Zdá sa, že Peťa povolali relatívne dosť zavčasu. Ešte mohol pár rokov byť medzi nami. Preto aj smútok je pre nás o to bolestivejší a spomienky na neho intenzívnejšie.

Peťo bude chýbať jeho 90-ročnej mamičke, sestre v Prahe, tete v Žiline a zrejme aj niektorým susedom z Dunajskej ulice číslo 27. Bude však ešte dlho chýbať aj nám - peším diaľkarom. Bol pre nás vynikajúci spoločník a priateľ.

Ondro Rím

 

Čo nebolo v kalendári na december 2006
Vianočný pochod cez Trnavu

Termín: sobota 16.12.2006
Trasa: TRNAVA, žel.stanica - Promenáda I. – Promenáda II. – Kalvária – Nemčanka – Farský Mlyn – Biely Kostol – Kamenný Mlyn – U Takáča (25 km)
Štart: o 8.30 h pred žel.stanicou TRNAVA
Organizátori: Martin a Fero Kralovič

Vianočný pochod pre kamarátov

Termín: sobota 23.12.2006
Trasa: Píla - Budmerice - Borová - Ružindol - Kamenný mlyn - reštaurácia Takáč a syn
Organizátori: Peter a Janka + Paľo a Anka
Štart: Píla, aut.zast. 10.00 h
Cieľ: reštaurácia Takáč a syn, do 22.00 h

 

KALENDÁR

december 2006:

2.12.2006 BARBORA 11.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava

Trasa: 35 km/800 m
Bratislava, žel.st. - Kamzík - Pekná cesta - Biely Kríž - Marianka - Kačín - Vojenská nemocnica
Štart: Bratislava, hl. žel. st., 8.00 - 9.00 h (pod schodami - Žabotova ul.)
Informácie: PhDr. Milan Kubiš, Repašského 4, Bratislava, tel.: 02-6428 8825

9.12.2006 SKLADIA - POCHOD SKLAMANÝCH DIAĽKOPLAZOV
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava

Trasa: permanentne sa vymýšľa
Informácie: na pochode BARBORA a na cestičkách v Malých Karpatoch
Organizátor: JUŠTE SOSLA s.s r.n.

26.12.2006 VIANOČNÝ VÝSTUP NA ZÁRUBY
(utorok) KST Senica

Trasa: 10 km
Štart: Smolenice, žel. Stanica, 8.30 h
Cieľ: vrchol Zárub, 11.30 – 12.30 h
Vedúci: Ján Martinkovič, Gbely, tel.: 0903-930 915

31.12.2006 SILVESTROVSKÉ A JE TO! 10.ročník
(nedeľa) TJ Tesla Bratislava

Trasa: pešo: 35 km/895 m
Voj.nemocnica - Marianka - Pajštún - Košarisko - Biely Kríž - Malý Slavín
Štart: Bratislava, Vojenská nemocnica, 8.00 - 9.00 h
Cieľ: Malý Slavín
Poznámka: Vzhľadom na silvestrovské počasie a náladu organizátori nepostavili žiadne tajné ani verejné kontroly. Posledná možnosť v roku skratkovať.
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 04 Bratislava
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava

31.12.2006 SILVESTROVSKÉ VÝSTUPY
(nedeľa)
V tento deň sa konajú v okolí Trnavy, Piešťan a Bratislavy výstupy na nasledovné vrcholy a lokality Malých Karpát a Považského Inovca:

MALÝ SLAVÍN, 16.ročník,
Organizátor: TJ Tesla Bratislava v spolupráci s Krajským športovým strediskom Bratislava, pod záštitou Ministerstva školstva
Stretnutie bratislavských a iných turistov na Malom Slavíne
Termín: od 10.00 h do vyčerpania zásob a turistov
Trasa: príchod a odchod na všetky svetové strany (okolo 15 km)
Vedúci: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava
Dezider Brunovský, Škultétyho 10, 831 03 Bratislava
Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 03 Bratislava
Vladimír Stotka, Kafendova 30, 831 06 Bratislava

PAJŠTÚN, KST Tatran Stupava
Silvestrovský výstup na Pajštún
Zraz: Stupava, nám. Sv. Trojice, 9.00 h
Vedúci: Ivan Kubovič, S. Chalupku 11, 900 31 Stupava, tel.: 02-6593 4391

ZÁRUBY, 22.ročník
Stretnutie na vrchole: 9.00 - 12.00 h
Vedúci: Peter Bada, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel.: 033-553 1332

MARHÁT, 35. ročník, KST Bezovec Piešťany
Stretnutie na vrchole pri táboráku: 10.00 - 12.00 h
Vedúci: Rudolf Drlička, Scherera 4798/11, 921 01 Piešťany,
tel.: 033-774 2726, 0907-583 800

JELENEC (GELTEK), KST Doľany
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h

KUKLA, KST Častá
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h

SILVESTER NA ČACHTICKOM HRADNOM VRCHU, KST Hrachovište
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 12.00 h
Vedúci: Vladimír Predný, 916 15 Hrachovište

SILVESTROVSKÝ SPLAV ČIERNEJ VODY
Trasa: 5 km
Štart: CVČ Sládkovičovo do 8.00 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo,
tel.: 031-784 1725, 0908-187 597


Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.