november 2008
V tomto čísle nájdete:
Rozhovor s jubilantom - Rado Machovič
Trochu histórie - Z Kľačian do tureckého plenu
12 hodinový výšlap na Devínsku Kobylu 2008
Veľká Fatra - Ostrá /1264 m n.m./: Výber z 24. vrcholovej knihy – od 6.10.2007 do 10.2008
Zažil som na Trnavskej stovke (Ivan Nižnan)
Oprava v zmysle tlačového zákona č.167/2007 Z.z. - ocenenia MKSD a SSD
Pozvánka na november - Uzamknutie rozhľadne na Veľkom Lopeníku
Pozvánka na Vianočný pochod 2008
KALENDÁR - december 2008
Rozhovor s jubilantom - Rado Machovič
Najmladší z tohtoročných
jubilantov je Radovan Machovič z Piešťan. 23. júla 2008
oslávil svojich 30 rokov aktívneho života. Pridal sa
k júlových oslávencom ako som ja, Janko Parcer, Vlado
Javorský, Julo Suran a ďalší. Pre neho aj pre nás z toho
vyplynula aj určitá povinnosť – podeliť sa s nami o svoje
turistické skúsenosti a zodpovedať na zopár otázok pre MKD.
Hoci je najmladší, ako turista má toho zase dosť. Je to
letný jubilant – ale ako najmladší dostal priestor až teraz
na jeseň.
Začneme pekne od začiatku:
1. MKD / P. Minárik: - Rado, predstav sa nám, odkiaľ si, koľko máš rokov, kde si sa narodil, kde si chodil do školy, kde a kedy si začal s turistikou, slobodný, ženatý atď ... taký mini životopis.
Radovan Machovič: - Narodil som sa v Piešťanoch, kde aj doteraz bývam. Mám, ako ste spomínali, 30 rokov, ale musím hneď povedať, že sa cítim tak o desať rokov menej. Dúfam, že si to budem môcť povedať aj o ďalších 30 rokov. Čo sa týka práce, samozrejme ako poriadny človek pracujem, a to ako strojný zámočník - montér, v jednej nemenovanej piešťanskej firme. Stále som slobodný a tak to vyzerá, že ešte dáky ten rok budem. Nuž a s turistikou ako Piešťanec som sa dostal do kontaktu už od školských lavíc, ba možno ešte skôr.
2. MKD / P.M.: - Kedy si sa dostal, resp. išiel na nejaký turistický pochod?
Radovan Machovič: - Na môj prvý turistický pochod si stále ešte dobre pamätám. Bola to akcia, ktorú organizoval piešťanský turistický klub TJ Bezovec. Odšliapal som ho v roku 1987 a mal som vtedy len 9 rokov.
3. MKD / P.M.: - Kedy si po prvýkrát vôbec počul o diaľkovej turistike a o diaľkoplazoch?
Radovan Machovič: - O diaľkových pochodoch som počul ešte ako školopovinný, ale o diaľkoplazoch asi tak pred šiestimi rokmi, a to vtedy, keď som aktívnejšie začal chodiť na organizované pochody, a to hlavne do Malých Karpát. Tu sa prakticky každý týždeň organizuje nejaký diaľkový pochod, stačí si len vybrať.
4. MKD / P.M.: - Kto bol ten kto ťa naviedol na tento druh športu, či relaxácie, resp. kto mal v tom prsty, že si sa upísal diaľkovej turistike?
Radovan Machovič: - Nik ma nenaviedol na tento šport. Jednoducho to bolo vo mne už od detstva. Už ako malý chlapec som sa so svojím bratom Jozefom túlal po okolitých horách. Keď som bol mladší, tak v okolí Ahoja na Banke, kde som vyrastal. Keď som bol trochu starší, už mi Ahoj nestačil, prešli sme celý Považský Inovec. Nuž a teraz sám vidíš, že už mi nestačia ani Malé Karpaty či Veľká Fatra.
5. MKD / P.M.: - Pochod ako pochod, ale čo dlhšie pochody, päťdesiatky či stovky? Skúsil si ich už?
Radovan Machovič: - Samozrejme, že skúsil. Veď každý začína najprv s 10 km, potom 20 km a tak to stúpa, každý skúša čo s ním tá ďalšia kilometráž urobí. Skúsil som aj päťdesiatky a aj zopár stoviek. 50 som robil bez problémov. Po tej stovke tá únava tam samozrejme je, ale správnou relaxáciou idem v pondelok do práce bez problémov.
6. MKD / P.M.: - V posledných rokoch je ťa na turistických akciách vidieť spoločne so svojimi turistickými kamarátmi - Petrom Piešťanským a Janom Pašekom. Ako si sa k nim dostal?
Radovan Machovič: - Peter Piešťanský a Jano Pašek sú nielen moji kolegovia z práce, ale sú to aj moji dobrí kolegovia na turistických chodníkoch. A spolu s nimi som začal chodiť aj na organizované akcie. A sú obidvaja ešte slobobní ako ja. Im vďačím za to, že som toľko prešiel, videl a skúsil.
7. MKD / P.M.: - V posledné roky sa zúčastňuješ aj výstupu na Ostrú vo Veľkej Fatre, avšak nikdy ti to nestačí a vždy ešte pokračujete niekam ďalej. Prezraď, kde ste boli vlani, kam sa po Ostrej chystáte tento rok?
Radovan Machovič: - Už pár rokov sa zúčastňujem tejto akcie a keďže táto akcia býva na jeseň, keď je obdobie babieho leta, tak si vždy s Janom a Petrom tento víkend ešte predĺžime o pár dní naviac. Zároveň vždy prídeme o deň skôr, aby sme si mohli vo Veľkej Fatre v piatok niečo navyše prejsť. Či to bol Lysec, Ploská, Borišov a podobne. Takže potom v sobotu Ostrá, Tlstá je pre nás len "malina". No a po Ostrej sme sa vlani vybrali na Duklu, kde sme síce nerobili náročnú turistiku, ale skôr len takú poznávaciu, lebo tento región bol pre nás veľká neznáma. Ani jeden z nás tam predtým nebol. No a tento rok /2008/ sme si naplánovali, že sa pôjdeme na pár dní pozrieť k naším západným susedom do Jeseníkov na Praděd.
8. MKD / P.M.: - Rado, myslíš si že Petrova kamarátka vám "odsúhlasí" nejakú dlhšiu cestu po Slovensku?
Radovan Machovič: - Myslím si že Petrova "kamarátka" Julka určite bude súhlasiť, pretože aj ona pôjde tento rok s nami. Nie však na Ostrú, lebo jej nedali z práce voľno, ale na Praděd určite pôjde. Tento rok sa k nám pridá aj Laco Horňák z Dolného Lopašova. Aspoň si budem mať s kým dať "štamperlík", keďže Peter už pár mesiacov nepije vôbec žiadny alkohol. Možno je to neuveriteľné, zaťal sa a nepije. Naozaj je to pravda. Peter prestal piť. Neviem ale dokedy, či to potom náhodou nebude chcieť dobehnúť.
9. MKD / P.M.: - Potvrdzujem, je to naozaj tak. Peter nepije. Videl som to tento rok na Ostrej. Ani k takej vynikajúcej Lopašovskej slivovici čo priniesol Laco Horňák, si ani len nepričuchol. Je to s ním zlé. Prezraď nám niečo o piešťanskej turistickej aktivite. Je toho dosť čo kluby piešťanských turistov organizujú alebo by si niečo v tom zlepšil alebo sa držia len svojich dlhoročných aktivít a nič nového nerobia?
Radovan Machovič: - Poviem to asi takto. Piešťanci si svoje dlhoročné tradičné turistické akcie stále udržujú, ktoré sú stále výborné a majú svoju kvalitu v organizátoroch, ale mám taký pocit, že na ne nechodí až tak veľa ľudí ako kedysi. Ale je to len môj pocit, takže môžem sa mýliť. Všetci aktívni i sviatoční turisti sa však určite vždy, každý rok stretnú na Silvestra, a to na Marháte, kde býva viac ako tisíc turistov. Je ale pravda, že sem nechodia len Piešťanci, polovinu tvorí turistické spoločenstvo z Nitrianskej Blatnice a okolia až po Topoľčany. Piešťanské okolie má svoje čaro a každému môžem vrelo doporučiť hociktorý chodník až po Topoľčanský hrad. Podľa mňa je to len otázka propagácie a reklamy. Vieme, že dnes sú ľudia pohodlní a kto nie je na internete alebo turistickú akciu nedostane až doslova do "huby", tak je mimo.
10. MKD / P.M.: - Vieš aj o nejakej novej turistickej akcii organizovanej v okolí Piešťan? Keď nie akcii, aspoň atrakcii?
Radovan Machovič: - O novej turistickej akcii v našom meste veru neviem nič, "asi nemáme nato lidi" ako sa hovorí. Ale zato aspoň môžem doporučiť všetkým turistom jednu novú atrakciu. Jedná sa o novopostavenú rozhľadňu na Marháte. Je vysoká cca 15 metrov. Stojí na mieste pôvodnej rozhľadne, ktorá spadla "ohryzaná zubom času" asi v tom období, keď som sa ja narodil. Tak to aspoň hovoria moji starší kamaráti - pamätníci. Z ktorej je, ako som sa aj sám presvedčil, nádherný kruhový výhľad do širokého okolia a možno ešte ďalej.
11. MKD / P.M.: - Ktorá z Vašich tradičných domácich akcií sa ti najviac pozdáva a prečo?
Radovan Machovič: - Ako
sme už spomínali, z našich turistických akcií sa mi najviac
páči – naša najstaršie organizovaná akcia –
"Silvestrovský výstup na Marhát". A to preto, že
je to na konci roku, kde v spoločnosti turistov a priateľov,
ktorí už až tak často nechodia po horách, ale na túto akciu
prídu. Nikdy si ju nenechajú ujsť. Prídu sem nielen peší
turisti, diaľkoplazi, ale aj cykloturisti, vodáci či
horolezci. Nie je to výkonnostná akcia - len príjemná
prechádzka na ukončenie turistického roku.
Ale chcel by som upozorniť aj na inú dobre organizovanú
turistickú akciu, ktorú organizuje turistické združenie
Dolný Lopašov a volá sa "Severnou stranou Malých
Karpát". Je pravda, že akcia sa koná v Malých Karpatoch
a nie Považskom Inovci, ale je to jedna z najkrajších akcií
v najkrajšom prostredí Malých Karpát. Nesmú chýbať ani
príjemní hostitelia.
12. MKD / P.M.: - A ktorá turistická akcia na Slovensku sa ti najviac páči?
Radovan Machovič: - Moja obľúbená turistická akcia – "určite jedna z najlepších na Slovensku" sa pre mňa stala Trnavská stovka, o ktorej som po prvýkrát počul od Veroniky Hruškovej pred piatimi rokmi. A odvtedy sa jej zúčastňujem – a s radosťou.
13. MKD / P.M.: - Kde všade si sa túlal tento rok, mimo náš región?
Radovan Machovič: - Tento rok to bolo trochu slabšie. Bohužiaľ pracovné povinnosti mi toho mnoho nedovolili. Bol som len na Kriváni s bratom a potom ešte z Lopašovskými turistami v Kremnických vrchoch. Ale aspoň volačo, veď ešte nie je koniec roku, tak hádam sa ešte niečo vyskytne. Samozrejme, že mám v pláne niečo z "ďalekého východu"... z našeho.
14. MKD / P.M.: - Rado, ako aktívny turista si niekde turisticky organizovaný?
Radovan Machovič: - Nie, zatiaľ nie som nikde organizovaný, v žiadnej turistickej organizácii, klube či združení. Možno niekedy neskôr.
15. MKD / P.M.: - Klasická otázka diaľkoplazov: sleduješ si nachodené kilometre, plniš VOPT či iný turistický odznak?
Radovan Machovič: - Nachodené kilometre si zatiaľ nesledujem, asi je to škoda, lebo za tie roky ako tak odhadujem, by som ich mal nachodených, no možno aj desať tisíc. Čo nie je, ale môže byť. Nechám sa poučiť, a keď budem mať niekedy času, tak to spočítam.
16. MKD / P.M.: - Divím sa ti, že po tebe ešte žiadna organizácia nechmatla. Pravidelný hltač kilometrov, aktívny člen, slobodný mládenec atď. Ani tí lopašovskí chlapci s Lacom Horňákom na čele alebo až hen z tej Bratislavy Ivan N., ktorý posiľuje najsilnejšiu diaľkoplazeckú skupinu na Slovensku. Po tomto článku sa to asi obráti. Ale vráťme sa k turistike, čo je tvoj sen si prejsť? Alpy, Himaláje či Olymp? Alebo je to niečo tajnejšie?
Radovan Machovič: - Možno budeš prekvapený, ale momentálne ma žiadna cudzia krajina neláka. Rád by som totiž najprv spoznal to naše krásne Slovensko. Stále na ňom nemám prejdených mnoho turistických chodníkov. Neskoršie, keď toho čosi prejdem a "dozrejem", by som si rád prešiel Indiu a to krížom – krážom, peši, či vozom. Prečo Indiu? Možno preto, že táto krajina je pre mňa taká tajuplná a mystická. A možno aj preto, že do Himalájí je to už len na skok, a taktiež trek po týchto veľhorách by sa mi určite páčil. Uvidíme čo mi budúcnosť prinesie.
17. MKD / P.M.: - Čo by si odkázal nakoniec rozhovoru kamarátom turistom?
Radovan Machovič: - Všetkým kamarátom turistom by som chcel odkázať, aby sa vždy zdárne dostali do svojho cieľa, či už v živote alebo na turistických chodníkoch. Nikdy sa netreba vzdávať, čo nevyriešite vy, určite vyrieši čas... Horám zdar !!!
Rado, ďakujem ti za poskytnutý rozhovor, prajem všetko najlepšie k tvojim narodeninám a ešte veľa nachodených kilometrov na turistických chodníkoch spolu s dobrými kamarátmi.
Trnava, 20.9.2008, Peter Minárik
Trochu histórie
Z Kľačian do
tureckého plenu
V 17.storočí, v rokoch tureckých nájazdov sa nadlho zatvorili brány do miest. Najmä stredoslovenské banské mestá, bohaté na zlato, striebro a meď, nedali spávať Turkom, ktorí mali v tej dobe v moci či Nové Zámky alebo Fiľakovo. Lesk zlata bol oslnivejší nad všetky cennosti a zavďačiť sa Mehmedovi Koprullimu sa chcel kde – ktorý veliteľ.
Preto bývali nájazdy tureckej jazdy tak časté – ale nie vždy sa skončili úspechom. Turci sa totiž báli vnikať do vrchov, kopcov a hôr, lebo počítali, že tam na nich číha silný nepriateľ.
Zatiaľ sa tam schovávali len ženy, deti a starci, ktorí sa ukryli pred pustošiacimi divými Turkami. Ešte horšie to malo obyvateľstvo na južných rovinách, kde sa nebolo kde skryť. Takéto osady a dediny bývali vystavené na milosť a nemilosť nepriateľa. Po šarvárskom mieri cisára s Turkami 10. augusta 1664, Turci naďalej nedbali prímeria a z Nových Zámkov robili výpady do Pohronia. Plienili okolie Nitry a východne od Nitry a postupne vnikali ešte vyššie. Tak zbíjali v Zlatých Moravciach, Leviciach, Slepčanoch, Kamenci, Kľačanoch a aj na iných miestach. Teda turecké panstvo zažili aj terajšie Hronské Kľačany, patriace v tom čase do Tekovskej župy.
Je to starobylá dedinka o ktorej máme správy už v roku 1275, vtedy sa volala Kelechen a potom za vlády Márie Terézie už majú Kľačany terajšie pomenovanie. V spomínanom roku osadu vlastnil jobbagion /služobník hradu/ Tekovského hradu, potom v 14. storočí patril Levickému panstvu. Od 15.storočia do druhej polovice 17. storočia Kľačany bývali dosť často opustené, pretože obyvatelia dediny hľadali záchranu pred Turkami útekom do hornatých krajov.
Jednako aj tureckému panstvu bol raz koniec, a to po porážke pri Viedni v roku 1683. Potom nastali pre Kľačany pokojnejšie časy.
Ale treba spomenúť cestopisný záznam anglického cestovateľa E. Browna o Kľačanoch. Turci sa dozvedeli, že obyvatelia obce sa ukrývajú v jamách. Podarilo sa im vylákať Kľačancov z jám. Turci mali tlmočníkov, /janičiarov, čo boli vlastne domáci obyvatelia, ktorí sa dostali do zajatia, a tu ich Turci vychovali podľa svojho/ ktorí pokrikovali pri jamách a vyvolávali obyvateľov von, tvrdiac, že nepriateľ už odišiel, že dedina je voľná. Kľačanci sa dali nachytať, oklamať, povychádzali z jám a Turci ich bez problémov pochytali a odviedli do zajatia, plénu.
Z historických materiálov vyhrabal P. Minárik
12 hodinový výšlap na Devínsku Kobylu 2008
XTREMERUN Devínska Nová Ves o.z. v spolupráci s turistickou informačnou kanceláriou Devínska Nová Ves, pod patronátom starostu – zorganizoval 2.ročník turistického podujatia "12 hodinový výšlap na Devínsku Kobylu 2008". Výšlap sa uskutočnil v sobotu 13.septembra 2008 medzi 7,00 a 19,00 h.
Trasa bola stanovená takto: Štart a cieľ bol na Námestí Jána Kostru, 155 m n.m. Trasa: Vodáreň 0.8 km, 227 m n.m. - Ciuttiho kameňolom 1.75 km, 322 m n.m. - Rázcestie zelená a červená TZ 2.51 km, 427 m n.m. - Devínska Kobyla /bývalá chata/ 2.99 km, 495 m n.m. - návrat sa uskutočnil tou istou cestou späť. Celý okruh meral 5,98 km a mal 340 metrové prevýšenie.
Akcia sa konala za príjemného jesenného počasia, hoci s dosť rozdielnými teplotami. Napríklad na Devínskej Kobyle teplota dosahovala až 22 stupňov, kým v priestore štartu a cieľa silný vietor spôsoboval problémy. Z toho dôvodu sa až tri krát menilo stanovisko štartu a cieľa. Počas slávnostného vyhodnotenia odovzdali páni Baňas /zástupca miestnej samosprávy a Jozef Reichel /za organizátora akcie/ diplomy a vecné ceny vyhodnoteným účastníkom v nasledujúcich katgóriach:
a/ - Gelenekyová Lucka /dieťa/, nar.: 1999, 4 výstupy
b/ - Gelenekyová Hanka /mládež/, nar.: 1995, 3 výstupy
c/ - Krno Andrej, dospelý, 13 výstupov
d/ - Quintnerová Jana, dospelá, 10 výstupov
e/ - BIPA, pes, 5 výstupov
Diplomy a vecné ceny im budú pripomínať tohtoročný druhý ročník 12 hodinového výšlapu na Devínsku Kobylu.
Niekoľko zaujímavostí:
Niekoľko postrehov z vrcholu Devínskej Kobyly:
Kontrolné stanovisko Devínska Kobyla, október 2008, Jozef Karovič
Veľká Fatra - Ostrá /1264 m n.m./
Výber z 24.
vrcholovej knihy – od 6.10.2007 do 10.2008
Po roku, v sobotu 4. októbra /na Františka/ - sme, ako už býva zvykom, vyšli na túto horu a vymenili sme vrcholovú knihu za jej ďalšiu časť. Na stránkach MKD sa s vami podelíme o zážitky, ktoré turisti na tomto krásnom vrchole do nej napísali:
7.10.2007
Kedysi dávno som tu už bol, bolo to z tábora zrazu slov. turistov v Blatnici a dnes znovu obdivujem toto krásne miesto, počasie vyšlo aj keď je oblačno. Takáto krásna jeseň je tu proste úžasná, farby, vône, počasie, príroda. Minulú sobotu som ešte ležal na pláži v Egypte – ale doma je doma ...
Radovan Martiš, Martin10.10.2007
Prešli sme Tlstú a Ostrú. Hory sú asi najkrajšie a najvymaľovanejšie na jeseň. Pred dvomi týždňami sme relaxovali na pláži v Tunise, ale kráse našich hôr sa to nevyrovná!!!
Peter a Evča - Nová Dubnica11.10.2007
Je už tma, zima a slnko už dávno zapadlo.
To je krása!!
Dúfam, že dolu mi to pôjde ako z kopca...
Milan11.10.2007
Tak sme tu! Cesta za hmly a tmy je úžasná. Ostrú zblízka vidíme opäť po štyroch rokoch, no nevidíme do Turčianskej záhradky – príčinou je dokonalá inverzia.
Rodní bratia Michal a Rasťo12.10.2007
Ahojte, tak sme tu po pár mesiacoch znovu, no tentokrát už ako manželia na svadobnej ceste.
Tak ako vždy nás Ostrá nesklamala svojou nádherou! Je oblačno, no sme tu sami s krásnym tichom hôr. Už teraz sa tešíme na najbližší návrat!
Katka a Maťko Spišiakovci13.10.2007
A sme tu zase, akurát nám ktosi vyhodil tú starú knižku28.10.2007
Hypochondri vyšli a z úžasu nevyšli
Toľká výška, samé lúky
Všade hmla sa rozprestiera
Pes kňučí priviazaný o reťaz
To má Slovač toľko krás
Olinko a Natálka23.12.2007
Aj my sme tu boli zahalení v oblaku
Kropení prvým snehom
Vychutnávajúc si samotu
I krásu našej prírody
A rozliateho mlieka23.12.2007
Novovzniknutý turistický oddiel Hradská Podhradie v počte 4 členov podnikol dnes výstup na Ostrú. Zvládli sme to bez problémov a dúfame, že aj nám ako partie bude sa nám dariť v budúcnosti.
Kozmo, Miki, Cukor a Rock26.12.2007
Dnes to bol náš prvý veľkofatranský spoločný výstup.
Jurko a Mirka24.1.2008
Biela tma a ticho ako v kostole – aj takéto hory mám rád.
"Osamelý vlk" z Prievidze8.marca 2008
Keďže je dnes bývalý MDŽ, aspoň vtip na rozveselenie.
Pýta sa reportér v Rusku:
-Anna Karenina, jak slučilos, že ty slávnaja opernaja spevačica si sa stala obyčajnou prostitútkou?
- Ja neznaju, prosto vot šťastie !6.4.2008
Celkom pekné počasie nezodpovedajúce predpovediam, neprší, nesneží, ani nesvieti. Celkom dobrý výhľad a dokonca nám mávali z vrtuľníka. Až na tie medvedie stopy v snehu, pohodička. Čo keď si nás ten hladný medveď vystriehne, kam máme utekať, hore či dole?
Slávka a Ivko27.4.2008
Klub Hltačov Vrchov v rámci medzinárodnej organizácie ÚBM /Únia bitých mužov/!!! Zdolal čo sa vo Veľkej Fatre zdolať dá... Krajšie už byť nemôže...
Ondrej a Otto27.4.2008
V duchu hesla našich žien "Radšej choď nech mám kľud" sme sa dostali na tento vrchol. Je to nádhera a keď sa ešte vydarí počasie, niet nič na svete krajšieho. Nechápeme prečo nikto nechce chodiť do hôr? Ešte raz, je tu nádherne. Hnite doma lenivci!!!
Rudo, Tóno, Marián z Bánoviec2.5.2008
Tečie mi pot po chrbte až dole, ale som tu.
Adam3.5.2008
Ostrá je najkrajší kopec široko ďaleko!!! A je tu najkrajší výhľad, aký som kedy videl...
Klub Kancelárskych Krýs z Martina3.5.2008
Odkaz Petrovi: "Minárik, Minárik, Minárik
nesadaj mi na tenký konárik"
Som zvedavý, či to zaradíš do výberu citátov v MKD v tomto roku. Je tu trochu zamračené, ale inak veľmi pekný výhľad.
Vlado a Štefan
P.S. : My sa tu kŕmime salámou a vedľa nás sa pasú kamzíky, vegetariáni...8.5.2008
Firemná akcie firmy FALCK záchranná a.s. za účasti super lekárov a záchranárov, ktorých zaisťujú členovia Horskej služby. Počasie tutové, atmosféra tiež, pokračujeme "zachraňovať" Tlstú. Najmladším účastníkom je Anita Wiestová – 1 rok, najstarším asi... ale to sa nehovorí. Hore zdar! Takže pekne sme oslávili Deň Oslobodenia.8.5.2008
Spomíname na partizánov, našich kamarátov, ktorí už nie sú medzi nami.
Chalúpka, Krajmič, Sviťo, Dancúl, 7 vnúčat a 19 pravnúčat.
Na Stráž!8.5.2008
Nádhera: krajinka ako by vypadla Albínovi Brunovskému z oka.8.5.2008
Vojna sa skončila a delá stíchli
Pýtam sa kto to bol?
Boli to tie šelmy
Ktoré trhali všetko
Sláva padlým vojakom
Kričíme dodnes Sloboda, freedom!!!
Autor: Tomáš "Vegetarián" Grisel11.5.2008
Dnes bol najkrajší deň matiek, tento darček som dostala od dcéry. Najkrajšie kvety na Ostrej.
Anka a Janka14.5.2008
Tak takto si predstavujem každý pracovný deň. Nie v Nitre skladať lietadlá /Aeropro/, ale prechádzať sa po horách. Je tu nádherne a ďakujeme Matičke prírode za tie dary.
Maťo a Dženo, Nitra24.5.2008
Je to krásny, že zde tak všichny píší, ale zajímalo by mě, kdo vystřelil z Auróry.
Jirka z Brna27.5.2008
Krásny slnečný zaľúbený výlet na Ostrej nám priniesol čaro lásky a vzájomného zblíženia. Aj to je nádhera.
Ivan a Olinka28.5.2008
Prišli sme, uvideli sme a môžeme zomrieť, ale my nechceme. Je to fantázia. Škoda, že ten zážitok je len pre vyvolených.
Inka a Miloš1.6.2008
Na tomto krásném vrcholu s krásnou vyhlídkou slavíme krásné 17. výročí naší svatby.
Žaneta a Pavel ze Zlína5.6.2008
Jáj, krásne je to Slovensko! A to nie som nacionalista. Počasie sa už kazí, aj keď sme to sem ešte stihli so slniečkom. Erika dotlačili Garmonti, tak teraz chodí bosí. No nie je všetko zlato, čo sa blyští...
Jakub a Erik z Hlohovca
P.S. Doma pálim topánky!!! Erik7.6.2008
Počasie nám celkom vyšlo, ale obávame sa dažďa. Po dlhom čase sme to tu znovu uvideli.
Dú Fame ženam toto mie stone vymizne z mapy.
Hradní Tuláci, Prievidza14.6.2008
Nádherné počasí, téměř bezvětří a navíc nádherný výhled, co víc si prát. Snád dámskou společnost, ale tu nádheru by sme za ně neobětovali.2.7.2008
Prvý vrchol sme dosiahli na Tlstej! Teraz sme dosiahli druhý – a všetci traja naraz!!! Úžasné! Nádherné! Geniálne! Už len sud piva a dosiahnem orgazmus. Kto umrel a nebol tu, môže banovať.
S pozdravom Juraj, Michal a Martin11.7.2007
Partia pozbieraná po okolí prepotila zopár tričiek, zničila jeden batoh, vypila 3 litre minerálky, zjedla 10 tatraniek kým sa sem dostala. Je tu krásne, aj slepý by sa potešil...
Kamaráti z Martina12.7.2007
Slnko svieti, voda láka ... dáme si pivo na stojáka... /plechovičkové.../12.7.2007
Vrcholy sa dosahujú ťažko, ale keby sa dosahovali ľahko, dosiahol by ich aj človek bez odvahy.
Danko z Nitry19.7.2008
Človek si myslí, že príde do hôr a nájde pokoj. No iste! Zdola, asi z dediny niekto tak vypeká, že sa nám až skaly trasú pod nohami... Ale aj napriek tomu je tu príroda ako z rozprávky. Ďakujeme všetkým čo pre nás pripravili a vyznačili tieto chodníky až sem na Ostrú.
Zuzana a Zuzana26.7.2008
Tak fajne je tu. Človek by nečakal takú peknú horu tak neďaleko od dzedziny.
Študenti zo Sučian7.8.2008
Zvončeky na Ostrú cestu krášlia
Vidieť svet zhora, to je spása,
Pot a rany sa rýchlo hoja
Cesta na Ostrú je len tvoja ...!10.8.2008
Neviete niekto, kde som mal odbočiť, keď som mal dôjsť do Trenčína? Asi som zablúdil... nevadí, aj tu na Kriváni je dobre...15.8.2008
Čaute chalani! Hľadám priateľa, mám 17 rokov, som blondína, 170 cm, 51 kg. Chcem však už pravú lásku, nielen /ale aj/ sex. Opustil ma frajer a chcem na to zabudnúť... Ozvite sa, ale len seriózne prosím! Neprezváňajte, nemám veľa kreditu. 0908-312 009.16.8.2008
Ostrá nás príjemne prekvapila nádherne bizardným chodníkom na vrchol a krásnymi výhľadmi na celý masív Veľkej Fatry.17.8.2008
Čaves, som prvá šialená puberta tu.1.9.2009
Na Tlstej sme nemohli nič písať, nebolo kde. Sme tu dvaja kamaráti a môžeme len potvrdiť, že je tu krásne. Prišli sem od severu cez Tlstú a dolu by sme chceli ísť Juriašovou dolinou.
Radim a Paľo13.9.2008
Fantázia počasie – nálada perfektná, 13 turistov z Trnavy obdivuje tú krásu a pohľady z Ostrej. Stojí to za tú drinu a pot + krv. Ľuboš Krištofík a spol.
P.S. Z tohto nádherného miesta zdravím aj mojich PRÁTELOV!! /Šak mi sme tu stebú! Tata/13.9.2008
Príprava na inštaláciu novej skrinky – meracie práce
/CK Prátelé/16.9.2008
Tak sme to sem vyšľapali z Tlstej, krásne počasie /asi 2x teplejšie než v doline/, obrovské kobylky a neónovo zelená tráva! Ticho a mier. Tento kopec budem doporučovať aj ďalším...
Milan a Babis26.9.2008
Dobrý nápad ako zabiť piatkovú nudu!!! Vyjsť sem!
Kompótovci
Ako obvykle z vrcholovej knihy vybral Peter Minárik
V rámci hesla ani jedno číslo Malokarpatského diaľkoplaza bez Trnavskej stovky, prispievam aj ja krátkou príhodou zažitou na T-100. Na tomto pochode som zaznamenal dosiaľ platný osobný rekord v počte "zakufrovaných kilometrov". Väčšinu trasy na tejto stovke, tak ako v poslednom čase už bežne som absolvoval sám /na dobrých nemám výkonnosť a na slabých nemám čas/.
Už sa pomaly stmievalo a ja som sa približoval k optimistickému bodu trasy k Dobrej Vode. Nebolo to pre mňa zas tak blízko k tej Dobrej Vode. Ako skutočnosť neskôr ukázala, bola pre mňa Dobrá Voda až príliš ďaleko. Faktom je, že to kritické miesto bola Mihalinová a z tej sa bežní turisti po dvoch klesaniach za "chvíľku" dostanú na miesto kontroly v Dobrej Vode.
Príhoda sa stala v čase, keď sa krátky úsek pred Mihalinovou preznačkoval. V nastávajúcom šere som zaregistroval nejakú fáborku a tak som sa vydal tým smerom. Keď som po dlhšom čase nezaregistroval žiadnu ďalšiu fáborku, tak som zmenil orientáciu na osvedčené turistické značky. Nuž, ale ako sa orientovať podľa značiek, keď tam žiadne neboli. Patrím medzi tých turistických suverénov, /tvrdohlavých/ ktorí si myslia, že majú dobrú orientáciu a že poznajú v Malých Karpatoch každý chodníček /poznámka: mapu zásadne už nenosím, tá odpočíva v knižnici/ a ktorí sa pri zakufrovaní /z ješitnosti/ nevrátia ani o meter naspäť. Ktorí sa držia teórie a zásady, že toto tu prejdem kúsok ďalej, krížom a som sa trase alebo pôjdem ešte kúsok a tým druhým chodníkom sa navrátim na trasu alebo dá sa ešte ísť tuto alebo tamto, hore, dole, aj vpravo sa dá ísť, dá sa tam dostať cez oráčinu na poli, ešte toto obídem, do toho kopca nejdem a bác, kufor ako hrom. Po dlhšom čase som narazil na asfaltovú cestu a keďže som sa v škole učil, že každá cesta vedie od niekam niekde, tak som sa vydal po nej s tým, že keď ma dovedie niekam, že tam sa zorientujem.
Nuž ale cesty sú dlhé, niektoré až veľmi dlhé a to nehovoriac o diaľniciach, ktoré môžu viesť i do zahraničia /že som v zahraničí bol, by som asi spoznal po reči, ak by som niekoho stretol/. Pol hodina šliapania po dobrej asfaltke v lese, v teplej letnej noci ma nijako nevzrušovala, keď už to bola celá hodina, to som si už myslel svoje. A keď prešla aj druhá hodina, tak som nadával na všetko /okrem seba/, dokonca aj na cestárov, že robia také dlhé cesty.
"Kto vytrvalo kráča po vytýčenej ceste, k cieľu a vykúpeniu sa dostane".
Mojím vykúpením bol bližšie nešpecifikovaný tím, čo do počtu a zloženia, veľmi zdatných a fyzicky odolných ľudí, ktorí vydržali flámovať pri ohni /a možno aj pri alkohole/ aj v tak pokročilej noci. Tím som nemohol špecifikovať nie preto, že bola noc, ale že oni flámovali vedľa cesty, ale na vyvýšenom mieste a za živým plotom a tak sme komunikovali hlasovo.
Ja som sa po slovensky spýtal ako sa dostanem do Dobrej Vody alebo Brezovej /po toľkých hodinách chôdze som potajmo dúfal, že som niekde pri Brezovej/. Dostal som odpoveď po slovensky /prvé dobré znamenie po dlhej dobe/, že sa musím vrátiť, že som križovatku už prešiel a na nej musím zabočiť vľavo. To, že musím zabočiť vľavo som vedel už hore na kopci /len som nevedel kde, a kde/ a napriek tomu, že ma posielajú úplne opačným smerom bola to pozitívna správa. Bez slova som zaďakoval a bez ďalšieho komentára som pokračoval v smere, ktorý som si sám vytýčil k spásonosnej križovatke. Ten opačný smer nebola z ich strany dajaká recesia, zlomyseľnosť alebo niečo podobné, bol to nedostatok vizuálnej komunikácie.
Jednoducho ich nemohlo napadnúť, že tak neskoro v noci ide niekto z lesa, skôr si pomysleli, že tak skoro ide do lesa dajaký pytliak. Križovatka bola už mimo lesa a vpredu už bolo vidieť svetlá. Vedel som, že to Brezová nebude, ale o Dobrej Vode som bol presvedčený. Po krátkej dobe ma na začiatku dediny zamrazila tabuľa s nápisom Naháč. V prvej chvíli som sa utešoval, že som asi na národostne zmiešanom území a že dajaký zlomyselník strhol tabuľu so slovenským nápisom Dobrá Voda a že nápis Naháč je len jeho maďarská verzia. Potom som si uvedomil, že kde by maďari nabrali "C" s mäkčeňom /tak ako Taliani mäkčeň na pizzu/ . Nuž realita bola jasná, som v Naháči. Potom som sa utešoval tým, že sa na vlastné oči presvedčím, či je dedina hodná svojho mena. Naivita, kto a kde by chodili neskoro v noci po dedine ako naháči. Uspokojil som sa tým, že ma vlastne naháči nezaujímajú a ak by ma malo niečo v tomto rozpoložení zaujať, tak bola by to dedina, ktorá by sa nevolala Naháč ale Naháčka. Neostáva mi nič iné ako pokračovať v ceste k ďalšej dedine. Tu ma očakáva ďalší šok, v ľudoprázdnej dedine stretávam človeka, ďalšieho turistu /čo iné môžeme tak neskoro v noci stretnúť, flámovača, zlodeja, diaľkoplaza/ Mira Lietavca. Hurá už nebudem sám. Ale prečo ide oproti /keby som išiel v jeho smere, tak ho zase nedobehnem/, nemali predsa tí flámovači pravdu, že sa mám otočiť? Keď mi Miro vysvetlil, že so mnou nechce ísť, že on už v cieli bol a nechce čakať celú noc na ranný spoj, a tak sa vydal ako niekedy Ondro Rím pešo domov. Tá dedina, v ktorej som sa stretol s Mirom, sa volala Dechtice, a tí, ktorí chodia na Špačinskú stovku, poznajú ten nekonečne dlhý úsek medzi Dobrou Vodou a Dechticami. A to vo mne nevyvolávalo žiadne nadšenie.
Ale predsa to stretnutie bolo ako keď sa v púšti stretnete s druhým človekom a nie je to púštny "terorista". A tak nad ránom asi o 4. hodine nepozorovane vchádzam do hostinca, v ktorom bola posledná kontrola na Trnavskej stovke, /na vysvetlenie uvádzam, že vždy tam chodím okolo polnoci/ a priateľom, ktorí už mali nejedno pivo za sebou, len tak na pol úst vysvetľujem, že som sa bol trochu "prejsť", aby mi nebolo dlho čakať do rána. Táto moja malá prechádzka merala niečo okolo 20 km. Pri stokilometrovom pochode to nie je až tak veľa.
Toto je len jedna z nespočetných príhod, spočiatku únavnej a tvrdej, ale postupom času sa meniacej na úsmevnú príhodu, ktoré sa prihodili na už minulom, 35. ročníku T-100. Ja sám mám za sebou už účasť na 21 ročníkoch tohto pochodu, z toho 19 úspešných a chodím tam už pravidelne ako mohamedán do tejto stovkárskej Mekky.
A nemusel by som, veď ja si viem zorganizovať stovku aj sám – pre neinformovaných uvádzam, že môj stovkársky pochod sa volá "2 x 50 a dosť!". Mám úspešných a zdokumentovaných 19 stoviek T-100, napriek tomu mi Peter Minárik v prehľadoch už roky uvádza o jeden pochod menej a to aj napriek tomu, že ten sporný pochod som dokladoval diplomom Petrom vlastnoručne podpísaným, kontrolným lístkom, ktoré si ukladám, záznamom v denníku a nič. Vždy mi sľúbi, že to opraví a keď príde k činu, zverejní nesprávny údaj, resp.ten neopravený. Nuž čo narobíme, aj skleróza je ľudská.
Vážená zavádzaná čitateľská verejnosť MKD, ak Peter zverejní, že po 35.ročníku T-100 som úspešne absolvoval len 18 ročníkov pochodu – neverte mu.
Bratislava, september 2008, Ivan Nižnan
Oprava v zmysle tlačového zákona č.167/2007 Z.z.
Uverejňujeme opravu v zmysle tlačového zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa článku I. paragraf 2. je MKD periodickou tlačou a preto uverejnenie opravy v zákonnom termíne môže mať za následok udelenie peňažnej pokuty až do výšky......, - až do výšky vysokej pre vydavateľa. Podľa článku I. paragraf 2, bod 3, - vydavateľ periodickej tlače je osoba, ktorá zabezpečuje vydávanie periodickej tlače na svoje náklady. V duchu tohto zákona je vydavateľom Peter. Ako všetci čitatelia iste vedia, Peter je už dôchodcom a zo svojho dôchodku by dokedy našetril na tak vysokú pokutu? Preto ako sa spisovne povie, nebudeme sa štorcovať. Nakoniec naši dobre platení zákonodarcovia aj so svojimi asistentkami, aj keď niekedy zmätočne hlasujúci /rozumej, že zo 150 poslancov sa nenašiel ani jeden, aby plénum upozornil, švejkovsky povedané, že hlasujú "blbo" – to robia dosť často, ale že navyše hlasujú v rozpore s rokovacím poriadkom/ - myslia naozaj na všetko. Nepomohlo by nám ani "odstránenie požadovateľa" opravy objednávkou u dajakej tej schopnej es er očky kyselinárov alebo iných odborných pracovníkov, lebo právo na odpoveď atď. patrí aj po smrti fyzickej osoby blízkym osobám /paragraf 10, bod 5/. Tu sa mimochodom naskytá myšlienka, či by nemohol byť jedným z poslancov Pepa Švejk alebo Holého Kubo. Veď už sme mali poslanca – profesionálneho politika /čku/, ktorá na otázku koľko krajín je v EÚ, odpovedala päť? Alebo päťdesiat? Veď aj teraz máme poslanca píšťalkára, ktorý píska všade po svete, len v parlamente si ani nehvízdol. No a čo? Veď plat mu ide. Aj keď sa snažíme všelijako zahovárať a odchádzať od témy, vyššie uvedené dôvody nás nútia priznať, že sme napísali blbosť a jednoducho /aj z vyššie uvedených dôvodov/ sa musíme podrobiť tomuto zákonu.
Veľmi vážnou právnou otázkou je či to má byť podľa paragrafu "Právo na odpoveď paragraf 8", alebo "Práva na opravu paragraf 7".
Paragraf podľa práva na opravu sa použije vtedy, ak tlač uverejnila správu, ktorá obsahovala nepravdivé skutkové tvrdenie o osobe, na základe ktorého možno osobu presne určiť /paragraf 7, bod 1/. V našom prípade samozrejme môžeme osobu presne určiť, veď sme ju menovali. Na druhej strane paragraf 7, bod 3 uvádza, že žiadosť na opravu musí mať písomnú formu. A to si milý Jaromír neurobil, lebo telefonát nie je písomný formát a tak sa podľa tohto paragrafu nebudeme ospravedlňovať.
Takže ti neostáva, len počkať na dajakú novelizáciu zákona, ktorá rozhodne o telefóne. Poradíme ti, Jaromír, žeby si mohol niečo vytĺcť z paragrafu právo na odpoveď, ale tú si nám nezaslal. Nechceme sa však dlho pravotiť, viesť súdne spory, ktoré nikdy k ničomu nevedú, len k pekným honorárom sudcov a advokátov a tak...
Priznávame, že sme v Malokarpatskom diaľkoplazi uviedli nesprávne informácie.
Skrátka, urobili sme kopanec /ešte som si spomenul, že by sme sa mohli vyhovoriť aj na novinárskeho škriatka/, keď sme v článku o držiteľoch MKSD v mennom zozname turistov, ktorí získali najviac ocenení pri počte 6 /slovom sex/ uviedli aj meno pána Jaromíra S., a to je nesprávna informácia, preto uverejňujeme v zmysle tlačového zákona jeho odpoveď:
...........................................................................................
...........................................................................................
Koniec odpovede.
Tie prázdne riadky, ako keď sa robí cenzúra, je naša oprava. Vydavateľ tlače je totiž povinný uverejniť odpoveď presne tak, ako bola napísaná a v plnom znení. Preto, aby sme neporušili zákon a preto, že Jaromír nenapísal nič, tak to nič sme zverejnili.
Týmto vydavateľ periodickej tlače, a MKD je periodikom, splnil si svoju zákonnú povinnosť, a uverejnil odpoveď.
Za vydavateľa: Peter Minárik a podnikového "právnika" Ivan Nižnan
Post scriptum
/voľné nadviazanie na článok "Oprava v zmysle tlačového zákona"/
V predchádzajúcom článku plnom paragrafov a odvolaní sa na neviem čo, sme sa nedozvedeli čo sa to vlastne stalo. Vieme, že Jaromír Sasák z Osuského, bývalý pracovník Tesly a člen TJ Tesla, mal v danom článku uvedených celkových získaných ocenení MKSD – číslo 6. Pravdou je však, že Jaromír Sasák v nepretržitom slede od roku 2000 získava ocenenie každoročne a doma už má celkom peknú zbierku diplomov a tanierikov. Takže v článku malo byť uvedené pri jeho počte 8. Aj s tohtoročným titulom, teda už získal deväť ocenení a nepríjemne šlape spolu s Júliusom Suranom na "päty" vedúcemu v celkovej tabuľke. Nuž vyvstáva otázka, kto mal záujem o to, aby obral Jaromíra o dve ocenenia. Podľa politicko – poslaneckej a možno aj novinárskej "logiky" je to jasné. Ale našťastie máme tu toľko diskutovaný tlačový zákon, /a už sme zase pri paragrafoch/ a vieme, že vydavateľ periodickej tlače je povinný zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácii získaných na zverejnenie, takže vydavateľ periodika Peter Minárik nemôže povedať a napísať, že som to skopal ja. Nemôže uviesť moje meno ako vinníka, maximálne môže napísať Ivan N., ešte som nebol trestaný, odsúdený a prezumpcia neviny u nás aspoň niekde platí. /Tuším sa na staré kolená stanem novinárom./ Tí môžu dnes napísať všetko. Robí to asi tá sloboda tlače, či skôr sloboda vydavateľov a hlupák čitateľ – konzument, kupujúci produkt novinára je až na konci tohto "snaženia" a mnohí novinári /česť výnimkám/ - percento neuvádzame, robia z nás, dokonca aj z ateistov veriacich, ktorí musia veriť všetkým tým chybám a "omylom" čo napíšu. Vadí mi, ak športový novinár v článku vymenuje strelcov v zápase, ktorý skončil "nula nula", ak novinár v dajakom životopise uvedie, že spisovateľ XY bol v roku 1898 na birmovke, hoci sa narodil o niekoľko rokov neskôr, že v 15.storočí vznikol pohraničný spor neviem o čo, medzi Portugalskom a Albánskom, vadí mi ak novinár napíše, že zvýšenie cien energie bude predstavovať na jednu rodinu 400 korún, ale na východe to bude viac, lebo tam je veľká nezamestnanosť – tiež logika. Dovtedy som si myslel, že ten, ktorý má menší príjem, nebude spotrebovávať viac ako ten, ktorý má väčší príjem a "môže si to dovoliť". Ale aby sme neboli zaujatí proti novinárom, môžeme uviesť, že problém so "susedmi" majú aj iní. Istá nemenovaná bývalá ministerka zahraničia, istej malej nemenovanej krajiny v televíznej besede oponovala svojmu spolubesedujúcemu, že Turecko predsa nesusedí s Iránom. Spolubesedujúci ako gentleman nechcel oponovať dáme a vtipne povedal "asi máte pravdu, ale zato Irán určite susedí s Tureckom".
No ale to je pekný úvod k článku. To je asi tak ako sa písali úvodníky za niekdajších čias. Píšem, píšem, a píšem /nech sa to podobá na to "trikrát a dosť" alebo to známe "učiť sa, učiť sa, učiť sa/ a stále som nič nenapísal.
Takže fakty:
V roku 2008 získali ocenenie Malokarpatský superdiaľkoplaz 2008 nasledujúci turisti:
1. Greguš Dalibor - Križovany
2. Groman Peter - Tesla Trnava
3. Harach Radovan - Bratislava
4. Karel Jozef - Trnava
5. Korčok Attila - Bratislava
6. Lietavec Ondrej - Špačince
7. Lietavec Miroslav - Špačince
8. Mihalovič Štefan - Senica
9. Nižnan Ivan Tesla - Bratislava
10. Páchnik Ctibor - Šúrovce
11. Podoba Igor - Bánovce
12. Pristach Ján - Bánovce
13. Rím Ondrej - Tesla Bratislava
14. Sasák Jaromír - Tesla Osuské
15. Surán Július - Tesla Tlmače
16. Valach Peter - Tesla Bratislava
17. Šulek Karol - Tesla Trnava
Takže podľa celkového počtu získaných ocenení po 12. ročníku tohto ocenenia stav vyzerá následovne:
Ocenenie získali:
10 krát - Nižnan Ivan, Tesla Bratislava
9 krát - Sasák Jaromír, Tesla Osuské
9 krát - Suran Július, Tesla Tlmače
8 krát - Groman Peter, Tesla Trnava
8 krát - Korčok Attila, Bratislava
8 krát - Šulek Karol, Tesla Trnava
8 krát - Valach Peter, Tesla Bratislava
7 krát - Bada Peter, Trnava
7 krát - Hanuš Jaroslav, Nitra
7 krát - Parcer Ján, Prievidza
6 krát - Klokner Melo, Bratislava
6 krát - Lietavec Miroslav, Špačince
Zaujímavé je postavenie niekdajších diaľkoplazeckých hviezd – Janka Parcera a Mela Kloknera, ktorí už päť rokov nešľapú a predsa si udržujú popredné umiestnenie.
Počet ocenení v roku 2008 je štandardom poslednej "päťročnice". Pozitívne je, že medzi ocenených pristúpili štyria noví mladí turisti, ktorí sa rozhodli otestovať svoje schopnosti v tejto trochu extrémnej a náročnej aktivite: Jozef Karel z Trnavy, Radoslav Harach z Bratislavy, Ondrej Lietavec zo Špačiniec /inak syn známej diaľkoplazeckej hviezdy Miroslava/ a Igor Podoba z Bánoviec. Týmto sa počet turistov, ktorí získali MKSD zvýšil na 75. Celkový počet ocenení za celé obdobie dosiahlo počet 222.
Pozoruhodný je i výkon Janky Obdržálkovej, ktorá "vyhrala" nad sebou päťkrát. Zo žien ocenenie ešte získali 2 x Andrea Ledecká a Veronika Hrušková. Po jednom ocenení sú to Paulína Balážová, Svatoslava Centulová a Silvia Rejtová /ale pod druhým menom ešte ani raz/.
Na rok by sme chceli pokračovať v oceňovaní v šťastnom trinástom ročníku. Vyhodnotenie súťaže pre rok 2009 sa administratívne uskutoční na pochode ŠPCH v Špačinciach, tam treba uplatniť aj všetky prípadné reklamácie.
V Špačinciach, kedže je to posledná stovka v roku organizovaná na Slovensku, sa administratívne tiež vyhodnotí aj Slovenský Super Diaľkoplaz /SSD/. Požiadali by sme adeptov na zisk SSD, aby sa u organizátorov "prihlásili", prípadne uplatnili reklamácie, že splnili podmienky aj na SSD. Pre rok 2008 si ešte overujeme informácie o účasti adeptov na Rudohorskej stovke. Podmienky oproti minulosti sa trochu zmenili pristúpením Lazovskej stovky. SSD získava ten, kto získa v danom roku MKSD /to je základná podmienka/ a ešte absolvuje /celú stovku/ ďalšie dva pochody, v súčasnosti je možno ich absolvovať na:
1. - Lazová stovka
2. - Haličská stovka
3. - Rudohorská stovka
Pre rok 2008 už istí držitelia Slovenského Supediaľkoplaza sú:
1. - Dalibor Greguš
2. - Lietavec Miroslav
3. - Lietavec Ondrej
4. - Korčok Attila
5. - Nižnan Ivan
6. - Suran Július
7. - Šulek Karol
Bratislava, október 2008, hlavný organizátor podujatia Ivan Nižnan
Pozvánka na november
Uzamknutie
rozhľadne na Veľkom Lopeníku
RR Klubu slovenských turistov Trenčín, KČT Valašsko – Chřiby, Obec Lopeník, Obec Březová, Mikroregión Bílé Karpaty a Mikroregión Bošáčka pozývajú na Jesennú rozlúčku s turistickou sezónou a UZAMKNUTIE ROZHĽADNE na Veľkom Lopeníku (911 m) v sobotu 22. novembra 2008. Stretnutie na vrchole v čase 11,00 – 12,00 h.
Pozvánka na Vianočný pochod 2008
Termín:
20.decembra 2008, 15.ročník
Trasa: cca 22 km /10 m prevýšenie/ Dubová –
okolo letiska – cez Vištuk – Jablonec – Háj – Kočiské
– Kamenný mlyn – Piváreň " U Slona"
Štart: Dubová /kúsok od Jakubca/ o 10.00 h.
Štartovné: dobrá nálada a aperitív pre
kamaráta /tku/...
Spojenie z Trnavy: 8.55 do Modry Kráľovej
/nástupište 4/
Cieľ: "Piváreň u Slona", do 18 h.
december 2008 - Malé Karpaty a okolie:
6.12.2008 BARBORA 13.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava
Trasa: 35 km/800 m
Bratislava, žel.st. - Kamzík - Pekná cesta - Biely Kríž - Marianka - Kačín - Vojenská nemocnica
Štart: Bratislava, hl. žel. st., 8.00 - 9.00 h (pod schodami - Žabotova ul.)
Vedúci: Vladimír Javorský, Tbiliská 29, 831 06 Bratislava, tel.: 02-4488 8676
13.12.2008 SKLADIA - POCHOD
SKLAMANÝCH DIAĽKOPLAZOV
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava
Trasa: permanentne sa vymýšľa
Informácie: na pochode BARBORA a na cestičkách v Malých Karpatoch
Organizátor: JUŠTE SOSLA s.s r.n.
20.12.2008 VIANOČNÝ POCHOD
15.ročník
(sobota) Peter Minárik a kamaráti, Trnava
Trasa: Dubová – Vištuk – Báhoň – Kamenný Mlyn – Trnava
Štart: Dubová, aut.zast., 9.00 h
Cieľ: Trnava "U slona", do 18.30 h
Vedúci: Ing. Peter Minárik, tel.: 0911-550 921
26.12.2008 VIANOČNÝ
VÝSTUP NA ZÁRUBY
(piatok) KST Senica
Trasa: 10 km
Štart: Smolenice, žel. stanica, 8.30 h
Cieľ: vrchol Zárub, 11.30 – 12.30 h
Vedúci: Ján Martinkovič, Gbely, tel.: 0903-930 915
31.12.2008 SILVESTROVSKÉ A
JE TO! 12.ročník
(streda) TJ Tesla Bratislava
Trasa: pešo: 35 km/895 m
Voj.nemocnica - Marianka - Pajštún - Košarisko - Biely Kríž - Malý Slavín
Štart: Bratislava, Vojenská nemocnica, 8.00 - 9.00 h
Cieľ: Malý Slavín
Poznámka: Vzhľadom na silvestrovské počasie a náladu organizátori nepostavili žiadne tajné ani verejné kontroly. Posledná možnosť v roku skratkovať.
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 04 Bratislava
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava
31.12.2008 SILVESTROVSKÉ
VÝSTUPY
(streda)
V tento deň sa konajú v okolí Trnavy, Piešťan a Bratislavy
výstupy na nasledovné vrcholy a lokality Malých Karpát a
Považského Inovca:
MALÝ SLAVÍN, 17.ročník,
Organizátor: TJ Tesla Bratislava v spolupráci s Krajským športovým strediskom Bratislava
Stretnutie bratislavských a iných turistov na Malom Slavíne
Termín: od 10.00 h do vyčerpania zásob a turistov
Trasa: príchod a odchod na všetky svetové strany (okolo 15 km)
Vedúci: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava
Dezider Brunovský, Škultétyho 10, 831 03 Bratislava
Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 03 Bratislava
Vladimír Stotka, Kafendova 30, 831 06 Bratislava
ZÁRUBY, 24.ročník, KST Slovšport Trnava
Stretnutie na vrchole: 9.00 - 12.00 h
Info: Ing. Juraj Ondrušek, Botanická 5636/24
tel.z.: 033-531 4556, mobil: 0905-634 104
MARHÁT, 37. ročník, KST Bezovec Piešťany
Stretnutie na vrchole pri táboráku: 10.00 - 12.00 h
Vedúci: Rudolf Drlička, Scherera 4798/11, 921 01 Piešťany,
tel.: 033-774 2726, 0907-583 800
JELENEC (GELTEK), KST Doľany
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h
KUKLA, KST Častá
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h
SILVESTER NA ČACHTICKOM HRADNOM VRCHU, KST Hrachovište
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 12.00 h
SILVESTROVSKÝ SPLAV ČIERNEJ VODY
Trasa: 4 km
Štart: klub TJ Junior Sládkovičovo do 8.00 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo,
tel.: 031-784 1725, 0908-187 597
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.