MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

november 2009

 


V tomto čísle nájdete:

Náš jubilant Vladko Stotka
Šintavský hrad
Pochod bankových úradníkov – vyhodnotenie 25. ročníka
Ostrá – vrcholová kniha: 24. pokračovanie - od 4.10.2008 do 3.10.2009
Z histórie Devínskej Kobyly
12 – hodinový výšľap na Devínsku Kobylu (12.9.2009)
Spomienka na tradične netradičné ukončenie roku 2008
KALENDÁR: december 2009 - Malé Karpaty a okolie


Náš jubilant Vladko Stotka

V októbri 2009 /nar. 1934/ náš oslávenec a jubilant Vlado Stotka oslávil 75 rokov života. Čo mu prajú a ako si spomínajú na jubilanta pri jeho "okrúhlom životnom jubileu" jeho kamaráti diaľkoplazi, ktorí s ním na turistických chodníčkoch prežili veľa pekných chvíľ a nezabudnuteľných spomienok?

Ivan Nižnan

Samozrejme, že Ti prajem k životnému jubileu ... čo?... to si už vyber sám. Za tie roky, čo sa poznáme, absolvovali sme spoločne nejeden diaľkový pochod. Keď som ja začínal chodiť na diaľkové pochody, Ty už si bol ostrieľaným borcom. Ty si ma zaúčal do "taktiky a techniky" DP, poučoval si ma o pitnom a inom režime, učil si ma čítať v turistických mapách zvláštnym spôsobom a nejedenkrát, keď som ťa chcel upozorniť, že to, čo je v mape, sa celkom nezhoduje s terénom, ktorým práve šliapeme, Ty si vždy povedal, že dobre ideme a že je to dobre a bolo dobre...

Tak som zväčša v skupinke turistov, ako boli Melo Klokner, Vlado Stotka, Jožo Vlčák a jeho švagor, Janko Kyselica a napokon aj nestor Tesláckej turistiky, Juraj Špánik, spoznával okrem turistických chodníčkov aj iné dobré chodníčky. Ty si bol, Vlado, vlastne aj prvým turistom, diaľkoplazom, ktorého som poznal. S Tebou sa spája aj príhoda, ktorá sa mi prihodila na mojom prvom diaľkovom pochode, samozrejme že to bola stovka, ako ináč!!! Bola to "Dunajská stovka" - sto kilometrový pochod z Komárna do Bratislavy s nočným štartom v Komárne a išlo sa po hrádzi Dunaja. Ako neskúsený nováčik som sa zaradil celkom na koniec veľkého peletónu turistov. Bol to fascinujúci pohľad na skupinu svetielok v nočnej jarnej prírode popri Dunaji. Už menej pozitívna bola skutočnosť, keď sa medzi jednotlivými svetielkami začali vytvárať čoraz väčšie, väčšie a väčšie medzery. Spamätal som sa až keď už to posledné svetielko predo mnou už bolo v značnej vzdialenosti odo mňa. Tak, ako dobre trénovaný futbalista, pridal som do kroku a dobehol som to svetielko, ktoré bolo predo mnou. Dosť dlhú dobu sme potom kráčali spolu až do tej doby, keď mi svetielko oznámilo, že "ono" ide len na "päťdesiatku".

"Čo tu vlastne robím s takýmto nízkovýkonným turistom, veď ja som "stovkár", pomyslel som si. To svetielko bola dáma, a tak som ju nechcel zanechať samu v tmavej noci, len som trochu predĺžil krok, aby sme dobehli niekoho vpredu. Po hodnej chvíli sme dobehli jedného turistu, a ja som dámu nechal v jeho "opatere" a maja futbalová ctižiadosť a "výkonnosť" ma hnala prudko dopredu. Ešte počas noci som dobehol a predbehol asi dvadsať turistov. Ráno som sa už blížil ku kontrole v Bodíkoch. ktorá bola na 55. kilometri. Čím viac som sa blížil k tejto kontrole, tým ťažšie sa mi kráčalo, až tesne pred kontrolou som si povedal, že s pochodom dnes končím. Po príchode na kontrolu mi opečiatkovali kontrolný lístok, podali pohár čaju a kúsok natretého chleba. Po jeho zjedení som oznámil kontrole, že končím s pochodom. Toto moje rozhodnutie sa stretlo s rozhodným odporom členov kontroly. Najmä jeden z nich, neskoršie som zistil, že to bol Vlado Stotka, ma doslova vyháňal na trasu s tvrdením, že mám výborný čas a že pomaly to rozchodím a prídem do cieľa. Tak ma presviedčal, až som uveril neuveriteľnému a pokračoval som v ďalšom pochode. Po krátkom rozchodení som asi desať kilometrov absolvoval ešte relatívne celkom dobre, ale potom akoby uťalo. Začal som pociťovať bolesti po rôznych futbalových kopancoch, netržných ranách /vtedy sa ešte nenechávalo na trh, nech to vyrieši, vtedy sa ešte plánovalo/, a tak som sa doslova pokrokovou metódou, krok za krokom, dostal na kontrolu, ktorá bola na osemdesiatom kilometri. Tu som sa zaťal a povedal si "a dosť", dosť bolo pochodu, dosť bolo trápenia. A tak som sedel na kontrole a čakal na odchod autobusu do Bratislavy. Medzitým prichádzali na kontrolu ďalší a ďalší turisti, ktorí na rozdiel odo mňa ale pokračovali v pochode ďalej. So značným časovým odstupom prišiel i jeden turista, ktorý sa mi navždy vryl do pamäti svojským hlasom a spôsobom, ktorým ma burcoval k ďalšiemu pochodu: "No čo, ty nejdeš ďalej? Veď už je vidieť i komíny Slovnaftu". Napriek svojskému povzbudzovaniu Vila Vidu, lebo to bol ten turista, som nešiel ďalej. A pravdu povediac ani som nemohol, lebo som sa bez cudzej pomoci nemohol ani vyštverať do autobusu a o diaľkových pochodoch som nechcel ani počuť.

Ale už po krátkej ceste autobusom som bol pevne rozhodnutý, že tú stovku predsa len raz musím urobiť. Po dvoch, troch päťdesiatkach som išiel znovu na stovku, ktorú som úspešne absolvoval. Dnes už ich mám na konte absolvovaných celkom 83 /k 31.10.2009/.

Možno povedať, že keby som na prvom pochode nestretol týchto "svojráznych povzbudzovateľov", ako bol Vlado Stotka a Vilo Vida, možno by som už na žiadnu stovku alebo iný diaľkový pochod neprišiel. Preto za tie pekné chvíle strávené v prírode a na DP patrí vďaka aj Tebe, Vlado.

Ešte raz prajem Ti predovšetkým veľa zdravia a to ostatné už nie je až tak dôležité.

Marián Nižnan

Pripájam sa aj ja k ostatným gratulantom k Tvojmu okrúhlemu jubileu a prajem všetko najlepšie. Za tie dlhé roky diaľkoplazeckej činnosti si sa osvedčil, či už ako chodec alebo organizátor. Patrí Ti vďaka za Tvoju dlhoročnú podpaľačskú činnosť. Tvoje podpaľačské schopnosti sú neuveriteľné. Dokazuješ ich už dlhé roky na Silvestra na Malom Slavíne tým, že vieš podpáliť vatru za každého počasia a za každých podmienok. Verím, že ani tento rok nebude výnimkou.

Milý Vladko náš
Oheň zakladáš?
Aby sme sa nezimili
A posledný deň roka
Pekne oslávili.
Veľa rokov pri tejto práci
Želajú ti Tesláci

Želania Teslákov do veršov pretavila Zdenka Surovcová

Karol Šulek

Vladovi prajem všetko najlepšie, veľa šťastia, zdravia a peňazí. Na viac si neviem akosi spomenúť. Nemám inšpiráciu, tu nosím na pochodoch v batohu a poriadne ťažkom.

Peter Groman

Vlado k Tvojej 75-ke Ti prajem veľa, veľa a ešte raz veľa zdravia. Verím, že aj napriek Tvojmu úctihodnému veku, ktorý Ti už nedovoľuje týždeň čo týždeň prežívať spoločné, diaľkoplazecké chvíle v našej prírode, budeš mať ešte dostatok síl, aby si zavítal medzi nás – diaľkoplazov. Aby sme pospomínali, čo všetko sme na tých našich DP, výletoch či dovolenkách prežili.

Aby sme pospomínali, ako sme sa spolu trápili pri stúpaniach do toho ktorého kopca, ako sme sa ponáhľali na kontrolu v ktorejkoľvek krčme, kde okrem kontrolného razítka v našich záznamníkoch sme hrdlám dopriali ten slastný pocit uhasenia smädu dobre vychladeným pivom, či zahnali únavu trojzložkovým liečivom, zvaným PRK.

Aby sme pospomínali, ako si sa tešil každému nájdenému hríbu, vykúkajúcemu spod zeme, každému novému lístočku, či kvietku v jarnej prebúdzajúcej sa prírode. Ako si sa tešil každému zvieratku, križujúceho nám cestu. Ako si sa tešil každému novoobjavenému zákutiu v našich lesoch či lúkach.

Aby sme pospomínali, ako sme spoločne prekonávali náhle zmeny, či vrtochy počasia, prívaly dažďa, či nečakané prívaly snehu v zimných podmienkach.

Vlado, tých spoločne prežitých zážitkov je príliš veľa. To všetko sme prežili nielen vďaka tomu, že sme chceli absolvovať nejaký ten diaľkový pochod, či spoznať ten – ktorý kút našej krásnej prírody. To všetko sme prežili aj vďaka vzájomnej súdržnosti.

Ešte raz. Veľa, veľa zdravia k Tvojmu jubileu...

Ondrej Rím

Vladko!

K Tvojmu peknému životnému jubileu predovšetkým srdečne blahoželám. Človek, keď sa dožije už takého pekného veku, 75 rokov, sa spravidla zamýšľa či sa má tešiť alebo smútiť. Na druhej strane však, keď si uvedomí, že je to predsa len poriadna kopa času a že za tú dobu už musel aj niečo zažiť i prežiť, to provokuje k spomienkam. Napomáha k tomu aj skutočnosť, že na väčšie činy či akcie fyzických síl i odvahy ubúda a pribúdajú rôzne menšie či väčšie zdravotné problémy.

Vladko, aj ja si už častejšie vyvolávam spomienky. Často spomínam na naše spoločné pracovisko /ŠDVÚ/ i na to, keď som sa s Tebou zoznámil.

V ústave /za veľkého porozumenia bývalého ROH/ sa každoročne v septembri /v čase babieho leta/ organizoval 3-4 dňový zájazd so zameraním hlavne na pešie túry. K organizácii týchto akcií sme prispievali aj my dvaja. My sme navrhovali program, oblasť a na každý deň spravidla tri pešie túry rôznej náročnosti a vždy to bolo akceptované. Miloš Ch. zaisťoval autobus a ubytovanie. Tých zájazdov sme zažili minimálne 15. Navštívili sme takmer všetky slovenské pohoria /včítane východoslovenských Bukovských a Vihorlatských vrchov/ i časť moravských. Boli to pekné túry a traja až piati sme absolvovali tie najdlhšie trasy nad 35 km. Aj počasie nám vtedy prialo /tuším, že sme len raz poriadne zmokli a to v Roháčoch/.

Záujem o tieto akcie zo strany spolupracovníkov bol vždy veľký. Zo trikrát sa nám podarilo "prepašovať" toho času už nebohého Vincka Novotu. Bol vždy nesmierne spokojný aj s kolektívom, aj s absolvovanými túrami.

Veľmi rád si na tieto akcie spomínam dokonca až do takých detailov, ako napríklad, keď nás vyše dve hodiny sprevádzali svojím plachtením dva krkavce na slovensko – poľskej hranici, medzi Kremencom - Jarabou skalou a Krahuliakom v Bukovských vrchoch alebo jelenia ruja v Strihovskej Poľane vo Vihorlatských vrchoch /ubytovaní sme boli v Snine/.

Spomínam si aj napr. na posledný deň nášho pobytu v Slovenskom raji. Včas ráno sme traja vyštartovali z Hrabušíc cez Vernár a Kráľovu hoľu do Telgártu. Tu v pohostinstve sme čakali na náš autobus s ostatnými účastníkmi zájazdu. Trvalo to trochu dlhšie ako sme plánovali a ten čas v pohostinstve si vykonal svoje. Ale nakoniec sme sa predsa len naládovali do nášho meškajúceho dopravného prostriedku.

Okrem toho, keď som organizoval DP v rámci TJ Vinohrady, nielen že si bol ich pravidelným účastníkom, ale veľmi aktívne si mi vypomáhal na kontrolách, či značení trasy. Bolo na Teba vždy spoľahnutie.

Vladko, veľmi rád si na to všetko spomínam. A že sú to pre mňa spomienky pozitívne a príjemné, je to aj Tvojou zásluhou. Patrí Ti za to vďaka.

Prajem Ti pri Tvojom životnom jubileu veľa pekných spomienok. A ešte "mnoga let" Ti praje Ondro Rím

Peter Bada

Pripápam sa aj ja ku gratulantom so spomienkou na moje prvé stretnutie s Vladom. Bolo to presne 5. júna 1982 na diaľkovom pochode Trnavská stovka, keď sa k našej skupinke, ktorá išla v zostave J.Cuninka, Fero Královič, M. Polačik a ja, Peter Bada, na kontrole na Rosničkovej lúke Vlado pripojil. Zrejme som si získal jeho dôveru, lebo o pár hodín neskoršie mi zveril do opatery to najcennejšie, čo diaľkoplaz má – svoje dolné končatiny. V údolí, na odbočke z asfaltky pred posledným stúpaním na Dobrú Vodu som ho pri svetle baterky pomocou zatváracieho špendlíka zbavil veľkého trápenia, ukážkových pľuzgierov v tvare bystrickej slivky. Na tento akt spomíname dodnes...

Bratislava, Október 2009

Milan Kubiš

Vladovi Stotkovi, oslávencovi, chcem najskôr zablahoželať, tak ako nás to učili v škole, som hrdý na to, že s Vladom Stotkom a Zdenkou Surovcovou sme spolu absolvovali niekoľko diaľkových pochodov.

Vážim si ho nielen ako turistu, ale aj ako človeka. Vždy sme kráčali v pohode, nehnali sme sa za časom a krčmám sme sa vyhýbali.

Je to dobrý a férový človek.

Nezabudnuteľné sú stretnutia na Malom Slavíne, kde je vždy kráľom Veľkej Vatry. Od vidného rána pripravuje drevo a potom na tenkých paličkách ponúka chutné špekačky.

A čo mu zaželať? Veľa zdravia, rodinnej pohody, aspoň tucet diaľkových pochodov do ďalšieho jubilea.

 

Šintavský hrad

Každý z nás pri slove "hrad" si pomyslí na stavbu niekde na kopci, či na nejakej vyvýšenine. Avšak dnes Vám predstavíme hrad, s veľmi dlhou históriou, ktorý je na nížine, pri rieke Váh v nadmorskej výške 129 m n.m.

Jedná sa o tzv. vodný hrad v Šintave. Hrad vznikol pravdepodobne ako útočistné hradisko, ktoré neskôr opevnili zemným valom. Neskôr hradisko strážilo aj novú obchodnú cestu medzi Nitrou a Mikulčicami. Hradisko tu stálo určite oveľa skôr, ako sú prvé písomné záznamy o ňom, a to minimálne už v období Veľkej Moravy. Šintavský hrad vznikol potom s hradiska ako nížinný vodný hrad na ostrove Váhu.

Najstaršie dejiny Šintavského hradu nemôžeme stotožňovať s najstaršou písomnou správou o ňom. Je ale isté že Šintava patrí medzi najstaršie dokázané opevnené slovanské osídlenie na našom území.

Prvý písomný záznam o hrade je z roku 1042, keď ju obsadil nemecký panovník Henrich III. Ďalšia správa o hrade pochádza z roku 1074. Hrad sa spomína v listine popisujúcej trasu nemeckého cisára Henricha IV., ktorý v spore o uhorský trón podporil Šalamona, syna uhorského kráľa Ondreja I. proti kniežaťu Gejzovi, ktorý sídlil v Nitre.

Ďalšia zmienka o hrade je z roku 1177, v listine nachádzajúcej sa v opátskom archíve PANNONHALMA, v nej uhorský kráľ Bela III. potvrdzuje závet Zemereho, komesa zo Šintavy.

Správa o hrade sa zachovala aj od kronikára Anonyma /bezmenný kronikár uhorského kráľa Bélu III./, ktorý pútavým, no nie vždy spoľahlivým spôsobom popísal obsadzovanie Dunajskej kotliny Staromaďarmi.

Staromaďari postupovali od dolných tokov našich riek, pri Váhu a Nitre dosiahli zhruba líniu Hlohovca a Nitry. Obsadzovali predovšetkým strategicky dôležité body, akým bol aj šintavský brod. Anonymus v tejto súvislosti napísal, že po dobytí Nitry vojvoda Arpád, nahnevaný na udatný odpor obrancov, dal popraviť na kopci veliteľa Nitry, Zobora, potom dobyl Šintavu /Stumtey/, Hlohovec, Trenčín, Beckov a Banu pri Piešťanoch. Koncentrácia staromaďarských pohrebísk blízko brodu svedčí o bojoch, ktoré tu naozaj prebiehali. /Hroby sa tu našli na šiestich miestach./

Po dobytí šintavského hradiska prevzali strážnu službu pri brode Staromaďari. V 10. storočí knieža Gejza opevnil Šintavu a jeho syn Štefan I. /svätý/ tu zriadil pohraničný komitát /druh kráľovskej župy/.

Význam Šintavského hradu podčiarkovala skutočnosť, že sa pri ňom stretávali dve obchodné cesty. Jedna smerom do Čiech, jej trasa kopírovala starú pravekú cestu k Ostrihomu a na Balkán. Druhá bola vnútrozemská a prichádzala z Bratislavy a za brodom pokračovala cez Nitru smerom na Lučenec.

Do roku 1321 bol vlastníkom hradu aj Matúš Čák Trenčiansky.

Všetky tieto správy potvrdzujú starobylosť Šintavského hradu. Nemáme však presne údaje kedy bol prebudovaný na kamenný hrad, vieme len, že kráľ Ondrej II. tu dal vystavať prvotriednu pevnosť.

Medzi významné časy dejín hradu Šintava patrilo aj obdobie panovania Žigmunda Luxemburgského na uhorskom tróne /1387 – 1437/. V rokoch 1387 až 1430 tu dokonca si zriadil aj svoj hlavný stan.

Podľa popisu hrad mal v tej dobe dva obvodové múry, vonkajší a vnútorný. Zaujímavosťou je, že vnútorný hrad, resp. vlastná pevnosť, bol postavený smerom západo - východným a mal dve brány, čo zodpovedalo jeho funkcii, strážcu dôležitého vážskeho prechodu, odkiaľ bolo možné očakávať nepriateľa z dvoch strán. Mal tri veže, jednu veľkú uprostred a po jednej pred každou bránou. Veľká veža mala len jedny dvere a strážili ju štyria strážnici. Pravdepodobne bola hlavnou pozorovateľňou na všetky svetové strany. Na hrade bola aj kaplnka zasvätená sv. Margaréte a studňa.

Šintavský hrad bol hlavnou základňou a zhromaždiskom kráľovských vojsk proti husitom operujúcim na Slovensku. Boje z hradu riadil sám kráľ Žigmund.

Rozhodujúca časť boja, ktorá vošla do dejín ako Šintavská bitka, sa odohrala 28. apríla 1430, medzi Trnavou a Váhom, najpravdepodobnejšie medzi Modrankou a Vlčkovcami. Žigmundovým vojskám velil Ctibor zo Štiboríc mladší. Podľa pôvodného plánu Ctibora malo početnejšie uhorské vojsko z dvoch strán zaútočiť na vozovú hradbu husitov a tak ich rozdrviť. To sa im však nepodarilo, lebo husiti ich vytlačili a po dlhej a zúrivej bitke nakoniec zvíťazili. Obe strany utrpeli ťažké straty. Uhorské vojsko tu zanechalo 6 000 mŕtvych a husiti stratili 2 000 bojovníkov, medzi nimi padol aj jeden z ich vodcov, Velek Koudelník. Husiti napriek víťazstvu sa urýchlene stiahli na Moravu.

Po smrti kráľa Žigmunda hrad upadol. Nový kráľ Albert Habsburský /manžel Žigmundovej dcéry Alžbety/ daroval hrad "na večné veky" Rozgonyiovcom.

Rozgonyiovci vlastnili hrad až do roku 1523, kedy zomrel posledný z rodu – Štefan.

Za podporu kráľa v boji proti Jánovi Zápoľskému daroval Šintavu v roku 1530 palatínovi Alexejovi Thurzovi. A.Thurzo bol v tom čase jeden z najbohatších mužov v Uhorsku. Vlastnil okrem Šintavy ešte hrady Bojnice, Spišský hrad, Hlohovec, Tematín, polovicu Trenčína, hrad a majetky Nitrianskeho biskupstva, domy v Levoči a Košiciach.

V roku 1600 Stanislav Thurzo vykonal najrozsiahlejšie opevňovacie práce na hrade v celej jeho histórii a vybudoval tu veľmi modernú renesančnú protitureckú pevnosť koncom 16. storočia.

Turci sa v tom čase pohybovali po ľavej strane Váhu, no Šintavský hrad nikdy nedobyli. Stanislav Thurzo zomrel v roku 1626 a po jeho smrti prevzala správu panstva jeho manželka Anna Rosa Listius, ktorá si neskoršie vyslúžila prezývku "Šintavská bosorka". Bola známa svojou krutosťou a mala na svedomí viacero ľudských životov. Podľa neskorších výpovedí na hrade zhromažďovala čarodejnice a vykonávala temné obrady. Vyšetrovanie proti nej nariadil Mikuláš Esterházy 29. júna 1637 po tom, čo umučila svoju starú služobnicu Magdalénu. Pri vyšetrovaní bolo zistené, že zavraždila asi 12 ľudí z celého okolia. Po procese bola odsúdená na stratu hlavy a majetku. Vplyvní príbuzní však u cisára v roku 1638 dosiahli jej omilostenie. Nuž to bola taká malá následovníčka Čachtickej pani.

V roku 1640 boli na príkaz majiteľa Mikuláša Esterházyho na hradnej veži naištalované hodiny, čo v tom období na našom území bola nepochybne rarita a veľká zvláštnosť.

Tak to bola zatiaľ najstaršia história Šintavského hradu - /časť prvá/

Súčasnosť

Správa z tlače:
Dňa 22. apríla 2009, dnes popoludní, neznáma osoba úmyselne podpálila kaštieľ v Seredi, /bývalý prestavaný Šintavský hrad/, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve mesta.

Materiál bol čerpaný z knižky o Šintave, ktorú vydala obec pri príležitosti 425. výročia prvej tlačiarne v obci.
Október 2009, Peter Minárik

 

Pochod bankových úradníkov – 25. ročník

KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiadal dňa 10. októbra 2009 už 25. ročník turistického podujatia Pochod bankových úradníkov. Počasie sa "vydarilo", čo potešilo autora článku. Bolo zamračené a aj spŕchlo. Ale napriek tomu sa na trasy pochodov vydalo celkovo 270 účastníkov. Podujatie zabezpečovali tradiční organizátori, ale zapojili sa aj nové tváre, pretože poniektorí z objektívnych príčin chýbali. Hlavne ich povozy. Ale nakoniec sme to, dúfam, zvládli k spokojnosti účastníkov. I keď doposiaľ netuším, prečo chýbala kontrola na Kolovrátku. A nevedel to ani otec jedného z nich a účastník pochodu Ferko K. Dúfam, že mládenci nepomreli.

Na trasu diaľkového 40 km pochodu sa zo Smoleníc cez Amon, Klokoč, Kolovrátok, Sklenú Hutu, Čermáka (kontrola), Zochovu chatu do cieľa v Harmónii (rešt. Bowling) naši štartéri (Janka a Vlado - nová tvár, tiež bývalý bankár z výpočtového strediska a moja maličkosť) vypravili 70 diaľkárov. Medzi nimi nás najviac prekvapil a potešil svojou účasťou výborný turista Juraj Hromkovič (slovenský informatik a vysokoškolský pedagóg) s partnerkou Regulou zo Švajčiarska, ktorý momentálne pôsobí ako profesor na ETH v Zűrichu. Zopár matadorov chýbalo, hlavne sme smútili pre neúčasť Milky Havranovej z Bratislavy, hádam aj Nestora (Petra Minárika z Trnavy) a neukázal sa ani J. Parcer z Prievidze. Ale vďaka nášmu "mecenášovi" Svéťovi Michálkovi (venoval nám zo svojej úrody 3 l burčiaku) bol štart radostnejší.

Na krátkom (14 alebo 18 km) Rodinnom pochode v okolí Harmónie a Zochovej chaty so štartom a cieľom v Harmónii, rešt. Bowling sa zúčastnilo 200 turistov. Janky to na štarte hravo zvládli a podobne s ľahkosťou im vlastnou Zuzka s Béďom napratali do dvoch pristavených autobusov účastníkov krátkych pochodov. A podobne aj čapovanie piva v cieli, ktoré napriek počasiu išlo v cieli nejako priveľmi na odbyt, takže sme museli výnimočne naraziť aj tretí sud. Novinkou bolo čapovanie kofoly, tuším išla viac na odbyt ako čaj. Ale ani sa nečudujem, že sme pomaly národom "alkoholikov", keď sú nealkoholické nápoje pomaly drahšie ako alkoholické. Na štarte nás už neprekvapila tradične mohutná skupina trnavských turistov, zato nás príjemne prekvapil slušný počet bývalých kolegov bankárov a určite jeden z najstarších účastníkov p. Bollardt (nar. 1916) z Modry. No a nezmar Šaňko Haas presedlal tento rok na kratšiu trasu. Kontrola na kopci Veľká homola s turistickou rozhľadňou tentoraz moc radosti neposkytla, ale čo už narobíš. A to tam úradoval mocný a šumný mládenec Edo, inak syn našej štartérky Janky zo Smoleníc. No a na Čermáčke kraľovali naša oslávenkyňa Majka so svojou "dvojičkou" Zuzkou. Podľa ohlasov si tam napriek nečasu vybudovali celkom slušné a pohostinné stanovisko.

V cieli pochodu v rešt. Bowling Harmónia sa naše už menované tri Janky zapotili pri vypisovaní a odovzdávaní diplomov. Kvôli počasiu sa radšej presunuli do útrob Bowlingu. Propagačné materiály z NBS dorazili s miernym oneskorením po odchode prvého autobusu do Bratislavy, ale potešili (poďakovanie patrí našej kamarátke Monči z NBS, ktorá ich doviezla a v cieli vyložila cestou na Červený Kameň). Podobne potešil aj guláš, ktorý sa však rýchlo minul a potom sa podávala už len klobása. Okrem už spomínaných nápojov (všetko doteraz spomínané bolo zadarmo) účastníci zapíjali stravu aj tvrdšími nápojmi a k dispozícii bol aj burčiak (ale to už za vlastné). Došlo aj k menšej kríze, keď sa minula aj klobása a na trase bolo ešte pár desiatok účastníkov. Nakoniec sa kríza prekonala, v reštaurácii objavili z tajných zásob klobásy a polievky, takže snáď nikto nehladoval. Autobusový dovoz na štarty pochodov a odvoz do Bratislavy fungoval tradične spoľahlivo. No a po skončení pochodov si organizátori dali bohatú večeru a upaľovali (aspoň poniektorí) na autách domov na zápas roka našej futbalovej reprezentácie. Nuž, podľa mňa, ten zápas nedopadol tak dobre ako náš pochod. A opäť treba spomenúť, že trasy pochodov na bicykli absolvoval a sledoval Svéťo Michálek z Modry, šéf Rady odborových zástupcov VÚB, a.s. a Odborového zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva. A tento rok nás stihol v akcii aj v Smoleniciach na štarte a jeho foťák si počas absolvovania oboch trás asi neoddýchol.

Organizátori a účastníci sú radi, že Rada odborových zástupcov VÚB, a.s. a Odborový zväz pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva naďalej finančné podporujú podujatie. Vedúci podujatia a autor článku ďakuje hlavne už spomenutému Svéťovi a jeho tajomníčke Marcelke za pomoc pri vybavovaní financií a papierovaní podujatia (Svéťovi aj za burčiak), NBS za poskytnutie reklamných predmetov pre účastníkov podujatia, p. Nemčovskej za spoľahlivé zabezpečenie autobusov, bezproblémový prevoz účastníkov pochodov a pracovníkom Bowlingu Harmónia za zabezpečenie občerstvenia pre účastníkov podujatia, už vyššie spomenutým spoluorganizátorom a ďalej bývalým kolegom V. Janderlovi, I. Gahýrovi (a jeho famílii), ako aj V. Šimovičovi, E. Janigovi a J. Kocúrovej za poskytnutie svojich štvorkolesových tátošov na zabezpečenie podujatia a prepravu organizátorov počas trvania podujatia a bezpečný dovoz do tepla domova. A v neposlednom rade patrí naša vďaka všetkým účastníkom podujatia, ktorí nám napriek nie ideálnemu počasiu ostali verní.

26. ročník by sa mal konať 9. októbra 2010 a organizátori chuť majú, i keď v našich radoch padlo slovo o zmene cieľa v Harmónii. Tak sa mi vidí, že s bývalým Kača barom sa čosi deje. Že by opäť vstal z popola? Času na premyslenie je habadej, vlastne necelý rok.

Ľudo Bahurinský

P.S.: Aby sme nezabudli, moja vďaka patrí aj pánom (dúfam, že aj priateľom) F. Miklovičovi a V. Chrapčiakovi (verím, že väčšine z Vás nie sú ich mená neznáme), ktorých zábery z pochodu ma už čakali v pondelok ráno v robote v počítači.

 

Počet účastí na DP     Najstarší absolvent diaľkového pochodu
Bada Peter 23   Meno Rok nar. Vek
Šoula Pavol 22   Bollardt Alfréd 1916 90 r.
Klokner Melichar 20   Parcer Ján 1923 83 r.
Šmarík Ján 20   Babor Karol 1928 80 r.
Nižňan Ivan 20   Haas Alexander 1928 80 r.
Obdržálek Peter 19   Rím Ondrej 1930 79 r.
Porubanec Cyril 19   Vida Viliam 1931 77 r.
Havranová Emília 18   Svrček Vladimír 1932 77 r.
Farkašovský Laco 18   Hanuš Jaroslav 1932 77 r.
Královič František 18   Nehyba Vlado 1929 72 r.
Korčok Attila 18   Klokner Melichar 1932 72 r.
Valach Peter 17   Stotka Vlado 1934 72 r.
Stotka Vladimír 17   Farkašovský Laco 1937 72 r.
Michálek Svetozár 17   Porubanec Cyril 1937 72 r.
Lorincová Mária 17   Kyselica Ján 1928 71 r.
Groman Peter 17   Lumtzer Kvetoslav 1938 71 r.
Nehyba Vladimír 16   Novota Vincent 1928 70 r.
Krno Svaťo 16   Markus Marián 1926 69 r.
Minárik Peter 16   Šarvaic Viliam 1934 69 r.
Svček Vladimír 16   Bada Peter 1940 69 r.
           
           
Počet účastí na DP - ženy   Najmladší absolvent diaľkového pochodu
Havranová Emília 18   Meno Rok nar. Vek
Lörincová Mária 17   Mikulka Andrej 1985   4 r.
Obdržálková Jana 12   Mikulka František 1983   5 r.
Michálková-Legáthová Zuzana   8   Mikulka Martin 1977   8 r.
Hoblíková Erika   7   Bada Peter 1975 10 r.
Venclová Angelika   6   Královič Martin 1974 11 r.
Javorská Zuzana   6   Slanina Tomáš 1977 11 r.
Rejtová-Glesková S.   5   Michálek Svetozár 1981 11 r.
Mrvová Mária   5   Pavlík Michal 1983 12 r.
Bušinská Táňa   5   Štefánsky Ivan 1977 12 r.
Dodoková Júlia   4   Marták Martin 1977 12 r.
Laláková Martina   4   Vlček Juraj 1976 12 r.
Hassová Jana   4   Okruhlica Adam 1988 12 r.
Purkertová Alena   4   Pospíšilová Lenka 1991 12 r.
Hrušková Veronika   4   Rím Matúš 1993 12 r.

 

Pochod Diaľkový Rodinný Spolu
Ročník / Dátum počet účastníkov počet účastníkov účastníkov
1. / 26.10.1985 77   40 117
2. / 25.10.1986 66   41 107
3. / 24.10.1987 50   39 89
4. / 22.10.1988 77   85 162
5. / 21.10.1989 86   92 178
6. / 20.10.1990 64   62 126
7. / 19.10.1991 57   45 102
8. / 17.10.1992 58   68 126
9. / 16.10.1993 64 135 199
10. / 15.10.1994 59 203 262
11. / 14.10.1995 79 227 306
12. / 12.10.1996 74 281 355
13. / 11.10.1997 56 283 339
14. / 10.10.1998 75 279 354
15. / 09.10.1999 70 204 274
16. / 14.10.2000 87 330 417
17. / 13.10.2001 87 313 400
18. / 12.10.2002 53   65 118
19. / 11.10.2003 80 221 301
20. / 09.10.2004 83 241 324
21. / 08.10.2005 91 225 316
22. / 14.10.2006 78 202 280
23. / 13.10.2007 80 190 270
24. / 11.10.2008 72 280 352
25. / 10.10.2009 70 200 270
  1793   4351   6144  

 

Ostrá – vrcholová kniha
24. pokračovanie - od 4.10.2008 do 3.10.2009

Dnešný výstup /4.10.2009/ na vrchol Ostrej vo Veľkej Fatre bol, čo sa týka počasia, priemerný, ale čo sa týka účastníkov, nadpriemerný. Napočítal som viac ako dvesto turistov. Pravda, nie všetci vedeli o tejto akcii a nie všetci sem prišli kvôli tomu. Boli sme milo prekvapení, že na vrchol prišiel aj Ferko Královič so svojou manželkou, ktorý tu nebol od osudnej nehody 2.10.1993. Chcel si znovu prejsť trasu a hlavne ju ukázať manželke, kadiaľ ho kamaráti znášali dolu /Zadná Ostrá, Juriašová dolina/. Samozrejme, tak ako každý rok, nesmel chýbať ani teraz Peter Bada, hlavný tvorca a "ideológ" celej akcie.

Musím podotknúť, že v tej dobe, keď sme začínali, ešte bol oficiálne vrchol Ostrej "tabu" pre všetkých turistov. Teraz, keď po cca desiatich rokoch od sprístupnenia a urobenia ráznych opatrení na bezpečnosť turistov, môžeme jednoducho konštatovať, že to celé bolo na "prd". "Schody", ktoré sa vtedy pracne urobili a každý schod mal výšku minimálne pol metra a viac, tak dnes drevo zhnilo, roksory trčia do neba a je len otázkou času, kedy si tam niekto niečo napichne... A voda, ktorá stekala dolu po Ostrej do centrálneho žľabu, si aj tak urobila svoju cestičku. A z diery pod vrcholom, kde sa každý návštevník Ostrej chtiac – nechtiac musel pokloniť hore, tiež už vyrúbali hodný kus a tiež vraj kvôli bezpečnosti turistov. Najmenej tisíc rokov bola v poriadku. Natíska sa otázka, nebolo by to lepšie dať do pôvodného stavu???

Zistili sme ale aj krajšie veci a to, že na vrchol Ostrej sa robia už aj nočné výstupy /koncom júna/, kde sa stretávajú turisti na vrchole o polnoci, obecné stretnutia, náučné výstupy "po stopách jetiho", klubové vychádzky i náboženské akcie.

To by snáď už stačilo, teraz zalistujme v zápisoch vrcholovej knihy:

10.10.2008
A zasa sme doma... Vlado Scheer, Miro Kemka

11.10.2008
Kysučania zdravia Ostrú 1264 m n.m.
Je tu krásne, seriem na prácu, ostávam v horách.

12.10.2008
Úžasné, krásne, neskutočné počasie nám praje, sme tu šťastní a šťastie prajeme všetkým bytostiam. Turisti z Dolného Kubína

12.10.2008
O 15,37 dosiahli vrchol 2 páry nemajúce dámy Apola A Daniela a jeden báječný chlap. A zistili že:

... len okamžik tam pobudnutia
a už mŕtvie bôľ, slabnú putá,
zrak čistí sa, tlak voľneje
a znovu oživujú nádeje....

25.10.2008
Nádherné scenérie, ta žlutá s bílou je impozantní. Vynaložená námaha stála za týto pohledy. Valaši obdivují krásné slovenské hory. Rožnov pod Radhoštěm

27.10.2008
Zase jeden kus krásné přírody. Svítí slunce, opar, vítr, spíš víchr, nárazově honí mraky po okolí. Jsem rád, že jsem to zvládl. Každým rokem se blíží doba kdy budu už jen v parku sypat ptáčkům. Navíc sebou vláčím kamarádku, cukrovku, a ta sílu bere. Ahoj Dan G. Praha /1943/

2.11.2008
Je tu krásne ako vždy. Dnes výstup na pamiatku všetkých zosnulých, nielen na horách. PKT Diviaky

12.11.2008
Z Likavy zo zámku, šuhaj, Janík hľadí
či Fatra kopnie už, či sa z Ostrej vráti.
Divukrásna príroda, len chladno, žiadny kamzík k videniu
tu síce nie je, ale pohoda ako má byť
Sulivan z Likavy

31.12.2008 12,12 h
Prišli sme sem zakopať naše zbytočné korunové zásoby J.K.

17.1.2009
Ahojte Turčania. Vrch Ostrá mi dal riadne zabrať, ale výhľad stál za to. Máte to tu ozaj pekné, ale dôjdite pozrieť aj k nám, aj tam je pekne. Katka z Rajeckých Teplíc

25.1.2009
Trenčiansky Alko – Turistický oddiel, zložený z piatich turistov si užili pekný piknik na tomto vrchole. Hore zdar!

31.1.2009
Večerná expedícia z Blatnice – Tiež nám nevadí tma, aj potme je na horách krásne. Michal Sekera a kamaráti

1.2.2009
Prišli sme sem trochu inou cestou, ale predsa len prišli! Prehĺbili sme si svoje bádateľské schopnosti, ale čím sa človek dlhšie dopracuváva na vrchol, tým je ten vrchol krajší a o to vzácnejší... Veronika a Stanley

10.4.2009
Sme traja páni z Ďanova city
Išli sme horou, kde to sme v riti,
Konečne na vrchol sme došli
Ostrá je vrchol naozaj skvostný
Boli sme tu a boli sme nadšení
                   Jozef, Boris, Tomáš

13.4.2009
Dnes nás na Ostrej – kráľovnej Veľkej Fatry, privítalo okrem krásne rozkvitnutých poniklecov aj jedno malé medvieďa, ktoré našťastie a hádam aj chválabohu mamu nechalo "doma". Je tu úžasný výhľad, ďakujeme bohu, že stvoril takúto nádheru – aj pre nás. To sú zážitky nadlho vryté do pamäti.
Členovia klubu "KATKA" /Klub aktívnych turistov kultúrne angažovaných/ Martin

1.máj 2009 - 10.26
S radosťou sa pripájame k zástupu všetkých manifestujúcich. Nech žije 1. máj – trikrát sláva... Mišo a Janka, Hlohovec

3.5.2009
Prišli sme sem po roku, zaspomínali na krásne milovanie... Dnes tu bolo veľa ľudí, tak sme nechceli kaziť morálku, ale ešte si to niekedy zopakujeme. Slniečko a Pandula

8.5.2009
Z ostrého stretnutia tretieho druhu na Ostrej Vás všetkým pozdravujú bratia tretiaci so svojím profesorom filozófie – z Badínskeho seníka /seminára/ a vyprosujú Vám veľa Božích milostí, radostí a lásky spojených s obdivom krásy Božieho diela. Tešíme sa na Vás na ďalšom kopci

9. jún 2009
Blatnica, Mažárna, Tlstá, Ostrá, Blatnica. My traja penzisti by sme mali toho plné zúbky, keby sme nejaké mali. Takto máme toho plný chrup. Ak sem ešte niekedy prídem, tak som chňup. Ale nie, toto bolo fajn, len nám to strašne dlho trvalo. Vyšli sme 8,30 a na Ostrú prišli sme o 14.45 h. Ivan, Milan a Stano

12.6.2009
Vidím hory, vidím lesy,
borovička moja kde si?
pozerám sa v šíru diaľ,
a nikto mi tu neulial...
/násilne polepšený alkoholik/

14.6.2009
Hľadím v diaľku, hľadím, krása,
Silu mi dodáva domáca klobása.
Tíško je tu, vtáčik spieva,
Idem ja už, už sa stmieva..
                    Rodina Podhradská

27.6.2009
Čas: 0,13 hod. Nočný výstup na Ostrú, ktorej sa zúčastnilo viac ako 20 účastníkov.

12.7.2009
V boha neverím, ale on jediný mohol stvoriť túto nádheru, čím si vlastne protirečím.
Je tu krásne a som šťastný, že žijem. Viera a Jaro z New Bubu

17.7.2009
Neveríme vlastným nohám, ale sme tu. Stálo to prekonať strach a vyjsť až na vrchol. Ťažko niečo hovoriť – stačí sa dívať. Peter, Košice

22.7.2009
Tu na Ostrú sme si prišli uctiť pamiatku na manžela, otca a kamaráta, ktorý tu zahynul v roku 2000. Dnes by mal 40 rokov.
Branko a Marta Mišíková a Vavrinec Vladko, Vlado a Anežka

1.8.2009
S tými kamzíkmi na Ostrej je to podvod, žiadne tu nie sú. Spozorovali sme len exkrementy, ale ani podľa pachu, ani podľa chute nevieme s určitosťou povedať, že sú kamzičie.
Ľubo, Jozef, a Denisa, Martin

6.8.2009
Pár skalných ruží na skalách máš,
Klinčeky, zvončeky, po krídlach túžim.
A svet je náš H.K.

8.8.2009
Dnes som robila prvú túru po plastike chlopničky, ktorú mi robili 5.5.2009. Krásne miesto,
Cítim sa výborne. Zuzana, Svätý Jur

17.8.2009
Počúvajte všetci, viete, že ty oká na reťaziach zalepené len žuvačkou??? Kamil

17.8.2009
Pestrá Ostrá – zo skál postrach
nech oko z reťazí – hneď náš smäd porazí!
Ale vrchol je už obsadený okrídlenými mravcami. Jano z Martina

24.8.2009
"Aká si mi krásna, ty rodná zem moja,
Krásne i tie hory, kol teba čo stoja.
Krásne i to nebo nad tými horami:
Žehrám Vás, vítam Vás vďačnými slzami."
                                       /H.Bella Hoval/

30.8.2009
Ďakujeme Trnavčanom, že takú dlhú dobu udržujú vrcholovú knihu. Michal z Žiliny

1.9.2009
Pozdrav všetkým, ktorí sú na nížine. Keďže už som hore – šľak ma ide trafiť, či by som radšej v krčme neobsedel... Ale je tu krásne. Beňo Koštál

1.9.2009
Strach má veľké oči! Veru Katka, keď tento vrch videla odspodu, tak neverila, že tu bude stáť. Ale my veríme väčším veciam. Andrej

9.9.2009
Na tento výstup som išiel preto, lebo som sa pohádal so ženou, mala tu byť aj ona. Prišla o veľa. Radim

13.9.2009
Vďaka pánu Bohu som tu opäť zas, s výnimkou roku 2008, kedy som bol chorý. Už 23 rokov chodím na Veľkú Fatru, pretože ju mám veľmi rád, je to môj druhý domov. Ľudo z Trnovca nad Váhom, rodák z Pribinovej Nitry

15.9.2009
Krásny deň – začiatok vychádzok na jesenných turistických chodníčkoch – ale aj 20 rokov od zastavenia výstavby Gabčíkovo – Nagymaros. Juraj

15.9.2009
Otázka: "Pýtam sa - prečo najkrajší vrch Veľkej Fatry nie je označený na nových mapách?" Jozef a Evka

25.9.2009
Výstup na Tlstú je hrozný, ale toto je horšie. A mne sa to zdá všetko krásne. Je to normálne. Michaela

3.10.2009
Pil som tu!!! Kenny

3.10.2009
Po 16–tich rokoch som znovu na vrchole Ostrej. Prišli sme sa rozlúčiť s Veľkou Fatrou. Zisťujeme, že už na tieto kopce nemáme...
Len mi nejde do hlavy, ako ten Bahuro vylezie na ten Drienok.
                                                        Eva a Ferko Královič, Trnava

Trnava, 10. októbra 2009, vybral Peter Minárik

 

Z histórie Devínskej Kobyly

Opäť je tu jar a s ňou aj nová možnosť obdivovať krásu rozkvitnutej prírody. Obyvateľom karloveských sídlisk stačí prejsť iba pár krokov a sú uprostred lesa. Niektorí sa vyberú poprechádzať po cestičkách v okolí veľkej lúky nad Kútikmi, niekdajšieho pasienka, kam Karlovešťania kedysi vyháňali svoje kravičky a kozičky spásať trávu, a preto aj toto miesto nazvali priliehavo - Spasinek. Ďalší zájdu ďalej, až k Švábskemu vrchu v Jezuitskom lese nad Záluhami. Cieľom tých vytrvalejších býva aj vrchol Devínskej Kobyly.

Začiatkom 20. rokov minulého storočia, keď pobyt v prírode a turistika získavali aj u nás čoraz väčšiu obľubu, aj Devínska Kobyla bola častým cieľom výletníkov a turistov. V jarných mesiacoch ich sem lákali rozkvitnuté podkobylské svahy, posiate rozkvitnutými hlaváčikmi, poniklecmi a stavačmi. Počas celého roka bol nezabudnuteľný výhľad na Devínsky hrad, pamätník našej histórie, vrch Braunberg nad Hainburgom, šíre Moravské pole a pri priaznivom počasí možnosť dovidieť až na vrcholky Álp. Na návštevnosť tohto miesta v medzivojnovom období iste priaznivo pôsobila aj existencia chaty, ktorú tu vybudoval nemecký turistický spolok Karpathenverein už v roku 1919. Počas 2. svetovej vojny bol Devín s priľahlým územím až po Karlovu Ves súčasťou Nemeckej ríše, čo znamenalo koniec vychádzok a turistiky do tejto oblasti. Vtedy za neznámych okolností zanikla aj chata na Devínskej Kobyle.

V r. 1945, bezprostredne po oslobodení, sa vrchol Devínskej Kobyly stal opäť cieľom takmer masového náporu výletníkov a turistov.

Prichádzali sem nielen jednotlivci a rodiny, ale hlavne milovníci prírody organizovaní v turistických spolkoch, trampských osadách alebo skautských oddieloch. Návštevnosť tohto atraktívneho miesta sa ešte zvýšila, keď tu 11. mája 1947 Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL) na základoch predchádzajúcej, slávnostne otvoril novú chatu. Otvárania sa zúčastnil aj prof. MUDr. Konštantín Čársky, vtedajší predseda vodákov KSTL, neskôr Tatrana Karlova Ves. Dalo sa v nej aj prenocovať. Spravovala ju 55-ročná p. Margita Vlašičová, rod. Gronerová, z Devína. Pravidelní, hlavne mladší návštevníci, ju volali familiárne "babka, babička". Veľkou atrakciou pre návštevníkov bol jej somárik, na ktorom na chatu dopravovala potraviny a nápoje z Devína a pitnú vodu z Bielej studničky.

KSTL chatu oficiálne prevádzkoval do 18. 9. 1949, keď ho na základe prijatého zákona o telovýchove zrušili a turistiku ako športové odvetvie presunuli do organizácie Sokol. Do marca 1950 ju potom spravoval MNV Bratislava - Obvodná rada Devín. Existovala aj naďalej, no neskôr už bez chatárky.

Počas oficiálnej existencie chaty sa jej návštevníci zapisovali do "Pamätnej knihy KSTL", ktorá sa dodnes zachovala. V tomto období sa do nej zapísalo 813 turistov z 30 českých a 9 slovenských miest, z miest New York, Cleveland, Amsterdam, Varšava, Poznaň, Lodž, Krakov a Gliwice. Devínsku Kobylu samozrejme navštevovali aj Karlovešťania. Na "čundre" sem radi chodili členovia karloveských trampských osád Dobrodruh a Vandráci. Bola cieľom mnohých "výprav" aj dnešných karloveských oldskautov.

Chata vyhorela asi v roku 1953, keď sa ocitla v pohraničnom zakázanom pásme, ktoré začínalo už pri karloveskom hostinci Riviéra a vstup doň bol možný iba na osobitné povolenie. Existuje domnienka, že ju podpálili sami príslušníci vojska pohraničnej stráže - hraničiari z obavy, aby ju nemohli využívať "západní diverzanti".

Matúš Šrámek
prevzaté z mesačníka Karloveské noviny, 05/2009, strana 10

 

12 – hodinový výšľap na Devínsku Kobylu

Toto turisticko - športové podujatie sa uskutočnilo v sobotu 12. septembra 2009. Organizátorom bola "Turisticko – informačná kancelária" Devínska Nová Ves a Občianske združenie XTREMERUN.

Priebeh podujatia:

V sobotu ráno, ešte vlastne za tmy, organizátori postavili stanový prístrešok, ktorý slúžil ako štart i cieľ. Ja osobne sa ponáhľam na kontrolné, vrcholové stanovisko, ktoré mám pri základoch dávnej chaty na križovatke červenej a zelenej turistickej značky. Na Devínsku Kobylu prichádzam presne 6,55 h. Už cestou hore som míňal červené krepové stužky, fáborky. Dokonca aj na mieste kontrolného stanoviska. Na dotvorenie vážnosti podujatia umiestňujem dve tabule formátu A3, ako označenie kontroly.

Prvý účastník, ktorý prišiel na vrchol Devínskej Kobyly, bol tam už 7,34 h. Postupne prichádzajú hlavne bežci a dožadujú sa nápojov, ktoré zatiaľ nemám.

Okolo 8,30 hod. prišiel akýsi divný pán od Dúbravky a možno viac ako desať minút tam z plného hrdla vykrikoval o ničení prírody, mafii a ja neviem ešte o čom. Našťastie sa po chvíli zdekoval, bol to asi nejaký psychický maniak, ktorý sa pravdepodobne potreboval vyventilovať. Ale ako ja k tomu prídem. Takéhoto človeka stretnúť v lese je horšie ako zatúlaného medveďa.

Postupne prichádzajú na kontrolu aj bežní turisti, ale nie naši účastníci .V jednej chvíli prišla skupinka asi 15 turistov pokročilého veku, odhadoval som tak okolo 70-ky, a títo turisti prišli ako telce, neviem odkiaľ boli, ale slušnosť pozdraviť už zabudli. Dokonca jedna z nich začala mať pripomienky k znečisťovaniu lesa...

Hore sa vyskytlo aj viacero chlpatých štvornohých miláčikov, ktorých nie vždy ich doprovod zvládal. Pokiaľ mi je ale známe, tak do CHKO psy všetkého druhu majú zákaz.

Mal som na stanovišti aj občerstvenie a týchto chlpáčov bol problém zastaviť, lákali ich hlavne piškóty.

Účastníci podujatia po každom prejdenom okruhu obdržali pečiatku na výstupovom liste. Podľa počtu výstupov som volil inú farbu a pečiatku. Na väčšine z nich bola moja karikatúra a kobyla na hlave. Pri ďalších sa ešte uplatňovala pečiatka "peší vyslanec" Záhoráckeho kráľovstva. Zaregistroval som aj cyklistov, a dúfam že k žiadnej kolízii s pešími nedošlo.

Posledný bežec pribehol na vrchol o 18,55 h a pešiak o 18,50 h. To som už mal v batohu všetky veci zbalené. Do cieľa som prišiel o 19,20 h, kedy sa výstup na Devínsku Kobylu skončil. Hneď sa pripravuje aj vyhodnotenie. Bolo vyhodnotené viacero skupín, kategórií.

Najviac okruhov našlapali, resp. prebehli:

Zaujímavosťou bola účasť pána Milana Roskopfa, ktorý je známy ako žonglér s ťažkými guľami.

Každý účastník dostal v cieli diplom, na ktorom mal vyznačené koľko prešiel kilometrov a celkové prevýšenie. Ocenení účastníci v jednotlivých kategóriach /1. až 3. miesto/ získali medailu, igelitovú tašku so suvenírmi a víťazi aj poháre. Ocenenie odovzdávali: hlavný organizátor Jozef Rajchl, zástupca miestnej časti pán Ercinger a za Istracentrum /zastrešuje TIK/ pán Mráz.

Bratislava, 16.9.2009 Jozef Karovič – vrcholová kontrola Devínska Kobyla

 

Spomienka na tradične netradičné ukončenie roku 2008

Zatiaľ ešte som zamestnancom železníc Slovenskej republiky a z toho vyplýva, že mám aj isté zamestnanecké výhody. Medzi najväčšiu vymoženosť považujem voľné cestovné lístky aj na iné železničné organizácie v Európe. Nakoľko je potrebný istý čas na vybavenie voľných lístkov, žiadanky si zasielam už koncom októbra. Potom začiatkom decembra mi boli doručené celkovo tri zošity s uloženými cestovnými lístkami.

Keďže som členom Klubu železničných cestovateľov, pravidelne sa zúčastňujem aj železničných búrz. Pretože v decembri sa pravidelne mení cestovný poriadok skoro v celej Európe, mal som akési objednávky na nové cestovné poriadky. Rakúsky a slovenský železničný cestovný poriadok sa dá získať bez problémov vo Viedni a Bratislave. Mal som objednávku aj na poľský cestovný poriadok. Na základe voľného cestovného lístku cestujem 11. decembra do Poľska. V Katoviciach si zakupujem "poľské rozklady jazdy". 12. decembra potom cestujem po Poľsku a zastavujem sa v Krakove a vo Wroclavi. 13. decembra na spiatočnej ceste sa zastavujem asi na dve hodiny v Prahe, kde sa konala železničiarska burza. Tu sa zbavujem najväčšej záťaže – cestovných poriadkov 2 x OBB, 2 x PKP, a 2 x ŽSR. V Českej republike existuje možnosť zakúpenia zľavneného cestovného lístka SONE + DB, ktorý platí do určitých lokalít na území Nemecka, napríklad Passau, Regensburg, Plauwen, Chemnitz, Dresden, Gerlitz, Bautzen, Zittau za 200,- Kč.

A potom tento špeciálny lístok využívam k cestovaniu do Drážďan, kde si chcem zaobstarať viacdielny CP Nemecka, ale mám smolu. Klasický CP už nevydávajú, všetko je už len v elektronickej forme. Ale podarilo sa mi zohnať a zakúpiť cestovný poriadok Európa. Vlakom pokračujem do Gorlitzu a následne pokračujem v cestovaní po Poľsku.

14.decembra 2008 stále cestujem po Poľsku a následne v noci sa vraciam domov.

Ďalšie zošitky voľných lístkov boli v kombinácii Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko a Maďarsko, Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko. Moju cestovnú situáciu skomplikoval štrajk maďarských železničiarov. Mal som pripravený aj katastrofický scenár - cestovať cez Rakúsko, Slovinsko a Chorvátsko, ale túto cestu by bolo treba si zaplatiť. Našťastie maďarskí železničiari tesne pred Vianočnými sviatkami prerušili štrajk a tým katastrofický scenár padol.

Moje Vianočné cestovanie začínam na Štedrý deň, 24.12.2008, kedy cestujem priamym vlakom Bratislava – Budapest – Beograd. Na pripomenutie Vianočnej atmosféry mám so sebou aj salónky a perníčky s vianočným motívom. V Beograde prestupujem na vlak smer Podgorica – Bar. Po prehliadke oboch lokalít cestujem zasa naspäť do Beogradu.

Z Beogradu potom cestujem do Macedónska. Tu si prezriem Skoplje a Veles. Nočným vlakom s 26 na 27. decembra potom cestujem naspäť cez Beograd do Nového Sadu a cez Budapešť do Viedne. V Maďarsku mám šťastie, štrajk maďarských železničiarov ešte trval, inak by som musel ísť ďalej peši alebo autobusom.

28. decembra trávim cestovaním po Rakúsku a Švajčiarsku. V týchto končinách sa pohybujem ešte aj 29. decembra a v noci prechádzam do Talianska. Nasledujúci deň, 30. decembra, celý jazdím po Taliansku. Na Silvestra 31.12. už sa vozím po Švajčiarskych železniciach. Vo večerných hodinách na Silvestra sa presúvam do rakúskeho mesta Bregenz. Tu už okolo 20. hodiny je veselo, ozýva sa tu rachot rôznej pyrotechniky a hulákanie opitých mladých ľudí. Večer o 21.40 konečne pristavujú nočný rýchlik smer Viedeň. Vlak má niekoľko lôžkových a lehátkových vozňov a dva vozne klasické. Zhodou okolností som sa týmto istým nočným rýchlikom viezol aj 29.12.2008. Môžem teda porovnávať. Prvýkrát bolo obsadených 80 % miest a z toho 90 % obsadených miestenkou. Z celého množstva bolo skoro 90 % Slovákov, ktorí cestovali na sviatky domov, ako zdravoťáci, óperky a podobné zamestnania, ktoré tu "frčia". Nuž a tento druhýkrát bolo obsadených iba 6 miest miestenkou. /Kto bude cestovať na Silvestra, keď nemusí./

Príchod Nového roku 2009 sa konal neďaleko stanice Otzttahl, odchod z tejto stanice bol o 0.07 h. Do Viedne prichádza vlak tak, že v každom kupé je jeden cestujúci, čiže prázdnejší ako prázdny. Po chvíli prestupujem na vlak do Bratislavy a doobeda na Nový rok som už doma v teplej vlastnej posteli.

Bratislava, Jozef Karovič

 

KALENDÁR

december 2009 - Malé Karpaty a okolie:

5.12.2009 BARBORA a BARBORKA 14.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava a KST Železničiar Bratislava

Trasa: Barbora: 35 km/800 m
Barborka: 10 km/750 m
35 km: Bratislava, žel.st. - Kamzík - Pekná cesta - Biely Kríž - Marianka - Kačín - pokračovanie do areálu Tesla Bratislava
Štart: Bratislava, hl. žel. st., 8.00 - 9.00 h (pod schodami - Žabotova ul.)
Cieľ: Marianka - hostinec U Nováka, do 15.00 h, odovzdávanie diplomov
Iné: Ubytovanie neposkytujeme, štartovné nevyberáme
Vedúci: Vladimír Javorský, Tbiliská 29, 831 06 Bratislava, tel.: 02-4488 8676
Ing. Zuzana Javorská, Tbiliská 29, 831 06 Bratislava, tel.: 0907-219 253

12.12.2009 SKLADIA - POCHOD SKLAMANÝCH DIAĽKOPLAZOV
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava

Trasa: permanentne sa vymýšľa
Informácie: na pochode BARBORA a na cestičkách v Malých Karpatoch
Organizátor: JUŠTE SOSLA s.s r.n.

19.12.2009 VIANOČNÝ POCHOD 16.ročník
(sobota) Peter Minárik a kamaráti, Trnava

Trasa: Dolné Orešany - Dlhá - Borová - Suchá - Zvončín - Trnava
Štart: Dolné Orešany, pri kostole, 9.30 h
Cieľ: cieľ bude určený na štarte
Iné: Pochod sa koná ako rozlúčka so starým rokom, je určený skôr ako spoločenská akcia než diaľkoplazecká akcia. Treba si priniesť dobrú náladu, pohodu. Mrzuté ženy a starých psov treba nechať doma.
Vedúci: Ing. Peter Minárik, tel.: 0911-550 921

26.12.2009 VIANOČNÝ VÝSTUP NA ZÁRUBY
(sobota) KST Senica

Trasa: 10 km
Štart: Smolenice, žel. stanica, 8.30 h
Cieľ: vrchol Zárub, 11.30 - 12.30 h
Vedúci: Ján Martinkovič, Gbely, tel.: 0903-930 915

31.12.2009 SILVESTROVSKÉ A JE TO! 13.ročník
(štvrtok) TJ Tesla Bratislava

Trasa: pešo: 35 km/895 m
Voj.nemocnica - Marianka - Pajštún - Košarisko - Biely Kríž - Malý Slavín
Štart: Bratislava, Vojenská nemocnica, 8.00 - 9.00 h
Cieľ: Malý Slavín
Poznámka: Vzhľadom na silvestrovské počasie a náladu organizátori nepostavili žiadne tajné ani verejné kontroly. Posledná možnosť v roku skratkovať.
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 04 Bratislava
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava

31.12.2009 SILVESTROVSKÉ VÝSTUPY
(štvrtok)

V tento deň sa konajú v okolí Trnavy, Piešťan a Bratislavy výstupy na nasledovné vrcholy a lokality Malých Karpát a Považského Inovca:

MALÝ SLAVÍN, 17.ročník,
Organizátor: TJ Tesla Bratislava
Stretnutie bratislavských a iných turistov na Malom Slavíne
Termín: od 10.00 h do vyčerpania zásob a turistov
Trasa: príchod a odchod na všetky svetové strany (okolo 15 km)
Vedúci: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava
Dezider Brunovský, Škultétyho 10, 831 03 Bratislava
Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 03 Bratislava
Vladimír Stotka, Kafendova 30, 831 06 Bratislava

ZÁRUBY, 25.ročník, KST Slovšport Trnava
Stretnutie na vrchole: pešo: 9.00 - 12.00 h
Info: Ing. Juraj Ondrušek, Botanická 5636/24, 917 08 Trnava
tel.z.: 033-531 4556, mobil: 0905-634 104
email: ondrusek.juraj[zavináč]kst-slovsport.sk, ondrusek.juraj[zavináč]javys.sk

MARHÁT, 38. ročník, KST Bezovec Piešťany
Stretnutie na vrchole pri táboráku: 10.00 - 12.00 h
Vedúci: Rudolf Drlička, Scherera 4798/11, 921 01 Piešťany,
tel.: 033-774 2726, 0907-583 800

JELENEC (GELTEK), KST Doľany
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h

KUKLA, KST Častá
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 11.00 h

SILVESTER NA ČACHTICKOM HRADNOM VRCHU, KST Hrachovište
Stretnutie na vrchole: 10.00 - 12.00 h

SILVESTROVSKÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
Trasa: 6 km
Štart: reštaurácia Ister v Novej Jelke o 10.00 h
Cieľ: vodný mlyn Jelka
Iné: lode + vodácku výstroj môže zabezpečiť KST TJ Junior Sládkovičovo
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo,
tel: 031-784 1725, 0908-187 597


Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.