MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

november 2016

Ročník 25.   2 / 294

V tomto čísle nájdete:

Dobruo slovo malokarpatským turistom súcim na slovo
Smutná správa - zomrel Ing. Jaroslav Samek
Túra: Štôlne v okolí Modry-Harmónie
51. ročník Praha – Prčice
Pochod bankových úradníkov – 32. ročník
Trnavská stovka 2016
2 x 50 a dosť! 2016 - spomienka na Michala Bartu
Pochod ŠPCH 2016
Kandidáti na MKSD a SSD 2016
Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo - doslov k úvodníku
Sviečka - posol svetla


Na dobrom slove ľuďom veľmi mnoho záleží.
Preto naši Slováci, už menom svojím sú
prjaťeľja dobrjeho slova.”

Michal Miloslav Hodža

Dobruo slovo malokarpatským turistom súcim na slovo

Prjaťeľja dobrjeho slova, malokarpatskí diaľkoplazi, ako Vás môžem ešte krajšie osloviť než ako slovami M. M. Hodžu. Nuž priatelia dobrého slova, malokarpatskí diaľkoplazi. Už i zo slov M. Hodžu vidieť, že to naši predkovia štúrovci s tou slovenčinou nemali jednoduché. A to aj napriek tomu, že už dávno predtým bratia zo Solunu priniesli prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu. Pre súťažiacich v reláciách “Aj múdry schybí” uvádzame, že jeden brat sa volal Cyril a priniesol nám cyriliku a druhý sa volal Metod a doniesol nám metodiku. A potom, ako Hodža píše: “A u nás medzi Slováki je to mnoho všeljakeho ňedorozumeňja”, a tak aj bolo. O slovenčinu sa dohadovali štúrovci s Bernolákom. Na škodu veci prehral Bernolák, ktorý presadzoval za spisovnú slovenčinu bernolákovčinu, ktorá mala za základ západoslovenské nárečie. Prehral, lebo bol sám, a to aj napriek tomu spisovná bernolákovčina sa rýchlo ujala a začali ju používať aj Fándly, Kollár i Hollý. Zatiaľ čo bernolákovci písali, na fare v Hlbokom u Hollého sa stretli konšpiračne Štúr, Hurban a Hodža a slovenčina bola na svete. Keby vyhral Bernolák, boli by sme mali iba jedno i a nemuseli by sme si pri pysany hádzat si kocku, aby sme napýsali to správne i. Za druhé, nemali by sme tú spevavú zmäkčilosť Stredoslovákov, ale tvrdú chlapskú reč, bližšiu tvrdosťou k angličtine ako k spevavej taliančine. Je pravdou, že keby aj vyhral Bernolák, zas by došlo k sporom. Západoslováci zásadne nepoužívajú dvojhlásku ie. V jednej lokalite Trnavska používajú len i (slipka, mlíko) a v druhej zase mléko, slépka. V tomto dlhšom úvode som chcel poukázať na to, že dnes nemáme problémy so slovenčinou (s pravopisom áno) a že nám stačí si len sadnúť a písať a aj tak sa to našim malokarpatským turistom nechce. Pred štvrťstoročím nám tlač-zvestovateľ Peter Minárik doniesol turistický mesačník Malokarpatský diaľkoplaz. Dlhé roky tomu šéfoval, až prakticky do jeho smrti, a mesačník, možno až na malé výnimky pravidelne vychádzal. Po Petrovom pohrebe sme skupinka turistov na jeho kare skonštatovali, že Peter toho veľa zanechal: viacero diaľkových pochodov, Trnavskú stovku i Vianočný pochod, súťaže SSD a MKSD, výstup na Ostrú, ale i mesačník MKD. Vtedy som neuvážene prehlásil, že sa postarám o to, aby časopis ešte aspoň rok vychádzal. Navrhol som, aby ďalšie číslo MKD bolo venované výlučne Petrovi. Záväzok som prijal a ešte na kare som začal konať. Už tu som sa presvedčil, že to nebude také jednoduché. Jeden tvrdil, že nevie písať, iný zas, že on vlastne sa vie iba podpísať a ďalší, ktorému ešte stekal po brade “karovský” guláš, zahlásil, že on Petra ani vlastne nepozná. Samozrejme že mesačník vyšiel dokonca v rozšírenom vydaní. A bolo venované iba Petrovi a Celovi, ktorý zomrel v jeden deň ako Peter. Vydávanie MKD sa rozbehlo predovšetkým vďaka Paľovi a tlačiarovi a distribútorovi Bahurovi až ... Až v poslednom čase som začal dostávať SMS správy a telefonáty s otázkou, kedy vyjde nové číslo mesačníka. Neviem. U Paľa Šoulu som zistil, že posledné číslo vyšlo vo februári tohto roku.

Z uvedených telefonátov mi vyšlo, že o čítanie časopisu by bol záujem, ale nemá kto doňho písať. Moja plamenná výzva sa obracia na vás, malokarpatských turistov, aby ste podľa možnosti chytili pero a aspoň občas niečo napísali. Napíšte aj vy dajaké to dobruo slovo malokarpatským turistom súcim na slovo. V prvej triede ste sa učili nielen čítať, ale aj písať. Problém či bolo skôr vajce alebo kura je nevyriešený, ale či bolo skôr čítanie alebo písanie, je jasné. Keď nič nenapíšete, nič nemôžete čítať. Sklad rukopisov je úplne prázdny. Sú tam jedine ležiaky snáď aj na tri čísla. Je to populárne čítanie o počasí a teplotách v Čechách, o jedálnom lístku, o farbe a tvrdosti tlačív pre pochod, výška torty v tombole, počet zúčastnených psov i správa o tom, že účastníci pochodu sa po skončení podujatia odobrali domov. V tiráži nášho časopisu máme napísané, že zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkové pochody. Nuž, ale ako môže autor týchto ležiakov tvoriť príspevky z Malokarpatského prostredia, keď on slovenské turistické podujatia zásadne, ale zásadne ignoruje. Na slovenskom podujatí bol naposledy snáď v minulom storočí. Zato pravidelne cestuje na pochody smerom na západ. Proti gustu žiaden dišputát, nikoho nemožno nútiť, aby čítal veci, ktoré nepozná a nezaujímajú ho. A aj keď “kvalita článku” nie je ...

Ivan Nižnan


Smutná správa

Dňa 30. marca 2016 v úctyhodnom veku nedožitých 94 rokov zomrel

Ing. Jaroslav SAMEK

Posledná rozlúčka s ním bola v Telči dňa 9.4.2016

Pre tých hlavne skôr narodených bratislavských turistov je jeho meno ešte stále veľmi dobre známe. Jardo totiž patril medzi tých prvých nadšencov, ktorí v 70-tych rokoch minulého storočia začali pravidelne organizovať v Bratislave náročné diaľkové pochody.

Pracoval v Štátnom drevárskom výskumnom ústave (ŠDVÚ) v Bratislave (na Patrónke). Bol vždy hodnotený ako výkonný a svedomitý pracovník. Mal rád vo všetkom systém a poriadok, a to tak v práci, v životospráve aj vo svojich záľubách (rodinný dom, záhrada a turistika), bol doslova pedant. Ak bol argumentmi presvedčený o svojej pravde, vedel ju tvrdo obhajovať. Často bojoval proti tým, ktorí hlavne v prvých rokoch mali výhrady proti diaľkovým pochodom. S Jardom som sa bližšie zoznámil – okrem spolupráce v zamestnaní – práve cez intenzívnejšiu formu pešej turistiky.

V dôchodcovskom veku, v čase rozdelenia republiky, sa presťahoval do svojho rodiska – do moravskej Telče. Tam mu zakrátko zomrela manželka. Jardo potom v ďalších rokoch žil sám ako sebestačný a samostatný. Až v poslednom čase bol už pod opaterou a dohľadom dcérky Ingrid v Prahe.

Pred pár rokmi, ešte keď žil v Telči, sa zaujímal, aká je situácia s diaľkovými pochodmi v našej oblasti. Bol rád, že to zasiate semienko, ku ktorému nemalou mierou aj on prispel, sa ujalo a preukazuje svoju životaschopnosť.

Podľa viery predpokladám, že Jardo sa už tam niekde stretol so svojimi bývalými dobrými kamrátmi, a to s Karolom Tauberom, Vincom Novotom a Petrom Popovom, ktorí ho už v podstatne mladšom veku predbehli. Mal ich všetkých rád a hlavne s Karolom si vedeli často dlhšie podebatovať, a to nielen na túrach. Teraz už môžu v kľude pokračovať v tom, čo si ešte nestačili vyjasniť tu, na pozemskej púti.

Som pevne presvedčený, že u tých bratislavských turistov, ktorí Jardu poznali, bude jeho meno v dobrom ešte často a dlho spomínané.

11.4.2016, Ing. Ondrej Rím


Prečítali sme za vás
Túra: Štôlne v okolí Modry-Harmónie

Zima pomaly prehráva boj s jarou, a tak nás kamarát Ctibor pozýva na netradičnú turistiku podľa námetov z knižky Podzemie Malých Karpát. Prvú túru som pre inú turistickú akciu oželel, ale na druhej sa pridávam k ďalším piatim kamarátom. Vystupujeme v Harmónii a kým sa naštartujú navigácie, dávame si štartovací kalíštek Peléovice.

Trasa

Modra, Harmónia – Peprovec – štôlňa pod Zámčiskom – Zámčisko – Dvojitá štôlňa – Medvedia skala – štôlňa Bartolomej – Dolinkovský vrch – Harmónia – Modra

Musto s Petrom sú radi, že ich niekto medzi pešiakmi nahradil v plánovaní túr, ja som zvedavý, dokedy určovanie trasy zostane naozaj na ňom. Sú tu až traja navigátori, a tak to dnes bude zaujímavé.

Vyrážame rovno po asfaltke popri potoku. Keď sa chce Peter vybrať po zelenej, hneď je upozornený, že dnes teda ani náhodou. Križujeme ju a stúpame doľava pomedzi ploty, až nás jeden definitívne zastaví. Musíme sa kúsok vracať a ideme po asfaltke, čo je tiež unikát pre našu partiu. Napokon asfaltka končí a my, idúc lesom, križujeme zelenú a čoskoro opäť žltú značku. Nad ňou má Ctibor zaznamenanú nejakú štôlňu. Rozvinieme sa do rojnice, ale ani štôlňu, ani žiadnu haldu nenachádzame. Ideme až hore na Peprovec a aspoň zo skál na vrchole sa kocháme výhľadom do okolia. Pri debate kam teraz, keď podľa informácií z knižky sme nič nenašli, padá rozhodnutie ísť na istotu, a to k štôlni pod Zámčiskom. Klesáme kolmo svahom dolu na žltú, ďalej pretneme aj modrú, preskočíme potok a sme na asfaltke. Toto tu predsa poznám, a tak som prekvapený, keď pod skalou nad cestou ukazuje Ctibor otvor. Opäť sa presviedčam, že človek nechodí s dosť doširoka otvorenými očami.

Odkladáme batohy a čupiačky sa po jednom sunieme do otvoru v skale. Pod nohami nám šuští naviate lístie. Netrvá dlho a môžeme sa vystrieť. Keďže každý máme čelovku, je tu celkom dobre vidno a aj fotoaparáty s pomocou bleskov to zvládajú. Po dne sa chodí dobre a chodba je dostatočne široká pre jedného človeka. Prichádzame k nejakej vode, ale po brvnách sa dá prejsť suchou nohou. Šachta sa rozdvojuje, ale ľavá chodba je kratučká. Zrazu v svetle čelovky zbadám nad hlavou visieť za skalu nožičkami uchyteného zimujúceho netopiera. Napokon to nie je jediný a som rád, že ich svetlo, ani blesk nezobudili. Vraciam sa do hlavnej chodby a musím prejsť skaly na dne. Neviem odkiaľ sú, lebo toto je chodba sekaná do pevnej skaly a teda by nič zo stropu nemalo padať. Ešte stále sú vidno v skale stopy po ručnom sekaní a ani sa mi nechce rozmýšľať, koľko toho takto ručne za deň vysekali. Bola to určite otrocká robota a ako z dostupných zdrojov viem, zbytočná. Žiadne zlato tu nenašli.

Je tu ešte zopár bočných chodbičiek a malé jazierko. Niekto sa umelecky prejavil nakreslením modrého netopiera a zopár nadpismi. Napokon sa otáčam a idem von. Tak toto je moja prvá stará štôlňa, ktorú som prešiel celú, nielen nazrel do nej. Vonku si chalani rozbaľujú občerstvenie a posilňujú sa. Potom s plným bruchom a hrešiac na to, sa začíname štverať hore svahom na Zámčisko. Zdolávame dobre viditeľné valy a v silnom, studenom vetre sa snažíme z vyhliadky niečo vidieť. Veľa toho v sivom opare nevidno, aj keď Modra sa predsa len črtá. Je nám zima, a tak sa poberáme ďalej. Po modrej sa blíži veľká skupina mladých a my, akoby sme pred nimi prchali, klesáme svahom doprava, križujúc kamenný chodník. Zídeme na lesnú cestu, chvíľu ideme po nej a na Ctiborov pokyn začíname opäť križovať svah doľava hore. Mombat zbadá nad nami veľkú skalu a plný nadšenia sa štverá k nej. Ostatní ho skepticky pozorujeme a keď povie, že tam nič nie je, sme radi, že sme si ušetrili prevýšenie. Pod nami sa ukáže altánok a z mapy je jasné, že sme tesne nad červenou zo Zochovej chaty. Zbadám malý amfiteáter bývalého lomu a v ňom ohnisko so sedením. Kým to obdivujem, Ctibor objaví pod ním z druhej strany vchod do Dvojitej šachty. Tak tu je vstup parádny! Netreba sa krčiť, a tak po odložení ruksakov vstupujeme pohodlne dnu. Netrvá dlho a sme pri rozdvojení. Doľava vedie mostík so zábradlím. Vraj ho namontovali v roku 2014 členovia občianskeho združenia Ochrana zdravia a životného prostredia a Klub priateľov turistiky. Aj tu nachádzame zopár zimujúcich netopierov. Hlavná chodba nie je tiež dlhá, a tak čoskoro stojím pred jamou hlbokou asi 40 cm a za ňou je koniec. Vraciame sa po jednom pomaly von a plní dojmov sa rozhodneme naplniť si brušká. Nefúka tu, tak prečo nie.

Len čo dojeme, opäť sa začneme štverať do kopca. My sme snáď nepoučiteľní! Ako ťažko sa takto ide! Ešteže zbadáme prvé tohtoročné snežienky a môžeme sa pri nich zastaviť a vydýchať sa. Vyliezame na bezmenné návršie nad modrou značkou. Naľavo je Zámčisko. Ani sa nečudujeme, že je tu parádny posed. Výhľad je tu doďaleka a poľovníkom sa istotne dobre “pozoruje” zver. Stáčame sa doprava a popri potoku po lesnej ceste klesáme k červenej zo Zochovej chaty. Po mostíku prejdeme ponad Vištucký potok. Privítajú nás veselí zelení panáčikovia, vyrobení z pňov stromov. Viem, že je ich tu v okolí veľa. Neviem kto ich vyrobil, ale je to dobrý nápad. Stáčame sa doprava a prichádzame k altánku. Niekto nadhodí, že by sa bolo treba zahriať v chlade a nositelia “ohnivej vody” ju ochotne rozdeľujú uzimeným kamarátom. Takto posilnení prechádzame cez asfaltku k Medvedej skale. Na jej ľavej strane, celkom pri zemi je vidno otvor, ale nikto z nás nie je ochotný sa tam vsúkať. Kolega v práci mi pri rozprávaní o sobotňajšej túre potom povedal, že tam voľakedy posielal deti za 20,- Sk.

Sme na Modranskom baníckom náučnom chodníku. Od jeho vzniku sa ho chystám prejsť, no stále je niečo iné v pláne a navyše ma odrádzajú reči, že na ňom v podstate nič nie je vidno. Svedčí o tom aj to, že možno 200 m od jeho trasy, nás Ctibor doviedol k štôlni Bartolomej. Je to vraj najväčšie staré banské dielo v okolí a skrýva 400 m chodieb. Vraj sa tu v 18. storočí pokúšali nájsť zlato a opäť márne.

Keď sme uvideli otvor a Ctibor nás informoval, že dnu sa treba plaziť po bruchu asi 10 m, zrazu sa nikomu nechcelo ísť dnu. Mne to však napokon nedalo. Vyzliekol som si vetrovku aj bundu pod ňou a cez seba som si natiahol pončo. Predsa len pri návrate do civilizácie by som špinavý mohol mať problémy s nastúpením do autobusu. Napokon to nebolo ani také hrozné. Po možno 4 metroch sa dalo čupnúť si a napokon sa aj vystrieť. Dnu sme sa vplazili traja a začali sme prieskum. Človek tu vôbec nemá stiesnený pocit, je to ako v jaskyni. Došiel som k odbočke doľava, no ponad jamu viedli len dve pofidérne polená a mne sa nechcelo riskovať, že spadnem do nižšej štôlne. Nuž som pokračoval rovno. Došiel som k mierne zatopenej časti, ale dala sa po dreve a kameňoch prejsť relatívne suchou nohou. Je tam dosť odbočiek na obe strany a snažím sa prejsť každou. Občas strácam pocit, kde je hlavná chodba, ale svetielka kamarátov ma navigujú. Zo stropu tu visia netopiere a pár ich je o dosť väčších. Doma som sa dočítal, že by mohlo ísť o podkovárov malých a netopiera obyčajného. Jedna bočná vetva mala dokonca možno metrový kopček v zákrute. Dopracoval som sa až na koniec hlavnej chodby a pri návrate som si všimol asi 20-člennú skupinu zimujúcich netopierov. Tak toto som ešte nevidel a bol to pekný pohľad!

Napokon sme sa všetci traja vyplazili von a nadšene popisovali zvyšným, čo sme videli. Ako tak sme sa očistili a padlo rozhodnutie pomaly sa vracať do Harmónie. Svahom sme stúpali križujúc modrú a neskôr zelenú značku na Dolinkovský vrch. Kráčali sme snežienkovou záplavou a živo sme diskutovali o dnešných zážitkoch. Všetci boli nadšení. Takže aj takáto, vcelku krátka, túra sa dá naplánovať a uskutočniť v oblasti, o ktorej sme si mysleli, že ju dokonale poznáme. Ale Malé Karpaty skrývajú mnoho zaujímavostí a turistika v nich môže mať všakovaké podoby.

Miroslav Svítek, 16.3.2016
prevzaté z: http://hiking.sk/hk/ar/4084/stolne_v_okoli_modry_harmonie.html


51. ročník Praha – Prčice

Po veľmi dobrej skúsenosti z účasti na 50. ročníku DP Praha - Prčice, som sa rozhodol z viacerých dôvodov aj tento rok ísť na tento pochod, a to konkrétne 49 km trasu Čerčany - Prčice.

Víkendový pobyt v Prahe som využil dvojitým spôsobom. Pozrel som si v piatok večer tanečné predstavenie v divadle Ponec. Po dlhšej dobe som tak videl svoju dcéru tancovať na javisku a po pochode som s ňou mohol stráviť príjemné chvíle, spestrené návštevou Pivného a burgerového festivalu, ktorý nám rozložili v nedeľu ráno priamo pod oknami bytu.

Počasie bolo počas pochodu až moc priaznivé, slnko priam pieklo. Vstával som ráno o piatej, aby som sa stihol v pohode naraňajkovať a presunúť sa 2,5 km peši na Hlavní nádraží. Tu som sa najprv nechal davom turistov strhnúť na 3. perón. Rýchlik však odchádzal 6,34 h a ja som mal lístok na 6,38 h. Sprievodca ma poslal na 7. perón, kde k môjmu úžasu vôbec nik nebol. Tak som trošku tŕpol, či idem dobre. Avšak v Čerčanoch boli organizátori, tak som zaplatil 40 Kč organizačný poplatok, vyfasoval mapu a keďže sa mi naštartoval aj Lokus Pro v tablete, mohol som v pohode vyraziť na pochod. Na rozdiel od minulého roku tu neboli žiadne davy a šiel som v podstate sám. Asfaltka ma doviedla do Poříčí nad Sázavou, kde ma miestne tetušky nasmerovali ku Konopištskému potoku a proti jeho prúdu som došiel na červenú. Toto bol najkrajší úsek pochodu, lebo viedol Měsíčním údolím. Trampské chatičky, kamenné zákutia a chodníček lesom vedľa potoka. Prvá kontrola bola pri konzume v osade Racek. Asfaltka nás lesom doviedla k hlavnej ceste, ale my sme ju len prekročili a opäť lesom k zámku Konopiště. Potom okolo veľkého rybníka pod ním a žiaľ prišli dlhé, asfaltové úseky. Síce ich striedali úseky lúkami, s krásnymi výhľadmi do zvlnenej krajiny, kde sa žlté polia striedali so zelenými, ale asfaltiek bolo fakt dosť. Hodne sa chodilo vlastným značením a občerstvením boli pohľady na mnohé rybníčky popri trase. Veľmi dobre bolo zabezpečené občerstvenie po trase. Povedal by som, že každých 5 km bolo možné si zakúpiť pitie, či jedlo v kamenných krčmách alebo len tak pod stanom. Do väčšieho množstva pochodujúcich som sa dostal až po kontrole na zámku Vrchotovy Janovice. Od tajnej kontroly pred Mezným to už bol skoro neprerušený prúd. Po desiatich hodinách od vystúpenia z vlaku v Čerčanoch som bol v Prčiciach na námestí. Moje GPS–ko sa zastavilo na 51,96 km s prevýšením 886 m. Je to skoro o 3 km viacej než deklarovali usporiadatelia, ale ako čítam diskusiu ostatných účastníkov aj z iných trás, skoro všetky boli dlhšie ako deklarovali usporiadatelia. Kto nechcel v cieli zostať ako účastník hodov, lebo tak to tam na námestí vyzeralo, postavil sa do plynulo postupujúceho radu na odvoz autobusom do Heřmaničiek. Mne sa podarilo chytiť rýchlik 18,24 h do Prahy a po vystúpení na Hlavním nádraží ma opäť čakalo ešte 2,5 km peši k dcére na byt a do vane. Po okúpaní sme spoločne po 21 h vyrazili na večeru do reštaurácie cez námestie. Kofola, hustá slepačia polievka a zmrzlinový pohár mi padli veľmi dobre.

Ešte pár faktov na záver. Ak som si dobre zrátal údaje organizátorov, tak sa pochodu zúčastnilo celkovo 21 854 účastníkov. Celkovo bolo 21 trás, z toho 4 cyklistické od 76 do 58 km s 1 208 účastníkmi, jedna 23 km detská s počtom 2 325 účastníkov, jedna 13 km vozičkárska s 98 účastníkmi. Peších teda bolo spolu 16 trás, od 70 km do 23 km. Na tej mojej z Čerčan sa zúčastnilo 206 pochodujúcich. Najmenej bolo 91 účastníkov na 40 km trase z Milevska. Najviacej bolo 4 737 účastníkov na trase z Tábora. Najmladším účastníkom bolo 3 mesačné bábätko, ktoré rodičia viezli v kočíku na trase zo Sedlčan 30 km. Klobúk dolu!

Ako spoluorganizátor Pochodu bankových úradníkov môžem trošilinku porovnávať, a veru organizovať tento pochod je celoročná záležitosť a nečudujem sa, že vznikol samostatný turistický oddiel, ktorý to zastrešuje. Vlastné značenie, spolupráca so železnicami, vlastné mapy, zabezpečenie občerstvenia. Tých 40 Kč je minimum a iste zháňajú sponzorské dary kde sa dá. Taký pochod na Slovensku nemáme a ani mať nebudeme, lebo doba je taká aká je a radujme sa aspoň z tých čo tu ešte prežívajú.

Tak o rok sa určite vyberiem zase na niektorú z tých 16 peších trás.

Miroslav Svitek


Pochod bankových úradníkov – 32. ročník

KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiadal dňa 8. októbra 2016 32. ročník turistického podujatia Pochod bankových úradníkov. V dňoch pred pochodom to vyzeralo “sľubne”, bolo zamračené, sem tam spŕchlo. Zamračené to vyzeralo aj v sobotu ráno, ale nakoniec sa z toho vykľulo ideálne, trocha chladnejšie, počasie na turistiku. Pochodov sa zúčastnilo celkovo 221 milovníkov turistiky (ideálny počet, nad 250 už je pre matku prírodu priveľa). Osoby a obsadenie zabezpečenia pochodov sa zmenilo minimálne. Jediný problém bol s dopravou na štart do Smoleníc. Opäť sa ukázalo, aká sme boli vo VÚB vo výpočtovom partia a nakoniec sa nám ponúkalo viacero riešení. Nakoniec sa prihlásil aj s povozom bývalý kolega Vlado Š. a s Jankou J. štart zvládli bez problémov.

Na trasu diaľkového 40 km pochodu sa zo Smoleníc, kam som účastníkov z Bratislavy doviezol objednaným autobusom, cez Amon, Klokoč, Kolovrátok, Sklenú Hutu (kontrola), Čermáka (kontrola), Zochovu chatu, do cieľa v Harmónii (REŠTAURÁCIE NA LÚKE), vyrazilo postupne 67 diaľkárov na čele s najstarším diaľkárom V. Svrčkom. Na štarte tentokrát chýbal Svéťov burčiak, tak sa zopár účastníkov vydalo posilniť do pohostinstva U Kumančíka. Ja som sa pridal, lebo som neraňajkoval a majú tam výbornú držkovú a varené koleno. A tie rohlíky! Na štarte sa objavilo aj zopár nových tvárí, ale bohužiaľ chýbalo zopár matadorov (P. Bada, L. Farkašovský, I. Nižnan, A. Haas...). Čas nezastavíš, aj choroby nás kvária. Dúfam, že sa našim diaľkoplazom dobre šliapalo, hlavne keď na kontrolách na Sklenej Hute a Čermáčke boli k dispozícii ďalšie pohonné hmoty. Ferko K. a Majka L. oslavovali narodeniny. Tu sa potvrdilo, že dievčatá po 50-ke idú s vekom naspäť a mladnú.

Na krátkom (14 km alebo 18 km) rodinnom pochode v okolí Harmónie a Zochovej chaty so štartom zo zastávky autobusov v Harmónii pred Informačným strediskom a cieľom v Harmónii, REŚTAURÁCIA NA LÚKE, sa zúčastnilo 154 turistov. Naše ďalšie Janky K. + G. to na štarte za pomoci povozníka Ivana G. hravo zvládali. Prišlo veľa turistov z Trnavy na čele s Petrom W. a 2 autobusy firmy Slovak Lines spoľahlivo dopravili pochodníkov z Bratislavy, o ktorých sa tradične postarali Zuzka a Béďo M. Na kontrole pod rozhľadňou na V. Homole úradovali Danica a Miro S. a osladili turistom život pomaly už tradičnými lízankami. Len tá rozhľadňa bola uzavretá. Počasie bolo na výhľady veľmi dobré, a tak nemálo turistov zákaz porušilo. Rozhľadňa to našťastie vydržala, ale dokedy... Len tých hríbov akosi nebolo.

V cieli v REŠTAURÁCII NA LÚKE bolo všetko pripravené na nápor turistov - krytá terasa, útulné sedenie vnútri penziónu, kvalitný guláš, teplé párky, pivečko, káva, čaj a 3 úradujúce Janky, ktoré už mali pripravené pre účastníkov vyplnené diplomy. Postupne prichádzali spokojní ďalší účastníci. V cieli bolo veselo, ochotný personál pani Zdenky nachoval účastníkov, guláš sa ušiel aj oneskorencom, poniektorým dokonca aj dupľa. Zuzka s Béďom sa starali o smädné krky turistov. Rozhovorov a prípitkov bolo neúrekom. Ja som sa tento rok ukázal na akcii po dlhšom čase (problémy s chrbticou), takže som sa zvítaval so starými kamarátmi (F. Miklovič z Hlohovca, V. Chrapčiak z Atómu JB, nestor V. Vida, môj bradatý rival K. Lumtzer, turisti zo Štartu BA, kolegovia z banky...). Napodiv, nikto dlho nemeškal a do 17:30 to stíhali. Ba poniektorí si to švihli do Modry, kde boli jabĺčkové hody. Vodiči autobusov boli parťáci, ústretoví a k všeobecnej spokojnosti odviezli účastníkov do Bratislavy. A to ich tuším ešte čakala biela noc. Dúfam, že spokojný bol aj náš “mecenáš” Svéťo (šéf bankových odborov), ktorý tradične prešiel trasy na bicykli.

Po skončení pochodov a vypravení posledného autobusu o 17:45 h si organizátori odfúkli a pri spoločnej večeri v reštaurácii zaspomínali na časy minulé a rozhodli, že pokračujeme ďalej. Všetko pekné má svoj koniec, zbalili sme svoje švestky, naládovali sme sa do áut a hybaj domov. Akurát ma neskoro večer doma už náš kokrík Alex nevítal. Po rýchlej a ťažkej chorobe odišiel pár dní pred pochodom do psieho neba. A aj ten futbal so Slovinskom sme prehrali.

Organizátori, verím, že aj účastníci pochodu, ďakujú Rade odborových zástupcov VÚB, a.s. a Odborovému zväzu pracovníkov peňažníctva a poisťovníctva za finančné zabezpečenie podujatia (vedúci podujatia ďakuje hlavne už spomenutému Svéťovi Michálkovi a jeho tajomníčke Marcelke Weberovej za pomoc pri papierovaní podujatia), firme Slovak Lines za zabezpečenie autobusov na prevoz účastníkov pochodov, kamarátovi a účastníkovi akcie (spolu s dcérami) Borisovi O. za pomoc pri zabezpečení autobusov a pracovníkom REŠTAURÁCIE NA LÚKE za zabezpečenie občerstvenia pre účastníkov podujatia. Vedúci podujatia ďakuje svojim spolubojovníkom za úspešné zvládnutie podujatia, Janke K., Janke G., Vladovi Š. a Monike Č. za poskytnutie svojich osobných dopravných prostriedkov na zabezpečenie podujatia a bezpečnú prepravu organizátorov počas trvania pochodu i po pochode. No a v neposlednom rade účastníkom pochodu, ktorí nás poctili svojou účasťou a prispeli k dobrej nálade na štartoch, na trasách a v cieli pochodu.

Čo na záver. Pokračujeme ďalej, 33. ročník pripadne na 14. októbra 2017. Verím, že sa zídeme v hojnom počte a v nezmenenej zostave.

Ľudo Bahurinský, pre turistov Bahuro, pre bankárov Bahurák

Štatistika účasti Pochodu bankových úradníkov 1985 - 2016

Pochod Diaľkový Rodinný Spolu Poznámka
Ročník / Dátum počet účastníkov počet účastníkov počet účastníkov  
  1. / 26.10.1985 77   40 117 kosa
  2. / 25.10.1986 66   41 107  
  3. / 24.10.1987 50   39   89  
  4. / 22.10.1988 77   85 162  
  5. / 21.10.1989 86   92 178  
  6. / 20.10.1990 64   62 126  
  7. / 19.10.1991 57   45 102  
  8. / 17.10.1992 58   68 126  
  9. / 16.10.1993 64 135 199  
10. / 15.10.1994 59 203 262  
11. / 14.10.1995 79 227 306  
12. / 12.10.1996 74 281 355  
13. / 11.10.1997 56 283 339  
14. / 10.10.1998 75 279 354  
15. /   9.10.1999 70 204 274  
16. / 14.10.2000 87 330 417  
17. / 13.10.2001 87 313 400  
18. / 12.10.2002 53   65 118 lejak
19. / 11.10.2003 80 221 301  
20. /   9.10.2004 83 241 324  
21. /   8.10.2005 91 225 316  
22. / 14.10.2006 78 202 280  
23. / 13.10.2007 80 190 270  
24. / 11.10.2008 72 280 352  
25. / 10.10.2009 70 200 270 prehánky
26. /   9.10.2010 95 229 324 slnečno
27. /   8.10.2011 64 150 214 prehánky, zima
28. / 13.10.2012 82 140 222 slnečno
29. / 12.10.2013 75 233 308 polojasno
30. / 11.10.2014 84 321 405 hmla, slnečno
31. / 10.10.2015 66 201 267 oblačno, 15:00 mrholenie
32. /   8.10.2016 67 154 221 polojasno, 14 oC
Spolu 2326 5779 8105  

 

Počet účastí na DP   Najstarší absolvent diaľkového pochodu
Bada Peter 29   Meno Rok nar. Vek
Šoula Pavol 25   Bollardt Alfréd 1916 90 r.
Nižňan Ivan 25   Haas Alexander 1928 87 r.
Farkašovský Laco 24   Svrček Vladimír 1932 84 r.
Královič František 24   Parcer Ján 1923 83 r.
Groman Peter 24   Hanuš Jaroslav 1932 82 r.
Michálek Svetozár 24   Rím Ondrej 1930 81 r.
Svrček Vladimír 23   Babor Karol 1928 80 r.
Korčok Attila 21   Vida Viliam 1931 79 r.
Novák Jozef 21   Farkašovský Laco 1937 78 r.
Krno Svetozár 21   Lumtzer Kvetoslav 1938 78 r.
Porubanec Cyril 20   Kolibáš Eduard 1938 77 r.
Šmarík Ján 20   Suran Július 1940 76 r.
Klokner Melichar 20   Bada Peter 1940 75 r.
Havranová Emília 19   Jančík Ondrej 1942 74 r.
Obdržálek Peter 19   Porubanec Cyril 1932 73 r.
Valach Peter 19   Nižňan Ivan 1941 73 r.
Michálek Svetozár, ml. 19   Klokner Melichar 1932 72 r.
Lumtzer Kvetoslav 19   Stotka Vlado 1934 72 r.
Stotka Vladimír 17   Šeri Imrich 1943 72 r.
           
           
Počet účastí na DP - ženy   Najmladší absolvent diaľkového pochodu
Havranová Emília 19   Meno Rok nar. Vek
Obdržálková Jana 16   Mikulka Andrej 1985 4 r.
Hoblíková Erika 11   Mikulka František 1983 5 r.
Michálková-Legáthová Zuzana 10   Mikulka Martin 1977 8 r.
Bušinská Táňa 10   Bada Peter 1975 10 r.
Mrvová Mária 8   Královič Martin 1974 11 r.
Javorská Zuzana 6   Slanina Tomáš 1977 11 r.
Venclová Angelika 6   Michálek Svetozár 1981 11 r.
Hrušková Veronika 6   Pavlík Michal 1983 12 r.
Husárová Zlatica 6   Štefánsky Ivan 1977 12 r.
Laláková Martina 5   Marták Martin 1977 12 r.
Glesková Silvia, Rejtová 5   Vlček Juraj 1976 12 r.
Lehotská Daniela 5   Okruhlica Adam 1988 12 r.
Janechová Katarína 4   Pospíšilová Lenka 1991 12 r.
Dodoková Júlia 4   Rím Matúš 1993 12 r.

Ľudovít Bahurinský


Trnavská stovka 2016

Trnavská stovka sa v roku 2016 konala 4. – 5. 6. 2016, bol to už 43. ročník tohoto podujatia. Organizátori aj trasa zostali verní tradíciam, teda na organizácii sa podieľali TJ TESLA Bratislava a TJ ATOM J. Bohunice, trasa viedla hrebeňom Malých Karpát z Bratislavy – hlavnej stanice do Brezovej pod Bradlom. Štart v tomto roku kvôli uzavretiu priestorov terasy reštaurácie, kde sa štartovalo v minulých ročníkoch, vďaka ochote pracovníkov železníc bol umiestnený priamo v priestoroch budovy hlavnej stanice. Cieľ bol štandardne na futbalovom štadióne v Brezovej pod Bradlom.

Účastníci tak, ako i v roku 2015, boli rozdelení do 3 kategórií, a to 2 kategórie peších turistov a 1 kategória cykloturistov. Zo všetkých štartujúcich úspešne dokončilo 100 km trasu 44,6 % účastníkov.

V roku 2016 úspešne dokončilo 100 km trasu:

pešo: 264 účastníkov (oprava 15.2.2017, 8.6.2017)
cyklo:  15 účastníkov

Na organizácii podujatia sa podieľalo 29 oganizátorov. Do počtu úspešne dokončenej celej trasy sú započítaní aj všetci organizátori podujatia.

Zoznam úspešných účastníkov na 100 km trase:

č. účast. Priezvisko Meno 100 km Poznámka
B071 Abrahámová Katarína P  
A148 Adamčík Marek P  
B083 Alex Vladimír P  
D162 Antal Pavel P  
D125 Augustín Ján P  
A807 Bada Peter P  
B052 Bahelka Tomáš P  
B020 Balciar Rastislav P  
B202 Barát Jozef P  
A744 Batmendijnová Júlia P  
B249 Bazovský Igor P  
B093 Bednáriková Andrea P  
B176 Blaško Peter P  
B246 Blaško Branislav P  
B030 Blažo Radovan P  
B035 Blštaková Darina P  
B087 Bohúň Branislav P  
D167 Boráň Jaroslav P  
B282 Brestovanský Maroš P  
A121 Brody Václav P  
A780 Cabala Peter P  
B235 Cuninka František P  
A718 Czöcsová Iveta P  
B039 Čente Martin P  
A002 Čermák Peter P  
A011 Čermák Roman P  
A800 Davideková Zuzana P  
B060 Devečka Martin P  
A167 Dioszegi Peter P  
A074 Divko Miroslav P  
B212 Dočolomanský Adam P  
B188 Dragúň Pavol P  
B173 Dubovský Michal P  
B300 Duchyňa Miroslav P  
D141 Eliáš Michal P  
B274 Ertlová Lucia P  
A808 Farkašovský Ladislav P  
B184 Fazekaš Ľuboš P  
B010 Feciskanin Richard P  
B256 Filo Matúš P  
D163 Fornádeľ Michal P  
A015 Galamboš Peter P  
B092 Galanský Ľubomír P  
D134 Gavláková Katarína P  
B015 Gelčinský Ľuboš P  
B037 Glasa Peter P  
B155 Grand Stanislav P  
A781 Gregorič Boltežar P  
A091 Greguš Dalibor P  
A068 Griflík Marcel P  
A717 Groman Peter P  
B091 Gubáni Lukáš P  
B166 Gulan Martin P doplnené 15.2.2017
B292 Hanúsek Tomáš P  
A093 Haršáni Daniel P  
A114 Harvaník Roman P  
B253 Hauptvogl Martin P  
B236 Hedera Miloslav P  
A798 Heřman František P  
A120 Hlavačka Marian P  
B174 Holec Juraj P  
A081 Holobradý Jaroslav P  
A086 Horák Tomáš P  
A087 Horáková Zuzana P  
B158 Horčík Martin P  
B056 Horňák Peter P  
B147 Horňáková Viktória P  
B009 Chňapeková Lenka P  
B279 Cholasta Tomáš P  
A809 Chrapčiak Vladimír P  
A109 Izakovič Tomáš P  
A731 Jančík Ondrej P  
A797 Janechová Katarína P  
B240 Janík Jozef P  
A076 Jánoška Branislav P  
D119 Januška Stanislav P  
A793 Javorská Zuzana P  
A792 Javorský Vladimír P  
D115 Juranová Barbora P  
A805 Jurišičová   P  
A182 Jurkovič Timotej P  
A181 Jurkovičová Slavomíra P  
B053 Káder Ladislav P  
B186 Kadlečík Ivan P doplnené 15.2.2017
A786 Karcol Viktor P  
A804 Karter   P  
A803 Karterová   P  
B209 Kašiar Radko P  
B198 Kemény František P  
A108 Kimlička Ivan P  
D156 Klogner Peter P  
B181 Kohút Miroslav P  
A107 Kohutiar Samuel P  
B019 Kolener Peter P  
A724 Koník Michal P  
D180 Köppl Martin P  
A147 Kostolanský Juraj P  
B007 Kotianová Petra P  
A166 Kováč Jaroslav P doplnené 15.2.2017, prešiel Trenčín - Bratislava - Trenčín
B130 Kováč Peter P  
A019 Kovačovičová Lenka P  
B203 Kozma Peter P  
A710 Krajčírovič Ivan P  
B078 Krčula Radovan P  
A768 Krištan Lukáš P  
B170 Krno Svetozár P  
B101 Kuban Andrej P  
A006 Kubán Rastislav P  
B132 Kubran Šimon P  
B213 Kulich Martin P  
B284 Kurucz Vlado P  
B103 Kusendová Monika P  
B223 Kušík Michal P  
A090 Kvasnička Milan P  
B126 Kyselica Michal P  
A146 Labuda Tomáš P doplnené meno 15.2.2017
B145 Labudová Zuzana P  
B108 Lančarič Ján P  
B221 Laurinec Peter P  
B208 Lenčéš Robert P  
A785 Lietavec Ondrej P  
A787 Lietavec Miroslav P  
A119 Ligocký Jozef P  
D166 Lukačovič Marek P  
B036 Macko Juraj P  
A706 Mačaj Juraj P  
A707 Mačaj Peter P  
A794 Mačicová Alžbeta P  
A729 Magnús Jozef P  
A716 Makys František P  
B049 Margetín Maroš P  
B120 Maron Tomáš P  
B024 Matej Peter P  
B229 Matejik Peter P  
D189 Melicher Ondrej P  
B187 Miezga Dušan P  
A802 Migrovičová   P  
B002 Mihalovič Štefan P  
B013 Michalička Stanislav P  
B047 Miškovič Rastislav P  
A790 Modrovič Marek P  
B107 Mokrý Alfonz P  
D160 Monola Peter P  
A765 Moskáľ Tomáš P  
A764 Moťovský Marek P  
B159 Mrva Miloš P  
A796 Naď Vladimír P  
B297 Nádaský Pavel P  
B058 Náter Marian P  
B041 Nemrava Peter P  
A100 Nicolini Alexander P  
B003 Nižnan Ivan P  
B004 Nižnan Marek P  
A791 Nižnan Marian P  
B106 Nižnanová Blanka P  
B231 Novák Rastislav P  
B232 Novosedlík Andrej P  
B069 Opálka Jozef P  
B270 Orgováni Andrej P  
B281 Orolinová Jana P  
D102 Orság Michal P  
A714 Ottmar Boris P  
A715 Paholek Erik P  
B142 Páchnik Ctibor P  
D164 Pakši Ondrej P  
D133 Paška Vladimír P  
D114 Pavliková Andrea P  
B043 Pavlíková Zdenka P  
D190 Pečenkár Rudo P  
A784 Pekárik Andrej P  
A733 Perejdová Simona P  
B237 Piaček Peter P  
A769 Pieružková Jana P  
B082 Piešťanský Peter P  
A077 Pilát Ján P  
B057 Pisk František P  
B265 Piták Tomáš P  
A005 Pitoňáková Dana P  
B127 Polak Andrej P  
A012 Priadka Marián P  
A083 Prigoda Ľuboš P  
A782 Puočka Peter P  
A783 Puočková Renáta P  
D183 Puškár Ondrej P  
D182 Puškárová Jana P  
B280 Rábara Zdenko P  
B180 Ráchela Milan P  
B090 Ramešová Kamila P  
B104 Repík Juraj P opravené meno 8.6.2017
D187 Reguli Patrik P  
A773 Reiter Svatopluk P  
D165 Rizma Igor P  
B079 Rusina Michal P  
A713 Ružička Roman P  
B230 Rya Richard P  
B285 Sabo Joko P  
D121 Sakala Igor P  
B001 Sasák Jaroslav P  
B167 Sedláček Rastislav P  
D116 Skalický Mário P  
B179 Skýva Marek P  
D109 Slabý Andrej P  
B251 Sládeček Štefan P  
B022 Sladkay František P  
A082 Sliva Ivan P  
A771 Slivka Martin P  
B080 Slivovský Marián P  
A778 Sloboda Šimon P  
D136 Staník Jozef P  
D124 Struhár Ján P  
B102 Struhárová Soňa P  
B077 Surán Július P doplnené 8.6.2017
B266 Szibilla Ladislav P  
A097 Szilvásová Michaela P  
D132 Ščibran Rastislav P  
B133 Šenšel Radovan P  
B006 Šesták Juraj P  
B210 Ševcech Jakub P  
B051 Šikula Marián P  
D168 Šimulčík Miroslav P  
A743 Škhta Lukáš P  
A183 Škrabák Peter P  
A194 Škrabák Martin P  
B264 Šmeringai Alexander P  
B238 Šmid Matúš P  
A747 Šolony Michal P  
B014 Šosták Michal P  
A721 Šoula Pavol P  
A072 Špajdel Luboš P  
B016 Štafen Ján P  
B018 Štecová Hana P  
B172 Štefánik Dušan P  
A779 Štefanovič Juraj P  
A079 Šulek Karol P  
B148 Šurinová Andrea P  
B183 Tancik Marek P  
B023 Taranda Marek P  
B076 Tonhavzerová Diana P  
B151 Turiak Tomáš P  
A020 Uhrin Bohumil P  
B160 Ušiak Gustáv P  
B075 Valentiny Andrej P  
B084 Vanovčan Juraj P  
A078 Vávro Rastislav P  
B154 Virsik Felix P  
A088 Viselka Martin P  
A799 Viselka Erno P  
A013 Vitek Miroslav P  
A168 Vörösmarty Marian P  
A111 Vrška Milan P  
D161 Werner Diera P  
B153 Zachar Marian P  
B088 Zajacová Katarína P  
B296 Zaťko Michal P  
A801 Zaťko Juraj P  
B245 Závodská Lýdia P doplnené 15.2.2017
B217 Zbytek Maroš P  
A009 Zedníček Ľubomír P  
B110 Zvara Igor P  
A745 Zymberi Robert P  
A143     P  
A177     P  
A795     P  
A806     P  
C018 Blahová Alena C  
B289 Budoš Ján C  
  Čapkovič Viliam C  
B288 Čekeľ Jozef C  
  Ekhardt Vladimír C  
C013 Jurkovič Benjamín C  
C014 Jurkovič Ján C  
  Kovačič Milan C  
C017 Labanič Daniel C  
B290 Lachky Milan C  
C011 Lenghardt Bohuslav C  
C016 Maczeák Lukáš C  
B111 Porubský Michal C  
C015 Vráblik Juraj C  
C019     C  

Poznámka:

V tabuľke je uvedených niekoľko úspešných účastníkov bez mena. Je to spôsobené kvôli organizačnej chybe, kvôli ktorej v štatistike nemáme kompletný zoznam údajov, v tomto prípade nemáme mená účastníkov, ktorým v cieli bol vydaný diplom. Preto prosím, pokiaľ sa v tomto zozname spoznáte aspoň podľa čísla účastníka, dajte o tom čím skôr vedieť organizátorom podujatia alebo mejlom na adresu soula[zavináč]elf.stuba.sk.

P. Šoula


2 x 50 a dosť!

TJ TESLA Bratislava organizovala diaľkový pochod 2 x 50 a dosť! už ako 33. ročník v termíne 25. – 26. 6. 2016. Toto podujatie sa nieslo v tradícii minulých ročníkov – štart bol v Bratislave pod schodami pri hlavnej stanici, cieľ v priestoroch Ústerdia KST v Bratislave na Záborského ulici. Tohtoročný pochod bol venovaný nedávno zosnulému turistovi – diaľkoplazovi, Michalovi Bartovi, ktorý bol v poslednom období každoročným účastníkom tohoto podujatia, ktoré zdolával s nesmierne veľkým výkonom. Na jeho pamiatku bola spracovaná obrazová prezentácia, ktorú si bolo možné prezrieť na počítači v cieli pochodu a bola tiež doručená rodine zosnulého diaľkoplaza.

Z celkového počtu 50 účastníkov v cieli bolo vydaných 35 diplomov, tu sú zarátaní všetci úspešní účastníci 100 km pochodu a organizátori:

Blštaková Darina
Farkašovský Ladislav (O)
Ferencz Vengzl
Fleischer Karol
Greguš Dalibor
Groman Peter
Heřman František
Jančík Ondrej
Januška Stanislav
Kadlečík Ivan
Kapec Peter
Karek Jozef
Kováč Peter
Krno Svetozar
Lenghardt Bohumír
Lietavec Miroslav
Magnus Jozef
Majdan Miroslav
Mizerak Jaroslav
Nižnan Ivan (O)
Obdržálková Jana
Paholek Erik
Pečenkár Rudolf
Sabo Joko
Silva Ivan
Sládeček Igor
Surán Július
Surovcová Zdena (O)
Szöcsová Iveta (O)
Šoula Pavol (O)
Šulek Karol
Vavro Rastislav
Večerek Ľuboš
Zapražný Zdeno
Zedníček Ľubomír

P. Šoula


Spomienka

Spomienky majú rôznorodý charakter. Väčšinou sú príjemné, na niečo pekné, čo sme prežili. Je to vybavenie si minulého zážitku, pripamätanie si niečoho pozitívneho, je to rozpomienka na niečo, čo je hodné si spomenúť. Sú však aj prípady, kedy hovoríme, že to nestojí za spomienku. To v žiadnom prípade nie je prípad nášho kamaráta turistu, sympatického a slušného človeka Michala Bartu. Na chlapca, ktorý svojím výkonom patril v diaľkoplazeckej turistike v lokalite Malé Karpáty medzi najlepších, sa nedá zabudnúť. Keď na stokilometrových pochodoch prichádzal do cieľa stred pochodujúceho peletónu turistov, Michal už bol na ceste domov. Keď prichádzali poslední turisti do cieľa, on už bol dávno doma.

In memoriam sme Ti udelili bronzový odznak Super stupňa VOPT. Nevieme, či sa už toto ocenenie k tebe dostalo, lebo nevieme, ako funguje nebeská pošta. Dosiahol si pekný turistický výkon, najmä keď si uvedomíme, že na získanie jedného stupňa treba absolvovať 5 000 km. Ale Ty si bol mladý a výkonný. Na Teba čakali ešte ďalšie pochody, ďalšie našliapané kilometre a zisk ďalších výkonnostných stupňov - až po ten Rovníkový stupeň, ktorý si vyžaduje odchodiť 40 070 km. Toto číslo predstavuje obvod rovníka. Už predstava dĺžky rovníka hovorí, že je to niečo úžasné. A Ty si na dosiahnutie tejto méty mal, lebo si skrátka bol úžasný.

Prečo bolo odopreté Michalovi splniť si túto túžbu väčšiny výkonnostných diaľkoplazov, ktorí takmer každý víkend putujú do našich hôr, aby zbierali kilometre pre túto métu – a tak mladému turistovi to bolo znemožnené? Odpoveď na túto otázku nemáme a ani nedostaneme. Nie všetci chodia na diaľkové pochody kvôli métam, nie všetci na to majú, ale všetkých turistov spája neviem či láska alebo niečo iné k tej ešte stále prekrásnej prírode. Niektorí chodia pre rozhýbanie tela po celotýždennom sedení pri počítači či inej administratívy, iní chcú spoznávať iný kraj, ale jedno majú spoločné: vedia, že tam nájdu turistickú rodinu, spoločenstvo dobrých priateľov. Šport ako taký je významný a ušľachtilý fenomén, ale výkonnostná turistika patrí medzi tie najušľachtilejšie a najspravodlivejšie. Veď videl niekto, aby sa turisti pobili - ako to už pravidelne robia hokejisti, ktorí aj rukavice zhodia, aby to nevyzeralo, že ten svoj šport robia len v rukavičkách. Futbalisti sa tiež neraz dokopú, hnáty dolámu. Boxeri majú dokonca predpísané omlátiť hlavu súpera čo najviac. Stáva sa takéto niečo v turistike? Určite nie. A práve to priateľstvo turistov je to najcennejšie. Michal ich mal a mnoho turistov našlo priateľa v Michalovi. Čo sa stalo, sa neodstane. Preto pre priateľa a jeho pamiatku sme pripravili súbor prekrásnych fotografií z prekrásnej prírody, ktorú si tak, ako ostatní turisti, nesmierne obdivoval. V albume sú fotografie i zo sveta, ale predovšetkým zo Slovenska a celkom prioritne z Malých Karpát, ktorých krásu pri tom intenzívnom šliapaní sme si ani neuvedomovali. Až fotografie, momentky, nás presviedčajú, aké sú prekrásne. Album si bolo možné prezrieť aj v cieli tohtoročného diaľkového pochodu 2 x 50 a dosť!

Ivan Nižnan

Odpoveď sestry a rodiny Michala Bartu Ivanovi za prezentáciu

Ahoj,

veľmi pekne ďakujeme za doručenú prezentáciu (aj vo vytlačenej forme). Výborný nápad a pekné spracovanie. Cením si moc tú myšlienku a ďakujem, v mene celej našej rodiny, za námahu a čas strávený pri vytváraní tejto spomienky. Krásny výber fotiek, citátov a myšlienok. Miško bol naozaj výnimočný a jedinečný človek, najmä pre členov našej rodiny, ale určite aj pre všetkých jeho známych a priateľov. Jeho odchod nás veľmi bolí a trápi  a tento milý  darček od vás - ľudí, ktorí ste  ho poznali, nás v týchto ťažkých chvíľach poteší a len dokazuje, že našťastie nie vždy platí “zíde z očí, zíde z mysle”. Miško bol nesmierny bojovník a s veľkým zanietením sa snažil zdolávať všetky prekážky, či sa to týkalo práce, či liečby, či  napríklad aj pochodov a iných voľnočasových aktivít. Ani jeho zhoršený zdravotný stav mu nezabránil absolvovať neľahkú túru... prekonávanie sa a dosahovanie cieľov mu spôsobovalo radosť. Ešte raz úprimne ďakujem, že ste ho prijali ako kamaráta, spoluturistu a že ste na neho nezabudli napriek tomu, že už nie je s nami. Veľká vďaka za to, že ste jeho pamiatke venovali tento pochod a že ste vytvorili pre nás takýto spomienkový darček...

Pochod 2x50 a dosť!, na ktorom sme sa z úcty k nemu zúčastnili, bol pre nás krásnym a nezabudnuteľným zážitkom. Nikdy som na podobnej akcii nebola a počúvala som o absolvovaných pochodoch viac rokov len od Miška, ktorý mal pre túto aktivitu veľké nadšenie a teraz už rozumiem prečo. Ako sa vraví, že kým človek niečo nezažije, nevie o čo prichádza, a toto je presne taká skúsenosť. Nevedela som, že príroda môže mať takú silu a moc, získať si srdce človeka... Krásne počasie, príjemná spoločnosť, nádherná príroda - kombinácia, ktorá vo mne zanechala silné dojmy. Samozrejme, že sme trasu nezvládli celú, nakoľko naša kondička a turistické skúsenosti nie sú až na takej úrovni ako u “spolupochodníkov”, ale som presvedčená, že to nebola moja posledná turistická skúsenosť. Som odhodlaná sa tomu venovať určite viac a zúčastniť sa viacerých akcií a podobných výletov. Miško sa určite na nás zhora potmehúdsky usmieval a som presvedčená, že neveril vlastným očiam. Dnes je deň jeho narodenín. O to emotívnejší bol sobotný zážitok, keďže sa pochod konal v takomto termíne, čiže účasť na ňom som ja osobne poňala ako môj nehmotný darček venovaný Miškovi. No teraz si myslím, že to skôr on dal darček mne, pretože spomienka na môj prvý pochod a veľmi príjemne strávený deň mi zostane navždy v srdci...

Ďakujem za všetko. Želám veľa ďalších šťastne prejdených kilometrov a mnoho krásnych zážitkov.

Maja (Miškova sestra)


Pochod ŠPCH 2016

32. ročník Pochodu ŠPCH sa konal 27. - 28. 8. 2016. Po prvýkrát sa išlo novou trasou z Nového Mesta nad Váhom. Trasu sme boli nútení meniť, lebo do Melčic v sobotu ráno nechodí žiaden vlak. Aj Nové Mesto je len o niečo lepšie, veď prvý vlak od Trnavy tam prichádza až okolo siedmej ráno, ale chceli sme zachovať čo možno najviac z pôvodnej trasy. Takisto cesta z Dobrej Vody do Špačiniec je v posledných rokoch veľmi frekventovaná aj v noci zo soboty na nedeľu. Čas ukáže ako sa ujme nová trasa.

Zoznam účastníkov 32. ročníka Pochodu ŠPCH zo dňa 27. - 28. 8. 2016:

PEŠO:

  1. Ancin Michal 100 km
  2. Blaško Branislav 100 km
  3. Brestovanský Maroš 100 km
  4. Búlik Ján 100 km
  5. Cacek Josef 100 km
  6. Greguš Dalibor 100 km
  7. Groman Peter 100 km
  8. Halák Peter 100 km
  9. Hečko Ľubomír   84 km
10. Hoblík Ľubomír 100 km
11. Chamaj Stanislav   60 km
12. Jančík Ondrej 100 km
13. Januška Stanislav 100 km
14. Kadlečík Ivan 100 km
15. Karcol Viktor   60 km
16. Kováč Jaro 100 km
17. Kováč Peter 100 km
18. Kozma Peter   84 km
19. Lietavec Ondrej 100 km
20. Martinkovič Matúš   50 km
21. Magnus Jozef 100 km
22. Nádaský Pavol 100 km
23. Opet Andrej   50 km
24. Orolínová Jana 100 km
25. Otépka Pavol   35 km
26. Otépka Miroslav   35 km
27. Páchnik Ctibor 100 km
28. Pavlíková Zdenka   60 km
29. Sabo Jozef 100 km
30. Sliva Ivan   35 km
31. Surán Július 100 km
32. Šulek Karol 100 km
33. Valach Peter   50 km
34. Vávro Rastislav 100 km
35. Virsik Felix 100 km
36. Zedniček Ľubomír 100 km

CYKLO:

  1. Belko Erik 100 km
  2. Dobrovodský Michal 100 km
  3. Fabiankovič Matej 100 km
  4. Gabalec Milan 100 km
  5. Cach Frentišek     0 km
  6. Horník Marek 100 km
  7. Horváth Andrej 100 km
  8. Horváth Martin 100 km
  9. Hutta Radim 100 km
10. Kalaš Erik 100 km
11. Kucek Vladimír 100 km
12. Lukačovič Tomáš 100 km
13. Malečka Ján 100 km
14. Matejkovič Viliam 100 km
15. Nádaský Martin 100 km
16. Nerad Rudolf     0 km
17. Orihel Ondrej 100 km
18. Pauček Peter 100 km
19. Radošovský Jozef 100 km
20. Selnekovič Andrej 100 km
21. Suchoňová Gabriela 100 km
22. Tóth Robert 100 km
23. Zápražný Zdenko 100 km
24. Žilinčík Rasťo 100 km

Celkovo sa teda Špačinskej stovky zúčastnilo 60 ľudí. Dvaja cyklisti čo majú prejdené 0 km, znamená, že neprišli ani na prvú kontrolu.

Miroslav Lietavec


Kandidáti na MKSD a SSD 2016

Meno SSD MKSD 2x50 T-100 ŠPCH Laz Let Jav Kys Pon Hal Rud
Blštaková Darina     A A                
Farkašovský Ladislav (O)     A A                
Ferencz Vengzl     A     A A          
Fleischer Karol     A             A    
Greguš Dalibor SSD   A A A A         A  
Groman Peter SSD   A A A A         A A
Heřman František   MKSD A A             A  
Jančík Ondrej SSD   A A A           A A
Janechová Katka SSD   N A   A A A A A A  
Januška Stanislav SSD   A A A A A A   A    
Javorský Vladimír (O)       A             A  
Kadlečík Ivan SSD   A A A A A A   A A  
Kapec Peter     A                  
Karek Jozef     A                  
Kováč Peter SSD   A A A A       A    
Krno Svetozar     A A                
Lenghardt Bohumír     A                  
Lietavec Miroslav   MKSD A A A              
Magnus Jozef   MKSD A A A              
Majdan Miroslav     A                  
Mizerak Jaroslav     A                  
Nižnan Ivan (O)     A A                
Nižnan Marian (O)   MKSD A A             A  
Obdržálková Jana     A                  
Paholek Erik     A A                
Pečenkár Rudolf   MKSD A A   A A          
Sabo Joko   MKSD A A A              
Silva Ivan     A A                
Sládeček Igor     A                  
Surán Július SSD   A A A A         A A
Surovcová Zdena (O)     A                  
Szöcsová Iveta (O)     A A                
Šoula Pavol (O)     A A                
Šulek Karol SSD   A A A A         A A
Vavro Rastislav SSD   A A A A   A   A A  
Večerek Ľuboš     A                  
Zapražný Zdeno     A                  
Zedníček Ľubomír   MKSD A A A              

Poznámky:

2x50 – 2x50 a dosť! (25.6.2016)
T-100 – Trnavská stovka (4.6.2016)
ŠPCH – Pochod ŠPCH (27.8.2016)
Laz – Lazová 100-ka (23.4.2016)
Let – Letecká 100-ka (21.3.2016)
Jav – Javornícka 100-ka (8.10.2016)
Kys – Kysucká 100-ka (11.3.2016)
Pon – Ponitrianska 100-ka (17.9.2016)
Hal – Haličská 100-ka (27. – 28.5.2016)
Rud – Rudohorská 100-ka (18.6.2016)

Návrh – sumár:

MKSD - 7
SSD - 10

Prosím, ak v tabuľke nájdete nejaké nezrovnalosti, oznámte to na mejl uvedený v tiráži tohto časopisu.

P. Šoula


Ešte niekoľko slov k autorovi úvodníka

Slováci za všetku vďaku si majú keď
ím dáš dobruo slovo; za velikú odplatu
si ho často pokladajú.

Či chceme, aby nás niekto uznal,
keď sami seba ešte neuznávame?"

Michal Miloslav Hodža

Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo

Autorom týchto slov, či vlastne diela, je Michal Miloslav Hodža. Básnik, publicista, jazykovedec, organizátor slovenského národného hnutia, stúpenec a kodifikátor spisovnej slovenčiny. Tento slovenský velikán, nevieme či aj vzrastom, ale skutkami a činmi určite áno, v prvej podobe vlastne napísal list k národu slovenskému, ku ktorému napísaniu ho vybudil niekto ešte väčší, sám Ľudovít Štúr. Mala to byť obrana proti útokom na spisovnú slovenčinu. Hodža sa tejto úlohy zhostil dobre a iniciatívne, až sa tento pôvodný list nakoniec rozrástol na knižku.

Kto to bol tento netuctový človek? Keby ste takúto otázku položili aktérom televíznych relácii typu ako “Aj múdry schybí”, “Nikto nie je dokonalý” a podobne, dozvedeli by ste sa najmä ešte od školákov alebo čerstvých absolventov dajakej školy mnoho zaujímavého. Vlastne ani nie zaujímavého, skôr smutného, ale zato humorného. Humor, ktorý síce nepoteší, ale zato rozosmeje televíznych divákov. Dakedy prím v takýchto reláciach hrali starší ľudia, ktorí už boli dosť ďaleko od skončenia školy alebo účinkujúci citliví na točenie sa zemegule, ale najmä hlavy. Nuž neustále klesajúca úroveň žiakov je odrazom kvality a schopnosti našich bubnujúcich, viac štrajkujúcich ako učiacich nespokojných učiteľov. Dakedy sa hovorilo najprv práca potom pláca. Aj keď sa dá pochopiť, že aj podpriemerní chcú byť nadpriemerní (rozumej platovo). Trochu sa odbočilo od danej témy a musím už aj končiť, lebo synovec má prísť do Bratislavy bubnovať.

Poznámka: Môže sa to zdať ako politika, ale je to fakt. Vlastnú skúsenosť a realitu môžem uviesť v krátkej noticke na inom mieste. Nebojte sa slova noticka. Noticka je drobná správa, krátka poznámka. Nakoniec politika je dnes takmer vo všetkom.

Hodža bol najstarším zo slávnej trojice ideovo-politických vodcov štúrovskej generácie. Národný buditeľ, predseda prvej celoslovenskej kultúrnej inštitúcie - Tatrín, spolutvorca spisovnej slovenčiny, Žiadostí slovenského národa, člen prvej Slovenskej národnej rady a ľudový dôverník v rokoch meruôsmych. Obranca slovenského jazyka a slovenského národa, autor rozsiahlych básnických zbierok a napokon vyhnanec. Do vyhnanstva musel odísť po niekoľkoročných márnych bojoch proti maďarizácii evanjelickej cirkvi v Liptovskom Mikuláši. Napokon ho zranili liptovskí maďarónski zemania. Keďže neskôr už nemal ani plat, od roku 1866 sa mu dobrosrdeční farníci chodili po domoch zbierať na živobytie. Napokon dostal od cisára biednu penziu pod podmienkou, že sa vzdá politickej činnosti a opustí Uhorsko. Prvého októbra 1867 ako vyhnanec dorazil do Těšína, kde ani nie päťdesiatdeväťročný po dlhšej chorobe umiera.

Mnohé myšlienky z jeho diela sú ešte aj dnes aktuálne, a preto niektoré z nich budeme citovať aj s príslušným komentárom.

Nuž čože nám to Michal Miloslav Hodža zanechal? Citujeme:

“Čože Vám za to dáme rodáčko, že sťe nám tak dobre urobili?” spítam sa. “Ja — čože bi sťe dali — dobruo slovo.” — To je tolko ako: “Pán Boh Vám požehnaj, vinahraď” alebo “Ďakujeme, Vi sťe hodní človek.” Dobruo slovo je tedi aj to, keď si pravdu po prjaťelskí povjeme; lebo prjaťeľja buďme, a pravdu si povedzme.”

To ako by Hodža do duše poslancom nášho parlamentu prehovoril. Tí si tento odkaz tak prisvojili, že sú ochotní za to dobré slovo sa aj medzi sebou pobiť a pohádať. Slovom nešetriac, ani jeho množstvom, na obsah slov taktiež nehľadiac, len nech som v televízii - hudú si poslanci. Pritom bohatý slovník nadávok, vyhrážok a osočovania využijúc, ale pravdu po prjateľskí ani neprjateľskí si nepovedia.

M. M. Hodža: A načo nám je to dobruo slovo? Abi sa stalo skutkom dobrím, ináčej buďe prázdno slovo, z ktorjeho podľa svedectva pravdi Božej, ťažkí počet vidáme. Ale dorozumeňja, srozumeňja si nám treba — to sa ňestaňe leš dobrím slovom; sjednoťeňja, srukovaňja nám treba — to sa ňeuskutočňí.

Slov v parlamente veľa počujeme, nie vždy dobrých. Skôr “nedorozumeňja prinášajúce, ako srozumeňja”.

M. M. Hodža: Ako kebi ňebolo už dávno vislovenuo to bozskuo: “že ňje na samom chlebe žiť má človek, ale aj na slove.”

Dávno vyslovené to mohlo byť, ale naši poslanci nežijú na chlebe, ale na eure im záleží.

M. M. Hodža: Ako je to svet na opak; o Ňemcach sa na pospol v učenom sveťe súďí, že majú mnoho slov, o jest, že majú množstvo kňíh a za celí svet osveti. Mnoho slov a Ňemci! tedi slovní Ňemci.

Pán Hodža, dobre si to predpovedal. Nemci sú slovní aj pani Merkel je slovná, len nikoho neosvietila , nie to celý svet. Vážne ju zobrali len emigranti.

M. M. Hodža: Ač práve sa musí povedať; že Slováci dosť sa naslovja, nahovorja po domjech, po kútach, medzi sebou o vecach, o ktorích aj vrabci na streche čiribajú, to jest o vecach povšedňjeho.

Máš pravdu. Ale Slováci toho veľa nahovoria o vecach povšedňjeho, nielen po domoch, ale aj v televízii, rozhlase a najmä v parlamente, ale to si vo svojej dobe ešte nemohol poznať.

M. M. Hodža: A u nás medzi Slováki je to mnoho všeljakeho ňedorozumeňja. Hibkje duše nášho ľudu dajú sa zohínať i tak i ňetak.

Odkiaľ to vieš, že to bude aj teraz? Možno si bol prognostikom. Aj v Čechách majú teraz prezidenta prognostika, bonmotistu.

Ako posolstvo M. M. Hodžu možno uviesť toto dobrô slovo (slová):

A tak mislím, že Vám, ktorí sťe prjaťeľja, milovňíci svojeho národa, svojej roďini a domovini, i osvedčení, srďeční, oddaní, i Vi len takí, a takí ešťe ňarozhútaní, ňerozkňísaní, ale v srdci vašom predca len kolní a dobroťiví, že Vám dobruo slovo toto, ktoruo timto ňjekolko listom sverujem, tímto písmom obromiselňe prednášam, vďačnuo a vítanuo buďe.

Ivan Nižnan


Sviečka - posol svetla

Majú rôzne tvary a veľkosti, pestrými farbami zútulňujú prostredie, nezameniteľnými vôňami tlmočia romantiku. Najmä počas sviatkov tvoria neoddeliteľnú súčasť dekorácií, v ktorých symbolizujú teplo, spiritualitu, lásku. Predovšetkým sú však poslom nádeje a svetla - sviečky.

Boli už v staroveku

O pôvode sviečok neexistujú žiadne konkrétne záznamy. Mnohé odkazy však smerujú do staroveku, presnejšie do roku 3000 pred Kristom (Kréta, Egypt). V 10. storočí p. n. l. sa sviečky spomínajú v biblických spisoch, z 1. storočia n. l. pochádza fragment sviečky, ktorý objavili vo francúzskom Avignone. Známe je aj to, že Egypťania namáčali zosušené steblá prútia do roztaveného loja, takto pripravené ich potom zapaľovali. V stredoveku prišiel ďalší výrazný pokrok - výroba sviečok z včelieho vosku. Výhodou bolo, že horeli čisto, neprodukovali plamene, ani nepríjemný zápach. Na druhej strane boli tieto sviečky veľmi drahé, preto si ich mohli dovoliť iba bohaté vrstvy. So zvyšujúcou sa životnou úrovňou začali byť aj sviečky dostupnejšie aj pre domácnosti. V Anglicku dokonca rozlišovali sviečky na bežné a slávnostné použitie. Tie na každý deň boli vyrobené zo živočíšnych tukov a mali tmavšie sfarbenie. V Indii bola náboženskou vyhláškou zakázaná výroba sviečok zo živočíšnych tukov. Namiesto toho používali odstredený vosk, ktorý vznikal pri varení škorice. V 19. storočí predstavil vynálezca Joseph Morgan novú technológiu, vďaka ktorej dokázal za hodinu vyrobiť 1500 lisovaných sviečok. V roku 1850 bol destiláciou zvyškov ropy vyprodukovaný modrasto-biely vosk bez zápachu, ktorý je podnes známy ako parafín.

Voľba miesta

Mnohí interiéroví dizajnéri považujú sviečky za symbol harmónie. Nemali by preto chýbať v miestnostiach, kde relaxujeme a načerpávame energiu. Sviečky sa hodia napríklad do kúpeľne. Umiestniť sa dajú na poličky, okenný parapet alebo vložiť do prenosného lampáša. V kuchyni vyniknú predovšetkým na jedálenskom stole. Ak ich vložíme do ozdobného svietnika, budú sa dať kedykoľvek jednoducho preložiť na iné miesto. Sviečky sú vítaným dekoratívnym prvkom aj v obývačke. Vyniknú napríklad na krbe, pred zrkadlom, či na malom príručnom stolíku. Pokiaľ je obývačka spojená s jedálenským kútom, elegantne pôsobia na viacramennom svietniku uprostred veľkého stola. Pri rozmiestňovaní sviečok treba mať predovšetkým na zreteli bezpečnostné opatrenia. Myslieť treba najmä na nehorľavú podložku, stálu kontrolu sviečky, dostatočnú vzdialenosť od horľavých predmetov a pravidelné strihanie knôtu po zhasení sviečky (mal by byť maximálne 0.5 cm dlhý).

Rôzne druhy

Materiál a knôt najviac ovplyvňujú dĺžku a spôsob horenia sviečky. Medzi najrozšírenejšie druhy patria parafínové, do ktorých sa v malých množstvách zvyknú pridávať rôzne aditíva. Stabilné horenie, dostatok svetla a ľahká manipulovateľnosť sú hlavnými prednosťami týchto sviečok. Obmedzenú farebnú škálu ponúkajú sviečky z včelieho vosku. Vyrábajú sa buď stáčané (z včelých plátov) alebo odlievané do rôznych foriem (z rozpusteného vosku). Vyznačujú sa príjemnou medovou vôňou a dlhou dobou horenia. Nevýhodou je ich mäkkosť a občasné čmudenie. Na dekorovanie sa ideálne hodia sviečky z palmového kryštalického vosku. Výhodou je, že pri procese tuhnutia sa na povrchu sviečok vytvárajú drobné kryštáliky, ktoré prispievajú k ich originálnej štruktúre a osobitej kráse. Tieto druhy sviečok sú vhodné aj pre alergikov, nakoľko sa pri ich spaľovaní neuvoľňuje do ovzdušia drobný popolček. Okrem sviečok z palmového kryštalického vosku či parafínu sú v pestrej farebnej škále dostupné aj gélové sviečky. Vyrábajú sa zo zmesi živice a minerálneho oleja, dlho horia a príjemne voňajú. Keďže sú vysoko horľavé, nemali by sa umiestňovať vedľa akýchkoľvek ozdobných predmetov.

Tajomstvo vône

Sviečka v tuhom stave má jemnú arómu a dokáže príjemne rozvoňať celú miestnosť. Po zapálení knôtu sa postupne rozpustí okolitý materiál z vosku, parafínu či gélu. Vo sviečke sa vytvorí takzvané jazierko, z ktorého sa začne uvoľňovať intenzívna vôňa. Tá sa vytvára na základe esenciálnych alebo vonných olejov. Rozdiel je v tom, že esenciálne sa získavajú výlučne z prírodných zdrojov, vonné sa vyrábajú v laboratórnych podmienkach. Existuje veľké množstvo vôní, z ktorých si možno vybrať svojho favorita. Sú to napríklad arómy ovocia (jablko, jahoda), rôznych exotických kvetov (orchidea) alebo byliniek (mäta, levanduľa).

Zdroj: internet


Občasník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou prevažne pre oblasť Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.