MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

Ahoj Jindro, dovoľujem si Ťa osloviť za MKD, ktorý už sedemnásť rokov nezávisle informuje turistov diaľkárov o dianí vo výkonnostnej turistike na tému VOPT /výkonnostný odznak pešej turistiky/. Chcel by som Ti položiť zopár otázok na túto dlhodobo diskutovanú tému. Bol by som veľmi rád, keby si rôzne informácie okolo toho uviedol na správnu mieru.

Otázka č. 1.: - Čo vieš a čo nám povieš o histórii VOPT? Kedy vznikol, kto ho založil, resp. prví plnitelia odznaku a podobné zaujímavosti.

Jindrich Racek: - Diaľkové pochody boli a sú rozšírené hlavne v Čechách, odkiaľ prešli postupne aj na Slovensko. Aj keď už Klub Turistov Lokomotíva Bratislava organizuje 25. ročník Malokarpatského Fučiaka, tak som sa musel obrátiť na jedného z protagonistov diaľkových pochodov, ktorého poznám – Jožka Oravca z OT TJ Štart VD Bratislava, kam sa preskupili z Vinohradov. Preto vychádzam z jeho osobných spomienok na prvé diaľkové pochody. Vtedy to bola "Bratislavská stovka", ktorá bola proťajškom DP "Trnavská stovka". Bratislavskú stovku v tej dobe organizovali bratislavskí diaľkári na čele s Ondrejom Rímom, vtedy združení v OT TJ Vinohrady BSP. Táto partia zorganizovala aj pochod "Dunajská stovka". Ja tieto stovky poznám len z počutia.

Prvý diaľkový pochod pod hlavičkou OT TJ Štart VD Bratislava pripravili v roku 1978, kedy sa uskutočnil prvý ročník legendárneho pochodu "Malokarpatský cikcak". Duchovným otcom tohto pochodu bol Musto – Babor Bystrík. Ďalšími protagonistami diaľkových pochodov /DP/ sú v oblasti Bratislavy Tomáš Kuchta, Juraj Hromkovič, Peter Nemec, Rudo Skrúcaný a mnohí ďalší.

Otázka č.2.: - Stačia podľa Teba na súčasný stav turistiky platné technické podmienky plnenia VOPT z roku 2005, ktoré ani vtedy nezohľadňovali stav výkonnostnej turistiky u nás?

Jindrich Racek: - Podmienky plnenia VOPT zmenila v roku 1999 Klasifikačná komisia bez toho, aby sa poradili s dlhoročnými organizátormi Diaľkových pochodov, a to na maximálne nevhodný systém pomerový a percentuálny, podmienený účasťou na zahraničných diaľkových pochodoch, lebo ináč by nebolo možné získať VOPT. Odznaky sa aj napriek tomu udeľovali podľa starých zásad, lebo zodpovedali presne podmienkam na organizovanie DP. Súčasné platné technické podmienky na plnenie VOPT, ktoré sú platné od roku 2005, sú tie isté, ktoré platili pred rokom 1999. Vtedy som bol iba predsedom sekcie pešej turistiky /PT/ pri Klube Bratislavských Turistov. Predsedom sekcie PT KST bol Ing. Jaroslav Šilík, ktorý bol k tomuto podujatiu priaznivo naklonený. Klasifikačná komisia v tom období nechcela o zmenách ani diskutovať. Presadiť zmeny sa nám podarilo, keď sa predsedom klasifikačnej komisie stal Ing. Marián Petrík. Aj to len základnú časť. O nadstavbe VOPT, o vyšších stupňoch však nechceli nič počuť.

Otázka č. 3.: - Jindro, ako Ťa tak počúvam, mám dojem, že tí páni v tej Klasifikačnej Komisii nemajú o diaľkových pochodoch a o vyšších stupňoch VOPT ani zdania. Čo ich nezoberieš na fľašu vína a poriadne im to nevysvetlíš. Ďalšia otázka smeruje k pravidelným turistom. Čo má robiť ďalej peší turista, ktorý má 30 rokov a už má splnený zlatý odznak VOPT /to je tých 6000 km nachodených na DP/? Je plný sily, zdravia, chuti ďalej chodiť na DP... Aký má mať potom cieľ?

Jindrich Racek: - Ak turista splnil zlatý odznak VOPT, môže pokračovať ďalej nadstavbovými stupňami, ak sa na to cíti a nemá zdravotné problémy.

Otázka č.4.: - Z toho, čo hovoríš, rozumiem následovné. KST mi udelí najviac zlatý odznak za 6000 km, a potom už nič. Respektíve nadstavby už idú mimo KST. Vďaka Tesle Bratislava. Počul si teda o nadstavbových odznakoch VOPT, ktoré z vlastnej iniciatívy už roky sa snaží zlegalizovať TJ Tesla Bratislava pod vedením Ivana Nižnana? A nedarí sa im to, z dôvodu nepochopenia slovenského vedenia KST.

Jindrich Racek: - Ako by som nemohol počuť, keď som bol ich spolutvorcom s Ludvom Bahurinským, Palom Šoulom a mnohými ďaľšími. Tento kolektív viedol už spomínaný Ivan Nižnan z TJ Tesla Bratislava. Že sa to nedarí presadiť, je na členoch Klasifikačnej komisie. Do tejto sféry ako predseda sekcie pešej turistiky KST nemôžem zasahovať, aj keď v náplni máme udeľovanie týchto VOPT. Uskutočniť nadstavbové odznaky VOPT nám odporučili uskutočniť ako oblastné turistické odznaky alebo záujmové odznaky. S týmto samozrejme nesúhlasíme. Pevne verím, že sa nám to podarí presadiť a zlegalizovať. Veď to je vlastne výkonnostná turistika s veľkým V.

Otázka č. 5.: - Z toho vyplýva, že členovia KK asi nevedia pochopiť, čo je to vlastne výkonnostná turistika. Pamätám si na doby, kedy vedenie KST vehementne presadzovalo a propagovalo tzv. "mototuristiku" ako výkonnostnú turistiku. Asi pozostatky z mototuristov sú stále vo vedení KST. A teraz Tvoj osobný názor na nadstavby VOPT?

Jindrich Racek: - Nadstavbové odznaky VOPT /ich vyššie stupne, za viac prejdených kilometrov/ spĺňajú všetky kritéria výkonnostnej turistiky, aj keď sa ozývajú hlasy, že nespĺňajú poznávaciu činnosť. Tieto odznaky sú tu preto, a preto boli aj vymyslené, aby si mohli turisti, ktorým nestačí bežná turistika a plnenie Výkonnostných tried cestou Zápočtových ciest, preveriť svoju kondíciu. Človek sa vždy snažil prekonávať svoje hranice. Týchto podujatí, myslím tým DP, sa môžu zúčastňovať všetci, čo nemajú zdravotné problémy. Časy pre jednotlivé dĺžky trás boli už stanovené dávno v minulosti /50 km do 12 hodín, 100 km do 24 h/. Z toho vyplýva rýchlosť pochodu od 4,2 do 6 km za h, ktoré zdravý človek zvládne bez problémov.

Otázka č.6.: - Bolo by veľmi zaujímavé zistiť koľko turistických funkcionárov, aj tých z Klasifikačnej Komisie, je schopných prejsť bez problémov minimálnu dĺžku diaľkového pochodu - 35 km. Osobne ich pozývam na hociktorý náš DP, ale Botocross by bol asi pre nich najvhodnejší... Vieš koľko takýchto akože "problémov" by sa tu vyriešilo? Čo si myslíš, nestratili by sa v Karpatoch??? Ako vedúci sekcie pešej turistiky sa určite stretávaš aj s turistickými kolegami z Čiech. Vieš, pre zaujímavosť, aká je v súčasnosti situácia okolo VOPT tam?

Jindrich Racek: - Bohužiaľ, s českými turistami sa veľmi málo stretávam. Ak sú rokovania, sekcia pešej turistiky KST nie je na ne prizvaná. Prizývame ich na Aktívy PT KST. Za posledné tri roky sa nezúčastnili ani raz. Z tohto dôvodu neviem situáciu okolo VOPT v Čechách posúdiť.

Otázka č.7.: - Tuším sa s touto otázkou musím obrátiť na Jožka Karoviča. Ten je v Čechách doma. Jindro, na turistických chodníčkoch nie je Ťa už dlhšiu dobu vidieť, dokonca si zrušil aj jeden pochod, čo si spolu organizoval. Prezraď nám či si niekedy plnil VOPT a kde si skončil, kedy a koľko si nachodil km?

Jindrich Racek: - Ak sa staneš turistickým funkcionárom a chceš pre turistiku odviesť to najlepšie, tak Ti veľa času na turistiku neostáva. Aj na zrazoch a stretnutiach sa schôdzuje. Problémov v turistike je dosť a dosť. A pochod Veľký Malokarpatský fučiak som zrušil z dôvodu uskutočnenia nového podujatia. Stretnutie priaznivcov KST, ktorý je v rámci Európskeho dňa turistiky a kolidoval aj s Fučiakom.

Čo sa týka mňa a VOPT, získal som zlatý odznak , čo je tých 6 000 km, ale to bolo už veľmi dávno. Tak pred 20 rokmi. Na ďalšie km jednoducho niet času. Ale tých kilometrov mám nachodených omnoho viac...

Posledná otázka: - Aká je súčasná situácia vo veci nadstavieb VOPT, je nejaká nádej, že budú v KST niekedy v dohľadne vôbec odsúhlasené?

Jindrich Racek: - Vedenie KST pred rokmi dalo súhlas na nadstavbové odznaky a dali ich aj vyraziť. Je to vecou sekcie PT, ktorá musí presvedčiť Klasifikačnú Komisiu, aby odobrila nadstavbové odznaky. Pri predbežnom rozhovore s predsedom KK som zistil, že nie je tomu moc naklonený. Stále chce aby to bol záujmový odznak. Tak ako to navrhli pred rokmi. Budeme na tom pracovať. Je však zarážajúce, že KST nechalo vyraziť nadstavbové odznaky VOPT /a aj ich zaplatilo/, ktoré udeľuje Bratislava a KK s tým nesúhlasí.

Jindro, ďakujem Ti za poskytnuté informácie, ochotu na objasnenie danej problematiky, prajem veľa zdravia a ak pôjdeš do dôchodku a budeš mať trochu času, tak sa dúfam, že stretneme na turistických chodníkoch.

Len tak na okraj: Nebudú náhodou v najbližšom čase voľby ??? A nebolo by treba vymeniť predsedu KK???

Trnava, november 2009, za Malokarpatský Diaľkoplaz otázky položil Peter Minárik.

Porážkou kresťanských vojsk, vedených Ľudovítom II. Jagelovským pri Moháči v roku 1526, sa otvorila Turkom cesta do strednej Európy. Aj Šintava, ktorá sa nachádzala blízko významných obchodných a vojenských ciest, sa ocitla v akútnom nebezpečenstve. A tak po rokoch relatívneho kľudu jej opäť hrozilo obliehanie.

Keďže Moháčskou katastrofou sa uprázdnil uhorský trón, krajina bola vystavená nielen vonkajším, ale hlavne vnútorným rozbrojom medzi prívržencami českého kráľa a rakúskeho vojvodu Ferdinanda I. Habsburského, ktorý sídlil vo Viedni a medzi stúpencami domáceho kandidáta na trón, Jána Zápolského. Zápolský v obave o stratu kráľovskej koruny na Moháčskej rovine zložil vazalský sľub tureckému sultánovi, ktorý mu veľmi rád prisľúbil pomoc. Turecká armáda roku 1529 už tiahla na Viedeň. Koncom roku 1530 prešli niektoré turecké jednotky Dunaj a pod zámienkou oslabenia Ferdinandovej pozície plienili západné Slovensko. Útočili v troch prúdoch na Topoľčany, Hlohovec a Zlaté Moravce, ale vyhýbali sa opevneným hradom, ako bola Šintava. Jej okolie však vyplienili a veľa ľudí odvliekli do otroctva, odohnali a ukoristili dobytok.

Z majetku Thurzovcov bolo odvlečených asi 15 000 ľudí. Ostatných pri akýchkoľvek náznakoch odporu pobili, obce vyrabovali a zbytok vypálili. Po cestách ležali mŕtvolky detí rozsekané mečom. Z okolia sa pozbieralo asi 50 ešte živých detí, ktoré na rebrinákoch odviezli na Šintavský hrad.

Oslabenie panovníckej moci, ako i úmrtie vysokého kléru pri Moháči, kde padli obaja arcibiskupi a piati biskupi, umožnili šírenie novej ideológie z Nemecka, ktoré sa neskôr nazývalo – protestantizmus.

Stále turecké nebezpečenstvo polarizovalo sily spoločnosti. Po páde Ostrihomu bola cesta otvorená aj na západné Slovensko. Turci využili každú príležitosť na plienenie. V roku 1599 spustošili Považie až po Piešťany a Čachtice. Jeden prúd smeroval na Šintavu. Mestečko dobyli a vypálili, ale nie však hrad.

Prvé stavovské povstanie vedené Štefanom Bočkajom zasiahlo Šintavu len okrajovo, lebo postupoval rýchlo na západ a došiel až k Dunaju. Šintavský hrad bol síce nanovo opevnený, ale keď Thurzovci /Stanislav a Krištof/ videli pustošenie hajdúkov, ktorí boli pôvodne pohoniči dobytka na okolí a neskôr tvorili zoskupenia pripomínajúce kozákov, tak v roku 1605 radšej dobrovoľne otvorili brány. Kapitánom hradu sa stal Michal Zolosy.

Keďže Viedenský mier, uzavretý roku 1606 Štefanom Bočkajom nevyriešil nahromadené problémy, o niekoľko rokov neskôr prepuklo ďalšie povstanie. Nové sedmohradské knieža Gabriel Bethlen vystihol výhodnú príležitosť, ktorá sa naskytla počas tridsaťročnej vojny, keď boli Habsburgovci vojensky viazaní na západe. Koncom augusta 1619 vtrhol na Slovensko na čele mohutnej armády. Čoskoro sa celé Slovensko ocitlo v jeho rukách. Podarilo sa mu pomerne ľahko zmocniť Šintavy.

Cisársky generál K. Buguoy, ktorý bol vyslaný proti Bethlenovi, pochopil strategickú dôležitosť tohto hradu. Uvedomil si, že predovšetkým sa musí zmocniť hradu a až potom môže počítať s väčšími bojovými akciami. Preto v roku 1621 začal obliehanie. Hrad podrobil prudkému ostreľovaniu a už po treťom útoku posádka vyvesila bielu zástavu. Po obsadení hradu tak mohol Buguoy pochodovať ďalej k Novým Zámkom. Ďaleko však neprišiel, pred Novými Zámkami ho zastihla smrť, v dôsledku čoho jeho vojaci ustúpili z vydobytých pozícií. A tak Bethenovci znovu získali Šintavský hrad a ovládali ho až do uzavretia mieru, v roku 1623. Vtedy sa na hrad vrátili bývalí majitelia Thurzovci, ktorí v priebehu povstania bojovali pri Nových Zámkoch.

Aj v 17.storočí mala Šintava problémy s Turkami, v polovici storočia znepokojovali okolie krátkymi lúpežnými výpadmi ako napr. roku 1657 a v roku 1661, kedy sem vrthli počas žatvy a nezmyselne zničili celú úrodu.

V roku 1663 sa opäť začala regulérne vojna s Turkami. Turecká armáda napredovala na sever. Šľachta Bratislavskej stolice bola aj so svojim vojskom zhromaždená pod Šintavským hradom, kde 9.júla 1663 si zvolila svojich vojenských veliteľov.

Cisársky generál R.Montecucoli držal hlavnú dunajskú líniu na Viedeň a súčasne bránil prechod k Šintave a Hlohovcu.

Dňa 26.augusta 1663 sa Turci utáborili pri Nových Zámkoch a čakali na posilu. Posila čoskoro prišla, a to v podobe krymských Tatárov, ktorí však boli ozbrojení len sečnými zbraňami, nevhodnými na dobýjanie pevnosti. Preto začali plieniť okolie a 2. septembra 1663 sa Tatárom podarilo prebrodiť Váh a preniknúť až k Čachticiam. V Šintave pritom zatarasili asi 500 vojakov, ktorí pod vedením bavorského kapitána Mikuláša boli úplne odrezaní od okolia. Aj po páde Nových Zámkov 24.septembra 1663 ešte niekoľko sto vojakov bránilo hrad až do zimy 1663, kedy Turci zanechali lúpežné výpady. Po porážke cisárskych vojsk pri Parkani sa generál Montecucoli utáboril v Čeklísi a odtiaľ bránil ústupovú cestu cez Váh.

Po Vasvarskom mieri s Turkami 1664 a aj s ich povolením vyrástla na pravom brehu Váhu nová moderná pevnosť – Leopoldov. Šintava tým stratila na strategickej dôležitosti, aj keď jej bližšia poloha k dunajskej ceste zatiaľ zachovala jej vojenský význam.

Šintavský hrad hral svoju úlohu i v ďalších stavovských povstaniach, či už to bolo za Imricha Tokolyho alebo neskoršie za Františka Rákocziho II.

Po porážke posledného protihabsburgovského povstania sa Šintavský hrad stáva opäť majetkom Esterházyovcov a ostáva ním nepretržite až do polovice 19.storočia.

Posledný popis hradu je od cestovateľa baróna Alojza Mednyanského z roku 1822. Vo svojich cestopisoch píše, že zo Šintavského hradu tu našiel už len vysokú, širokú, štvoruhlastú vežu z mohutných kvádrov čnejúcu nad zámkom v záhradách, ktorú považoval za "najznamenitejšiu" stavbu hradu, čo by robila svojou technikou česť aj staviteľskému umeniu Rimanov.

Materiál bol čerpaný z knižky o Šintave, ktorú vydala obec v roku 1998
Trnava, november 2009, pre MKD pripravil Peter Minárik

Priehrada na rieke Váh – Sĺňava bola vybudovaná koncom päťdesiatych rokov 20. storočia na juhovýchodnej hranici Piešťan. Hoci vznikla z čisto utilitárnych dôvodov ako akumulačná nádrž madunickej hydroelektrárne, čoskoro sa ukázalo, že táto vodná plocha môže mať význam aj pre vtáctvo, a to hneď z viacerých príčin.

Údolím Váhu sa vinie dôležitá migračná cesta vtákov. Vodné a pri vode žijúce druhy ju využívajú pri jarnom i jesennom ťahu ako odpočinkovú stanicu. Zastávka môže trvať v jesennom odbobí aj niekoľko dní, týždňov či mesiacov. Niektoré druhy vtáctva na Sĺňave dokonca aj prezimujú. Medzi migrujúcimi vtákmi je viac druhov kačíc, husí, potápok, volaviek, kalužiakov, pobrežníkov a ďalších vodných a pri vode žijúcich druhov. K vzácnym hosťom Sĺňavy patria napríklad volavka purpurová, bučiak nočný, kazarka hrdzavá, kajka morská, pomorník príživný, pomorník malý, potáplice /štíhlozobá, severská, ľadová/, žeriav popolavý či orliak morský. Medzi tie druhy, ktoré v posledných rokoch zvyšujú frekvenciu svojho výskytu, možno zaradiť labuť spevavú a kormorána veľkého. Zimovanie vtáctva na vodných plochách v okolí Piešťan by mohlo tvoriť samostatnú kapitolu. Tejto problematike bola venovaná zvláštna pozornosť ornitológov a existuje o nej množstvo odbornej literatúry. Vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam, ktoré súvisia s termálnymi prameňmi i s priaznivou polohou Piešťan, na viacerých miestach voda nezamŕza ani v najtuhších mrazoch a dáva šancu operencom prežiť pre ne najťažšie obdobie roka. Sĺňava sa jednoznačne radí k najdôležitejším zimoviskám vtáctva na Slovensku.

Po dokončení priehrady chýbali podmienky pre hniezdenie vtáctva. Situácia sa začala zlepšovať, keď v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vytvoril Viliam Kubán, ktorý zasvätil svoj život výskumu a ochrane vtáctva Sĺňavy, zelenú enklávu v časti pod pravobrežnou hrádzou. V týchto miestach časom vznikla skutočná oáza pre život operencov. Hniezdia tu trsteniariky, kúdelníčky, kačice, labute a mnohé iné druhy, medziiným aj bučiak močiarny. Ešte viac sa rozšírili možnosti pre hniezdenie operencov po roku 1972, keď vďaka ukladaniu vyťaženého štrku vznikol malý ostrovček uprostred priehrady. Na necelých troch hektároch tohto malého ostrova každoročne zahniezdi okolo 7000 párov čaky smejivej. V odborných kruhoch vzbudila pozornosť i správa, že v krátkom časovom slede na tomto mieste zahniezdili tri druhy čajok, ktoré na Slovensku predtým neboli evidované – čajka bielohlavá, čajka sivá a čajka čiernohlavá. Najväčšou vzácnosťou Vtáčieho ostrova je však hniezdna kolónia rybára riečneho, v počte 70 párov. Tento druh patrí medzi ohrozené v rámci EÚ.

Potvrdenie výnimočných hodnôt tejto lokality z hľadiska výskytu vzácnych druhov vtáctva sa stalo podnetom pre zaradenie Sĺňavy do siete chránených území roku 1980. Plocha chráneného areálu zahŕňa 691 ha, z toho samotná vodná nádrž má 430 ha. Dnes sa tu nachádza okrem iného aj najväčšia koncentrácia čajkovitých vtákov na Slovensku. Preto právom bola zaradená táto lokalita medzi významné vtáčie územia aj z pohľadu Európskej únie. Popri termálnych prameňoch je to ďalšia nezmerateľná hodnota, ktorou príroda obdarila Piešťany. Chránený areál Sĺňava si zaslúži nielen našu pozornosť a úctu, ale aj pomoc, starostlivosť a ohľaduplnosť.

Na základe predchádzajúce článku Kornela Duffeka Vás chceme pozvať na Kolookruh Sĺňava, aby ste si lepšie mohli prezrieť faunu a flóru piešťanskej Sĺňavy:

Piešťany sú mestom, ktoré svojím obyvateľom i návštevníkom ponúka široké možnosti využitia voľného času – odpočinok, rekreáciu, ale aj pestrý kultúrny, športový a spoločenský život. Nezabúda sa ani na dôležitosť ochrany životného prostredia.

Kolookruh Sĺňava je okružná trasa, rekreačno náučný asfaltový okruh okolo vodnej nádrže Sĺňavy, vhodný pre cykloturistiku, pešiu turistiku, ale aj in–line korčuľovanie. Má asfaltový povrch, široký 3 – 4 metre. Trasa vedie po rovine od Krajinského mosta po pravom brehu Váhu, smerom na Lodenicu, hať Drahovce, vodnolyžiarský areál a späť po ľavom brehu Váhu. Peší prechod kolookruhu trvá asi 3 hodiny, bicyklom 40 minút. Možnosť občerstvenia po ceste ponúka Lodenica, Ratnovská zátoka, prípadne reštauračné zariadenia v blízkosti Krajinského mosta v Piešťanoch.

Zdá sa, že v poslednej dobe sa s novopostavenými rozhľadňami na našich kopcoch roztrhlo vrece. Po Veľkej Homoli, Marháte, Veľkom Lopeníku a mnohých ďalších, postavili a slávnostne "uviedli do prevádzky", resp. dali do používania verejnosti drevenú rozhľadňu v Dohňanoch - v októbri 2009.

Raritou sa teda tentokrát pýšia v Dohňanoch pri Púchove. Na kopci Tlstá hora, ktorý je 651 nad morom, postavili 21,5 metrov vysokú drevenú rozhľadňu. Je jediná v širokom okolí a pri peknej viditeľnosti z nej dovidieť až na 50 km vzdialené Martinské hole. K rozhľadni vedie 13 km dlhý náučný chodník.

Rozhľadňa je jediná v našom regione, tvrdia domáci, a sú na ňu hrdí. Kuriozitou je, že ju postavili na mieste, kde stála rozhľadňa aj za Rakúsko – Uhorska. O tejto bývalej rozhľadni nevieme ani ako vyzerala, nezachovali sa žiadne obrázky z tohto obdobia.

Dohniansku rozhľadňu, ktorá pripomína parížsku eifelovku, začali stavať v júli 2009 a stavbu dokončili koncom septembra 2009. Celá stavba stála 110 000 Eur a bola financovaná ako inak, z eurofondov.

Malokarpatský diaľkoplaz je najstaršia súťaž organizovaná v regióne Malé Karpaty pre výkonnostných turistov – diaľkárov. Jej počiatky siahajú ďaleko do minulého storočia. Jej organizátormi boli pravdepodobne turisti VD Štart Bratislava, veď kto iný v tej dobe to mohol byť??? V tom čase štartáci boli najaktívnejší nielen v organizovaní turistických podujatí, ale i výkonní turisti, výborní chodci, či skôr bežci. Veď mená ako Oravec, Kuchta, Hromkovič, Babor, Klinec a ďalší niečo vo výkonnostnej turistike znamenali.

Súťaž riadil, vyhodnocoval, viedol evidenciu a štatistiku dlhé roky starostlivo vyhodnocoval – Ivan Klinec.

Pravidlá súťaže boli veľmi jednoduché. Podmienkou ocenenia, ktoré sa získavalo každoročne, bolo našliapať na organizovaných diaľkových pochodoch v Malých Karpatoch v jednom roku aspoň 1 000 kilometrov. Zarátavali sa pochody aj v inom regióne, podmienkou však bolo, že prevažná väčšina kilometrov z tej tisícky sa musela urobiť v Malých Karpatoch /poznámka red.: v priebehu rokov výška km v MK bola stanovená na cca 2/3 prejdených kilometrov z celkového počtu/. Veď preto sa to ocenenie aj volá Malokarpatský diaľkoplaz.

Ivan Klinec spravidla vyhodnocoval tieto aktivity na decembrovom veľmi populárnom pochode Adela /dnes Barbora/, ktorý mával vždy peknú účasť turistov. Ten, kto splnil vyššie uvedené podmienky, získal diplom a samozrejme, že bol zaevidovaný do knihy držiteľov ocenenia. Po mnohých rokoch odovzdal Ivan Klinec štafetu inému "funkcionárovi", ktorý bol známy hlavne pod pseudonymom J.J. /čítaj Dží, Dží/. Ten po nie dlhom čase zmizol zo scény a s ním i všetka dokumentácia, ktorá sa do dnešného dňa nenašla. Podľa neoverených informácií táto dokumentácia ešte existuje, ale vraj sa nevie nájsť. /poznámka redakcie: čo keby ste sa opýtali bývalej manželky pána Dží,dží.../

Po niekoľkoročnej odmlke sa trnavsko – bratislavské združenie /alebo duo/ rozhodlo pokúsiť o realizáciu nadstavbovej časti VOPT a obnoviť Malokarpatského diaľkoplaza, s tým, že sa pokúsime zrekonštruovať, pokiaľ to bude možné, i stratené záznamy. Túto neľahkú úlohu prevzal na seba Peter Minárik. Už v tom istom roku sme tí, ktorí splnili podmienky, obdržali na konci roku veľmi pekné a vtipné diplomy z dielne, dnes už nebohého Ivana Košického.

Súťaž pokračuje ďalej, vždy v januárovom čísle MKD sú stanovené podmienky plnenia na nasledujúci rok. V minulých číslach už boli zverejnené niektoré zoznamy držiteľov ocenenia. Nie sú však kompletné. Ja ich doplňujem zoznamom držiteľov z radov členov TJ Tesla, od začiatku ich diaľkoplazeckej činnosti až doteraz. Sú to vierohodné údaje z archívu TJ Tesla, ale najmä z dokumentácie pre získanie VOPT. Pre získanie niektorého odznaku VOPT je potrebné predložiť tlačivo s uvedením počtu absolvobaných kilometrov v každom roku za príslušne hodnotené obdobie, ktoré sa potom konfrontuje s údajmi v záznamníku alebo diplomami. Tieto tlačivá po overení sú archivované, takže každé udelenie odznaku VOPT je patrične dokladované. Takže nie je problém z týchto dokladov získať potrebné údaje pre hodnotenie Malokarpatského diaľkoplaza. Tieto údaje môžeme spracovať aj pre ďalších turistov, ktorí plnia nadstavbovú VOPT. V prílohe je priložený zoznam držiteľov Malokarpatského diaľkoplaza za TJ Tesla za predchádzajúce roky.

V tohoto ročnom čísle MKD /asi v apríli/ je uvedené vyhodnotenie Malokarpatského diaľkoplaza za rok 2001. V tomto zozname sú minimálne dve chybičky. Nie je tam meno autora tohto článku, ktorý MKD v roku 2001 získal. Je to však jeho chyba, lebo splnenie podmienok pravdepodobne nenahlásil. Na druhej strane je tam meno turistu, ktorý podmienky pre udelenie tohto titulu v žiadnom, ale v žiadnom prípade nemohol splniť. Navyše pri jeho mene je uvedený taký vysoký potemkinovský počet kilometrov /1828 km/, ktorý nedosiahol žiadny iný z uvedených turistov, a to sú tam v tom čase takí aktívni turisti, ako Korčok, Farkašovský, Javorský, Groman, Klokner, Hanuš, Bada a iní. Pritom je to turista, ktorý má averziu voči pochodom organizovaným na Slovensku, ktorú dlhé roky ani neskrýva a ani sa na pochodoch na Slovensku nezúčastňuje. Aké sa to potom virtuálne kilometre v Karpatoch za rok 2001 nachodili? Ak aj berieme do úvahy pravidlo, že účasť na organizovaní alebo na kontrole pochodu sa zaratáva, ako účasť na pochode, tak ani účasť na kontrole stokilometrového pochodu /Biely Kríž/ nedáva číslo tisíc. Aké pohnútky vedú turistu, aby si nahlásil splnenie toho, čo ani náznakom nesplnil? Ak niekto dehonestuje slovenské pochody, tak nech potom aspoň nedehonestuje súťaže organizované na Slovensku. Načo je takáto "oblomovčina"???

1978 až 1983	4 580 km
1984	1 004 km
1985	1 249 km
1986	1 219 km
1987	1 764 km
1988	1 442 km
1999	1 034 km
2000	1 052 km
2001	1 298 km
2002	1 563 km
2003	1 585 km
2004	1 812 km
2005	2 063 km
2006	1 540 km
2007	1 754 km
2008	1 838 km
2009	?????

1988	1 329 km
1989	1 098 km
1995	1 042 km
1999	1 103 km
2000	1 249 km
2001	1 568 km
2002	1 763 km
2003	2 133 km
2004	2 360 km
2005	2 346 km
2006	2 089 km
2007	2 180 km
2008	2 281 km
2009	?????

1990	1 404 km
1991	1 477 km
1992	1 413 km
1993	1 685 km
1994	1 375 km
1995	1 220 km
1996	1 280 km
1997	1 192 km
1999	1 175 km
2000	1 086 km
2001	1 499 km
2002	1 738 km
2003	1 891 km
2004	2 017 km
2005	2 308 km
2006	2 594 km
2007	2 715 km
2008	2 634 km
2009	??????

1993	1 252 km
1994	1 350 km
1995	1 572 km
1996	1 310 km
1997	1 378 km
1998	1 471 km
1999	1 542 km
2000	1 417 km
2001	1 662 km
2002	1 447 km
2003	1 617 km
2004	1 573 km
2005	1 237 km
2009	????

1982	1 391 km
1983	1 657 km
1984	2 074 km
1985	2 072 km
1986	2 366 km
1987	2 179 km
1988	2 608 km
1989	2 304 km
1990	2 252 km
1991	2 248 km
1992	2 094 km
1993	2 206 km
1994	2 366 km
1995	2 526 km
1996	2 273 km
1997	2 253 km
1998	1 406 km
1999	2 177 km
2000	2 162 km
2001	2 310 km
2002	2 197 km
2003	2 289 km

1998	1 091 km
1999	1 592 km
2000	1 658 km
2001	1 448 km
2002	1 643 km
2003	1 196 km
2004	1 280 km
2005	1 226 km
2006	1 049 km
2007	1 047 km
2008	1 071 km
2009	??????

1984	1 149 km
1986	1 339 km
1988	1 567 km
1989	1 370 km
1990	1 982 km
1991	1 606 km
1992	1 458 km
1993	1 523 km
1994	1 732 km
1995	1 689 km
1996	1 689 km
1997	1 825 km
1998	1 522 km
1999	1 293 km
2000	1 332 km
2001	1 301 km

1985	1 083 km
1986	1 299 km
1988	1 332 km
1990	1 336 km
1995	1 305 km
1997	1 090 km
1998	1 332 km
2000	1 092 km
2001	1 232 km
2002	1 201 km
2003	1 343 km
2004	1 281 km
2005	1 741 km
2006	1 299 km
2007	1 388 km
2008	1 359 km
2009	??????

1990	1 370 km
1991	1 236 km
1992	1 280 km
1994	1 249 km
1995	1 553 km
1997	1 149 km
1998	1 332 km
2000	1 261 km
2001	1 158 km
2006	1 171 km
2007	1 452 km
2008	1 257 km
2009	??????

1988	1 234 km
1989	1 547 km
1990	1 246 km
1991	1 163 km
1992	1 124 km
1995	1 144 km
1996	1 482 km
1997	1 478 km
1998	1 907 km
1999	1 450 km
2000	1 154 km
2001	1 987 km
2002	1 838 km
2003	1 685 km
2004	1 835 km
2005	1 980 km
2006	3 893 km
2007	3 027 km
2008	1 338 km
2009	?????

1982	1 439 km
1985	1 608 km
1986	1 849 km
1987	1 461 km
1988	1 934 km
1989	1 974 km
1990	1 919 km
1991	1 742 km
1992	1 606 km
1993	1 764 km
1994	1 690 km
1995	1 962 km
1996	1 791 km
1997	1 684 km
1998	1 532 km
1999	1 621 km
2000	1 852 km
2001	1 994 km
2002	1 176 km
2003	1 783 km
2004	1 698 km
2005	1 445 km

1982	1 204 km
1985	1 133 km
1986	1 293 km
1989	1 121 km
1992	1 288 km
2002	1 031 km
2003	1 329 km
2004	1 347 km
2005	1 524 km
2006	1 517 km
2007	1 597 km
2008	1 434 km
2009	?????

Meno	rok našlapania najviac km	ročné kilometre	vek diaľkoplaza (počet rokov)
Hanuš Jaroslav	2005	2 063 km	73
Hrušková Veronika	2004	1 820 km	41
Faršovský Ladislav	2004	2 360 km	67
Groman Peter	2007	2 715 km	48
Javorský Vlado	2001	1 662 km	54
Klokner Melo	1988	2 608 km	56
Majdán Miro	2000	1 658 km	41
Nehyba Vlado	1990	1 982 km	61
Nižnan Ivan	2005	1 741 km	61
Nižnan Marián	1995	1 553 km	49
Porubanec Cyril	2006	3 893 km	69
Stotka Vlado	2001	1 994 km	67
Svrček Vlado	2007	1 597 km	75
Šulek Karol	2008	2 973 km	58
Valach Peter /ba/	2004	1 095 km	53
Vŕbik Miro	1994	1 118 km	23

Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) 13. ročník a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD) 8.ročník pre rok 2009 je uzatvorený. V roku 2009 podmienky splnenia MKSD splnilo celkom 21 turistov, počet udelených ocenení za všetky doterajšie ročníky dosiahol číslo 243 turistov. Keď to prepočítame na porcelán, tak je to pre malú prevádzku porcelánu celkom slušná produkcia tanierov. V zozname držiteľov je celkom 79 mien. Tohto roku pribudlo až päť nových mien a prvý zahraničný turista a to hneď z Prahy /Jiří Hofman/. V zozname pre MKSD sa najčastejšie objavujú tieto mená:

11 x	Nižnan Ivan	Tesla
10 x	Sasák Jaromír	Tesla
10 x	Suran Július	Tlmače
9 x	Groman Peter	Tesla
9 x	Šulek Karol	Tesla
8 x	Hanuš Jaroslav	Tesla
8 x	Valach Peter	Tesla
8 x	Korčok Attila	Bratislava
7 x	Parcer Ján	Prievidza
7 x	Bada Peter	Trnava
7 x	Lietavec Miro	Špačince
6 x	Páchnik Ctibor	Šúrovce
6 x	Farkašovský Ladislav	Tesla
6 x	Klokner Melichar	Tesla
6 x	Jančík Ondrej	Tesla

1.	Farkašovský Ladislav	Tesla
2.	Groman Peter	Tesla
3.	Hanuš Jaroslav	Tesla
4.	Hofman Jiří	Praha
5.	Jančík Ondrej	Tesla
6.	Karel Jozef	Trnava
7.	Lietavec Miroslav	Špačince
8.	Lietavec Ondrej	Špačince
9.	Mako Juraj	Považská Bystrica
10.	Mihalovič Štefan	Senica
11.	Nižnan Ivan	Tesla
12.	Nižnan Marián	Tesla
13.	Opatovský Peter	Vrbové
14.	Páchnik Ctibor	Šúrovce
15.	Porubanec Cyril	Tesla
16.	Pristach Ján	Bánovce
17.	Sasák Jaromír	Tesla
18.	Sládek Ján	Brezová pod Bradlom
19.	Slivka Martin	Bratislava
20.	Suran Július	Tlmače
21.	Šulek Karol	Tesla

1.	Farkašovský Karol	Tesla
2.	Groman Peter	Tesla
3.	Hofman Jiří	Praha
4.	Nižnan Ivan	Tesla
5.	Porubanec Cyril	Tesla
6.	Suran Július	Tlmače
7.	Šulek Karol	Tesla

Ján Struhár s kamarátmi, ktorí sa tento rok úspešne zúčastnili Trnavskej stovky a ktorí Vám písali pre nezrovnalosti s naším najmladším úspešným stovkárom, majú záujem o informácie. My sme boli na pochode T – 100 za Klub dvojhrbej ťavy – a spolu s kamarátmi by sme chceli zorganizovať niečo podobné – zlatomoraveckú stovku. Máme na to dosť dobrovoľníkov a aj cieľové miesto a hlavne dosť chuti. Vieme, že Zlatomoravecká stovka sa voľakedy chodila a išla by sa asi z Nitry do Zlatých Moraviec. Poradili by ste nám vhodný dátum konania a všetko okolo nej? A vlastne by sme veľmi ocenili akékoľvek rady, ktoré musia takí diaľkoplazovia, ako ste Vy, ovládať...

Veľké ukončenie turistickej sezóny v Českej republike sa každoročne uskutočňuje v inej lokalite. 38.ročník, ktorý sa uskutočnil v termíne od 13. do 15. novembra 2009, mal centrum v Mladej Boleslavi. Hlavným organizátorom podujatia bol KČT - TJ Auto Škoda Mladá Boleslav, pod vedením pani Hanky Sešínovej a jej dcéry Lenky.

Už dávnejšie má toto podujatie pravidelne piatkovú predohru vo forme zájazdu a exkurzií.

Preto aj my cestujeme už o deň skôr, aby sme sa mohli tejto akcie zúčastniť. Autobusové zájazdy majú odchod z parkoviska pred Kultúrnym domom. Náš zájazd je smerovaný do oblasti vojenského priestoru Ralsko. Viezli sme sa na trase Mladá Boleslav – Bělá pod Bezdězem – Doksy – Hradčany. V dedinke Hradčany je veľké informačné centrum vojenských lesov. Časť z nás si išla pozrieť hrad Ralsko a druhá časť išla na Hradčanské skaly. Odtiaľ sú nádherné výhľady, mimo iné aj na letisko.

Potom idem autobusom cez Mimoň a Kuřivody do vojenského priestoru, svojho času tu bola jedna z najsilnejších sovietskych posádok v Československu. Vedúci zájazdu nás oboznamuje z históriou a zaujímavosťami okolia. V bývalej dedine Pasohlavy sú vidieť zvyšky cintorína. Blízko toho, na križovatke stojí umiestnený pomník venovaný armádnemu generálovi Sochorovi, ktorý tu v 50-tych rokoch záhadne zahynul.

Neďaleko sa nachádza prírodný výtvor Dlhá skála, je to skalný útvar skoro 400 metrov dlhý, bez nejakého prerušenia. Oproti Dlhej skále sa nachádza pieskovcový útvar Stohánek, kde bol dávno v minulosti pustovnícky hrad.

Pokračujeme ďalej cez Hamr na Jezeře, Stráž pod Ralskem do Novín pod Ralskem. Tu sa nachádza technická pamiatka "Průrva Ploučnice". V pieskovcovej hornine je vykopaný kaňon /canon/ a prerazený tunel. To sa používalo voľakedy ako protipovodňové opatrenie pri veľkej vode.

Vraciame sa naspäť a zastavujeme sa na občerstvení "u Modré Hvězdy a Divokého Bila." Po občerstvení pokračujeme ďalej do obce Kuřívody, kde je ďalšia zaujímavosť, a to pyrotechnické múzeum /Múzeum Pyrotechniky/. Po prehliadke múzea cestujeme naspäť do Mladej Boleslavi.

Sobota je hlavným dňom podujatia "Za posledním puchýřem". Sú pripravené trasy pochodu od 8 km až po 50 km. Najdlhšia 50 km trasa: Mladá Boleslav – Bakov – Bělá pod Bezdězem /žel st./ - Valdštejnsko – Čistá – Debř – Michalovice – Mladá Boleslav. Kratšie trasy boli odvodené z najdlhšej 50 km. A všetky trasy sú urobené ako obojsmerné, čiže mohli ste ísť buď, doprava alebo doľava. To malo za následok, že na trati ste sa stretávali s mnohými turistami.

Večer po skončení pochodu sa v kultúrnom dome uskutočnila zábava. Do tanca hrala kapela všetkých žánrov, od country až po ľudovky. Prestávky medzi jednotlivými tanečnými kolami mali aj oficiálny charakter. V jednej vyhodnotili súťaž "pomoc prírode" a v druhej odovzdali štafetu ďalšiemu organizátorovi tohto podujatia. V roku 2010 budú pochod "Za posledním puchýřem" organizovať Vizovice.

Pre toho, kto toho ešte nemal dosť, organizátori pripravili aj na nedeľu dve trasy pochodu. Takú menšiu 12 km a jednu 20 km. 12 km trasa: Mladá Boleslav – Řepov – Boží Voda – Karlův vrch – Mladá Boleslav. Rozhodli sme sa pre kratšiu trasu a po jej absolvovaní cestujeme domov.

Malá rekapitulácia - počet účastníkov: Česko 1 636, Poľsko 13, Nemecko 12, Slovensko 10, celkom 1 671. Zo Slovenska sa zúčastnili: Hlávek, Karovič, Strašivták, Lumtzer, Herchl, Khandl, Fulka a Rusnákovci.

3. decembra 2009 - ťažko tomu uveriť, už bude päť rokov od chvíle, čo dokončil svoj najdlhší diaľkový pochod v živote, náš kamarát Ivan Košický. Spomíname, samozrejme z úsmevom, tak ako by si to určite želal. Začnem s posledným rozhovorom, ktorý som mal s ním k jeho 60-ke /20.4.2003/, ale najskôr aspoň časť básničky, ktorú mu vtedy poslala Veronika:

Pre diaľkoplazectvo som sa rozhodol ešte za hlbokej totality. Určitý čas som rozmýšľal a na základe v tej dobe premietaného filmu "Vesničko má středisková", ktorý som videl niekoľkokrát ako člen Zlatej BSP, kde ma veľmi fascinovala veta dedinského doktora "Telo musí ísť do hrobu zhumplované!", som sa rozhodol pre toto odvetvie turistiky. V ňom som videl najväčšiu záruku dosiahnutia svojho cieľa. V tom roku som zhodou okolností pomáhal ako lekár zabezpečovať diaľkový stokilometrový pochod Trnavská stovka. Svoj "stan" som rozbalil v Plaveckom Mikuláši, čo bolo asi 75 km. Toľko bolesti, utrpenia a sebamučenia som predtým videl a počul naposledy v päťdesiatych rokoch, keď išiel film "Mladá Garda". Najmä skupinky tých menej zdatných, ktorí sa "priplazievali" tesne pred časovým limitom, pripomínali nezabudnuteľného Meresieva. Vtedy som pochopil význam slova diaľkoplaz...

Na stránkach MKD po prvýkrát použil aj svoj pseudonym "Ivanko Šický", ktorým podpisoval tie svoje najlepšie príspevky.

Tažko je necitovať aj niektoré jeho výroky. Napríklad Imrovi ešte dlho pred päťdesiatkou, keď ešte pil tie jeho decáky a skočil po každej, predpovedal: "Imro, počkaj po 50-ke, všetko sa zmení." Aj sa zmenilo. Nakoniec mu dal jednu radu, ktorej sa Imro samozrejme nedržal: "Vypi vodu, prekvap pečeň."

Bol aj priekopníkom /aj keď neuznaným/ v oblasti ohodnocovania turistických odznakov. To bolo vtedy, keď sa začala diskusia, ktorá trvá dodnes, o nadstavbových stupňoch VOPT. Preto ako reakciu na tieto "spory" vymyslel a propagoval MRDy a PRDy. Kto to nepozná, nejedná sa o žiadne vularizmy. Takto pomenoval MRD – /Mesačný Rekapitulačný Doklad/ a PRD - /Polročný Rekapitulačný Doklad/ o prejdení turistických kilometrov.

Dlhé roky chodil s nami do Veľkej Fatry na októbrový výstup na Ostrú. Keď nám zmizla vrcholová schránka, nakreslil aktuálny vtip, ktorý ho preslávil až na "životnom prostredí" v Martine.

Ivan bol aj historickým objaviteľom "tajných ciest" Vladimíra Iljiča Lenina do Malých Karpát. Je pravda, že okrem nás diaľkoplazov o tom mnoho ľudí nevie. Najúchvatnejšie jeho cestu /Leninovu/ opísal v krátkom cestopise "S Leninom na Čele", keď celý príbeh sám oficiálne predniesol na vrchole Čela v Malých Karpatoch, na jednom DP, s čekistickou čiapkou na hlave a bustou Lenina v rukách.

Bolo by hriechom neodcitovať aspoň pár viet z tohto príbehu:
"Prešli dolinou Hlboča, po modrej na poľanu "Vlčárna" a odtiaľ skratkou k ústiu mohutného žľabu. Tu prišla na Iljiča kríza. Chcel sa vrátiť, ale A.Ujhászy, provianťák spolku, veľavravne potľapkal po bachratej butilke a zahlásil, že treba vydržať, lebo v neďalekom sedle bude podávaný prémiový halbáčik. Lenin ožil a situáciu komentoval s úsmevom: "Čort adin, kak ti menja peregovoril." Dnes spomínaný žľab na Iljičovu počesť nesie názov – "Čertov žľab". Pokračovali teda trasou, ktorú Lenin dobre poznal, veď tadiaľ už šiel 5.6.1912. Tu v sedle, kde zelená značka odbočuje doprava, si uvedomil, že ísť vpravo, by mu mohlo byť na politbyre vytknuté ako pravá úchylka marxistického učenia, a tak sa dal vľavo – teda tak ako dnes my. A po krátkom strmom stúpaní zastal na Čele. Na Čele Malých Karpát, ale i svetového proletariátu..."

A ešte jeden úryvok z ciest V.I.L. v MK. Tentokrát epilog z jeho prvej cesty na Záruby:
"Tu by sa naša cesta za poznaním mohla skončiť. Predsa však hlavou mi víria myšlienky a v duši sa usadil nepokoj. Aké sú cesty revolucionárov plné náhod a prekvapení. Stačí malá nepozornosť, malá VIA FALSA a naše dejiny sa budú uberať úplne iným smerom. Položme si otázku, čo sa mohlo stať, keby V.I.Lenin nemal spoľahlivú buzolu zn.G.F.Knittel z roku 1693? Veď iba o 0,1 stupňa severnej zemepisnej šírky od Móric hóffu stávala usadlosť Políčko, kde gazdovala A.Čubirková, známa svojími činmi, ktorými sa navždy zapísala do dejín našej kriminalistiky. Čo keby bol Iljič v tú tmavú noc zaklopal na dvere o 2 km ďalej, na dvere usadlosti Políčko? Čakal by ho mastný chleba s cibuľou? Až človeka zamrazí..."

Takýchto recesistických udalostí bolo viacej. V posledných rokoch sa takéto akcie sústredovali hlavne na "Vianočný pochod", ktorý málokto a málokedy prežil "v zdraví"... Veď nečudo, keď tento pochod, hlavne na začiatku v prvých ročníkoch mal podmienku, že každý účastník musí mať so sebou horčicák, čím starší, tým vzácnejší... a samozrejme k tomu aj fľašu, aby mohol ponúknuť kamarátov. Trasy pochodu sa vymýšľali pravidelne u Bula. A tak sme šlapali z Častej, Serede, zo Sládkovičova, Dubovej, Majdánu, Šenkvíc, Senca, Naháča, Dolian a mnohých ďalších, ako aj napríklad tento rok z Dolných Orešian.

Keď sme pripravovali prvý ročník tohto pochodu, mnohí mali pripomienku k termínu pochodu. Ivan ich presvedčil veľmi jednoducho: "Poslednú sobotu pred Štedrým dňom už máte mať vyupratované, darčeky zabalené, napečené, kapra vo vani a treba si ísť "oddýchnuť" na pochod".

Je pravdou aj to, že vďaka týmto "recesistickým pochodom", ktoré ako jediné mali opačný smer, resp. "odniekaľ do Trnavy", sme mali detailne prejdené celé široké okolie Trnavy, čo okrem nás asi máloktorí z Trnavčanov môžu povedať.

Jeho vtipy a karikatúry boli a sú všeobecne známe, ale na stránkach MKD po prvýkrát kreslil aj malokarpatské železničné staničky, MK chaty či obľúbené šenky. Ale najväčšiu radosť mal, keď sme mu raz na narodeniny /tuším to bolo k jeho šesťdesiatke/ dali upravenú kresbu od Petra Urbana - bol ňou jednoducho nadšený. A nielen on. Doteraz táto reprodukcia visí v klubovni TJ Tesla na nástenke.

Nakoniec pár jeho menej známych myšlienok: "My nemôžeme byť alkoholici, lebo my keď si vypijeme, tak alkohol tri dni nemôžeme ani cítiť. A alkoholik potrebuje piť každý deň...."

Keď nám nalieval kalíštek nezabudol vždy pripomenúť: "Alkohol v rukách lekára, je liekom".

Jeho obľúbená téma, okrem hôr, bola - ženy a erotika. Niečo na "okoštovku"a pripomenutie:

1.1.2010 NOVOROČNÉ STRETNUTIE POD ROZHĽADŇOU VEĽKÁ HOMOLA
(piatok) Modranský turistický spolok

9.1.2010 ZIMNÝ PRECHOD POVAŽSKÝM INOVCOM 35. ročník
(sobota) KST ATÓM Jaslovské Bohunice

16.1.2010 NEDRKOTAJ ZUBAMI, ALE PREBERAJ NOHAMI 27. ročník
(sobota) OT TJ Iskra Matador Bratislava

30.1.2010 ZIMNÝ VÝSTUP NA KLENOVÚ 3. ročník
(sobota) Turistické združenie Dolný Lopašov

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.

2003	1 917 km
2004	2 028 km
2005	1 668 km
2006	2 599 km
2007	2 771 km
2008	2 973 km
2009	?????