MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

Silvester 2004

 

 

Na začiatok upozornenie

pre účastníkov silvestrovského výstupu na Marhát, Záruby, Geldek a iných podobných kopcov

ŽIADAME !!!

účastníkov silvestrovských výstupov na tieto kopce, aby sa riadili pokynmi usporiadateľov podujatia a to:

• Psov a iných domácich maznáčikov /manžel, manželka/ mali na vodítku alebo inak pevne pripútaných.
• Delobuchy, petardy a iné pyrotechnické pomôcky nechali doma a k všeobecne dobrej nálade prispeli výbuchmi šampanského a svojej dobrej nálady.

Za pochopenie Vám ďakujú usporiadatelia podujatia a lesná zver potulujúca sa v lese a možno aj nejakí zatúlaní bezdomovci.

organizátori KST Bezovec, KST Skloplast aj tí ostatní...

BOLI ČASY, BOLI...

Dobré úmysly

U niektorých ľudí sa to dostavuje pravidelne na Štedrý večer, u iných až na Silvestra a u ďalších hoc aj na narodeniny alebo kedy. Slovom, každý človek má svoj deň, keď sa ho zmocnia dobré úmysly. Tak to naňho zničoho nič príde ako nádcha alebo zjavenie. Najprv mu je trocha hlúpo, potom sa mu spraví morálne nanič a potom si povie, že si je sám na vine a že by všetko mohlo byť inakšie a lepšie, keby nejako zreformoval svoj život. To je chvíľa, keď sa v človeku spravidla vynorí Dobrý úmysel. I príjme dobré predsavzatie, že povedzme od zajtrajška alebo od Nového roku bude skôr vstávať alebo že bude pre svoje zdravie robiť strašné a hygienické veci, napríklad hneď ráno päť minút cvičiť alebo sa kúpať v studenej vode alebo čítať na lačný žalúdok niekoľko strán z Marka Aurélia. Alebo že bude menej fajčiť alebo že celkom prestane fajčiť, že prestane s politikou a pijatikou alebo že venuje tri hodiny sebavzdelávaniu a rozjímaniu alebo že začne sporiť a zaplatí všetky dlžoby alebo že urobí dačo veľké.

Domnievam sa, že každý z vás prekonáva aspoň raz do roka túto hodinu Dobrých úmyslov. Myslím dokonca, že aj veľmi slávni ľudia, ako napríklad ministri alebo svätci, pocítia aspoň raz do roka strašné pokušenie Dobrých úmyslov. Verím, že niet človeka, ktorý by aspoň raz za rok nechcel prehodiť výhybku a začať nejakým spôsobom nový život.

Nuž, je to pravda, keď človek pojal dobrý úmysel, nevstane zajtra ani o 5 minút včaššie ako včera, nezačne cvičiť ani robiť niečo veľké. Niežeby to nešlo, ale akurát v ten deň to akosi nie je ono a človek si na to musí pomaly zvykať a napokon môže s tým začať zajtra, áno, celkom iste zajtra – čím býva dobrý úmysel spravidla odbavený. No hoci je odbavený, nie je zmarený. Lebo podstata a zmysel dobrého úmyslu nie je, aby ho človek splnil, ale aby ho jednoducho mal.

Ak sa vo mne zrodí v hodine Dobrých úmyslov cnostné a hrdinské presvedčenie, že od zajtra budem včaššie vstávať, prejaví sa tým veľký a oslobodzujúci fakt: že môžem včaššie vstávať, lebo to záleží už len odo mňa a je to v mojej moci. Bolo by to hrozné, keby som veril, že jednoducho nemôžem včaššie vstávať a že to vôbec nie je v mojej moci. Bolo by hrozné, keby som si myslel, že vstávam trocha neskoro zo zdravotnej nevyhnutnosti alebo pod neúprosným nátlakom pomerov. Dobré úmysly dokazujú, že ešte vždy môžeme zmeniť svoj život alebo seba samých. Bolo by zdrvujúce, keby sme prišli k poznaniu, že už nemôžeme vôbec nič na sebe zmeniť. Kým v sebe človek živí heroickú predstavu, že začne skoro ráno vstávať, udržuje si aj podivuhodnú možnosť, že začne žiť ináč: že uvidí východ slnka alebo dokonca nádherný východ seba samého. Kým pestujeme dobré úmysly, popierame, že to, čo robíme, robíme nevyhnutne.

Dobrý úmysel je neskrotný prejav slobodnej vôle.

Kým je človek schopný dobrých úmyslov, leží pred ním život ako veľká, nevyskúšaná a sľubná možnosť. Panebože, aké veci by som napísal, keby som vstával o šiestej ráno! A keby som navyše štvrť hodiny cvičil a kúpal sa v studenej vode a pritom čítal Marka Arélia a dve hodiny denne sa vzdelával a namiesto čítania novín stolárčil alebo okopával záhradku a naučil sa hrať na harmonike a denne behával niekoľko hodín po poliach a trochu sa zahĺbil do východnej filozofie a chodil medzi ľudí a osvojil si základy národného hospodárstva a čítal v origináli Platóna a sám si zhotovil rádiostanicu a naučil sa skvele lyžovať a usilovne sa venoval hvezdárstvu a cvičil sa v rečníctve a pestoval turistiku a robil pokusy s pestovaním klinčekov a choval holuby a odpovedal hneď na všetky listy a denne niekoľko hodín rozjímal o veľkých veciach človeka a vyvinul nejakú rozsiahlu činnosť v prospech svojich blížnych a spoznal všetko, čo má človek vedieť a pritom nepremárnil ani minútu času...

Lebo to všetko a ešte veľa iného je v mojich dobrých úmysloch. Naše dobré úmysly život nesmierne a nevyčerpateľne obohacujú.

Želám vám veľa dobrých úmyslov ...

Karel Čapek - KALENDÁR

Vedeli ste, že...

... ak na soche v parku, zobrazujúcej osobu na koni, má kôň dve nohy vo vzduchu, tak osoba zomrela v boji, ak má kôň všetky štyri nohy na zemi, tak osoba zomrela prirodzenou smrťou?

... meno Jeep pochádza zo skratky pre americké vojenské vozidlá pre všeobecné účely, čiže General Purpose, teda G.P. (dží-pí)?

... človeku trvalo 22 storočí, kým vypočítal vzdialenosť Zeme od Slnka (149 400 000 km). Mohli sme to vedieť skôr, keby sme vynásobili 1 000 000 000 (miliarda) x výška Cheopsovej pyramídy postavenej v 30. storočí pred Kristom?

... v starom Anglicku ľudia nemohli prevádzať sex bez povolenia kráľa? Keď chceli splodiť dieťa, museli si pýtať povolenie a na dom si počas aktu vyvesiť tabuľu s nadpisom "Fornication Under Consent of the King (Smilstvo s povolenim kráľa)", skrátene F.U.C.K.?

... keď sa vojenská jednotka vracala z boja bez újmy na životoch, písalo sa na tabuľu 0.K., čiže "0 Killed" - nula mŕtvych, ako znamenie, že je všetko v poriadku? Odtiaľ potom pochádza OK.

Zopár takých "rodinných"

SMS

tej noci padol temný chlad
na trávu, kvety, na agát
objal listy, strom i kmeň
no miesto bozkov rozdal srieň !

Vtipy od Eriky

Psychotest

Toto je pôvodný, nefalšovaný psychologický test. Je to príbeh jednej ženy. Keď bola na pohrebe svojej matky, stretla sa tam s mužom, ktorého do tej doby nikdy nevidela. Pretože tento muž bol tak krásny a okúzlujúci, ako si vždy predstavovala, že by jej vysnívaný muž mal byť, okamžite sa do neho zamilovala. Pretože však bola veľmi hanblivá, nespýtala sa ho na jeho telefónne číslo, ani kde býva. O pár dní neskôr táto žena zavraždila svoju sestru...

Otázka znie:

Aký bol motív vraždy jej sestry?

Premýšľajte prosím a pokiaľ nejaký motív nájdete, pozrite si vysvetlenie v ďalšej časti tohoto časopisu. Pokiaľ na žiadny motív neprídete, pozrite sa tiež. Nedívajte sa však na riešenie ihneď, skúste premýšľať!

"ANABÁZA"

Aj ja som sa rozhodol poslať Vám pár riadkov pre MKD z môjho putovania Európou v minulom roku.

Ako som článok výstižne nazval, tak som veru aj cestu prežíval. Cestoval som sám, ako zvyčajne - stopom, vlakmi, loďou i autobusom, vždy len tým najnutnejším, čo som musel. Prešiel som desiatimi krajinami, vždy a všade bez najmenších problémov. Začal som Čechami, pokračoval Nemeckom, Rakúskom, Talianskom, potom loďou do Grécka a potom naspäť cez Balkánske štáty.

Celá "anabáza" mi zabrala 6 týždňov. Za tú dobu zažil som pekné aj zlé dni, stretol som veľa zaujímavých ľudí a videl veľa krásnych vecí. Okrem pamiatok ma však fascinovala povaha ľudí, ktorá sa tak rýchlo menila, ako ubiehali kilometre. Sledoval som povahu domácich ako aj cestovateľov ako som bol ja.

Moje mini príbehy, na ktoré si rád spomínam, sa stali na ceste loďou do Grécka a na pevnine na Peloponézskom poloostrove.

Cestoval som gréckym trajektom "M -Dame" z talianskej Ancony do gréckeho prístavu Patras s medzizastávkou v Igoumenista. Celá plavba prebiehala perfektne, pasažieri sa opaľovali, popíjali v baroch alebo sa kúpali v lodnom kúpalisku. Posádka natierala niektoré časti paluby a kapitán lode sa s dôstojníkmi prechádzal pomedzi pasažiermi, rozdávajúc úsmevy na všetky strany - očividne šťastný ľudomil. Pasažieri mohli ísť pozerať na kapitánsky mostík, no proste idylka. No podľa klasických slov: "Nič netrvá večne", aj toto sa čoskoro malo zmeniť! S objavujúcimi sa brehmi ostrovčekov a pevniny stúpala aj kapitánova nervozita. Po tom, čo sme boli na dohľad našej medzizastávky, kapitán začal na všetkých kričať. Na posádku, aj na pasažierov. Vyvrcholilo to vyhnaním všetkých cestujúcich z okolia kapitánskeho mostíka. Pred pristávacím manévrom vyšiel na palubu vedľa kapitánskeho mostíka dôstojník a zo skrinky na stene vybral nejaký prístroj. Toho sa ujal nervózny kapitán.

Pristávací manéver začal. Kapitán štekal príkazy. Pohľady všetkých striedavo smerovali na kapitána a na pomaly sa približujúci breh. V tom zhone si však nikto nevšimol malého psíka, ktorý sa stal, hneď po nalodení so svojou francúzskou majiteľkou, miláčikom všetkých pasažierov.

Po 30. hodinách plavby a poriadneho vykrmovania od obdivovateľov značne pribral na váhe. Vo vrcholiacej nervozite a s približujúcim sa brehom si tento malý psík spomenul na svoju prirodzenú potrebu, ktorú vzápätí aj vykonal. Avšak chybička krásy, v tej intímnej chvíli stál vedľa nášho kapitána. Loďou sa začal ozývať smiech. V tom momente sa kapitán ohromne rozčúlil. Prístroj hodil po úbohom štvornožcovi, ktorý nechápal, prečo je naňho ten dobrý pán taký... Kapitán zúrivo gestikuloval na posádku, aby niečo urobili. Psík medzitým za všeobecnej veselosti odkráčal, čo krok to h.... za svojou paničkou. Kapitán sa išiel ukľudniť do baru a loď zakaroval do cieľového prístavu jeden z dôstojníkov. Po zvyšok cesty už nikto kapitána nevidel.

Po vylodení na pevninu som si zabudol posunúť hodinky o hodinu dopredu. Čudoval som sa síce, že sme prišli o hodinu skôr alebo ,že autobus do Korintu ide namiesto o deviatej už o ôsmej. Na túto maličkosť ma upozornil až dočasný spolucestovateľ o pár dní neskoršie, keď sme mali rozličný názor na čas odchodu jedného vlaku.

V podvečer som prišiel autobusom z Korintu do Fihti, dedinky, ktorá je len 2 km od Schliemanových Mykén. Po polhodinovom prehováraní starým domorodcom, aby som do Mykén teraz večer nechodil, vraj ma na ceste prepadnú Albánci... v Mykénach nie je žiadne ubytovanie... a teraz už tam aj tak žiaden autobus nepôjde..., som mu nakoniec dal naoko za pravdu. Po jeho významnom odmlčaní som sa ho spýtal, či nevie o nejakom ubytovaní v ich dedine. Starký sa zoširoka usmial a povedal, že náhodou dnes má jeho brat voľnú izbu na prenájom a to len za 2500 drachiem. Poďakoval som mu za ochotu a rýchlo som nastúpil do autobusu s nápisom MIKENIS, ktorý medzitým prišiel. Starký len rezignovane zagánil za autobusom, ktorý mu vyfúkol 2500 drachiem.

V Mykénach som vošiel do prvého jednoposchodového domu s názvom HOTEL a HOSTEL. Na prízemí bol hotel a na poschodí s veľkou "terasou" - strechou bola ubytovňa.

Chcel som sa spýtať na cenu, ale nikto nikde. Vyšiel som teda hore, kde som našiel jedného študenta zo Švédska. Ten mi povedal, aby som sa kľudne ubytoval, že on už je tu tretí deň a majiteľa ešte nevidel. Všetko bolo pootvárané, sprchy fungovali, tak som sa ubytoval a osprchoval. V noci som si išiel do vedľajšej reštaurácie kúpiť kolu. Za stolom sedeli domáci a hrali gréckeho pokra. Zobral som si z chladničky kolu a opýtal sa koľko stojí. Keď mi konečne jeden odpovedal, podal som mu 250 drachiem, načo ich on, bez toho, aby sa otočil od kariet, zobral. Peniaze hodil do stredu stola a hrali ďalej o ne. Poďakoval som a so zvláštnym výrazom na tvári sa vrátil do hostela. Po prehliadke vykopávok a Schliemanovej vily Helena som odišiel, ako aj druhí spolubývajúci, "bez zaplatenia". Nemali sme totiž komu to zaplatiť. Po pár dňoch som stretol niekoho, kto mal tú česť vidieť majiteľa. Američan, ktorý si predtým ubytovanie uhradil, mi povedal, že majiteľ si len na pár dní odskočil sledovať basketbal. Potom tento Američan stal sa mojím dočasným spolucestovateľom. Na našich zážitkoch s gréckou povahou sme sa dosť nasmiali, aj keď niekedy nám nešla na rozum. Ako pri ceste autobusom z Nauphli do Epidavrosu, známych to starogréckych kúpeľov s krásne zachovalým divadlom. Ešte dnes sa tam každú nedeľu hrajú grécke drámy a komédie. Vodič autobusu v tej najväčšej horúčave zastavil pri jednej taverne, vypol motor a obrátil sa k nám s cigaretou v ruke a so slovami: "One cigaret, please," a vystúpil z autobusu. Pokračovali sme, až keď sa pozhováral s kamarátmi a vypil si kávu a dofajčil, čo medzi bratmi bolo 30 minút. My sme medzitým vypotili dobré dva litre "chutnej" gréckej minerálky, ktorú sme všade neustále popíjali.

V Grécku som zažil ešte veľa krásnych chvíľ, ktoré nepokazili ani problémy na spiatočnej ceste na srbskej hranici. Táto krajina a jej obyvatelia si ma svojou svojráznosťou získali. Určite sa tam, už len pre ich prístup k životu a super jedlo, zasa vrátim!!!

Boris Pardubský

PRÍHODY /Z PRÍRODY/ DO NEPOHODY

Zopár vtipov

Ako sa chlastá na Kamčatke

Keďže je dnes už Silvestra, tak aspoň v pití si dajme niečo exkluzívne... Nemusí sa piť iba na našich kopcoch, Marháte či Záruboch. Poďme tentokrát do sveta - a to trochu ďalej, až na "koniec sveta", až na Kamčatku !!!

Niečo som už v živote prešiel. Dokonca i na Kube som bol a tam niečo popil, dvakrát som bol aj v Rusku, na Pamíre a na Kaukaze. Ale to, čo som zažil na Kamčatke, dočista predčilo moje očakávania. Obecne platí, že čím ďalej od Moskvy na východ, tým je realita drsnejšia a ďalej ako na Kamčatku v Rusku proste už nemôžete.

Že sa tu pije hlavne vodka, samozrejme, že nikoho neprekvapí. Ale tu po piatej hodine podvečernej nikoho z mužského pokolenia nenájdete triezveho. V hlavnom meste - Petropavlovsku Kamčatskom - to ešte nie je také hrozné, ale mimo "stalícu" poloostrova platí predchádzajúca veta na 100%. Nepije sa tu v klasických krčmičkách, hospodách, ale v bývalých jedálňach - "stolovkách", ktoré sa po páde komunizmu preorientovali na "tekutú" stravu. Piť sa tu začína pomerne neskoro, okolo desiatej, ale získal som pocit, že sa to nekončí, až niekedy nad ránom. Stolovka sa postupne naplňuje a pribúda prípitkov a hlavne vypitých stakanov vodky. Päťdesiatgramové, naše poldecáky, tu pijú iba "čučkári" a tak, aby sme trochu zapadli medzi domácich, držali sme basu s miestnými a lámali 100 gramovky vodky. Bohužiaľ, musím povedať, že nás miestni vždy "uchlastali". Až na jedinú výnimku, keď sme bývali u miestnych na priváte a domáci bol vyslovene unavený. Tak som musel zachrániť česť našej sedemčlennej výpravy a keď som nalieval asi ôsmý stakan, domáci prehlasoval: "Márek, uže net!" A po ďalších dvoch, beznadejne odpadol. Toho som si fakt vážil.

Pokiaľ ale pijete vo verejných nálevniach a držíte krok, je treba si dávať veľký pozor na to, aby vás neokradli. Tak napríklad v Kafé bare "Akvárium" v meste ESSO sa na nás asi o dvoch ráno vrhla partička troch Rusov a požadovali peňaženku /vrátane fyzického dohovoru/. Našťastie ale boli viacej ožralí ako my, takže tento trik im nevyšiel. Zažiť tu môžete ale aj žartovné scény. Stopovali sme na hlavnej Kamčatskej poľnej ceste a zastavil nám päťmiestny stejšn japonskej výroby s riadením na pravej strane, čo je na Kamčatke normálne. Išli sme síce na druhú stranu ako oni, ale ukecali nás, nech s nimi ideme na ryby. Posádka v počte dvoch mužov bola úplne našrot a i cez naše nechápavé výrazy sa tam do toho auta vmestilo všetkých sedem členov našej skupiny plus oni dvaja a ešte aj naša batožina. Ja som pre istotu šoféroval. Hovorí sa, že ten najmenej napitý musí riadiť. Asfalt tam nemajú a tak sme nakoniec prerazili gumu, chladič a utrhli nárazník. Ale nikomu to viditeľne nevadilo. Nakoniec sme ešte išli pre ďalšiu vodku.

Poslednú dobu sa ruská vláda snaží robiť reklamu pivu, aby obmedzila pitie viac škodlivého tvrdého alkoholu. Veľmi sa jej to nedarí, hlavne preto, že pivo je tu relatívne drahé /25 až 35 Sk/, ale akotak spotreba piva stúpa. Či klesá spotreba vodky, o tom sa tu žiadne štatistiky nezmieňujú. Poldecák vodky /50gr./ Vás vyjde na 4 rublíky, čo je dnes asi tak 1:1 s korunou. Domáce víno nie je síce nič moc, pokiaľ ale siahnete po víne importovanom z Gruzínska, ktoré tu majú viac-menej všade, rozhodne chybu neurobíte. Cena je asi tak 80 korún za fľašku, to máte ako u nás.

Pokiaľ sa jednáte s domácimi o nejakej doprave či akýchkoľvek službách, snažia sa vás neskutočne obtiahnuť. Mne sa ale osvedčilo vziať si hlavného vyjednávača z ruskej strany k najbližšiemu stánku či za roh na pár stakanov a zaraz je váš. Cena sa vždy znížila až o 50 % a my sme zasa veselo svišťali v ústretí ďalším dobrodružstvám na palube ZILu alebo nejakej japonského veterána - pochopiteľne s fľašou na palube. Alkohol tu totiž nie je absolútne to, na čo sa miestna polícia zameriava. Mohla by totiž veľmi úspešne naraziť. Sama na seba.

Keby som mal urobiť TOP TEN miestneho kamčatského pitia, tak z piva by som zvolil miestnu značku "Kampívo" /18 korún/, ktoré je dostať ako jedno z mála "točené". Všadeprítomná značka je "Baltika", známa športovcom preflákaného Baltika Cupu. Neoznačuje sa stupňami ako je to u nás, ale číslami od trojky vyššie v nepárnom rade. Kto si dá 9-krépkoje, pije 8% alkoholu. Takže pivo nad toto číslo doporučujem len znalcom. Výber vodky je tu nepreberný a v každých potravinách zaberá tretinu obchodu, takže voľba vskutku záleží na vkuse každého súdruha. Po piatom stakane stogramovky je ale už úplne jedno, kto obedoval a kto nie, takže hore sa do objavovania miestnej "pijacej" kultúry...

Petropavlovsk Kamčatský, Hyena

AJ MÚDRY SCHYBÍ

Pivo naše každodenné

Občas, keď sa obzriem späť na všetko to pivo, ktoré som vypil, hanbím sa. Potom sa pozriem do pohára a pomyslím na pracovníkov pivovaru a na všetky ich nádeje a sny. Keby som nepil, toto pivo, možno by boli bez práce a ich sny by sa zrútili. Potom si poviem: "Je lepšie, že to pivo pijem a umožním tak ich snom, aby sa naplnili, než byť sebecký a báť sa o svoju pečeň.

Jack Handy

Je mi ľúto ľudí, ktorí nepijú. Keď ráno vstanú, cítia sa tak dobre, ako sa budú cítiť celý deň.

Frank Sinatra

Inteligentný muž je občas prinútený opiť sa, aby strávil čas s hlupákmi.

Ernest Hemingway

K pitiu ma priviedla žena a ja som nemal ani toľko slušnosti, aby som sa jej poďakoval.

W. C. Fields

Keď som sa dočítal o škodlivosti pitia, prestal som s čítaním.

Henny Youngman

24 hodín v jednom dni, 24 pív v prepravke. Náhoda? Myslím, že nie!

Stephen Wright

Keď pijeme, opijeme sa. Keď sa opijeme, zaspíme. Keď zaspíme, nepáchame hriechy. Keď nepáchame hriechy, pôjdeme do neba. Tak sa poďme všetci opiť a pôjdeme do neba!

Brian O'Rourke

Pivo je dôkaz toho, že Boh nás miluje a chce, aby sme boli šťastní.

Benjamin Franklin

Bez pochýb najväčším vynálezom v histórii ľudstva je pivo. Uznávam, že koleso bol tiež skvelý vynález, ale koleso sa ani zďaleka tak dobre nehodí k pizze ako pivo.

Dave Barry

Pivo pomáha škaredým ľuďom mať sex od roku 400 pred naším letopočtom.

anonym

O slečne Bee

Slečna Bea, organistka v kostole, je osemdesiatnička. Nikdy nebola vydatá, no každý ju má rád pre jej milotu a dobrotu. Jedno popoludnie ju navštívil farár. Pozvala ho do obývačky, v ktorej stál organ. Slečna Bea šla pripraviť čaj. Farár sa posadil oproti organu a hneď si všimol sklenenú misu s vodou, položenú na ňom. Plával v nej totiž kondóm. Vtom sa vrátila slečna Bea s čajom a koláčikmi. Farár sa najprv snažil neprejaviť, že si všimol kuriózny obsah nádoby, ale napokon neodolal.

"Slečna Bea, som zvedavý, čo mi poviete o tomto," a ukázal na nádobu.

Ona na to: "Ach, áno, nie je to úžasné? Pred pár mesiacmi som šla cez park a na tráve som našla ten malý milý balíček. Pokyny na ňom uvádzali, že obsah balíčka treba umiestniť na organ, udržiavať vlhký a že ochraňuje pred prenosnými ochoreniami... A viete, že som celú zimu nedostala chrípku?"

3-krát blondínky

Vykračuje si blondínka po chodníku a na lampe vidí inzerát: "Predáme byt 3+1, záujemcov prosíme, aby len zaklopali."
Ide okolo policajt a pýta sa blondínky klopajúcej na lampu, že čo to robi.
Blondínka na to: "Ale, visí tu inzerát a tak skúšam, či mi otvoria."
Policajt sa pozrie hore na lampu a hovori: "Ale svietia, takže by mali byť doma."

Blondínka kupuje nové auto a pýta sa:
- Prosím vás a je to rýchle auto?
- Samozrejme, dosiahne rýchlosť 240 km za hodinu!
- Teraz kecáte. Hodina toľko kilometrov nemá!

Volá blondínka druhej blondínke:
- Ostala mi v hrnci horúca voda, nie je to ľúto len tak vyhodiť?
- Máš pravdu, daj ju do mrazáku, horúca voda sa vždy zíde.

Cudzie slová v našom preklade

Medicinbal - ples lekárov
Zvetriť - spisovne sprdnúť
Užhorod - príkaz tehotnej manželke
Bystrica - príkaz k fyzickému napadnutiu matkinho brata
Kolovrátok - odpoveď opilca na otázku ako sa včera dostal domov
Muhamed - včela po maďarsky
Denník - nočník plniaci svoju funkciu cez deň
Lentilka - odpoveď predavačky v Trnave aké oblečenie predáva
Besnota - odpoveď maďarského huslistu na otázku ako vie zahrať čardáš.
Sudán - priznanie moraváka k dánskemu pôvodu
Rezident - skorodovaná hlava štátu
Sexteto - odpoveď mladej záhoráčky na otázku čo ju najviac baví
Kosačka - kosa, ktorá má štikútku
Čurbes - vykonanie potreby bez použitia príslušného orgánu

NAŠI KLASICI RAZ POVEDALI...
/5. časť/

Hovorí sa, že človek v 50-ke je už zmúdrelý, skúsený a je neviem čo ešte. Ja neviem či som skúsený a zmúdrelý, ale na turistické funkcionárčenie sa už v živote určite nedám. Chvíľu som to robil a to mi stačilo na celý život. Schôdzovanie ma nikdy nebavilo, nebaví a ani už baviť nebude. Myslím to úprimne. Nie som proti stretu a riešeniu problémov, ale som proti bezduchému, nič neriešiacemu "schôdzovaniu".

Jaroslav Bohm

Najlepšia turistka v Malých Karpatoch v osemdesiatych rokoch minulého storočia, čo si ja pamätám, tak to bola celkom určite Lívia Šebová. Tá žena mala v sebe sto čertov. Mala veľmi dobrú kondíciu, ale jednu chybu - nepila pivo.

Ferko Mikulka

Krčmy, šenky, vinárne obchádzam už dávno, pokiaľ netreba odtiaľ razítko. Tekutiny si nosím so sebou. Vodu si dopĺňam pri horských prameňoch. Tak som zvyknutý a tie vyššie uvedené miesta mi nič nehovoria a už sa asi ťažko zmením. Na mne šenkári určite toho mnoho nezarobia.

Melo Klokner

Ono je to tak. Jeden dedo bol sedlák a Dvorec bola zemianska dedina, druhý bol mäsiar z Bratislavy, otec chemik v Bratislave. Neviem po kom boli /po mne asi nie/, pretože, pokiaľ si pamätám, nepili... A ja som vínový, na turistike šľapem na pivo a sem tam padne aj čosi silnejšieho /ja som za borovičku/. Veď piť treba furt a moc /ale nie vodu, tú iba v ohrození života, to radšej minerálku/, lebo ak nedodržíš pitný režim, ďaleko sa nedostaneš...

Ludvo Bahurinský

Predstav si, že som po dlhej dobe prišiel na tú záhadu, prečo som vlastne na tej Brezovej do toho potoka spadol. Nedodržal som princíp uloženia nákladu v ruksacku, keď ťažké veci mali byť uložené naspodu a ja som to urobil opačne. A to bola tá príčina prečo, Ferko Mikulka spadol do Brezovského potoka. Už sa to hádam opakovať nebude, lebo to bol aj podnet pre Brezovského richtára, ktorý potom dal upraviť a rozšíriť most, predĺžiť zábradlie zo šenku až na hlavnú cestu a keby tam nebola štátna cesta, veruže by zábradlie bolo až na stanicu.

Ferko Mikulka

"V mladších rokoch" sme ako trampi "turisti" prešli celú "Cestu hrdinov SNP", od Devína až na Duklu. Pamätám si na to veľmi presne, bola to nádherná mladícka "nerozvážnosť", ktorá trvala presne 24 dní a nocí. Celú trasu sme zdolali tzv. trampským spôsobom. To znamená asi toľko, že sme prešli každý deň toľko, koľko sa nám chcelo. Náročné to bolo už vtedy, hlavne finančne, ale boli sme mladí. Každý z nás si v práci zobral mesiac neplateného voľna, takže okrem iného sme prišli o jeden plat a potom ešte o ďalší 13.plat. Avšak najťažšie bolo vlastne vybavovanie toho neplateného voľna. Veď všetci sme dobre vedeli, že pri budovaní socializmu bola každá ruka potrebná. A aby sme to voľno vôbec dostali, museli sme vstúpiť do "nejakej organizácie". To vieš, tramp a organizácia?! Tak sme si vybrali už vtedy to menšie zlo - Červenú hviezdu Trnava a jej turistický oddiel. A celú akciu sme urobili akože na počesť výročia SNP. A potom, či chceli alebo nie, nás naši zamestnávatelia museli pustiť. My štyria sme prežili najkrajší "wander" a to doteraz... Taká to bola doba. Skúste ale dneskaj niečo podobné...

Ivan Kadlec /Kako/

S tým organizovaním diaľkových pochodov to máš tak. Moji spoluorganizátori 100 km pochodu "Za kniežaťom Pribinom" sa rozptýlili po celom Slovensku. Jednak dnes sa tomu hovorí modernejšie, stratili motiváciu, čo je ale len a len krycí názov pre "lenivosť". Avšak oni všetci sú omnoho mladší, takže ešte majú čas sa polepšiť. Nad možnosťou organizovania nejakého nového pochodu v Nitre budem uvažovať. To mi ale pripomína jeden doteraz nerealizovaný sen. Keď sme hľadali trasu na "Nitriansku stovku", jednou altenatívou bola aj cesta po červenej turistickej značke: Handlová - Vtáčnik - Veľké Pole - Hrušov - Tríbeč - Žibrica - Nitra.

Jaro Hanuš

Nápoj, jedlo, krčma?
Je to jednoduché, ale aj zložité. Nápoj, u nás je to borovička /lebo jej do hôr treba menej než piva/, pivo /keď ho netreba nikam nosiť/ a víno /veď Malé Karpaty a Milan Patrovič sú toť pod nosom/. V Čechách fernet a pivo, v ostatnej cudzine pivo alebo víno, podľa toho, čo je kde lacnejšie. Jedlo, to je ťažšie. Na trhovisku na Žilinskej je to tlačenka /veď nás aj nazývajú tlačenkári/, inde nie som veľmi špecializovaný. V Českej republike výpečky /spýtajte sa Bahuráka, čo to je/ alebo klasické vepřo, knedlo, zelo alebo Katu v šleh /aj to Bahurák pozná/. A krčma? Aj to závisí, či je v Blave alebo niekde mimo. V Blave je to viecha na Žilinskej /tzv.Drevená dedina/, ktorá je našou "zasadačkou". V Malých Karpatoch napr.Alžbetkina krčma v Plaveckom Mikuláši alebo aj viecha v Rači, či krčma Pod hradom v Borinke. Zo vzdialenejšieho okolia by som chcel verejne oceniť prístup personálu Chaty pod Suchým v Malej Fatre, kde nám v zime otvorili nadránom, pár hodín pred otváracími hodinami, aby nám poskytli hurúci čaj, či personálu Chaty pod Inovcom v Považskom Inovci, kde sa Vás pri objednávaní piva spýtajú, či si želáte teplejšie, mierne chladené alebo studené.

Peter Obdržálek

Jednoznačne mojím chlebom každodenným sú Malé Karpaty. A nielen mojím. Vážim si ich a chodím do nich rád, ale ak sa mi naskytne príležitosť, neodmietnem túru v žiadnom slovenskom či zahraničnom pohorí. A aj moja manželka po 14-ich rokoch spolužitia pochopila, že pokiaľ mi bude brániť v turistických aktivitách, tak so mnou nevydrží. Tým pozitívne ovplyvnila dianie v našej rodine.

Ctibor Páchnik

Či mi "tango" niečo hovorí? Ono sa mi priam prihovára. Nič ľudské mi nie je cudzie. Jedno však nemôžem, a to odpustiť sovietskym vedcom a vynálezcom, že v tomto prípade zlyhali. Prvý človek vo vesmíre, zúrodnená púšť Gobi, Mičurinove jablone, čo kvitnú i pri teplote mínus 20 stupňov Celsia, ale tangá, to nie. Tam dali príležitosť nejakým outsiderom z Latinskej Ameriky. A pritom ide o taký elementárny poznatok správne diferencovať percento pokrytia. Odhadnúť minimálnu veľkosť textílie, kde to ešte nie je holá riťka... Zaujímavé je tiež, že takáto úsporná móda vznikla v čase dostatku, v čase hospodárskej konjunktúry a nie napríklad v dobe vojnovej, keď bolo materiálu nedostatok. Tak či onak, pre moju generáciu je to pasé...
Poznáš iste moju teóriu "O pozitívnom pôsobení dlhodobej chôdze na masáž prostaty". S tým je spojené lepšie prekrvenie orgánov malej pánvy, od ktorého je závislá kvalita a dĺžka erekcie. Sexuológ - amatér, Ferko Kr., už koncom minulého storočia vypočítal, že 5 km chôdze môže erekciu predĺžiť až o 2 minúty. S vekom sa ale táto dĺžka skracuje, takže pravdu má aj autor myšlienky: "Voľakedy mi stačila pekná 25-ka a dnes musím urobiť 50-ku". Ozaj Peter, prečo Ty chodíš až na stovky???

Ivan Košický

V mladosti som nebol ani skaut, ani čundrák, ani pionier, ani zväzák, ani tramp, dokonca ani turista. Bol som ako v tých dobách väčšina mládeže, dlhovlasý člen beatovej generácie a tým pádom aj protištátny živel. Ako dieťa s kamarátmi sme chodievali do blízkeho lesa, kde sme mali vlastný ostrov, na ktorý sa dalo dostať len prelezením cez dva do seba zaseknuté stromy. Ako chlapec z roviny, som totiž rodený Novozámčan, som s kamarátmi chodieval hrávať futbal do parku pri kaplnke, v ktorej je pochovaný prvý tvorca spisovnej slovenčiny Anton Bernolák. Nakoľko však pri futbale som sa dokázal dokopať aj bez súpera, hľadal som iné športové vyžitie. Tak som sa dostal ku stolnému tenisu. Potom sa lopta začala zväčšovať a tak som sa cez hádzanú a vodné pólo dostal k volejbalu. Na vojenčine sa mi podarilo dostať sa do Broumova a tam sú predsa Broumovské steny. Stačilo mať kamaráta horolezca a tamojšie pieskovce boli naše. Potom po príchode do Bratislavy som sa začal venovať diaľkovému plávaniu, ale môj sen, preplávať Balaton, sa mi do dnešného dňa nepodarilo zrealizoavť. Nuž a potom prišiel Ďuri Sojka a s ním aj Diaľkové Pochody. A pri nich som zostal dodnes.

Štefan Sládeček

Pred niekoľkými rokmi som si kúpil niekoľko zviazaných starších ročníkov časopisu "Krásy Slovenska". Pri listovaní v nich ma zaujali články výborného historika Vysokých Tatier, pána I.B., v ktorých chronologicky hodinu po hodine mapuje pobyt Vladimíra Iľjiča v našich veľhorách. Čitateľ sa dozvie kedy a akú túru absolvoval, kto ho sprevádzal, čo mal oblečené a dokonca obuté, aké bolo vtedy počasie, ako znášal výstup po fyzickej i psychickej stránke. Články takpovediac dýchali životom a tak som si položil otázku? "Nezaslúžia si i občania malokarpatského regiónu, aby sa dozvedeli viac o živote a práci tohoto veľkého filozofa a turistu?" A keďže som si odpovedal, že zaslúžia, hneď som rozbehol mnohé aktivity.
V poslednej dobe dostávam podnetné návrhy od občanov Piešťan a aj spod Považského Inovca. Mrzí ich, že napriek tomu, že Iljič zanechal nezmazateľnú stopu na rozvoji kúpeľníctva a masovej turistiky /bol autorom diaľkových masových pochodov na Sibír/ v ich regióne, chýba podrobnejšie spracovanie jeho činnosti. Viem, pôvodné materiály sa zháňajú dnes už ťažko. Mnohé vydania Leninových spisov /zväzok I.-XXXIII./ boli vytlačené na takom kvalitnom papieri, že nenávratne skončili na dedinských latrínach. Priami účastníci už pomreli, iba ON je večne živý. Som presvedčený, že moja práca nie je zbytočná. Cítim sa ako by som pridal niekoľko chýbajúcich kamienkov do mozaiky poznania podľa hesla:" Lenin žil, žije a bude žiť".

Ivan Košický

Šenk /krčma/ - bol vždy veľmi dôležitý komunikačný prostriedok. V ňom sa uzatvárali nové priateľstvá, prvé lásky, učili sme sa spievať piesne, hrať na gitare a hlavne dlho, veľmi dlho sa tu rozoberali zážitky z vandrov. Pripravovali sa taktiež nové akcie do neznámych priestorov /pre nás/. Vždy sa k tým zážitkom voľačo pridalo a po rokoch už ani priami aktéri nevedia, ako to bolo vlastne v skutočnosti. Ten klasický "šenk" k tomu patril a dúfam, že aj patriť bude. Samozrejme, že všetko by malo byť s mierou.

Ivan Kadlec /Kako/

Moje turistické začátky? Nebýt neznámého asi 70-tiletého turisty, tak jsem s turistikou skončil hned na prvním oficiálním pochodu. Pocházím z Mladé Boleslavi, kde jsem žil do roku 1991 a pracoval v tamní automobilce. Nevím už v kterém roce to bylo, ale bylo to v době, kdy začínaly frčet dálkové pochody, přišel někdo v práci s nápadem, že bychom mohli zorganizovat Mlado boleslavskou padesátku. Upozorňuji, že v té době jsem ještě vůbec pochody nechodil - mimo "Sranda pochodu" /asi 20 km/, který každoročně pořádala trampská obec, do které jsem též patřil a doposud patřím. Vedoucí našeho provozu, bývalý držitel čs.rekordu v běhu na 10 km - Přemek Dolenský, nám radil: "Aby ste to došli, vezměte si obuv, na kterou ste zvyklí". A tak v den "D" jsem vyrazil jako "Janko Kimián". Polobotky, tesilové kalhoty a dedorónovou košili. Nevím, co mě to napadlo, ale asi po 5 km jsem skusil běžet. Kupodivu to šlo celkem dobře. Uběhl jsem tenkrát asi 35 km v jednom tahu. Pochod jsem ale nedokončil. Asi 7 km před cílem jsem byl "grogy", nechal jsem se odvézt motorkou /naše spojka/, ale ne do cíle, ale rovnou domů. Druhý den ze mně byla učiněná mrtvola. Nemohl jsem vstát ani z postele, neboť svalovice a oteklé klouby vykonaly své. V roce 1984 jsme vyrazil na svou první padesátku. A práve tady, při prvním prudkém a dlouhém stoupání, kdy jsem zápolil s dechem a gravitací a do kopce jsem se vlekl jako slimák, jsem si řekl, že přeci nejsem na hlavu, vrátím se zpět na start, končím a dálkové pochody mi můžou políbit... A právě v té chvíli, kdy jsem chtěl své rozhodnutí proměnit v čin, mě v tom prudkém stoupání "ohobloval" již zmíněný asi 70-letý, bělovlasý stařík svižným krokem mladíka. Teď použiji větu, kterou jsem si tenkrát řekl a na kterou do smrti nezapomenu: "Tak to teda ne!!! Přece nejsem taková sračka, abych to nedošel!" Došel jsem a pak jsem začal pravidelne chodit nejdřívě sám a potom s partou.

Ján Honza Vencl

Rozdiel medzi pubertou a vekom po 60-ke, vulgárne zvaným staroba, je predovšetkým v tom, že adolescent ZÍSKAVA podstatné veci. Získava sekundárne pohlavné znaky, postavu muža, mužný hlas, bradu, fúzy. Získava pozornosť opačného pohlavia, vedomosti, spoločenské postavenie.
Muž po šesťdesiatke získava veci nepodstatné - plešinu, pandero, choroby, dôchodok - teda v konečnom efekte vlastne stráca. Stráca silu, erekciu, milenky a tak veru ďalej.
Najviac optimizmu do života mi dodávajú naše novinárske autority, keď čítam napríklad v Novom čase: "V Pezinku na prechode pre chodcov zachytila modrá Fábia 62-ročného starčeka" alebo "Dvaja maskovaní muži prepadli pri výťahu 63-ročného starčeka a ukradli mu dvadsať korún". Teda nie pána, staršieho pána či občana, ale tak milučko - starčeka!!!

Ivan Košický

Odpoveď psychotestu:

Žena dúfala, že sa so svojím milovaným chlapcom stretne opäť na pohrebe.

Pokiaľ ste odpovedali správne, premýšľate ako psychopat. Tento test vytvoril jeden slavný americký psychológ, aby otestoval, či niekto má mentalitu vraha. Drvivá väčšina uväznených masových vrahov odpovedala na tento test správne. Pokiaľ ste neodpovedali správne, je to pre vás dobrá správa - nemáte myseľ psychopata a potenciálneho vraha. Pokiaľ vaši priatelia odpovedali na test správne, tak vám doporučujem, aby ste si od nich držali odstup.

P.S.: Pokiaľ ste na test odpovedali správne, dajte mi vedieť, nech si vás môžem vymazať z adresára!

Travma alebo ščascý v neščascý...

Každému sa aspon ráz v živote stane úraz, teda zažije travmu. Ve vačšine prýpadof to skončí dobre. Tedy sy každý pový, že mal ščascý v neščascý. Aj já som zažil travmu a mal som teda "ščascý v neščascý".

Trecého januára došli ge mne kamoši. Úry - múry, pánsky flám bez báb. Pekne zme sa povyprávaly. Pyjatyky bolo doscy, any sa dokopy nyšt nevypylo, any nezežralo. Jako to už býva, šak to poznáte, ked ste vo forme, znesete aj kýbel výna a nyšt a nékedy három decy a máte draka, že Vám ho móžu závydzet!

Ja som neból ve forme, vypyl som ale try wysky a na ceste z vécka som sa medzy futráma šmekól. Najprveč my futrá ubalyly jennu do hlavy a ked som džebol, prah my ubalyl druhú a poránnu! Padól som do bezseba.

Ked som sa prebral, kukám, som v postely. Naokolo kopec dalšých postelý a šecko býlé. V lavej ruke infúzyja. Já mosým byt v nemocnyce. Kuknem cez okno a vydzým servys Nissan, reštyku Spartak. Som určite na chyrurgyckém v Trnave! Došly sestryčky, povypytuvaly sa a popýsaly do lajstra. Vytáhly tlakomer a scely odmerat tlak. Ked som im hovoril, že mám SBP, neočúvaly...

Meraly dva rázy, čuduvaly sa a dyskutuvaly, jak je to možné, že za try hodzyny je taky strašný nárast. Ze 125/85 na 185/95. Zavolaly takého mladého dochtora. Začal som mu hovoryt, že mám SBP. Nedoočúval - prerušil ma s tým, že takých tu už bolo a nakázal sestryčke, aby my dala trecynku magnézyja. Ešče infúzyja ani nedokvapkala, už nademnú stála sestryčka z merákom aj s dochtorom. Meraly dva razy. Neveryly vlastným očám. 170/100. Až potem bol dochtor ochotný očúvat mój problém SBP.

Já sa móžem postavyt pred tysýc ludzý, móžem prednášat, recytuvat, spývat, hrat na gytare, nemám trému. Ale ked očujem fukot tlakomera, hned mám zrýchlený tep na 150 a celý sa trasem. Tréma jako vyšytá. Ked my cudzý odmerá tlak, pod 165 horný nejdem! Mój ošetrujúcy dochtor má to isté, preto my dal merák na 24 hodzýn a stanovyl terapiu. Chodzým na kontroly, ale tlak sy merám s dygytálnym budzýkom len sám. Tlak mám dobrý, 125/85, taký ból, ked sóm ból pannutý do bezseba.

Mladý dochtor na mna nedóverčivo kukól a potom sestryčke povedal "už ho nemerajte". Na druhý den som už chodzyl a jedol. Nakólko boly svátky, puscyly ma domó až ósmého januára. No a dovtedy som sa zabával s tým, že som pýsal básnyčky. Ósmeho ráno pán prymár ma nechal drepuvat s predpaženýma rukama, ohýbat sa a točyt z hlavu. Ked som mu povedal, že mám šedesát, povedal, že ešče bude z muzykanta šporcmen a poslal ma domó.

Mal som ščascý v neščascý. Neščascý bolo, že som nebol ve forme a ščascý bolo, že som sa bachól len na slabý otras mozgóf, že my kamoši potem, čo som džebol, vybraly ven jazyk a zavolaly sanytku. Okrem spomýnky ostaly po téjtok travme a ščascý v neščascý ešče týtok básnyčky, keré som zložil v nemocnyce po tem, čo som už vylúščil šecký krýžofky.

Čo povedat nakonec? Dávajte sy pozor, aby Vás šecky travmy obešly, aby ste maly ščascý v živote, nélen v neščascí. A ked sa Vám už travma pryhodzý, nech má sčasný konec, aby ste v nemocnyce len lúščily krýžovky, nakonec, aby ste po svojích úplne fyt odešly domó a ostaly Vám len vylúščené krýžofky a spomýnky. Možná nékemu aj napýsané, tak jako mne...

Trnava, Karol Bodorík

Matematika po slovensky - nové príklady pre študentov:

1.
Sudca zoberie 500 000 Sk za to, že spôsobí procesnú chybu, po ktorej prepustia mafiána z väzby a 100 000 Sk za prekvalifikovanie trestného činu kvôli nižšej sadzbe odňatia slobody. Koľko mafiózov musí pustiť a koľko paragrafov prepísať, aby si mohol kúpiť stavebný pozemok na Slavíne rozmerov 50x20 m, keď 1 m² stojí 15 000 Sk?

2.
Poslanec berie 100 000 Sk za hlasovanie o návrhu zákona. Za členstvo v rôznych dozorných radách poberá mesačne: 50 000 Sk, 50 000 Sk, 100 000 Sk a 40 000 Sk. K tomu navyše týždenne za lobing 50 000 Sk. Čo sa mu viac oplatí: sedieť v parlamente alebo sa venovať len svojim kšeftíkom, keď o dôležitejšom zákone sa hlasuje priemerne raz za týždeň? (Poslanecký plat neberte do úvahy - beží mu v obidvoch prípadoch).

3.
Súkromný podnikateľ - majitel menšej stavebnej firmy sa uchádza o štátnu zákazku za 5 miliónov Sk, o udelení ktorej rozhodujú traja úradníci. Vypočítajte:

• Aký veľký úplatok musí dať každému úradníkovi za predpokladu, že všetkým dá rovnako a že na to obetuje 10 % z celkového objemu zákazky?
• O koľko Sk musí dať úradníkom druhý podnikateľ viac, ak chce pretromfnúť predchádzajúceho staviteľa o 5 %?
• Koľko Sk ostane každému zo súkromníkov z objemu zákazky po odrátaní úplatkov?
• O koľlko Sk musí prvý podnikateľ oklamať daňový úrad, aby vykompenzoval stratu z úplatkov?

4.
Gejza V. má na starosti 3 prostitútky. Keď každý obslúžený zákazník zaplatí 2 000 Sk, koľko klientov potrebuje zohnať jedna baba, aby si mohol Gejza zaplatiť 10 000 Sk za svoju dennú dávku koksu, pričom každá štetka si nechá 20 % zo zárobku?

5.
Taxikár predá denne dve kradnuté autorádia, z čoho má províziu 1 000 Sk za kus. Navyše má týždenne ďalšie dve tisícky za tipy pre vykrádačov bytov a 1 000 Sk, keď prešacuje vrecká opitému zákazníkovi. Vypočítajte, ako dlho mu potrvá, kým dá dokopy 200 000 Sk na výpalné pre taxikársku mafiu za to, že dostane flek na lepšej ulici?

6.
Babička poberá mesačný dôchodok vo výške 5 350 Sk. Z toho 1 100 korún mesačne ju stojí garsonka, ďalších 1 500 strava a 400 Sk lieky. 500 Sk dá na kostol a vnuk ju pri návšteve každý mesiac pumpne o 1 000 Sk.

• Ako dlho bude babke trvať, kým našetrí 5 000 Sk do obálky pre primára, aby jej predpísal injekcie na reumu?
• Koľko takýchto obálok musí primár zobrať, aby mohol ísť na dvojtýždňovú dovolenku na Havajské ostrovy? (Cenu zistíte z prospektov cestovnej kancelárie.)

7.
Starosta povolí na pozemku pred základnou školou výstavbu a prevádzku pohostinstva s hracími automatmi, pričom mu v tomto rozhodnutí výrazne pomôže 1 500 Eur od jej budúceho prevádzkovateľa. Vypočítajte, koľko ďalších krčiem musí žiadať o povolenie prevádzky, aby starosta postavil rodinný dom pre svoju dcéru.

Poznámky:

• Cena stavebného materiálu na dom je 1 000 000 Sk.
• Stavebné práce nepočítajte. Tie mu vykoná grátis stavebná firma, ktorej starosta dohodil výstabu nového domu smútku a požiarnej zbrojnice bez verejnej súťaže.
• Cenu za pozemok taktiež neuvažujte, stavebná obecná parcela bola oficiálne prekvalifikovaná na smetisko a následne odkúpená za symbolickú cenu.
• Kurz Euro uvažujte aktuálny v deň riešenia úlohy.

Koľko je 2x2

Špičky vo svojich odboroch dostali na konferencii záludnú otázku:
"Koľko je 2x2?"

Strojár vytiahol logaritmické pravítko, chvíľu s ním laboroval a vraví:
"Je to 3,9999"

Fyzik nahliadol do tabuliek, vložil problém do svojho počítača a po chvíli oznamuje:
"Výsledok leží medzi 3,98 a 4.02."

Matematik sa chvíľu sústredí a nevníma vôbec nič okolo a potom vraví:
"Odpoveď neviem, ale som si istý, že existuje."

Filozof:
"Čo tým myslíte, 2x2?"

Logik:
"Prosím, definujte 2x2 presnejšie."

Účtovník zavrel všetky okná a dvere, opatrne sa rozhliadol a pýta sa:
"Koľko chcete, aby to bolo?"

Pohodové príhody z prírody

Špeciálne vydanie mesačníka MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ pri príležitosti konca roka 2004. Mesačník vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.