MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

SILVESTER 2000

Začiatky turistického značkovania v Malých Karpatoch

V čísle 11/2000 Malokarpatského Diaľkoplaza som pripomenul čitateľom 125.výročie turistického značkovania na Slovensku. Aké boli konkrétne začiatky v regióne Malé Karpaty? Tak túto otázku som položil "Zaslúžilému značkárovi", trnavčanovi, pánovi V.P.Seniorovi. Zdôveril sa nám nasledovne:

"Milí moji, ked som já začal značkuvat, na mape Malých Karpát alebo ako sme im hovorili Kiškarpáty, boli ešče bíle místa dze ludská noha nechodzila. Ľudovo, teda latinsky sme im hovorili "Hic sunt Leones", čo znamenalo, že "Tam sú levy". Potom sme nastúpili my, značkári a šecko sme označili. Já, zásluha temu, že pijem iba vodu Budiš, značkujem už vyše 98 rokov.

Ze začátku nebolo farby, tak som chodzil za grófom Jozefom Palffym a hovorím mu: "Dodo, spusci už tu výrobu faréb na tem Majdáne". Výrobu spuscil, ale jaká to bola farba? Značka dva razy opršala a farba bola v rici, teda zmytá. Ale za prvej republiky, to bola farba! Nékdze z Kralúp, zlaté české ručičky. Šak ešče dneskaj, ked idete cez oboru, móžete vidzet tú červenú. Tá držala. A značky boli presné, 5 x 5 cólov. Šak sme mali na to lineár, teda pravítko a šecko sa meralo.

Potom za Povstáná sme pomáhali partizánom značkovat ústupové cesty. To by ste vidzeli, jako sa taško značkuje v kukurici. Ale nezabudli na mna. Po oslobodzení mi poslal metál sám generál Asmólov. Šak Vám ho móžem ukázat "Za boj proci fašistom 1.stupen". Nato došli komunisty. Farby bolo dost, len červená chýbala. S tú ponacírali plagáty, zástavy, červené kúciky, ploty - teda šecko. Naščascí v smolenickém Chemolaku pracuvala zlatá BSP /pre mladších Brigáda Socialistickej Práce - pozn.I.K./ Pištu Imríška a tá si dala k 12.zjazdu ČSZTV závazek, že červenú vyrobá, nech značkári značá. Vyrobili jej neúrekom dost. Ešče neskaj stoja dve cisterny na slepej kolaji za smolenickú stanicú a 3 sudy stuhnutej na kost mám doma v záhrade. A to sme natreli aj na Šmeralke plot a na cukrovare komín.

A čuleky došla ta oná - demokracija. Farba je drahá, penáze sú neni a ludom sa nesce. A my starí už nevládzeme, iba spomínat. Aj tot minule idem na Zabité, tam čo sa temu hovorí "Pri Dube" a napadne ma: Šak tuto, na temto strome som kedysi v štyricátem devátem nacíral zelenú značku a nad nú bola malá kaplička ze svatým obrázkom. Pozerám a čo nevidzím? Značka aj s kapličkou, už bez svatého obrázku, je pomaly vácej ako 5 metrov nad zemú. Že by som v tem štyricátem devátem mal také dlhé ruky alebo ten dubisko tak narástol? Na dotoví?"

Za milé spomienky ďakuje Ivan Košický

Krátka celoročná predpoveď počasia pre oblasť
Malých Karpát a okolia

Január - bude omnoho chladnejší než na Sicílii, ale zasa omnoho teplejší ako v Grónsku. Nie je vylúčené, že tu a tam bude aj snežiť. Treba rátať s vetrami rozličných smerov. Pivo netreba dávať do chladničky, postačí postaviť fľašu za okno. Pokiaľ však nebývame na prízemí. Mnohým turistom omrznú palce na nohách. Nie je vhodné podnikať dlhšie túry do prírody ako je 35 km. Niektorí otužilci podvedú svoje manželky. Na január to stačí.

Február - bude kratší než ostatné mesiace a preto aj počasie sa dá predpovedať len na 28 dní. Ako celok bude veľmi priaznivý. Môžeme očakávať len vŕzgajúcich škovránkov, inak bude premenlivo. Nedá sa vylúčiť, že niektoré cesty budú zjazdné len s reťazami. Lavíny v Malých Karpatoch môžeme temer so stopercentnou istotou vylúčiť. Diaľkoplazi v Malých Karpatoch už majú 3 DP.

Marec - bude tak i onak. Ide len o to, čo budú robiť vetry nad Antarktídou a kam až dosiahne nízky tlak zo západného Grónska. Jozefa preto oslávime v teplom oblečení, aby sme cez noc niekde v jarku nenachladli. Cez to všetko sa dá očakávať to, že zima bude na odchode a počet omrzlín u turistov prenikavo poklesne. Diaľkoplazi už majú za sebou prvú dvojstovku kilometrov. Tí skalnejší...

Apríl - premenlivo. Chvíľu teplejšie, chvíľu chladnejšie. Niekedy dokonca aj zaprší. Vo veterných dňoch si budeme musieť pridržovať čiapky na hlave. V kachliach, pri ktorých budeme podľa pranostiky sedieť, si občas aj zakúrime. Turisti začiatočníci si svojich sto jarných kilometrov odložia zase na jeseň. Ženy nás budú dramaticky presvedčovať, že nemajú čo na seba a nie to ešte do lesa, tak ich nebudeme brať vôbec na vedomie. Veď isto dobre viete, čo stojí taká goretexová výbava.

Máj - ako celok bude tento mesiac ďaleko teplejší než január alebo február. So slnkom vysvitne i nádej milencom, ktorí v zimných mesiacoch nemajú dosť súkromia. Lesy sa rozhlaholia štebotaním mláďat a dievčatá nám dajú zabudnúť na náš "pokročilý" vek. Tu a tam bude i oblačno alebo dokonca zamračené. Diaľkoplazi sa zaoberajú prípravou na svoju prvú stovku a bežní turisti dokončujú sto jarných kilometrov.

Jún - predĺžia sa dni a povážlivo skrátia noci. Jún je letný mesiac a podľa toho bude i vyzerať. Veľmi často bude slnečno a otužilci zalezú do chladničiek či horských potokov. Neotužilci si spália kožu hneď na prvý raz a vyhľadajú praktického lekára. Neodborne ošetrené pivo v chladničke oteplí a nebude k pitiu. Letné monzúny prinesú časté búrky a to i manželské. Bežné ľudstvo vyrazí do lesov, k riekam, rybníkom a jeho rozumnejšia časť potom do letných reštaurácii. Diaľkoplazi majú za sebou 2 stovky z troch a turisti sa pripravujú na dovolenky v pacifiku. Bude to krásny mesiac, ale znepokojujúci. Mnohí z nich prídu o dosť peňazí, lebo si kúpia poukazy k tejto rekreácii. Pozor, niektorí plavčíci ponúknu manželstvo blondínkam, ale budú odmietnutí.

Júl - nebude mať ešte vyložene zimný charakter. Práve naopak. Je možné, že tu budú menšie poveternostné výkyvy. Tatry však nie sú Havaj, s tým treba počítať. Ľudské osudy budú v tomto mesiaci ovplyvňovať rôzne konštelácie. Napríklad postavenie Merkúra spôsobí, že v tomto mesiaci prenikavo stúpne spotreba piva. V spotrebe vyniknú najmä Býci, Raci a Váhy. Niektoré Panny môžu byť ušpitnuté jedovatým hadom. Kozorožci cestujúci do zahraničia môžu byť na letisku olúpení a v priebehu dovolenky u nich nie je vylúčená ani angína. Diaľkoplazi narodení v znamení Strelca si musia dať pozor na otlaky na ľavej nohe a musia si dať pozor na dedinské krčmy, lebo im hrozí i ľahšie ublíženie na zdraví.

August - v auguste štípu muchy, pichajú komáre a nakladajú sa uhorky. Je to mesiac žatiev. Preto sa môžeme dočkať aj teplých dní. Noci budú v tomto roku chladnejšie. Dočkáme sa i búrok. V celku bude počasie aj priaznivé nielen k žatve, milencom, začiatku nového ročníka futbalovej ligy, ale aj poslednej stovke Superdiaľkoplaza.

September - vzhľadom k dobrej tradícii bude počasie mierne a ustálené, pokiaľ ovšem nepríde k niektorým nepriaznivým zmenám v oblasti Severného ľadového mora. V tom prípade by nad našími krajmi ustavične prechádzali studené fronty alebo by sa tu usadila brázda nízkeho tlaku, ktorá by sa len zvoľna, asi tak do konca mesiaca, rozpúšťala. Býkom a Pannám doporučujeme, aby hojne navštevovali prírodu, zbierali huby a diskutovali s ľudovými umelcami. Pozor na Ryby - môžu sa pošmyknúť na vrchole alebo padnúť z rebríka /to len v prípade x-ových nôh/.

Október - na októbrové počasie majú odborníci rôzne, ale prevážne fundované názory. Podľa niektorých budú hmly najviac v horských dolinách, iní zasa predpokladajú slnečné počasie s občasnými mrazíkmi. Zrážkovo bude október normálny, čo ovšem sa nevzťahuje na prevádzku železníc a autobusov. Turisti môžu, ale nemusia, byť s doterajším vývinom počasia spokojní. Hovorí sa: "Husi na odlete, koniec babiemu letu". Len pre diaľkoplazov to neplatí, tí totiž šľapú nepretržite.

November - nie je dôvod, prečo by sa nám malo vyhnúť pravé dušičkové počasie. Malo by byť celomesačne zamračené, mrholiť a tu a tam slabo mrznúť. Otužilci si pripravujú plavky na blížiacu sa sezónu. Jeseňou zafarbené lístie bude padať k zemi a zbytok sťahovavého vtáctva odlieta do teplých krajín. Z ulíc zmiznú minisukne a turisti vytiahnu zánovné gore - texy. Všetko navôkol prepadne ponurej nálade.

December - môžeme očakávať, že zase niekto príde na bielom koni. Pokiaľ bude mať oneskorenie, nevadí. Keď budú Vianoce na blate, tak bude Veľká Noc na snehu. V decembri nie je počasie rozhodujúce, hlavne nie pre tých, ktorí si príliš nepotrpia na poéziu. Hlavne, že budú bohaté Vianoce a predovšetkým tekutý Silvester! Turisti a diaľkoplazi ukončia sezónu bez ohľadu na vplyvy počasia v tento deň a to na svojich vrcholoch.

Nestor

Exkluzívny rozhovor so známymi horolezcami

Rozhovor Mount Everesta s Rakoncajom:
Mount Everest: "Rakoncaji, Rakoncaji, tak čo?"
Rakoncaj: "Tak nič."
Mount Everest: "Tak zlez!"

Rozhovor s Pavlom a Ondrejom Pochylým:
Pýtajú sa slávnych bratov, tatranských horolezcov:
"Aký bol Váš posledný výstup v Tatrách?"
"Krkolomný, krkolomný..."

Sprotivila sa ti televízia?
Vyjdi si do prírody a zistíš,
aký je v nej občas čistý obraz i zvuk!

Hádanky

"Čo je to artróza?"
"To je nemoc, pri ktorej tuhne nesprávny úd."

"Aký je rozdiel medzi smrťou a sračkou?"
"Žiadny. Ak príde, musíte ísť."

"Uleteli mi včely, čo mám robiť?"
"Chovajte filcky, sú prítulnejšie!"

"Ako môžeme predísť rakovine?"
"Keď dostanete infarkt!"

"Čo najviac poteší malého turistu?"
"Keď stretne ešte menšieho..."

Dozvieme sa už konečne, kto bol prvým diaľkoplazom ???

Už skoro dve tisícročia sa uverejňujú /teda uverejňujem/ články, úvahy o tom, kto bol prvý diaľkoplaz a zatiaľ som sa nedostal ani k začiatku, nieto ešte k výsledku. Zatiaľ, čo som premýľal ako začať, strácal som čas na samotný čin. Ak si však uvedomíme koľko dielov mal seriál o Manuele, tak to nie je také zlé. Už dve silvestrovské pokračovania mám za sebou a okrem úvodu sme ďalej nepokročili a ani náznakom sme sa nedotkli vlastnej témy. Je pravdou, že veľa hovoriť /napísať/ ešte neznamená veľa povedať, že rečník, pisateľ má vyčerpať tému, ale nie poslucháča alebo čitateľa. Niektorý z múdrych pánov povedal, že často oľutoval čo povedal, ale nikdy, keď mlčal. Na to, aby sme začali hovoriť, stačia nám dva roky, ale päťdesiat, aby sme sa naučili mlčať. Na druhej strane viete si predstaviť to ticho, ktoré by nastalo, keby ľudia vraveli iba to, čo vedia? Viete si predstaviť potom taký televízny prenos z parlamentu, tlačoviek, straníckych schôdzí a podobne? To by v jednom kuse bol na obrazovke oznam: porucha zvuku nie je vo vašom prijímači. Asi nie je náhoda, že máme dve uši, aby sme veľa počúvali, dve oči, aby sme veľa videli, ale len jedny ústa, aby sme málo hovorili. Sú aj takí, u ktorých by bolo dobré, keby ústa používali len na jedenie. Ba aj takí, ktorým by mali povinne prideľovať gumové ochranné prostriedky, aby sa takíto ľudia nemnožili a nieto ešte im predpisovať Viagru.

Uvedomujem si, že aj ja patrím medzi tých, ktorým to, čo chýba na hĺbke, nahradzujú dĺžkou. Žiadne dvojzmysly, dievčatá, myslená je dĺžka reči. Ak by som sa mal držať výroku Pythagora: "Buď mlč alebo povedz, čo je lepšie ako mlčanie...", viete ako by to vyzeralo v MKD? Nadpis, dve biele strany a na konci iniciálky IN. To by tiež nebolo riešenie.

Preto dávam prednosť iným múdrym výrokom. Napríklad L.N. Tolstému: "Nemôžeme mlčať..." alebo La Fontiena: "Ľudia, ktorí mlčia, sú nebezpeční..." A potom verte, že mlčať je zlato. Mnohé porekadlá, príslovia, výroky a múdrosti veľkých si často protirečia. Čoho sa potom držať?

Asi vlastného rozumu. Ani s tým rozumom to nie je také jednoznačné. Hovorí sa, že mať v hlave rozum, dobrá vec, ale mať v hlave víno lepšia. Hovorí sa i to, že kto nemá v hlave, má v nohách. To, že turisti diaľkoplazi to majú v nohách, nemožno pochybovať. Na jednom stretnutí turistov v TESLE, kde boli turisti, u ktorých som vylučoval tú možnosť, že by nemali aj v hlave, som oslovil prítomných slovami, že kto si myslí, že nemá dosť v hlave, nech sa chopí pohárika s vínom. Viete si predstaviť ten šokujúci výsledok. Všetci prítomní sa chopili pohárika a tak nepriamo sa priznali k deficitu v hlave. Počul som veľa ľudí, ktorí sa sťažovali na nedostatok financií, na nedostatok šťastia a podobne, ale na nedostatok rozumu sa ešte nikto nesťažoval. Turisti boli prví. Treba však povedať, že turisti patria medzi tých posledných, ktorí by mali dôvod to priznávať. A to aj napriek argumentom Horatiusa, že nie je nám dovolené všetko vedieť. Aj Sokrates vyriekol tú známu vetu "Viem, že nič neviem" až potom, keď si za ženu zobral Xantipu. Predtým tiež si myslel, že všetko vie. Keď berieme do úvahy možný rozmer ľudskej hlúposti, tak musíme uznať, že ľudia predsa len niečo vedia. Ak sa pamätáte /čo sa samozrejme že nepamätáte/, v jednom pokračovaní článku /pred rokmi/ som vyslovil "myšlienku" snahu dať na Slovensku základy novej vednej široko spektrálnej interdisciplíne nazvanej TUROLÓGIA, ktorá by sa zaoberala všetkým tým, čo súvisí s pešou turistikou. A teda aj tým, kto bol prvý diaľkoplaz. Dať podnet k vzniku nejakej katedry alebo aspoň nejakému učenému tovarišstvu. Môj nesplnený sen o Turologickom výskumnom ústave pri dnešnej i budúcej ekonomickej situácii zostane len snom. Stačilo by snáď aj niečo ako niekdajšie VUML, veď obe inštitúcie by mali približne rovnakú úroveň a opodstatnenie.

Nevadí, aspoň prejdem do histórie ako prvý slovenský turológ nepochopený svojou dobou. Najsladšie je žiť v nevedomosti. Ak ste mi závideli teplé miestečko na katedre, plnej erudovaných blondíniek, či chytrých bývalých policajtov, nuž teda žite turisti v nevedomosti. Nevedzte nič o tom, kto bol prvý diaľkoplaz, kto je, kto bol, kto bude, čo je vlastne turológia. Čas je najlepší sudca a trpezlivosť najlepší majster, ako povedal Anatol Lefebré. Neviem kto bol a či vôbec bol Anatol Lefebré, ale iste uznáte, že myšlienka, ale i hlúposť podpísaná cudzincom, v tomto čase na rozdiel od časov minulých - západným cudzincom, automaticky získava na váhe. V minulosti to bola len iná svetová a rodná strana, ináč je to rovnaké. Neviem prečo, tento nový vedný odbor nevie si nájsť pochopenie ani u turistov. Možno je to aj tým, že svoju publikačnú činnosť na túto tému prejavujem, iba raz do roka a že moje výplody zásadne uverejňujú iba v Silvestrovkom čísle, čo nepridáva ničomu na vážnosti.

Pomaly budem musieť končiť a ani v tomto roku som sa nedostal ani k prvým úvahám o tom, kto mohol byť prvým diaľkárom. Čas robí svoje. A ty, človeče? Pýta sa neprekonateľný ironik a aforista S.J.Lec. S tým ironikom to nie je až taká pravda. Môže byť niekto lepší ironik ako J.B.Schaw, ktorý na otázku, či sobáš v piatok prináša nešťastie odpovedal, že samozrejme. Prečo by piatok mal byť výnimkou!!!

Nakoniec ale predsa aspoň kúsok z mojich zatiaľ iba poznámok, kusých poznatkov a dlhoročných výskumov a bádaní, ktoré som doteraz stihol spracovať a neuverejniť. Verím,že raz to bude rozsiahle dielo, encyklopédia pešej turistiky, prameň "múdrosti" a poznatkov pre širokú turistickú i neturistickú verejnosť.

Kto teda mohol byť prvým? Tých možných kandidátov je veľa, ale len jeden je prvý. K tomu, aby sme mohli zodpovedne určiť prvého, musíme prebádať mnoho archívov, preštudovať veľa odbornej a náučnej literatúry, preskúmať množstvo archeologických nálezísk atď, atď. Ak chceme dostať správnu odpoveď, musíme začať bádať od Adama. Doslova a do písmena. Veď kto mohol byť teoreticky prvý diaľkoplaz, keď nie prvý človek Adam? To však treba dokázať a podložiť faktami. Výskum v tomto smer nie je ešte ukončený, ale prvé výsledky už máme. Známym faktom je, že Adam a Eva boli po bezstarostnom leňošení a užívaní si rajských slastí a vymožeností jednoducho z RAJA vyhodení. A keďže s veľkou pravdepodobnosťou, rovnajúcou sa istote, vieme, že v Raji nemali žiadnu vnútroštátnu ani medzinárodnú dopravu. Nepoznali tam ani autá, lode, či električky a ani iné ekologické dopravné prostriedky na vlastný pohon - bicykel, kolečkové korčule, káry a podobne, tak potom presun sa musel automaticky uskutočniť peši. Preto cyklisti, vodáci ani iné turistické presuny si nemôžu činiť nárok na Adama. Zostáva nám však preskúmať, prebádať a odpovedať na množstvo otázok. Akú dlhú trasu musel Adam absolvovať pri pešom presune z Raja na Zem, aké denné trasy absolvoval. Ak by jeho denné dávky boli väčšie ako 50 km, napríklad 100 km, mal by smolu. Dnešní funkcionári KST by mu to neuznali ako diaľkový pochod, ako výkonnostnú turistiku. Čo je pre nich výkon je záhada. Ak by jeho denné dávky boli menšie, veď Eva ho mohla neustále zdržovať, tak potom by sme z toho museli urobiť zápočtovú cestu RAJ - ZEM a objaviť jeho zápočtovú dokumentáciu. Otázkou je, či pri takom rýchlom presune z Raja ju stihol Adam vypracovať.

Nezodpovedanou otázkou je aj to, koľko táto ZC merala. Je vzdialenosť RAJ - ZEM /aj s prevýšením/ tak dlhá ako rovník? V tom prípade by boli predbehnuté aj naše diaľkárske jednotky, Attila s Melom. Vyskytnú sa aj názory vedecky nie veľmi podložené, skôr hypotézy, že Adam a Eva boli vyhodení iba z pozemského Raja /Reštaurácie a Jedálne/. Veď koľkí už boli od tej doby vyhodení z raja a nerobí sa z toho veda. Zámenu pozemského raja za nebeský vraj spôsobil ľudský faktor. Vraj k omylu mohlo prísť rovnakým spôsobom ako v známom texte: "zemský raj to napohled". Aj medzi súčasnými diaľkoplazmi sú "rajisti", ktorí putujú z raja do raja /čiže z putiky do putiky/ a často na rozdiel od Adama ani do cieľa neprídu. Môže byť pravdou, že impulz k tomuto rajistickému hnutiu dala práve oná príhoda Adama a Evy. Toto hnutie má hlboké korene a tradície práve na Slovensku. My sme boli vždy pobožní. Naši krčmári aj víno krstili. V niektorej literatúre, o erudovanosti ktorej možno vážne pochybovať, sme sa dočítali, že Adam a Eva "vyleteli" z Raja.

O presnom zmysle slova "vyleteli" v tomto kontexte možno polemizovať. Ak by skutočne vyleteli, to by znamenalo, že už v tom čase boli známe niektoré lietajúce prostriedky, možno predchodca rogala alebo len obyčajné anjelské krídla. Tu treba dodať, že klasifikačná komisia KST lietajúce prostriedky ako presuvný prostriedok neuznáva. Pripustiť musíme aj tú možnosť, že Adam a Eva spadli z Raja. Veď nie nadarmo sa hovorí, že "spadla z mesiaca". Zámena Raja s Mesiacom v čase nerozvinutých masovokomunikačných a informačných prostriedkov - k takejto zámene, či nepresnosti, mohlo v tom čase na rozdiel od súčasnosti, ľahko dôjsť. Z tej doby môže pochádzať aj slovné spojenie, že nikto učený z neba /teda Raja/ nespadol /len hlupákov ako keby zhadzovali/. Ak hľadáme súvislosti medzi Adamovým putovaním a putovaním dnešných diaľkárov, nachádzame aj ďalšiu podobnosť - Putovanie rozdielno pohlavných dvojíc /Adam a Eva, Janka a Attila, Honzo a Angelika, Peter a Janka, Ferko a Evička, Imro a Olinka, Ivan a Marta a tak ďalej/. A čo záznamník, pečiatky, diplomy, kto robil kontroly, keď viac ľudí na svete nebolo? Alebo ani nápad Vila Vidu robiť kontrolu číslami nie je originálny? Nepoznali tento systém kontroly už Adam a Eva? Nemal by podať vysvetlenie Vilo, ako vlastne to je s tým jeho systémom kontroly? Používali Adam a Eva pri svojom putovaní aj skratky? Takže dnešní skratkári nie ste žiadni novátori. Výkon Adama a Evy je o to pozoruhodnejší, že nepoznali žiadne botasky, ale šľapali na boso, že nemali žiadne Adidas dresy, golfky, oteplovačky. Ich jediným výstrojom bol len list aj to figový.

Už z tejto krátkej ukážky badáme, koľko sporných a nevyriešených otázok čaká ešte na vyriešenie a odpoveď. Pri skúmaní si nemôžeme dovoliť zanedbať žiadnu stopu, aj keď sa nám zdá neviem ako banálna, málo erudovaná, irelevantná. Aj taká zdanlivá nepodstatnosť, ako že Adama a Evu vyhnal z Raja archanjel Gabriel ohnivým mečom, vynára množstvo otázok. Nie je tu paralela medzi tým, ako nás Jozef na slepičkárskom pochode vyháňal na trať delobuchom? Je to náhoda, že medzi diaľkármi je veľmi málo turistov s menom Gabriel? Alebo sú to výčitky svedomia za pramenovca za vyhnanie z raja?

Nakoniec uvedieme niečo z kádrových materiálov vážnych kandidátov na označenie prvý.

Ako prvého diaľkoplaza si nemôžeme dovoliť označiť persónu, ktorá by nebola bezúhonná, morálna, politicky a pracovne na úrovni.

ADAM - narodený v Raji /okolo roku ?/ priezvisko a rodičia neznámi. V záznamoch nemá uvedené žiadne vážnejšie nedostatky. Obľuboval ovocie, najmä jablká, čo sa mu nakoniec stalo osudným. Je dôverčivej povahy, dá sa ľahko zviesť najmä nežným pohlavím. V pracovnom hodnotení má zaznamenané hrubé porušenie pracovnej disciplíny. V pracovnej dobe zaspal a spôsobil veľké škody. Prišiel o jedno rebro a nešťastie bolo na svete. Toto nešťastie bez ohľadu, či sa dnes volá Júlia, Manon alebo Xantipa, je faktom a je na svete. A buďme radi, že je tomu tak. V kolektíve svojej ženy Evy bol obľúbený, politicky neangažovaný. Je preukázané, že viackrát už Adam nezaspal a o ďalšie rebro neprišiel. Z toho dôvodu nemohol byť sukničkárom ani bigamistom.

EVA - prvá žena, miss RAJ, narodená v Raji, pôvod pochybný, teda neznámy. Napriek mnohým výhradám a negatívnym hodnoteniam sme objavili aj dve pozitívne a dva veľké činy tejto ženy. Tým, že dovolila Adamovi opakovane porušovať listové tajomstvo a ten mal možnosť uvidieť to čo ešte nevidel a skúsiť, to čo ešte neskúsil. A odvtedy muži z pokolenia na pokolenie napodobňujú Adama, skúšajú a vidia to, čo videl a skúšal on. Ľudstvo mu teda vďačí za svoju existenciu. Druhý pozitívny čin Evy bol, že ukázala Adamovi zakázané ovocie a ten od tých čias z neho pálil destiláty, aby mu aspoň na chvíľu priblížili stratený Raj. V podstate sú to neduhy, ale milé /Alkohol a sex/.

To sme zatiaľ skončili s Adamom. Čakajú nás ešte také osobnosti dejín, ako sú Spartakus - cesta do Ríma, Jánošík - Po zbojníckych chodníčkoch, Napoleón - Pochod od Moskvy, Švejk - Budejovická anabáza, Don Quijote - namiesto prevýšenia, Boj s veternými mlynmi, Kolektívne putovanie k lepším zajtrajškom, šlapky na E 55 a mnoho, mnoho ďalších.

Dovidenia a veľa šťastia v novom tisícročí, o ktorom nám za onoho času toľko pekného narozprával Janko Kimián.

P.S.

"Náročná, odborná, vedecká, politická činnosť si "vyžaduje" veľa cestovania, najmä po zahraničí. Turológovia nemajú toľko času, aby si mohli dovoliť dlhodobé zahraničné cesty. Čas sú peniaze. Nedostatok času /vo forme peňazí/ nás núti hľadať náhradné riešenie zbieraním pohľadníc ako náhradu za cestovanie. Obraciame sa na Vás s prosbou o poskytnutie zbytočných pohľadníc. Možno, že práve na tej Vašej objavíme prvého diaľkára. Odovzdať nám ich môžete na všetkých Tesláckych DP /Toto je na rozdiel od toho predchádzajúceho myslené vážne, nesilvestrovky/.

JA - JA /Ivan N./

Otázky na doraz

Vraj sa po dvadsaťročnom manželstve stáva vražda beztrestná?
- Väčšinou áno, potom sa už jedná o poškodzovanie historického zariadenia alebo o priestupok, ktorý riešia úrady pamiatkovej starostlivosti.

Moja prababička umlátila pradedečka cepom. Je to dedičné?
- Ani nemôže byť. Ženská, kde dnes chcete zohnať cep? Pokiaľ zvažujete likvidáciu životného partnera, musíte ísť s dobou. Môžete ho majznúť teflónovou panvicou alebo si zvoľte psychický útok. Natočte mu niektoré súčasné "slintavé" seriály, pridajte pár veľkoplošných pútačov, trochu politických prenosov z parlamentu a uvidíte, ako to s ním sekne...!

Skúšam sa zbaviť manžela pomocou alkoholu. Je to nebezpečné?
- Priamo hazardujete so zdravím. Lekárska veda má podchytený prípad z nedávnej doby, keď manželka si zvolila rovnaký postup. Z manžela vytvorila notorika, ale odniesla si to ona. Keď sa raz v poslednom štádiu likvidácie, vrátil domov, zakopol v spálni, spadol na ňu a kamennou pečienkou dopadol na jej hlavu. Dotyčná utrpela zlomeninu spodiny lebečnej kosti a manžel ju potom prežil o desať rokov!!!

Vtipy z celého roku

Dvoch turistov zasypala v Tatrách lavína. Podarilo sa im však z nej vyhrabať. Vtedy jeden z nich zbystril a uvidel, ako sa k nim blíži lavínový bernardín so súdkom rumu pripevnenom na krku.
"Aha! Blíži sa k nám najlepší priateľ človeka!..."
"Fakt ... a nesie ho pes..."

Príde Záhorák do banky, postaví sa do radu, zrazu však vytiahne revolver a namieri ho najprv na pokladníčku, potom sebe na hlavu a poriadne zreve:
"Ruky hore a prachy na stôl! Inak zastrelím rukojemníka!"

"Ach Janíčko, ja tak strašne milujem prírodu..."
"Nehovor, vážne? A to aj po tom, čo s tebou previedla?"

"Môžu mať tesné slipy vplyv na zníženie mužskej impotencie?"
"Asi nie, ale ako výhovorka je to dobré!"

"Komu nevadí to zdražovanie u nás?" pýta sa jeden diaľkoplaz v krčme. "No", uškľabí sa Juro, "najskôr asi muchám. Tie nelietajú na benzín, borovičku nepijú a na mäso serú !"

Utešene sa množíme
behá tu spústa detí.
Lenže sú na Slovákov
až príliš tmavej pleti...

Istý turista prišiel do hostinca celý vydesený. Rozkázal všetkým po poldeci a smutným hlasom hovorí: "To je na rozlúčku. Už je so mnou koniec. Doktor ma poslal na vodoliečbu."

"Viete, prečo sa vyrába biela čokoláda?"
"Aby si malé cigánčatá neodhryzli prsty."

"Vieš, čo je to umelá inteligencia?"
"??????"
"Keď sa blondínka prefarbí na černovlásku."

"Čo majú spoločné gynekológ a donášač pizzy?"
"??????"
"Môžu ju ovoňať, no nemôžu ju zjesť!"

Žena príde k doktorovi a sťažuje sa:
"Pán doktor, pri súloži ma bolí chrbát."
Doktor nato: "A akú polohu používate?"
"No stále to robíme v psej polohe."
"Tak to je Váš problém, skúste použiť misionársku polohu."
"To nejde, môj pes má otrasný dych!"

STROM

Raz nás kamarát Tóno pozval na pracovný víkend k nemu na chalupu, stojacu na kopaniciach poblíž jednej dedinky pri Starej Turej. Chcel pomôcť pri omietnutí steny a taktiež so súdkom piva, na vypitie ktorého si sám so ženou netrúfal.

V piatok večer sme samozrejme navštívili dedinskú krčmu, kde Tóno chcel dojednať nejakého drevorubača, ktorý by mu spílil vysoký už roky vyschnutý asi deväť metrový strom na dvore, ktorý už len zacláňal. Nájsť vhodného človeka vôbec nebolo problémom, nakoľko motorovú pílu vlastnil v tejto dedine snáď každý. Jedinú odmenu, ktorú za odvedenú prácu požadovali, bolo, aby sme si s nimi zahrali gulečník. Pristali sme. Za dve či tri hodiny sme stihli s nimi prehrať niekoľko rúnd borovičiek. Zvíťaziť na tomto gulečníkovom stole sa jednoducho nedalo, pretože mal vyše štyridsať rokov a koľaje v ňom od gúľ vyjazdené boli niekde až pol centimetra hlboké. Stačilo nasmerovať guľu na tú správnu cestu a ona už potom spadla kam mala. Lenže tieto chodníčky ovládali iba domáci, my sme z toho boli jednoducho hotoví. A to ešte priznám, že mnohí z nášich súperov boli handicapovaný skutočnosťou, že ani zďaleka nemali všetky všetky prsty na rukách. Na moju otázku po ôsmom poldeci, prečo tomu tak je, odpovedali, že tu robí s drevom každý a kto má všetky prsty, často trpieva komplexom menej cennosti.

Na druhý deň ráno sme z dvora uvideli kráčať hore lúkou zjednaného človeka. V jednej ruke motorová píla, v druhej fľaša. Uhýbal si z nej statočne a tak, kým sa vyštveral k nám hore, ledva stál na nohách.

"Tak kerý strom to scete zetat?" zahulákal a zhlboka si odgrgol. Tóno sa len chytal za hlavu a snažil sa mu prácu vyhovoriť, nemal však úspech, ten chlap bol do tej práce celý žeravý.

Strom stál medzi domom a čerstvým plotom, postaveným zrovna pred týždňom. Tóno však nechcel prísť ani o plot, ani o chalupu. Drevorubač sa však nenechal vyviesť z miery. Privrel jedno oko, aby zaostril pohľad a potom riekol:

"Strom má devat metrov... k temu plotu je to devat a pol... pustým ho tam, tam je pol metra rezervy..." a naštartoval pílu. Tóno zbrontovel a začal mi plakať na pleci. Nemohol sa na to pozerať.

O chvíľu sa strom s hrmotom zrútil. Na počudovanie plot to prežil. Pribehli sme k nemu a zmerali vzdialenosť medzi plotom a korunou spíleného stromu. Bolo to presne pol metra!

"Neuveriteľné!" radoval sa Tóno.

"Jak neuveritelné?!.. ná šak som hovoril, že je tam pol metra rezervy... čo ste si sedeli na ušoch?!" skonštatoval dedinčan a logol si zo svojej lavórovice, zobral si svoju dohodnutú stovku za robotu a odtackal sa späť dolu kopcom...

Malý Lili

Aforizmy

Mobilný telefón je jediná vec, s ktorým sa muži chvália, kto ho má menší!

Keď sa topíš v peniazoch, záchrancov sa nájde až - až!

To nemôže byť normálny človek. Normálny človek by sa z toho musel zblázniť.

Najľahšia nemoc je malária, tú prenesie i komár.

Najdôležitejšia nemoc je reuma, ide každému na kĺby.

Pohreb necháva hlavného účastníka naprosto chladným.

Najviac ma rozčuľuje, že mi všetci doporučujú absolútny kľud!

Kradol na čo prišiel. A bol veľmi dobrý chodec.

Zbožňujem televíziu. Urobila z mojho suseda ešte väčšieho blbca ako som ja.

Využite svoj myšlienkový potenciál, naučte sa nemyslieť.

Najkrehkejšie sú pevné charaktery.

Zbraň slaboduchých - silácke činy.

Keď chceš byť šťastný jeden deň, opi sa.

Keď chceš byť šťastný tri dni, ožeň sa!

Keď chceš byť šťastný celý život, staň sa diaľkoplazom...

ŽIVOT NIE JE KRČMA - V KRČME JE OMNOHO VESELEJŠIE !!!

Ako nezomrieť zo zdravej výživy...

Priznám sa otvorene, nemám rada horlivých propagátorov vegetariánstva, ani tvrdohlavých zástancov pečených bôčikov. V našej rodine sa konzumuje to, na čo máme chuť všetci. V niečom sme si nechali poradiť od odborníkov na zdravú výživu a v niečom sme si dali i na naše chuťové poháriky. A jednoznačne či jednohlasne sme odmietli premeniť naše stravovanie na novodobý druh mučenia.

Poučili sme sa aj na našich známych, s ktorými sme vyrazili na celodenný výlet do prírody. Cez obedňajšie hodiny, keď nám v žalúdku vyhrávali hotové hitparády, vytiahli si z plecniakov sklenené poháre naplnené kúskami surovej zeleniny. Sadli si oproti nám a poctivo chrúmali kusy mrkvy, kalerábu, uhorky - ako zajace. My sme si vytiahli chlebíčky s nátierkou z kuracieho mäsa, klobásku, slaninku s cibuľou a čerešňový koláč s tvarohom. Pozreli sa zdesene na nás a zeleň v tvári im určite závideli všetky stromy naokolo. Kým im tiekli slinky na náš proviant, presviedčali nás /a zrejme aj seba/, aké je to úžasné živiť sa výlučne surovou potravou a akí budeme čajoví a nevystačíme na ich turistické tempo. Večer sme však dorazili do cieľa v plnej zostave a neboli sme o nič viac unavení.

Ďalší náš známy mal panický strach s cholesterolu, o ktorom čítal hotové horory. Obmedzil cholesterol v potrave tak, že sa dostal až do nemocnice. Tu ho poučili, že aj extrémne nízka hladina cholesterolu v tele je škodlivá. Cholesterol totiž napomáha tvorbe pohlavných hormónov, hormónov kôry nadobličiek a žlčových kyselín dôležitých pre trávenie a tiež bunky všetkých tkanív si budujú z cholesterolu svoje membrány... Na druhý deň nás pozval na hotové zabíjačkové hody. O niekoľko mesiacov sa už sám začal podobať na tie prepchaté jaterničky a postupne prestal s nami chodiť turistické akcie. A tak ho teraz podpichujeme, či to jeho telo nemá tých membrán vybudovaných v tele akosi priveľa, keď sa už nevládze ani poriadne hýbať.

Zaujimaví sú i naši ďalší známi, ktorí jedia všetko okrem mäsa. Doprajú si teda i koláče, praženicu, šľahačkové dobroty, majonézu na zelenine, len nijaké mäso z priateľov človeka. Raz na návšteve u nich sme dostali na ochutnanie fašírky.

"Sú sójové, ale chutia ako mäsové", presviedčali nás. Na mise boli i chlebíčky so zmesou, ktorá vyzerala celkom ako treska v majonéze. "To je biozmes, rastlinná napodobenina tresky", vysvetľovali. "A nedáte si ešte rezeň z tofu? Chutí celkom ako mäsový".

Tak a v tej chvíli to došlo už i mne. Prečo, prepána, nezjedia kus mäsa, keď naň majú takú chuť? Na čo slúžia tie napodobeniny? Neviem si predstaviť vlka, ktorý žerie trávu a presviedča sám seba - aká chutná je tá ovca!

Keď k nám prišli na návštevu zasa oni, ponúkli sme im našu špecialitu - slané pečivo. "Tieto kúsky sú plnené obilnými klíčkami a sezamom. Budú Vám chutiť po obilí. A tieto sú plnené pikantnou mäsovou plnkou. A chutia po mäse".

Všetky tieto pozorovania našich známych nás teda doviedli k tomu, že sa stravujeme tak, ako sa stravujeme. Svojej dcérke navarím v jeden večer celozrnnú obilnú kašu s medom a sušeným ovocím a na druhý deň pokojne nechám babku, aby ju nakŕmila panáčikmi z kúskov chleba a slaniny. A dcérka, keďže vo svojich dvoch rokoch toho ešte veľa o zdravej výžive nevie, možno preto tak nadšene a spontánne tlieska práve tým panáčikom.

Ivana Lacková

Beh pre zdravie

Patrím ku generácii, ktorá ešte nebola natoľko poznamenaná následkami civilizácie. Za mojich mladých čias neznečisťovali ovzdušie atómové elektrárne a aj stresov bolo menej. Na mojom zdravom vývoji mala zásluhu aj teta, ktorá ma až do štrnástich rokov pridájala svojím materským mliekom. Niekedy to už bývalo až nepríjemné, keď ma cez školské prestávky napájala v kabinete a spolužiaci sa mi posmievali. Rozhodol som sa teda tete postaviť na odpor a raz som mlieko odmietol. Nechýbal jej však zmysel pre humor a preto začala touto svojou bielou tekutinou striekať z okna do tvárí nič netušiacich občanov.

Vďaka tetke bolo moje zdravie pevné a dlho ma nepremohla žiadna choroba. Vlastne prvý infarkt ma postihol až v dvadsiatich piatich rokoch - keď som sa musel ženiť. Druhú mŕtvicu som dostal po dlhšej dobe vo chvíli, keď sa mi manželka vrátila, lebo medzitým žila s nejakým Vietnamcom rómskeho pôvodu.

Uvedomil som si, že s mojím organizmom nie je všetko v poriadku a navštívil som svojho neštátneho lekára.

Doktor Švončinár nemal dobrú povesť. Jeho jednanie s pacientami bolo často až na hranici únosnosti.

"Ani nechoď ďalej, ty sukin syn, pokým neschudneš aspoň päťdesiat kíl..." skríkol na mňa do čakárne plnej vystrašených pacientov lekár a vhodil medzi nás dymovnicu, lebo už mal toho za celý deň dosť.

Bolo jasné, že so zdravotnou pomocou počítať nemôžem, pretože nemám peniaze na úplatky. Privítal som preto návrh priateľa upevniť si svoje zdravie behom. V nedeľu sme si zašli na burzu kúpiť tepláky. Predavačky rómskeho pôvodu boli veľmi ochotné, čo sa len tak v bežných obchodoch nevidí. Onedlho som mal kúpené nielen tepláky, ale aj pyžamo a tri druhy domácich úborov dovezených vraj priamo z Vietnamu. Kamarát domáci úbor odmietol so slovami, že je bezdomovec. Nakoniec si ho však ešte rád kúpil, hneď ako ho obkolesila skupina Rómov s "vyskakovačkami".

Potom sme už len obliekli tepláky a v nočných hodinách sa pokúšali na našom sídlisku o beh. Stretli sme sa však len s nepochopením a ľudskou hlúposťou. Srandista Ivanko nám hneď vymyslel prezývku Laurel a Hardy. Pravda, museli sme vyzerať zvláštne, lebo bolo poznať, že obezita ma riadne zdeformovala. Kamarátová kostnatá postava figúra vedľa mňa pre zmenu pôsobila oveľa skromnejším dojmom. Keď sa blížila večerná hodina nášho zdravého pohybu, ľudia vypínali doma oznamovacie prostriedky a sťahovali sa k oknám.

"Takú srandu nám neposkytne žiadna televízia!" tvrdil vždy pán Hadraba, keď celej rodine prichystal pri oknách stoličky. Hanbou som sa prepadal, keď si ľudia začali na mňa ironicky ukazovať prstom: "Toto je ten športovac"!

Na dvere mi zasa nejaký darebák nakreslil karikatúru utekajúcej spotenej gule a pripísal termín najbližšej olympiády. Došlo ešte aj ďalšiemu nedorozumeniu. Bezdomovec Machala totiž kade chodil, vyberal smetiaky, čo chápal ako svoje životné poslanie. Ja som ho musel pri každom kontajneri čakať a to budilo dojem, že ich vyberáme spolu. V našom vchode potom začal Hadraba rozširovať novinku: "Ten tlstý nenažranec pod zámienkou behu sa chodí po večeroch dojedať k smetiakom.

Vtedy som celého idiotského športu začal mať dosť. Prišiel som v noci domov z poslednej "ľahkoatletickej" akcie a z teplákov narobil dlážkové handry. V kuchyni ma čakal oznam od manželky:

"Odchádzam od teba naspäť k Choi-Či-Hom-Lakatošovi! Už tú hanbu v dome neznesiem!..."

Po tejto správe sa mi v priebehu pár hodín upravil tlak a vrátila sa chuť do života. Bezdomovec Machata so svojou tézou, že beh upevňuje zdravie, mal napokon predsa len pravdu. Daroval som mu za to z vďačnosti igelitku plnú plesnivého chleba. Len sa modlím, aby sa mi žena nevrátila, lebo keby ma tretí raz šľak trafil, už by som to asi neprežil......

Slávo Janda

Na politickú tému:

Malokarpatská republika

Za Trenčínom urobíme čiaru, ako keď Stalin plánoval na Sibíri železnicu a to bude naša hranica. Oddelíme sa od "zbytku" najmúdrejšieho Slovenska. Hranice budú za Trenčínom, Trenčianske Teplice už budú mimo územia Malokarpatskej republiky, toho najmúdrejšieho sa vzdáme. Na západe sa zbavíme Petržalky, pustíme ju Maďarom alebo Rakušanom. Ale najskôr, aby tu bol pokoj, sa zbavíme všetkých, politikov, ktorí majú rodisko na východe alebo strednom Slovensku, budú sa musieť presťahovať naspäť do svojho rodiska. Nebude tu platiť žiadna výnimka. Platí to hlavne, okrem politikov, na Romulusov a Rémusov..

Volebné právo v MKR bude mať každý občan od 15 po 60 rokov /mladí študenti sú predsa progresívnejší/. Výnimka bude platiť len v tom prípade, ak občan starší ako 60 - sa vzdá svojho dôchodku a potom môže voliť.

Mena: bola stanovená už v roku 1998 - jeden Bahuro.

Armáda len symbolická - v Kuchyni a Čertovom kopci.

So všetkými krajinami budeme mať len vízový styk. Hlavne s tými na východ.

Najdôležitejší zákon, ktorý začne platiť od prvej minúty novej republiky, bude zákon o dokazovaní majetku, spätne od roku 1989.

Politické strany budú môcť mať vedúcich funkcionárov len mladších ako 25 rokov. Pri nich musí byť každá lustrácia negatívna, aj bez ukradnutých alebo skartovaných spisov a tiež im nehrozí odhalenie červenej straníckej minulosti.

Hlavné mesto: Pezinok a vláda bude zasadať na Cajle

A tu som sa prebudil, kŕč mi ťahal nohu. Bolo už načase, vlak stál na Trenčianskom nástupišti a v prípade Malokarpatskej republiky, ak by som nevystúpil, mohol som sa ľahko stať emigrantom. Uf, uf, uf, naozaj sa mi to len tak snívalo?

Nestor

Súťaž: Prestaň huliť a vyhraj 10.000 USD

O túto cenu sa môžu uchádzať nielen fajčiari diaľkoplazi, ale aj fajčiari trampi, turisti a ostatná bohu nemilá fajčiarska háveď. Súťaž sa uskutoční od 31.12.2000 do 29.2.2001. Súťaže sa môže zúčastniť každý, kto už dovŕšil 18.r. a fyzicky fajčí denne najmenej 20 ks cigariet značky MARS nimimálne po dobu 17 rokov. Pre fajčiara, ktorý sa zapojí do tejto súťaže, to znamená, že musí minimálne - nefajčiť - aspoň 1 mesiac. Potom bude zapojený do zlosovania a môže vyhrať atraktívnu výhru.

Tri hlavné ceny:

1. Cenu získa ten fajčiar, ktorý si za aktívnu fajčiarsku dobu "nafajčil" alebo "vyfajčil" aspoň rakovinu pľúc - 10 000 USD
2. Rakovinu hrtana - 10 000 ks cigariet MARS - SUPERIOR
3. TBC - 1 000 ks cigariet DETVA - FILTER

Ďalších 365 rôznych cien získajú fajčiari za také výsledky, ako sú katar horných ciest dýchacích, žalúdočné vredy a podobné.

Súťaž poriada cigaretová fabrika LIPA z Nešticha. Lekárske potvrdenia o chorobe posielajte na adresu:

LIPA Neštich, PO BOX 007, 987 654 Neštich

Okno smerom na horské hrebene

"Počúvajte panstvo, to je ale jaro, čo?" povedal vzácnu myšlienku hlavný pivný majster Karol B. Vonku to cvrlikalo jedna radosť a vietor voňal lepšie ako všetky voňavky sveta.

"Jaro je jaro", povedal uvážene Ivan Bezzubka, "ale na druhej strane pivo je pivo!"

"No a borovička je borovička", doplnil Imro.

"Tak nejako podobne to vyjadril Kipling", nenechal sa odstrčiť pán učitel Filip, "žena je len žena, ale dobré cigárko, to je predsa pofajčeníčko!"

"No, ja kľudne môžem fajčiť i zemiakovú vňaťku", oponoval mu Fero, "ale pivo musí byť pivo, žiadne patoky by som nepil".

Doktor Jakub, ktorý doteraz iba ticho sedel a popíjal, sa zasmial popod fúzy a povedal: "Ja by som o takýchto veciach nehovoril tak ľahkovážne. Ono sa môže prihodiť čokoľvek..."

Doktor mal historky rád a preto sa nenechal dlho ponúkať a začal rozprávať príbeh:

Stalo sa to môjmu dobrému kamarátovi pár rokov po svatbe. Išiel s manželkou a s priateľmi, taktiež manželským párom na víkend do Tatier. Poznali sa už roky, deti nechali doma babkám a dedkom, nech si ich užijú aj oni a tešili sa, ako si toho času v prírode užijú. Keď prišli na chatu, kde mali objednaný nocľah, naša priateľka sa nám posťažovala, že má okná nie na hrebene hôr, ako sme jej to sľubovali, ale že dostala izbu, z ktorej je vidieť len uzatvorený dvor a nie sľubované romantické hrebene. Takúto izbu mal zrovna môj kamarát.

Doktor sa opäť cynicky zachechtal a pokračoval: Chlapov hneď napadlo, že takýto žiaľ sa dá len a len zapiť. Nuž čo aj s prvým večerom sa dá inšie robiť? Začali do seba ládovať, až sa ich babizne nahnevali a odišli. Chlapi pokračovali v sedení v hostinci a pripíjali si ďalej. "Nasrať sa môžu, odpustiť musia!" To bolo ich heslo na účet naštvaných manželiek.

A ako tak sedeli, s alkoholom pribúdalo aj furiantstva a už nepozerali ani na to, koľko toho vypili, až mali poriadne naviate. Až potom sa vydali domov... Teda ako do svojich izieb.

Učiteľ pokrčil nosom ako králik a zasypel: Ja si myslím, že s pitím sa to nemá preháňat. Dal by som si ešte jedno pivo, objednal potom a možno malého trpaslíčka "kapurka" fernetu pre všetkých.

Priťukli si na to, že alkohol sa má používať v malom množstve, ale kto vie, čo je to "malé množstvo". Doktor pokračoval vo vyprávaní ďalej.

"Keď sa môj kamarát vyhrabal hore do svojej izby, mal toho už plné kecky. A predstavte, že ho trápila obava, či to predsa len trochu neprehnali. Ani nerozsvecoval, vyzliekol sa a vkĺzol pod deku. Ženské telo vedľa neho sálalo a on len tak skusmo natiahol ruku. Zistil, že nočná košieľka je vyhrnutá, prdelka hladučká, nuž začal sa teda dobývať tam, kam si myslel, že sobášom získal na dobývanie večné právo.

"To by som sa divil, keby mu dala", skočil mu do reči sládek Mikuláš. "Ženy to nemajú radi, keď z človeka tiahne chlast!"

"No ako kedy", vstúpil do rozhovoru šofér autobusu, ktorý doteraz mlčal a ticho popíjal, "keď som s mojou starou začal chodiť, tak mi hovorievala, "ty tak krásne voniaš pivom!!!" a dnes mi nepovie nič iného než "Už zasa smrdíš tou močkou?"

"Ale aby som pokračoval, kamarát to skúsil ešte raz, ale keď znovu narazil na sústredený odpor, obrátil sa na druhý bok a zaspal.

Prebudil ho silný bolehlav. Otvoril oči, bolo tmavé šero nad ránom, zrak mu padol na vedľajšiu posteľ a tam spala kamarátova manželka. Zo spania sa usmievala a trochu aj chrápala."

"Ale áno, oni tie kravy si vymenili izby, aby tá jedna milostivá mala tie svoje hrebene", povedal šofér, "a pretože mali frňáky hore, že si ich manželia trošku užívajú, tak im to nepovedali..." Naraz zagúľal očami: "Do prdele to by bol prúser, keby mu dala..."

"No práve", povedal doktor, to on si bol istý, že tu nebolo ako nič, ale čo naproti...?"

"A čo naproti?" opýtal sa vecne učiteľ.

"No, hneď tam vyrazil. Jeho žena spala ako zabitá, kamarát tiež. Zázračne sa mu ho podarilo zobudiť, aby súčasne nezobudil aj madam. Fľaškové pivá mali medzi oknami. Sadli si na chodbe, liali do seba vyprostováky a jeden druhého uistovali, že teda v noci sa nič neudialo... "Veď to poznáš, dobré pivo penivé robí péro lenivé", hovorili si navzájom. Ten môj známy mal trochu zlé svedomie. Keby ho tá ženská neodohnala, neviem či by to péro bolo lenivé, na to nemohol odprisahať..."

"A ten druhý?" spýtal sa sládek.

"Ako som už povedal, ten sa zaprisahával takisto. Vraj tiež padol ako podťatý... Len jedno vŕtalo a vŕta tomu môjmu kamarátovi v hlave, keď sa ich ženy prebudili, tá kamošova pozerala na svojho muža ako na bubáka. Naopak, manželka môjho priateľa bola samé ňuňuňu a ťuťuťu, ako keby si večer ani nelogol. Alebo, ako keby si ju kdovie akým výkonom udobril."

"No dobre, s tým už nič nenarobí..." povedal učiteľ, nevedomosť hriechu nečiní a naviac on ten alkohol je veľké svinstvo. Dáme si ešte fernetíka páni, že?"...

Krajánek

Príhovor zo 4.marca 2000
z príležitosti výstupu V.I.Lenina na Čelo

Vážené súdružky turistky, súdruhovia turisti, milá mládež, čulí starčekovia!

Vítam Vás na dnešnom turistickom podujatí, ktoré sa koná v roku, keď si obyvatelia našej kapitalistickej vlasti pripomínajú:
   - 52.výročie Víťazného februára
   - 56.výročie SNP
   - 57.výročie Oslobodenia slávnou Červenou armádou
   - 83.výročie VOSR
   - 11.výročie nežnej puče /pardon puču/ atď., atď.

Pre nás zhromaždených je dnes významný iba jeden dátum a to 26.jún 1912. Áno súdruhovia, je to už 88 rokov odo dňa, keď vedúca osobnosť svetového proletariátu V.I.Lenin absolvoval trasu, ktorú sme dnes symbolicky idúc v jeho šľapajách, dýchajúc ten istý vzduch /či smog?/ zopakovali. Je to už 88 rokov, čo V.I.Lenin zastal na ČELE. Na čele vykorisťovaných robotníkov a roľníkov a tiež na Čele, tomto 716 metrov vysokom kopčoku! A možno si položíte otázku: "Čo videl Vladimír Iľjič, keď zastal na týchto miestach?" Sú len dve možnosti, ktoré prichádzajú do úvahy aj dnes. Ak bolo jasno, videl veľký bordel, ktorý napriek rôznym spoločenským zmenám je obrazom našej rodnej vlasti alebo bola hmla, ako dnes a videl veľké hovno.

Súdruhovia, dovoľte mi, aby som na tomto mieste trochu odbočil. Keď som v decembri 1998 v Malokarpatskom Diaľkoplazovi zverejnil historické pojednanie "Lenin na Záruboch", v ktorom som na základe vedeckého výskumu v spolupráci s odborníkmi Leninovho múzea v Bratislave dokladoval, že vodca proletariátu 5.6.1912 vystúpil na Záruby v spoločnosti turistov Smolenickej besedy /Szomolanyi társaskor/, ozval sa mi známy Trnavský turista Palikam Viking Takács, ktorý spochybnil moje tvrdenie, že išlo o pešiu túru. Vychádzal z vlastného poznania. Keď totiž v 60-tych rokoch zakladal vo Farkašíne Izbu Revolučných Tradícií, prišiel za ním istý Ištván Ujhély zo Senice, ktorý mu ponúkol vzácny exponát. Bol to pánsky bicykel zn. Laurin a Klement, na ktorom vraj V.I.Lenin absolvoval cestu na Záruby. Palikam, po dlhom niekoľko minútovom jednaní bicykel vymenil za 10 litrov orešanského červeného. Tento vzácny exponát bol až do revolučných dní r.1989 ozdobou farkašínskeho červeného kútika revolučných tradícii. V roku 1989 v niektorý novembrový večer však predseda ZO KSS zmeškal posledný spoj ČSAD a tak zobral bicykel a išiel sa pozrieť na meeting do Trnavy. Nuž a tu mu ho, čo je vec bežná, ukradli. Nechal ho vraj pred kostolom. Neskôr sa však zistilo, že to nebolo pred kostolom, ale pred "kostolným" známym to trnavským výčapom. To už však na veci nič nezmení. Bicykel bol, tak povediac, v prdeli!!!

Súdružky a súdruhovia a teraz k veci. Toto tvrdenie Palikam Viking Takácsa ma viedlo k tomu, že som sa v marci 1999 zastavil opäť v kúpeloch Smrdáky /za Uhorska - Borosko/, kde si ako je všeobecne známe v r. 1912 liečila Nadežda Konstantinovna psoriázu. Tu som sa od dôchodcu, istého Imricha Jindriška, bývalého správcu ženského kúpelného pavilónu Imperiál, dozvedel, že v neďalekej Senici /Senicz/ už od roku 1908, na Ferencz Lajos útca - három, sídlila firma Adam Schmidt und Sohn: Rent a bike, teda Bicyklí kolecsonzo /Požičovňa bicyklov/ obr. č. 1. Nemecky - Leihanstalt Des Fahrräders.

Keď sa koncom júna 1912 Nadežde Konstantinovne zdravotný stav zlepšil, pripravovala do tlače nemecké vydanie známej knihy: Starostlivosť o zdravie pre matky a ženy" /viď obr.č.2/. Svoje teoretické úvahy si potrebovala overiť v praxi a preto s radosťou prijala pozvanie robotníčok z Verboról Szabo társaság, čiže Ženského krajčírskeho spolku z Vrbového na besedu o aktuálnych otázkach ženského hnutia. /Tento spolok sa aj zásluhou odborných konzultácii s Nadeždou Konstantinovnou, po páde monarchie pretransformoval na Trikotu Vrbové, - podnik Československo - Sovietskeho priateľstva./

V.I.Lenin si viaceré akcie rád zopakoval. Vieme napr., že bol dvakrát na Rysoch, dvakrát na Svinici i Babej Góre. Dokonca aj revolúciu si zopakoval. Keď mu nevyšla tá v r. 1905, zopakoval ju v r.1917. Prečo by si potom nezopakoval cestu na Záruby? Využil niekoľkodňovú neprítomnosť Nadeždy Konstantinovny a spolu s komisárom Ivanom - Sergejevičom Ritkinom zašli do firmy Adam Schmidt und Sohn a požičali si dva bicykle zn. Laurin a Klement a vyrazili do Malých Karpát. Cestu absolvovali na trase Senicz - Jabloncz - Bojková - Nádaš - Szomolanyi. Naša posledná historicky doložená stopa končí v hostinci "U kočího". Tu po 7-ych borovičkách zistili, že bicykle im prekážajú v chôdzi a preto poprosili istého Mikloša Vajsábla, výčapníka, aby im bicykle uložil v sklade a oni pôjdu ďalej pešo. Prešli dolinou Hlboča, okolo horárne Zabité, cez Čertov žlab až do sedla Zárub - teda trasou, ktorú Lenin dobre poznal, veď tadiaľ išiel už 5.6.1912. Tu v sedle, kde zelená odbočuje doprava, si uvedomil, že ísť vpravo, by mu mohlo byť na politbyre vytknuté ako pravá úchylka marxistického učenia a tak sa dal vľavo - teda tak ako dnes my.

A tak po krátkom strmom stúpaní zastal na Čele. Na Čele Malých Karpát, ale i svetového proletariátu.

Veľa otázok zostáva ešte nezodpovedaných. Napríklad, akú volili cestu späť, ako sa bicykel dostal k Ištvánovi Ujhelymu? Veľa dohadov bude treba preveriť a doložiť. Považujte túto našu dnešnú akciu za akýsi prvý krok na ceste k historickej pravde. Dlho nám, peším turistom trvalo, kým sme sa odhodlali k tomuto kroku. Pritom naši kolegovia cykloturisti, už v roku 1913, teda rok po Iľjičovej ceste, zakladajú na jeho počesť cykloturistické oddiely pracujúcich. V našom regióne to bol napríklad Červený Trnavsko - Bratislavský spolok cykloturistov /Voros Nagyszombat - Pozsony bicikliturista társasag/.

A preto súdružky a súdruhovia turisti, nezostávajme hluchí k našej revolučnej tradícii. Sovietska turistika náš vzor.

P.S.

O Iľjičovej vynikajúcej kondícii svedčí aj titulná strana "Smrdáckych novín" /Borosko Lapja/ z 28.júna 1912. Tento deň je známy ako Medzinárodný deň psoriatikov /Nemzetkozi Nap Psoriazaba/ a Iľjič, ako vidíme na obr. 3, otváral spolu s Nadeždou Konstantinovnou a komisárom I.S.Ritkinom slávnostný večierok predtancovaním štvorilky /Lenin vpravo/.

A to všetko deň po výstupe.

Leninológ Ivan Košický

"Po stopách starověké historie na trase Trnavské 168"
aneb všechny cesty vedou do Říma

"Hannibal ante Portas" volali zděšení Římané, když zdolajíc se svým vojskem alpské průsmyky dorazil k branám Říma od severu. A jak říkají nejen turisté, že "všechny cesty vedou do Říma", podobně nejen naše kroky směřovaly do města Trenčína, kde na mohutné skále, vypínající se nad řekou Váh, na jehož hladině se zrcadlí silueta Trenčianského hradu, čteme známý nápis Laugarício.

I vzpomeňme na ony slavné starověké časy, v jejiž šlépějích my jako dálkoplazové nyní kráčíme přes vrchy a doliny až do míst těchto památných...

Za významem přísloví "všechny cesty vedou do Říma" bychom museli jít dosti hluboko do histórie /zhruba 229 let p.Kr./. Tímto heslem se začal řídit již kartaginský vojevůdce Hamilkar Barkas, který přiměl svého syna Hannibala složit slib, že bude navěky nepřítelem Říma /a to ještě dřívě, než sám padl ve Španělsku v okolí pramenů Guadalguiviru/. Tento slib se Hannibal snažil do puntíku splnit a chtěl překvapit Římany přímo na území Italie. Poté co předal velení vojsk v Hispánii svému bratru Hasdrubalovi, vydal se na cestu se 70 000 pěšáky, jezdci a 60 slony. Po překročení řeky Elby a projítí územím Jižní Francie pokračoval ve svém pochodu přes Alpy. V tomto náročném horském terénu, kdy ztratil téměř polovinu svého vojska /dopadl přece jen o trošku líp, než jeho předchůdce Pyrhos v bitvě o Auscun a který poté prohlásil - "ještě jedno takové vítězství a jsme ztraceni", se nevzdal svého cíle. Objevil se pak zcela nečekaně před branami Říma. Další oblasti Evropy zůstaly zatím mimo okruh jeho zájmu. Avšak po tomto úspěšném pokusu o expediční horskou turistiku začal uvažovat o další expedici z Itálie přes Slovinsko a Uhersko do Bratislavy a Trenčína a dál do Střední Evropy.

Tyto strategické plány však před Římany, údajně přísně utajoval. Ostatně není divu. Složitým problémem se jevila přeprava slonů přes hřebeny Malých Karpát. Títo měli převážet zásoby vojsku pochodujícímu horskými hřebeny. Při postupu údolími by bylo možno tyto před místními obyvateli jen ztěží utajit. A že první pokusy o přechody se slony i na Mořavě byly činěny, svědčí také známá soška slůněte pod vrcholem Kralického Sněžníku, poblíž pramene řeky Moravy. Toto se však z hlediska přímé souvislosti s postavou Hannibala či římských vojsk nepodařilo historicky dokázat... Od těchto strategických plánů byl však nucen ustoupit a stáhnout se zpět do Afriky po porážce Římany v bitvě u Zany. Je nucen vydat slony a loďstvo Římanům a aby nebyl vydán jim na milost a nemilost, spáchal sebevraždu.

Další expediční pokusy do střední Evropy byly činěny již samotnými Římany. Z nich nejznámější jsou Caesarovy výpravy nejprve v Gálii a poté do Británie. I on uplatnil heslo "všechny cesty vedou do Říma". Jako předchůdce dálkoplazů a expedičných turistů se vydal na nejznámější pochod 10.ledna 49, kdy překročil řeku Rubico a vydal se do Říma so známym rčením: "Alea iacta est" /"Kostky jsou vrženy"/. Ano, tehdy se vydal na trasu z níž nebylo cesty zpět, pouze cesta tam a vítězství, což se mu podařilo v bitvě u Zoly, kde zvítězil nad králem Farnákem a do Říma vyslal zprávu: "Veni, Vidi, vici" /Přišel jsem, viděl jsem, zvítězil jsem ..."

Do Evropy pronikali Římané dále v letech 6. - 9. př.n.l. a nejprve bojovali s Germány až dosáhli hranic na řece Rýn. Teprve až v r. 179 n.l. pronikla římská vojska za vlády Marka Aurélia až do oblasti Trenčína. Římané zvítězili nad Markomany a na památku římských vojsk a jejich pobytu v Trenčíně zůstal známy nápis Laugarício na skále pod hradem, který se zachoval až do dnešných časů.

I vydejme se také ve stopách starověké histórie s batohy a pěšky /Slony jako nosiče bychom asi těžko donutili šlapat přes vrcholy Vápenné, Zárub či suti Taricových skal a ochránci přírody by jistě protestovali a mohlo by se stát, že by pak podobnou akci zakázali a to my přece jako turisté určitě nechceme/.

Takže až se pod heslem: "Kostky jsou vrženy" /Alea iacta est/ rozhodnete vydat se pěšky z Bratislavy přes Brezovú do Trenčína, vězte, že po shlédnutí nápisu na skále trenčianského hradu - Laugaricio, budete mít také pocit vítěze nad trasou, počasím, terénem a sebou samým. A místo vzkazu: "Přišel jsem, viděl jsem, zvítězil jsem" - si dáte na stanici poslední pečiatku a pak zašlete pořadatelům kontrolní kartu, jako důkaz, že jste si to všechno jen nevymysleli a neošvidlovali. Potom, až zmizí únava a různé doprovodné nepříjemné pocity, začnete uvažovat, že si to za rok zkusíte znova.

Takže šťastnou cestu.

Zděnka Tvrdá

Kútik zberateľov

Tentokrát zbierame známky

Každý chlapec či dievča určite počas svojho vývoja niečo zbierali. Dnes Vám priblížime a poradíme ako sa môžete stať filatelistom. Čo k tomu potrebujete:

a./ páčidlo /pajser/
b./ vrece od zemiakov /krumplí
c./ nožnice

Tesne pred vyberaním poštových schránok /čas tam býva uvedený/ vypáčime spodný dekel a nastavíme pod neho vrece. Doma si potom korešpondenciu roztriedime a vystrihneme si známky, ktoré ešte nemáme.

Pozor!!! Je zakázané čítať dopisy. Bolo by to porušenie listového tajomstva! Nesmieme vyberať stále tie isté schránky, treba systematicky meniť miesta zberu. Tým máte zabezpečený tréning aspoň na Malokarpatského diaľkoplaza.

Nepoužité dopisy a pohľadnice dáme potom do zberu.

Ako sa chlastá v tehotenstve

Všetci doteraz popisovali svoje alkoholické zážitky z exotických miest, preto som sa aj ja rozhodla tiež prispieť. I tehotenstvo je pre mňa exotické, pretože som tam nikdy predtým nebola a dúfam, že sa tam hneď tak nepodívam.

Z hľadiska spoločenského života sú vôbec ideálne prvé dva mesiace. A keby to bola pravda, že alkohol, ktorý matka vypije v prvom trimestri, dieťa poškodzuje najviac, mal by náš malý asi štyri ruky a IQ 10. V skutočnosti je naopak jasné, ide o normálne decko, ktoré si plne uvedomuje kam sa narodilo.

A to som s ním nevedomky oslávila niekoľké narodeniny a veľký ples na počesť výročia VOSR. Nehovorím už o mesačnom výlete po Dunaji, kde som absolvovala ochutnávku "božských" nápojov ako sú štyri druhy vodiek a anglické giny, toho času bez tonika. Až potom mi doktor povedal, že mi nie je špatne z pripálených tukov, ale že mi mandle dvíha potomok.

Nasledujúce tri mesiace mi pán Boh vracal všetky nezaslúžene nevyčerpané "kocoviny". Na alkohol som nemala ani pomyslenie, veď aj tak by to bola len krátkodobá návšteva. Všetko okrem piškótov a studených jogurtov ma obratom opúšťalo. Jeden súcitný kamarát mi v tej dobe odkázal, že dieťa sa má porodiť a nie "vyblvať", nech sa teda dám doporiadku....

Od piateho mesiaca už mi v pití nebránil žalúdok, ale brucho. Skúste /dámy/ prísť do reštaurácie s veľkým bruchom a objednať si pol deci. To je jedno, aké. Ja som sa o to pokúsila niekoľkokrát, pretože som mala nemerateľný tlak a miesto chôdze som sa vznášala asi desať čísel nad chodníkom. Súcitný pán doktor mi teda povolil jednu kávu ráno a jednu navečer a k tomu jeden pohárik koňaku denne. Vo všetkých prípadoch ma vrchný pohľadom tak "zrovnal", že som sa cítila ako emigrantka z Bukoviny, ktorá sedáva na námestí s kojencom zabaleným v handrách a s cigárom v hube. No dobre, odsúdili ste ma k domácemu alkoholizmu!

Len párkrát sa mi podarilo s bruchom dômyselne schovaným pod stolom objednať si červené víno /báječné na krv/ alebo bavoráka /ten tonik v sebe už žiadny chinín nemá/.

Keď už sa mal malý narodiť a on stále nič, chcelo sa mi piť zo zúfalstva, ale predstava, ako dýcham na sestričky na prijme horľavé výpary, mi v tom zabránila. Veď to bol ešte u nás zúriaci socializmus.

Pravá alkoholická smršť sa strhla až potom, keď už bol malý na svete, ale skúste si tipnúť, čo som s toho mala ja...

Takže záverom - v tehotenstve sa chlastá blbo. Musíte si to nahnať predtým, dohnať potom alebo sa zmieriť s tým, že budete malému kupovať štyri rukavičky.

Janka M. - matka

Siahnem, vytiahnem a čítam...

James Thurber: Filozof a ústrice

James Thurber /1894-1961/ je považovaný za najväčšieho humoristu od doby Marka Twaina. A rovnako ako Mark Twain bol Thurder ešte ďaleko viac než humorista - bol jasne mysliaci filozof, pozorovateľ, ktorý zreteľne videl i potom, čo mu jeho vlastné oči prestali slúžiť. Jeho dielo sa stalo komentárom života malého amerického človeka - a nielen amerického - utláčaného mužíčka stredných vrstiev, ktorý márne zápasí o povznesenie a rozlet ku hviezdam.

Poviedka: Mierumilovný Lemur

V kobrej zemi sa jedného dňa narodil lemur, ktorý nechcel zápasiť s kobrami a vôbec s nikým. Od lemura k lemurovi išla zvesť, že existuje nejaký lemur, ktorý nechce bojovať s kobrami. Ale keď nechce zápasiť s nikým, je to jeho súkromná záležitosť, ale povinnosťou každého lemura je zabíjať kobry alebo nimi byť zabíjaný.

"Prečo", pýtal sa mierumilovný lemur a po celej zemi išla zvesť, že ten podivný lemur nie je len pro - kobraista a anti - lemurista, ale že je intelektuálne vadný a že je proti ideálom a tradíciam lemurizmu.

"Je to blázon", vykrikoval otecko toho mladého lemurka.

"Je nemocný a chorý", ľutovala ho jeho vlastná matka.

"Je to zbabelec", hulákali bratia.

"Je to holemurosexuál", šepkali si jeho sestry.

Cudzie zvieratá, ktoré mierumilovného lemura nikdy ani okom nevideli, si spomenuli, že kedysi pozorovali, ako sa plazí po bruchu alebo ako si skúša na hlave kobrí čepiec alebo ako snuje násilný prevrat v Lemúrii.

"Snažím sa používať rozum a inteligenciu", vysvetľoval ten protivný nový lemur.

"Rozum rozumbrady je roven šiestim sedminám zrady", hovoril jeden jeho sused.

"Inteligenciu používa nepriateľ", prehlásil iný...

Nakoniec sa rozniesla zvesť, že lemur má v kusadlách jed, rovnako ako kobra a tak ho postavili pred súd, súdili a zdvihnutím labky ho aj uznali vinným a odsúdili do vyhnanstva.

Poučenie:

Prach si a na prach sa obrátiš
a z hliny hlina zostane.
Keď nie tvoj nepriateľ,
tak dostanú ťa tvoji vlastní ľudia.

pripravil Peter M.

Stopárka

Bola krásna uplakaná jeseň. Nebo plakalo drobným dažďom, lesy už zhadzovali pozlátené lístie a dýchali vôňou húb. Vracali sme sa spolu s Imrom a Ferkom domov z nejakého diaľkového pochodu zo Záhoria. Stmievalo sa a náš trhač asfaltu /trabant zachovalý/ hltal v pohode kilometre. Cesta bola mokrá, čierna, zablatená a nudne smutná čiara. Kúsok za Senicou stála stopárka - začiatočníčka. Mávla na nás nejako vystrašene a len jej oči prosili: "Nezviezli by ste ma?"

Mrkli sme s Imrom na seba: "Berme ju, nech je sranda".

Posadili sme ju na predné sedadlo vedľa vodiča a ona sa nám ospravedlnila spisovnou slovenčinou. "Učiteľka a utiekol mi autobus..." Nakoľko Imro je veľmi džentlmen a na učiteľkiné ..a tak sa ponáhľam", zahučal len, "my tiež".

Nešiel príliš rýchlo, ale s volantom to vie a každý, kto to vie, vie, že aj pri relatívne nízkej rýchlosti sa dá v zákrutách "utrhnúť gumy" od vozovky, pričom sa ozve prenikavé jačanie pneumatík.

"Nemušíš tak blázniť", ozval som sa zo zadnej sedačky, "ešte o nás nemôžu vedieť."

"Čo ty vieš", odvetil Imro a bravúrne zapišťal pneumatikami.

"Trebárs ten blbec, čo sme mu tento pekáč ukradli, mal mobil a policajti už to pália za nami."

Pani učiteľka zmenila farbu tak rýchlo, že keby ju videl chameleón, dostal by určite tik.

"Ale o tej pošte ešte nemôžu vedieť", znovu som nadviazal na dialóg, "pani vedúca pošty už neprehovorí a telefóny sme rozbili". Vytiahol som z vrecka japonský zapaľovač - vernú repliku povestného revolveru "Magnum 45" a fúkol som do hlavne, ako keby bola čerstvo použitá. Učiteľka s priškrteným hlasom špitla: "Tak ja už budem vystupovať"

"Vy učíte buky a duby?" spýtal sa Ferko, ktorý až do tejto chvíle bol ticho, len sledoval, ako sa situácia vyvinie. Práve sme prechádzali Bielou horou.

"Nie, deti a zo všetkých budú policajti!" povedala pevnejším hlasom učiteľka. Náhle si spomenula na rady uštedrované stopárkam rôznymi chytrými časopismi. Zrazu bleskovo vytrhla zo zapaľovania klúče a pootvoreným okienkom ich vyhodila. Imro ani nezareagoval.

Premočení, zablatení a otlčení sme sa po dvoch hodinách hľadania kľúčov na skalnatom, šípkami zarostenom úbočí, vzdali sa nádeje na ich nájdenie a vydali sa po mokrých serpentínach do Trstína. Pani učiteľka už tam dávno bola. Neuverila našemu vysvetlovaniu, že to bol všetko len žart.

Po štyroch kilometroch sme boli zatknutí, odvezení, vyslúchaní a nakoniec zamknutí.

Našťastie v to ráno nikde nezmizol žiaden trabant, ani nebola vykradnutá pošta. Po overení totožnosti sme boli preto prepustení.

Odvtedy Imro mal na trabante ceduľu: "Učiteľky nevozím" a tri výkričníky.

Ľubo S.

Bezdomovec Tibor P. chce zbúrať Vysoké Tatry

Všetko je prezradené! On to myslí smrteľne vážne. A to len tak z ničoho nič. Ani sa nespýta, ani sa neporadí, je neoblomný a ide tvrdo na vec, neochvejne kráča za svojím podlým cieľom. Minulý týždeň si vo frigidnom lone tatranskej prírody robil akési nákresy, meral, vykopával jamky a čosi biele do nich kládol. Po konzumácii machov a lišajníkov sa občerstvil v Štrbskom plese a odcestoval nevedno kam. Tiahla sa za ním vôňa síry, dymovníc, intímspreja a pušného prachu. Nikto nevie, kedy sa vráti, nikto nevie, kedy to urobí. Verejnosť je tým pochopiteľne pobúrená, ale nič konkrétne sa v tomto smere nekoná, nikto nezdvihne hlas ani ruku, aby zamedzil, odohnal, zmaril.

Končiare Vysokých a nebojme sa povedať, že aj Nízkych Tatier, ktoré si našťastie ten šišvor Tibor s veľkým P. ešte nestačil všimnúť, šľahajú naše vetry, bičujú snehové metelice - inými slovami, slovenské veľhory dostávajú poriadny világoš.

Naozaj dosť si vytrpia, keď je počasie na šľak-trafenie. Tibor, prečo si taký? Čo ti tie naše krásne reprehory urobili? Veky vekovaté sú stoporené, stoja ako cicimbrus na svadbe, stoja ony, stoja, do ohníčka hľadia, slovka nepovedia. Starí ľudia si pamätajú, keď ešte Tatry neexistovali. Bola tam púšť a nevraživosť. Toto ty, Tibino, znovu chceš? Aby tu bola rovina, puszta ako v Maďarsku? A na tatranské plesá si nepomyslel? Že budú bez okolitých vrchov trápne? Ako ony k tomu prídu? Ak si nadržaný, choď do najbližšej samoobsluhy a kúp si, čo ti srdce ráči.

Nechaj na pokoji 2452 m vysoký Slavkovský štít! Hrôza si predstaviť, že zničíš 2499 metrov vysoké Rysy, na ktorých vystúpil pot proletárovi všetkých kravín V.I.Leninovi, keď utekal pred sliezkymi colníkmi. A to ani nespomínam symbol slovenského národa, Kriváň, ktorý má v tieni dobrých 2494 m. To ti tak zavadzia Lomnický štít, pretože je vyšší ako Ty? Nebuď labuď, veď ten má iba slabých 2632 m Celzia. Aj našu najväčšiu pýchu - 2655 metrový Gerlach - pokoríš semtexom či dynamitom? To sa ani nestretneš pred svojím hrozným činom s bratmi Poliakmi? Choľera! V Zakopanom už teraz obtiahli slovenských turistov a všetko, čo vidno z ich malej i veľkej strany, wyborowym čiernym súknom.

Tibi, Tibko, tak sa už neondej a vráť sa, všetko je odpustené. Ak Tatry nezbúraš, bohato sa ti odmeníme. Odhalíme ti na Symbolickom cintoríne pod Ostervou pri Popradskom plese zlatý nápis! Na pamiatku Tibora P., ktorý nechcel zbúrať Tatry, aj keď ho prosili, vyhrážali sa mu, nútili ho slovom a písmom aj bicími nástrojmi, zachoval si jasnú hlavu bez lupín, pevnú vôľu, mravnú silu, kladný postoj, ktorý je nehynúcim vzorom všetkým pozostalým Slovákom. Česť tvojej pamiatke.

Milan L., vodca s vysokohorskou prirážkou

TEST - Vaše zmysly - TEST

1.Hmat

- Čoho sa dotknem, tam už tráva sto rokov nerastie - 5 bodov
- Som citlivý a dotykom ruky rozpoznám manželku od susedky - 10 bodov
- Serem na hmat - 15 bodov

2.Sluch

- Som ako Šerlok, počujem aj trávu rásť - 5 bodov
- Pretože som trochu nahluchlý, ani nepočujem, keď na mňa reve manželka - 10 bodov
- Serem na sluch - 15 bodov

3.Čuch

- Často sa pristihnem, že čuchám, čuchám človečinu - 5 bodov
- Je na svete mnoho a mnoho vecí, ktoré mi nevoňajú - 10 bodov
- Serem na čuch - 15 bodov

4.Vid

- Niekedy vidím, ako je moja manželka stále krásna - 5 bodov
- Niekedy, keď vidím manželku, tak radšej zavriem oči - 10 bodov
- Serem na vid - 15 bodov

5.Chuť

- Priznám sa, že niekedy dostanem chuť na svoju ženu - 5 bodov
- Celý život vyhľadávam len samé chuťovky - 10 bodov
- Serem na chuť - 15 bodov

Riešenie testu:

25 - 35 bodov: Mali by ste sa krotiť, niekedy mávate zvrátené chute.
40 - 50 bodov: Ste normálny, priemerný slovenský muž, žiadne výkyvy od normálu.
55 - 75 bodov: Na všetko serete !!!

Slovníkové výrazy po našom ...

BINGO                     Divoký pes Dingo, ktorý prepadol hráčskej vášni
BROŠŇA                Výsledok kríženia broskyne s višňou
BLAŽENA              Tárajúca žena
CELOFÁN             Úplne oddaný fanúšik
CIGARA                 Papagáj žijúci v rómskej osade
CLEARING            Vyčistený inžinier bez lupín
DEKOLT                Obľúbená zbraň žien v Paríži
DŽUDISTA             Nudista popíjajúci džús
EXTRÉMISTA       Človek, z ktorého práve opadla tréma
FERMEŽ                Fero sledujúci obľúbený seriál
FLÁMČINA            Úradný jazyk opilcov tesne nad ránom
FLAŠINET             Žalostný povzdych ruského alkoholika
HARING                 Vlasatý inžinier
HARMATANEC    Bál v Harmanci
HNUTEĽNOSŤ     Schopnosť hnutia produkovať telce
HUSTOTA             Východniarske označenie konkrétnej husi
IHLIČIE                  Otázka pri upratovaní krajčírskej dielne
IREDENTISTA      Irenin zubár
JAZERO                Slovensko-anglický výraz, že som nula !
KRABIČKA           Stará mama kraba
KONDÓM              Doma ustajnený kôň
KONTRABAND    Kríženec koňa s trabantom
KIMONO                Špeciálne kino pre jednookých
LOTOR                  Prevádzkovateľ stávkovej kancelárie
MAMON                Mužský rod od slova MAMA
MOBIL                   Pohyblivý debil
MAMELUK           Upozornenie, že sme ozbrojení
MÍTING                  Povzdych Češky túžiacej po inžinierovi
NOVEMBER        Nový potomok Slovenky a Maďara
OPLETAČKY       Táčky značky Opel
OPTIKA                Opica, ktorá tiká
OSLABIŤ              Trestať ťažné zviera
PIRÁT                   Pokyn pre radostné popíjanie
PRAMICA            Najstaršia mačka
RIVIERA               Pokyn pre Vieru, aby prekopala záhradu
REŽISÉR             Povel k činnostiam, ktoré sa naraz dosť ťažko vykonávajú
RUSÍN                  Rus, ktorý je vo vnútri
STORNO             Stokrát reprízované porno
TOPÁNKA           Vysokopostavená Anka
UVERIŤ                UV filter na zadnú časť tela
ZASADAŤ           Povzdych unavenej prostitútky

Zopár zákonov

Podstata orientačného zmyslu

Čibov zákon zemskej príťažlivosti

Zákon diaľničnej biológie

Bellov teorém

Denisovo varovanie

Výňatky z písomných podaní na Obecných úradoch a súdoch v Trnavskej oblasti:

Pochádzam z veselej robotníckej rodiny.

Som ženatý s jedným dieťaťom.

Môj životný pomer je vážne ohrozený.

Nemám spôsobm ako by som k Vám prišla ústne.

Zomrel ako civilná osoba, jeho smrť nemala vplyv na vojnové udalosti.

Bol kopnutý z neznámych príčin.

Protiidúce auto vyšlo na chodník, pričom mi prešlo pravú nohu, čo som nezbadala, lebo som sa pozerala na druhú stranu.

Výmer na byt súrne potrebujem, lebo nemám čím kúriť.

Prosím si príspevok na moje dve deti, ktoré som si opatrila počas frontu.

Mám reumatizmus a štvorročné dieťa, toto je dôsledkom vlhkého bytu.

Ja dole podpísaný sa pýtam, čo je s mojím zranením na zadku a súčastne žiadam o dôchodok.

Pri vodnom kúpeli som utrpel úraz. Šmykol som sa do vane s horúcou vodou a obaril som si genitálie, t.j. zadok a ostatné.

S predajom kozy súhlasí aj moja žena, môžete si pre ňu prísť v pondelok.

Dňa 2.januára bude súpis zvierat svíň, preto sa dostavte na obecný úrad.

Bolo úradne zistené, že menovaný nespáchal násilie, ale tehotenstvo nastalo príležitostne.

Ten pán úradník, čo mi nechce dať uhlie, by mal u nás spať, aby spoznal, akú mám studenú dieru.

K úrazu prišiel, keď som viedol kravu k obecnému býkovi Jánovi Gibíkovi.

Moja družka utrpela pracovný úraz švihnutím chvosta do oka.

Mám 65 rokov a chorú nohu. Máme 8 detí, čo je dôkazom toho, že máme kladný vzťah k štátu. Deti sme splodili s manželkou a svoje povinnosti si plníme naďalej. Keď mi nepridelíte čižmy, nebudeme si môcť plniť ďalej svoje povinnosti.

Veľmi Vás prosím, aby som bola do týždňa uspokojená, lebo ináč sa budem musieť obrátiť na verejnosť.

Manžel zomrel v zmysle smerníc štátneho úradu pre vojnových poškodencov.

Dotazník Vám zasielam s tým, že nemanželský otec uznal dieťa za svoje, ale len pre úradné účely.

Mám obyčajný dom a malú vnútornosť.

Liečený lekárom nebol, nakoľko bol ihneď postihnutý zabitím.

Podávam týmto sťažnosť, že náš obvodný lekár ťahá zuby za vajcia.

Ivan Šimna, Dolný Lopašov

Diaľkoplazecká poradňa

Vážená redakcia MKD,

všetko nechajte na pokoji a príďte okamžite k nám, bude zabíjačka a to nie ledajaká, pretože zabijem svoju starú!!! Poradila mi, aby som si natrel zapálené hemeroidy a vlka tou svojou vietnamskou tigrovou masťou. Keď ju vraj bolí hlava, pomaže si s ňou spánky a bolesť je okamžite preč. Keď nemôže dýchať, pretože má zapchatý nos, potrie si čelo a obdivuhodne sa všetko zmení, dýcha ako mladucha.

Keby som to nezažil, tak neuverím, čo táto masť dokáže. Na dvore ma držali dvaja chlapi a tretí mi lial kýble studenej vody na tie miesta. Reval som ako býk a tri dni som musel spať na bruchu. Manželka ma dobre pozná, preto hneď radšej odišla k sestre a to ju asi zachránilo. Hovorím "asi" a radím Vám, aby ste sa vo veci nejako angažovali. Chcem, aby sa manželka od sestry vrátila a triasla sa hrôzou, čo nastane. Potom jej odpustím, robím to tak vždycky.

Nejako ma totiž ta bolest prechádza a tým pádom ma prechádza aj jed a tá moja mi už začína chýbať. Pomôžte mi to nejako doriešiť.

Vopred Vám ďakuje Janko B.

Milý Janko,

možno že niektorý turista si nedokáže dať do úplnej súvislosti tieto veci, ale verte mi, že dať si na čokoľvek zapáleného či zdureného vietnamskú mastičku, je určite zločin. Ale ako ste si určite povšimli, je pán Janko B. otvorený svojím srdcom k odpusteniu. A verte mi, že to musí byť obrovská láska, že dokáže niečo takéto odpustiť.

Manželke som napísal, aby sa k Jankovi vrátila, ale nie hneď, tak za dva až tri dni, keď to všetko ustane. Odpísali mi za týždeň, že je všetko v najlepšom poriadku.

Ženy sú vo svojej podstate nepochopiteľné!!!

Redakcia MKD

Bleskový Silvestrovský prieskum
Malokarpatského Diaľkoplaza

Na posledný deň a minúty tohoto storočia pripravila diaľkoplazecká agentúra "Vykroč a šľap" pre turistov i diaľkoplazov jednu jedinú otázku: "Ste za to, aby sa na diaľkových pochodoch ..."

Vyhodnotenie:
   - 22% nerozumelo už otázke
   - 21% nevedelo na otázku odpovedať
   - 16% už nevládalo odpovedať
   - 11% nebolo vôbec rozumieť
   - 30% ostatní už spali

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd