V minulom silvestrovskom čísle MKD som sľúbil, že budem pokračovať v nasledujúcom silvestrovskom čísle. Najskôr som sa nevedel rozpamätať v čom to mám vlastne pokračovať. Potom mi to došlo, že sú to vedecké úvahy a pojednania o novom, ale už nemodernom (veď kto už dnes chodí pešo?) vednom odbore - turológii. Táto náročná vedná interdisciplína, o ktorej vieme, že nemá nič spoločné s disciplínou interistov, nie je žiadnou pavedou ani šarlatánstvom. Je to veda faktov, ktorej sú cudzie prognózy na úrovni výrokov rôznych meteorologických alebo prognostických ústavov.

Je pravda, sľúbil som. Ale veď aj lásku sme si sľúbili a ako to dopadlo. V opilosti mnohí sľubujú, čo potom v triezvom stave nemôžu splniť a naopak, mnohí v triezvom stave všeličo nasľubujú, čo potom ani v opilosti nemôžu splniť. Toto je však charakteristické skôr pre tých od pánskeho huncútstva.

Áno, chcel som napísať pokračovanie, ale ako som mohol predpokladať, že ten rok tak rýchlo uplynie. V škole nás učili, že počas roka sa pravidelne striedajú štyri ročné obdobia. A aká je skutočnosť? Je pravdou, že tohto roku sme mali jedno leto, jednu jar, ale zimu budeme mať tohto roku už po druhý raz. Len toť nedávno sme silvestrovali a už sa blíži ďalší silvester a ešte k tomu aký? Keď sa po silvestrovskom fláme preberieme, už tu nebude rok s tými peknými dvoma deviatkami na konci, ale rok s dvoma "00". Áno, rok s hajzlovým symbolom. Bude aj samotný rok taký "hajzlovský"? Ešte ani neprišiel a už robí problémy. Veď len čo porobil s tými počítačmi. Tak zmagoril ľudí od počítačov, že na Nový rok nebudú vedieť lietať nielen lietadlá, ale snáď ani vtáky. Tých vtákov neľutujem, tie sa z toho dostanú, nakoniec mali odletieť radšej do teplých krajov. Koľko len prázdnych a nafúknutých rečí sme už počuli o tomto nastávajúcom roku. Že bude významný, že bude prvý v novom tisícročí. Niektorí začali hovoriť dokonca o akomsi miléniu. Nejeden z nás na tieto pekné reči aj naletel (nie je to prvýkrát) a uveril, že s ním prichádza nové tisícročie. A pritom je to presne naopak. S rokom 2000 odchádza staré dvadsiate storočie. Mnohí uverili ani nie tak z presvedčenia, ale z pragmatických dôvodov. Veď za jeden ľudský život oslavovať a prežiť príchod nového tisícročia dvakrát, to sa ešte nikomu nepodarilo.

Ja by som aj ten sľub dodržal, ale dôvod, že k tomu tak asi nebude, je oveľa prozaickejší - skleróza. Ja si vôbec nepamätám, čo som to vlani napísal. Nechcem, aby to bolo opakovanie, ale pokračovanie. Bol som s tým aj u lekára. Teda nie s článkom, ale so sklerózou. Medzi mnou a lekárom sa uskutočnil celkom zaujímavý dialóg, ktorý vám chcem sprostredkovať:

Čo som to vlastne chcel písať? Jaj, o skleróze. Vlastne nie - o turológii. Teda v skratke, čo je to tá turológia? Je to odnož futurológie, o ktorej vieme, že je to veda zaoberajúca sa plánovaním a podrobným výskumom budúcnosti na základe a pomocou všetkých prostriedkov, ktoré sú vo vede k dispozícii. Časť futurológie, ktorá sa výhradne zaoberá len turistikou, musí sa preto automaticky volať turológia. A pri mojej, už ľahko ospravedlniteľnej skleróze, namiesto o budúcnosti turistiky začal som sa venovať jej minulosti a histórii. Hľadám, kto sa v minulosti venoval peším pochodom, hľadám, kto bol prvý diaľkoplaz u nás, v blízkej či vzdialenej cudzine. O tom, kto bol vôbec prvý diaľkoplaz, sa vedú a ešte budú viesť dlhé polemiky a spory, žiaľ aj nie na patrične odbornej a vedeckej úrovni. Sám som sa pasoval za priekopníka v tomto vednom odbore u nás so snahou vyplniť to biele miesto na poli našej vedy a odbornej publicistiky a to aj bez grantov. Toto moje snaženie vyžaduje veľa štúdia, prehrabávania v archívoch, kronikách, návštev rôznych múzeí, výstav, absolvovania množstva rozhovorov s pamätníkmi i nepamätníkmi. Hľadanie prameňov v starých piesňach, povestiach a iných literálnych odkazoch. Z jedného prameňa vám môžem odcitovať aj ukážku. To som skúmal, či anjel, aj keď má krídla, nieje náhodou aj pešiak. Ukážku uvediem v pôvodnine bez prekladu, priatelia z Trnavy snáď budú rozumieť:

"ANDEL (nie z parlamentu). Andel je čistí duch, kerí rozum a slobodnú vólu má, ale telo a pohlaví nemá. Svatí Augustín mál v malíčku, kolko andelof sa zmescí na špendíkovú hlavičku. Bol to velikí filozof a ešče vaččí gramatik, pravopisnej chibi sa bál vádz jako smrtededelného hríchu. Mal šag velikánské ščascí, že neból Slovák, lebo by sa mu celí život snívalo o ipsilóne... jako sa sníva šeckím slovenskím školáčikom až po maturitu, kecca mosá učit vibrané slová."

V bratislavských análoch som sa zasa dočítal (krajšie je "prebádal"), že Bratislava už od roku 1291 mala samostatné súdne právo. Pri vypočúvaniach obžalovaných bol prítomný pisár, ktorý zapisoval priznania obetí (veď čo im okrem priznania zostávalo!). Ako prísediaci bol prítomný aj kat. Teda skôr ako prístojáci, lebo pochybujem, že by vážená porota zasadla za jeden stôl s katom. Mal na starosť manuálnu stránku procesu, ako vyťahovanie na škripec alebo dereš, všetko v záujme obžalovaného, aby sa mu lepšie vypovedalo. Vykonával aj skúšky pravdy postavené na podobných princípoch, ako sú terajšie detektory lži, samozrejme, že na technickej úrovni odpovedajúcej tej dobe. Známa bola skúška ohňom, ale i studenou a teplou vodou - v meste vína to bola najdrastickejšia a najnehumánnejšia metóda. Vo feudalizme ešte nepoznali, že pravda je vo víne. Dnes vieme ako vie liter, dva vína rozviazať jazyk. Okrem trestov peňažných, skôr dukátových, trestov na cti a pod. boli i tresty hrdelné, ktoré sa netýkali chronických astmatikov, ale recidivistov. V stredovekom súdnictve bolo celkom bežné trestať za jeden prečin aj dvoma trestami. Akoby nestačilo, že obžalovaný za bigamiu je potrestaný dvoma svokrami, ešte ho aj obesili. Alebo ten, ktorý sa sťal a rušil v noci pokoj v meste - bol ešte raz sťatý. Tam, kde bolo právo meča, musel byť aj vykonávateľ - kat. Tento poctivý a pracovitý remeselník, možno povedať, že manuálnu polyhistor, stínal, vešal, lámal, vyplňoval štatistické výkazy, podával posudky na popravených, vypracovával plán práce, účtoval vykonané služby, ale predovšetkým musel vykonávať svoju prácu s veľkou láskou a zodpovednosťou. Počas dlhej aktívnej pracovnej činnosti neprišla ani jedna reklamácia od zákazníka, teda popraveného na zle vykonanú prácu. Ako vedľajšiu pracovnú činnosť vykonával lekársku prax ako neštátny lekár, či ľudový liečiteľ. Vo svojom dome prijímal chorých, aby ich zbavoval neduhov pomocou magickej sily povrazu zo šibenice, či inými tajomnými a pokrokovými lekárskymi metódami. Pracoval aj v službách pre obyvateľstvo. Pod jeho správu patril nevestínec a verejný dom. Je príznačné pre tie časy, že popravených ani nepitvali, aby zistili príčinu úmrtia. Bolo tam toho ešte veľa popísaného, ale nič také, čo by pripomínalo diaľkoplazectvo.

Poznatky od pešiakov možno získavať aj na ulici. Minule, tak v podvečer, som videl neďaleko Krížnej prešľapávať - pochodovať mladú turistku. Oj, pomyslel som si, to bude určite diaľkárka, ktorá trénuje počas celého týždňa. Keď som sa jej na to spýtal, odpovedala, že ani diaľkármi (teda tirákmi) nepohŕdne, ale mercedes je mercedes a dodala, že keď nemám love, aby som odpálil, že ona je šlapka. Chcel som sa ešte spýtať, či nie je rodina toho známeho Gejzu Šlapku (starší poznajú, kto to bol), ale som si to rýchlo rozmyslel. Vyzeralo to tak, že pre tú dámu nie je škodlivá ani stovka, ale o škodlivosti stovky (turistickej) tvrdia niektorí turistickí funkcionári.

Nuž ľudia sme rôzni. Jedni si nezarobia ani na slanú vodu a druhí si zarobia aj na slanú vodu, hoci aj na Kanároch.

Keď som bol na dovolenke v Paríži, povedal som si, čo tak navštíviť archeologické múzeum. Možno budem mať šťastie a nájdem tam pozostatky predchodcu diaľkárov. A veru skoro som aj mal. Vo vitríne boli dve lebky, jedna veľká a druhá menšia. Pýtam sa sprievodcu, či sa nevie, komu patrila tá veľká lebka. "Viem, Napoleónovi," odpovedá sprievodca. "A tá malá lebka?" pýtam sa povzbudený predchádzajúcou odpoveďou. "Tá patrila Napoleónovi, keď bol malý."

O Napoleónovi je známa aj príhoda, ako vyriešil jednu menšiu vzburu vo svojom vojsku. Dvoch vojakov dal na výstrahu popraviť a ďalších poslal za trest do predných línií. Je to čudná vojenská logika, ktorá jednych posiela do predných línií ako česť položiť život za vlasť a druhých tam posiela za trest.

Keď sa Napoleón v roku 1815 znovu pokúsil uchvátiť moc, denník Monitor, niečo ako naše ... (doplňte si sami) informoval takto:

Keď sa človek venuje nejakej vedeckej činnosti, tak ho to núti zamýšľať sa nad všeličím. Napríklad, zamýšľal som sa, prečo niektorí aj zdatní turisti chodia pravidelne do cieľa medzi poslednými. Chcelo by to len maličkosť. Upraviť niektoré miesta na trase tak, ako je to uvedené v priloženom projekte (zatiaľ bez prílohy).

Už budem musieť končiť. Musím skonštatovať, že je zasa jeden silvester v prdeli a ja som sa nedostal ani k podstate turológie. Nemal by som to nechať. Ale teraz, keď už mám prvé mená bývalých peších turistov, priekopníkov pešiactva z rôznych kútov sveta, zmapovanú ich činnosť a životopisy? Som síce jediný, kto sa venuje tomuto odboru a teda som nenahraditeľný. O nenahraditeľných sa však aj hovorí, že zanechávajú aj nenahraditeľné škody.

Teda neviem. Nemal by som sa venovať teraz tak aktuálnej a pretraktovanej rómskej otázke? Viete aká je rómska otázka?

A tak dovidenia do budúceho Silvetra, ktorý už naozaj bude koncom dvadsiateho storočia a na pokraju začiatku tretieho tisícročia s ďalším pokračovaním turológie alebo snáď aj rómskej otázky.

V Mexiku je veľký výber najrôznejšieho exotického alkoholu, takže chlastať sa tam dá veľmi dobre. Rovnako ako v Štátoch, síce nesmiete piť priamo na ulici, ale nie je problém fľašu zamaskovať papierovým sáčkom. Spomenieme si, že bežne je to vídavať v amerických filmoch, kde si takto spríjemňujú večerné chvíle bezdomovci.

Najobľúbenejším a i u nás stále populárnejším pitím je TEQUILA. Našinci najviac pijú značku Black Death, ktorá má pôsobivú etiketu, pripomínajúcu mexický sviatok mŕtvych /na trh k nám bola táto značka uvedená pred siedmimi rokmi/, ktorá sa ovšem v samotnom Mexiku na stole príliš neobjavuje. Na tamojšie pomery je vraj moc anýzová. Najrozšírenejšia značka na svete je José Cuervo, ktorá sa vyrába už vyše 200 rokov.

Ceremoniál s konzumáciou tequily má niekoľko verzií. Tak napríklad - nasypete si soľ do jamky za palcom, ohnutým do pravého uhla, soľ zlíznete, hodíte do seba poldecák a nakoniec si do pusy vystískate citrón. Účelom je zjemniť inak dosť výraznú chuť tequily, ale tento rituál sa rozhodne neprevádza pravidelne. Po niekoľkých poldecákoch totiž už žiadnu jamku za palcom nenajdete a nie aby ste tam ešte aj trafili nasypať soľ. Spoločne s tequilou si Mexičania obvykle objednávajú SANGRITU, /čo ale nesmieme zamieňať za sangriu/, je to štipľavá rajčinová šťava s chilli. Na stôl Vám teda prinesú dva farebné poháriky, ktoré sa pijú na striedačku, spravidla sa začína červeným...

Tequila sa vyrába zo šťavy listového sukulentu agáve /modrej/ a dlho a zložite sa spracováva v dnes už moderných páleniciach. To je jeden zo štyroch hlavných rozdielov od výroby ďalšieho posvätného moku - MEZCALU. Ten sa vyrába väčšinou v domácich páleničkách na juhu Mexika /tequila je zo stredu Mexika/ zo zelenej agáve. Ďalším atribútom mezcalu je červík - gusano na dne fľašky. Ten obýva vnútro sukulentu a na svetle sa objavuje len sporadicky. Keď dopijete fľašu mezcalu, červík sa slávnostne položí na špeciálny lopárik, rozkrája sa na malé kúsky, ktoré potom účastníci pitky nábožne skonzumujú.

Z agáve pochádza ešte jeden nápoj a to prastaré indiánske - PULQUE, ale ten sa musí vypiť do 24 hodín, inak stráca svoje už i tak nízke alkoholické kvality, takže sa v krčmách a ani v reštauráciach zohnať nedá. Japonci pulque údajne skúšajú stočiť do plechoviek, na čo sa Mexičania pozerajú s pohŕdaním.

Poďme ale na pivo. U nás je známa značka CORONA, o ktorej znalci tvrdia, že je to ako naša riedená desiatka s bublinkami. Obecne sú Mexické pivá ľahšie, najviac podobné našemu pivu je značka Bohémia a je ozaj dobré. Silnejšie sú piva čierne, ako je značka Modelo alebo Indio. Pri pití každého piva opäť nesmie chýbať citrón /ktorý je ale zelený, menej kyslý/, ktorý si Mexičania vytlačia priamo do pohára. Hoci to znie strašne, piť sa to dá celkom v pohode.

V Mexiku sa pije hlavne po baroch a potom v "cantinas", ktoré majú saloonové lietačky a do niektorých doposiaľ nemajú prístup ženy. Dostala som sa do jednej emancipovanej a okrem toho, že nám k pivu servírovali zadarmo kukuričné placky s mäsom, som si pripadala ako doma na zábave. Mexičania sú veľmi priateľskí a veselí. Cudzincov majú radi, takže keď sa dostanete na mexickú fiestu, ktorá sa koná každú chvíľu, zdržovanie so soľou a citrónom Vám niekto určite ochotne vysvetlí a ešte radšej sa s Vami prepije do stavu, kedy Vám to bude už úplne jedno...

Tak ako sa vytratila z televíznych obrazoviek "nedeľná chvíľka poezie", z našich hygienických zariadení mizne špecifický druh tzv. "WC poézie". Po vojnovej, budovateľskej a angažovanej poézii pociťujeme deficit ďalšieho literárneho fenoménu, ktorého začiatky siahajú určite do obdobia uchopenia moci robotníckou triedou.

Ja osobne som sa s básnickým útvarom na dverách tohto významného zariadenia stretol po prvýkrát na gymnáziu. Dodnes neviem, či jeho autorom bol študent - estét alebo poriadkumilovný pedagóg. "Čistota záchoda - kultúra národa".

Bolo to však iba zbožné prianie na WC, ktorého splachovacie zariadenie používal ešte študent Bernolák a bolo málokedy funkčné. Keď som neskôr začal cestovať na fakultu do Bratislavy vlakom a musel som použiť oné zariadenie, bol som vďačný znalcovi, ktorý ešte skôr, než som si stiahol nohavice, ma varoval:

To, že za totality nevychádzali z výrobných liniek Harmaneckých papierní iba výrobky prvej akosti, ale aj také, keď papier akosi ľahšie povolil následkom čoho prichádzalo k znečisteniu prstov. Na bielej maľovke potom ako na konzumnom lístku boli čiarky /ovšem oveľa hrubšie/ zvyčajne v rôznom odtieni hnedej a žltej farby. Básnik tento nešvár doplnil veršíkom:

Na toaletách vyšších cenových skupín sa často snažil pobaviť sediaceho istý druh vtipkára. Ten na predné dvere, kde tlačiaci upiera svoje zväčšené zreničky, napísal: "Pozri sa doprava". Keď si sa pozrel doprava zazrel si doporučenie: "Pozri sa doľava". Vľavo ťa výzvou "Pozri sa dozadu" prinútil, aby si sa obrátil. Tam ťa však príkaz "Neobzeraj sa, ale ser!!!" priviedol do reality, aby si náhodou nezabudol načo si tam vlastne prišiel.

Na záchodkoch "ustanovizní", kde sa konali rôzne konferencie a zjazdy rodnej strany, nemohla chýbať rýmovačka, ktorej autorom bol dáky ideologický pracovník. V duchu socialistického realizmu agitoval:

To poznáte, že aké sú záchody na Sibíri? Vraj dva kolíky. Jeden zatlčieš do zeme a toho sa počas onej činnosti držíš, aby ťa neodfúkla víchrica a s druhým odháňaš vlkov. Tak tomuto podobný sme mali na vysokoškolskej brigáde v Utekáči. Naviac však bol zastrešený a zo strechy visel špagát, ktorý tam priklincoval miestny rececista. Keďže mnohí nepochopili podstatu, asi o 3 dni autor doplnil dielo veršíkom:

Osobne dnes po 35-rokoch to považujem za prvé antisovietske, ba dokonca antisocialistické vystúpenie na Slovensku.

To, že špioni z NATO a nepriatelia socializmu boli všade, viedlo tých obozretnejších k tomu, aby varovali menej "bdelých". Hoci aj tak, ako som to videl na vojenskej latríne v malom českom mestečku: "Vojíne, ser sticha, nepřítel naslouchá !!!"

Aj to, že náš bratský národ má k poézii horúcejší vzťah, som sa presvedčil počas pobytu na lekárskej fakulte v H.K., kde som na WC objavil dva skvosty, ktoré by som zaradil do zlatého fondu WC-poézie s ľúbostnou tématikou, ktorých vznik akoby inšpirovala samotná Erató - múza milostnej poézie. Na jar, keď sa lúky zazelenali novou trávou a vlahé večery dovoľovali viac ako pohľady plné sľubov, objavilo sa na stene toalety konštatovanie:

Láska to asi nebola na celý život, lebo s príchodom jesene bol starý verš prečiarknutý a ruka poeta tentokrát so vzdychom doplnila:

Slovenská pragmatičnosť nedala na seba dlho čakať. O niekoľko dní pod spomínanými veršami sa objavilo v ľúbozvučnej stredoslovenčine: "Každá veľká riť, vie očariť !"

Že pri WC - poézii nemusí ísť vždy o slovo napísané, ale aj hovorené, svedčí aj príhoda zo záchodkov "U Fleků". V dobe, keď na vypitie piva si ešte nepotreboval pôžičku, sme si tam často s priateľmi krátili dlhú chvíľu. A tu na toaletách, kde čierne obkladačky pripomínajú farbou čapované pivo, sme si s priateľom išli odľahčiť mechúr. Pekne po tichu, aby sme nerušili vážnosť situácie. Ticho však od vedľajšieho pisoára preťal ostrý zvuk pripomínajúci natrhnutie nohavíc. Upreli sme pohľady za zvukom a uvideli sme elegána v bezchybnom obleku, bielej košeli a motýliku. S úsmevom hodným zaslúžilého umelca nám pivárom - elévom oznámil:

V českých pivárskych záchodkoch sa často stretneme s radou, ktorá možno pochádza od starostlivej mamy:

Je zaujímavé, že v dnešnej demokratickej spoločnosti nám WC-poéziu nahradili rôzne vulgarizmy a oznámenia o službách rôznych "úchylákov". Zdá sa, že dnes sa už nenájde slovenský mládenec, ktorý by nám po skončení žatevných prác hrdo oznámil svoj poznatok na dverách družstevnej latríny:

Nenájde sa básnik - psychológ, ktorý by nám v období ranného kapitalizmu, keď sa človek musí popasovať s otázkou "Ako ďalej?", poradil:

Mňa osobne, keď občas vidím v podniku, kde majú tú drzosť vyberať peniaze za použitie záchodu a kde majú dva týždne nevymenený uterák so stopami po všeličom hnusnom až ruka svrbí, tak mám chuť napísať:

Snáď najbližšie sú nám v tomto druhu poézie okrem bratov Čechov ešte Chorváti. Tam, ako vieme, je ešte veľa záchodov tzv. tureckých. Tie vyzerajú ako naše, keby sa odmontovala záchodová misa. Proste malý otvor a v tých luxusnejších ešte akési stupadlá, /stupačky na nohy/, aby si vedel, kde sa treba učupiť. V takej chvíli isto dobre padne rada odborníka:

Teda asi toľko: Keď sa chceš dobre vytentovať, musíš vedieť zacentrovať riť presne nad dieru.

Ba dokonca títo naši južní Slovania často radia aj sprchujúcemu:

Čiže aby som zasa preložil: Keď vidíš, že sprcha pracuje, vyber si vtáčka a ochlaď ho!.

Celkom na záver ma napadá, že či úbytok veršíkov na WC nie je aj následok toho, že dnes ľudia na tomto mieste robia úplne inú činnosť. Že akú? Poznáte ten vtip:

Dvaja sedia na verejnom WC, kde kabínky sú oddelené iba umakartovou stienkou, takže počuť vzdychy, stonanie, tlačenie. V tom z prvej kabínky počuť hlasité "čľup". Ten z druhej s radosťou kvituje: "Tak Vy už máte potom". Chvíľu je ticho a potom ten z prvej zahlási: "Ale prd, to mi padol mobil do hajzla !"

PS: Držte sa hesla, že trochu poézie nikoho nezabije.

Sú okamžiky, keď sa môže stať tlačenka s octom a cibuľou kulinárskym zázrakom. Tiež bolo zistené, že majitelia reštaurácií, pokiaľ sa nejedná o naprosté desivé pajzle, robia všetko preto, aby si získali predovšetkým turistov cudzincov a naše chute ich zaujímajú len okrajovo.

Obchodník z francúzskeho Rouenu, keď už sa vymanil bande našich partnerských príživníkov, zapadol do malej krčmičky a za použitia zmiešaniny niekoľkých svetových jazykov požadoval nejakú typickú domácu špecialitu. Vedúci a majiteľ v jednej osobe spozornel. Francúza považoval za čosi veľmi divného. Parížan, ktorý pred časom zablúdil do jeho podniku, totiž pri pohľade na polliter piva požadoval k tomu demižónu aj poháriky.

Vedúci napodiv nevyrukoval s najbežnejšou trojkombináciou knedľa, kapusta, mäso ani zemiakový šalát a šnicla, ale ponúkol mu tlačenku s octom a cibuľou. Pred cudzincom sa objavil tanier s ponúknutou špecialitou. Nastala trápna chvíľa ticha. Hosť totiž naivne čakal na majonézu a šalát, syr, víno, škeble a omáčku. Keď sa nedočkal, ochutnal a znovu použil zmes svetových jazykov, aby upozornil obsluhu, že mu to vychladlo a praje si to ohriať. Nuž a tak mu to veru ohrial. Bol z toho skoro medzinárodný konflikt.

Zhruba po roku sa opäť otvorili dvere a vedúci, ktorý práve leštil sklo, strnul. Nemohol sa mýliť, ano, bol to zase ten "jeho" Francúz, ktorý priviedol nášho reštauračného barda na okraj infarktu. Cudzinec sa uvelebil do kresla a požadoval tú našu špecialitku. V Slovenskej reštaurácii v Paríži, ktorú navštívil vraj to nebolo bon-bon, teda niečo ako eňo - ňuňo. Tlačenku s cibuľou je predsa potrebné trochu ohriať, aby sa roztekala, potom vraj je to tá pravá slovenská kulinárska špecialita

Exkluzívny rozhovor s Reinholdom Messnerom

Redakcia: Tak ako ide život?
R.M.: To viete, raz som dole, raz som hore ....
 

Ktorá rozprávková postava nemôže vylúpiť benzínovú pumpu?
- Ohnivý mužíček.

- Čo urobí exhibicionista potom, čo spácha zločin?
- Odhalí sa.

- Čo musíte urobiť, keď zbadáte ihličnatú jabloň?
- Dať si pauzu.

- Lezie to jedným uchom tam, druhým von a pritom zostáva v hlave? Čo je to?
- Krompáč !"

- Viete aká to je delená strava?
- Rezeň sa je v kuchyni a zemiakový šaláť v obývačke!

- Aký je rozdiel medzi nekrofilným pedofilom a pivárom?
- Žiadny! Obidvaja majú radi studenú dvanástku !

Zemiakové placky s oškvarkami.
Potrebujeme asi kilo zemiakov /na sorte nezáleží/, 10 dkg polohrubej múky, lyžičku soli, jedno vajce a 15 deko drobnejších oškvarkov. Keď to budete robiť na plechu pri ohníčku alebo niekde na chalupe, kľudne dajte namiesto oškvarkov dve tri safalátky, nakrájané na drobné kúsky.

Nuž a ako ďalej: Zemiaky uvaríme vo vode, ktorú trochu osolíme a pridáme kmín. Uvarené scedíme a po vychladnutí nastrúhame na jemnejšom strúhatku alebo len tak rozmačkáme s válkom. Zmiešame to so soľou, vajíčkom a oškvarkami na vláčne cesto. Potom z neho narežeme približne rovnaké kúsky, z ktorých vyformujeme placky. Tieto trochu pomúčime. Pečieme ich na platni šporáka alebo na kúsku plechu na plynovom variči, či na ohníčku alebo grile. Môžeme ich aj osmažiť, ale to už by bolo trochu veľa mastnoty.

Upečené už ničím nekazíme, pretože najlepšie sú len tak, obyčajné bez ničoho, asi tak ako ich robievali naši starí dedovia. Zapíjame ich bielou kávou - bezvadne to ide dohromady - alebo čajom, ani pivo nie je na škodu. Je to lacné a chutné a ešte po plackách nikdo neumrel. Tak to skúste - trebárs len tak z rozožranosti. A nech Vám šmakuje!

Poznámka: chutná to aj psom, ale pozor na nich, aby Vám tu dobrotu všetku nezožrali !
 

Šúlance s makom
No, pre chlapov to nie je nič moc, ale na zmene chuti diety to nie je zas k zahodeniu. Potrebujeme k tomu asi kilo zemiakov, 20 dkg hladkej múky, trochu pomletého maku, cukor a 10 dkg masla. Z uvarených zemiakov sa urobí vláčne cesto. No a cesto rozvaľkajte tak asi na tri centimetrové pásy v priemere a tie narežte na centimetrové pásy. Tieto pekne ručne vyšúlajte do tvaru šišky. Potom ich hoďte do hrnca s vriacou posolenou vodou a pomaly varte až vyplávu hore. To sú už uvarené. Scedíme ich, prepláchneme studenou vodou, polejeme roztopeným maslom, posypeme mletým makom zmiešaným s cukrom a jeme. Komu sa to sladké moc nepáči, môže šúlance poliať spenenou cibuľkou so slaninkou. Toto jedlo sa ale moc lepí na zuby, hlavne na tie umelé, preto je ho nutné zapíjať čiernou kávou proti smädu a slivovicou na chuť. Pochutíte si, ale pamätajte, psom to moc nešmakuje!
 

Pečeňáky
Je to najrýchlejšia a najzdravšia pochúťka a uvidíte, že aj najlacnejšia. To si musíte na družstevnej roli vykopať asi kilo zemiakov. Tieto riadne pod tečúcou vodou vykefujeme, čiže očistíme, nakrájame ich na polovičky alebo na hrubšie kolečká, tak ako sú aj zo šupkou. Položíme ich rovnomerne na plech, trošičku posolíme a polejeme pár kvapkami oleja alebo masťou a šup s nimi do trúby. Pečieme ich až sa začnú hanbiť a sčervenajú sa. Hotové, voňavé ich naložíme na tanieriky, kde ich polejeme s roztopeným maslom, do ktorého sme nastrúhali aspoň 4 strúčky cesnaku. Voní a aj chutná to prevábne.

Tých šupiek sa neľakajte - nie sú jedovaté a pečeňákom dávajú tú pravú chuť a pekne Vám prečistia žalúdok aj črevá a to tak, že hneď dostaneme chuť na dobrú klobásku s chrenom. Pečeňáky zapíjame kefírom, mliekom či kyslou smotanou. Verte, zasýtia.

Prvé ohlasy na učebnicu, ktorej naši spolupracovníci pomohli dostať sa na pulty predajní v lete v Kanade, spolu s Kanadským mesačníkom nebezpečného humoru - "Houm Death" prišly do našej redakcie. Posúďte sami a u ktorých nie ste si celkom istí obsahom, pomôžte dodatočne preložiť.

Zvážení rodiaci sa Mauacek,

hlúpil som si v knidlupectvu Vašu uklebnicu slovenského jaryka. Velica ma preklopila jejich uroden. Hned som sa rozhodol že sa budem mučit slovenka. U nas byva jelen Vas krojan, ktorý pozna vašu kreč. Ale zatal moc nechnápe čo mu honorím, asi už svoju hrodnú kreč ta ty kroky čo je tu zabobnal. Možno sa mu lasom pazmet zvrati a spomene si Vas krašny jeryk. Som rad že ste do mučebnice zkadili i recepty na náhrobné jetra podla ktorých mantelka skusala nieco uvalit, ale moc nam to necuchtalo. Možna sa ale stala nekde ryba. Vadili sme pepro, kleplo, telo. Ako vamto može chutnat. Ale akosa hovorí: iny krov, iny mrak.

Už budem kančit, poseram že moje pismo, gramatka sa pasom zlesti a nebudem muset druhe sloho klepat vo Vasom slozníku. I Komenský - bulitel zachodov by mal z Vas zadost.

Myly Black Houmry,

Som uditelka slovensky na míznej škole a potom čo som si prepletla Vašu knihu, som skorodovala, jake mam v znalosti o Vašom kaziku megery. Je mi až travne ake blbosti som do drešneho dna predkvášala v dojemí že udim podle plavidel slitovného ladíka. Aš teras som poklopila ako je Vaša kleč slizká. Drtím Vam parte vo vašej dalšej čilosti a vetrím že budete poskakovat i nadalej. Rada bysom si prepletla: Tumor a jeho parte, Črty z banku a ples alebo počumla nejaky film v provodnom zneni. Muslim že by som mu kuš rozšumela.

Čo ale dodať: Naša redakcia si "mušlí", že by táto dopisovateľka pri sledovaní filmu skôr so svojou znalosťou slovenčiny vyšumela ako sa opýtala na našu adresu.

Druhé ohlasy na učebnicu a slovník prišli na neskorú "horúcu" jeseň 1999. Niektoré z tých, u ktorých si nie sme opäť celkom istí ich obsahom, rovnako ako minule, Vám predkladáme k nahliadnutiu a zároveň ponúkame spoluprácu pri ich dodatočnom preklade.

Nakoľko sa vo vydanom slovníku vyskytlo niekoľko nepresností a kanadský korektor indiánskeho pôvodu Blek Stupido ich neodhalil, stáva sa nám, že si absolventi rýchlokurzu slovenčiny niektoré slová pletú. Ale nechajme hovoriť žiakov samotných.

Shnilí pratelia,

sistila som ztela paf nad tím, ako je Vaša kec krasna. Okam v žite som sa ju zaťala mučiť. Ide mi to krychlo a ladko. Dozvonca si popakujem niektoré Vaše nesplavne poblitované texty do Vašej originálnej slovenčičiny. Požieram Vám ukrásku z mojej orby: moju obľúbenú pláničku "Polátal sa praveneček", ktorá pred rakmi u Vás vytla zpod naprosto neskravným nasvom - "Polámal sa mraveneček". No usrate tlamy, takýto nasov je pokvokani. Pokál som v prekrade uleptala ečše hybu, tak ssory, neokrádam Váš jaryk tak dokonano.

Redakcia:

My Vám, naša shnilá Susan, vetríme, že ste s tou našou slovenčinou nadšená, ale ako upozorňujeme, pravda je niekde kúsok inde. Hlavne že sa Vám páči a dorozumiete sa medzi krajanmi. Vydavateľ nášho slovníka nám dokonca oznámil, že bude robiť dotlač a korektúru má na starosti zase jeden a ten istý Blek Stupido. Takže tých "nových" slovákov v Kanade zase pribudne.

Moja sraná slast, mojí krojany,

po jedne babe zase posilujem dupis doomov. Som našený, že ste vyťali hnidu o mom rudnom Jerichovi. Ako som zistil, už som sa za ty kroky čo vyjem v Kanade, skorom zapotil, ako ta slovenčina znije.. Klovek si ani nekľuvne, ako sa dosvie prepravy o hrodné deci. Myzel som si, že vim svoju kec stale dobre, ale mylil som sa. Aby som Vam urobil zadost, napijal som prevrat lednej Vašej spásnej piskličky, ktora blila pred kasem u Vas kitom. Teším sa, ža sa prasa po vačí dobe popluvam do hrodnej krasti. Len čo si hrochu zkopakujem slovenšinu podla Vašeho sklovníka.

Redakcia:

Milý Juraj,

radšej nechoď. Rovnako by si sa s nami i cez usilovné štúdium nedorozumel. Pokiaľ sa predsa len nejakým zázrakom dostaneš až k nám, tak radšej našu redakciu ani nehľadaj a ani sa nikoho nepýtaj na cestu. Lebo ti hrozí odvoz do zariadenia, ktorému u nás ľudovo hovoríme "blázinec". Ale za "plesničku" Ti ďakujeme.

Aj dobrá vec sa môže neustále vylepšovať a zdokonalovať. Výnimkou nie je ani takmer dokonalý mesačník MKD. Zaujal ma jeden článok v istých novinách, ktorého kópiu prikladám a ktorý by mohol byť inšpiráciou pre vylepšenie MKD. Redaktori, Peter či Pavol, obratní remeselníci pera a klávesnice nemohli by ste podobný seriál, podobné príbehy písať a uverejnovať v našom MKD? Ja by som Vám zasa dodával podobné ohlasy čitateľov. Určite by to malo úspech! A určite by to čítali aj tí, ktorí nemôžu plniť manželku. Aby sa nepovedalo, že niekoho napodobňujeme, nadpis by sa mohol upraviť napríklad na: Som K...a, ale nie P.....tútka

"Prečo hluchonemý onanuje len s jednou rukou?"
"Lebo druhou vykrikuje ako mu je veľmi dobre!"

"Prečo blondínka keď prechádza po prechode, hádže na zem pukance?"
"Lebo kŕmi zebru ..."

"Čo vznikne z ďatla po použití VIAGRY?"
"Šijací stroj !"

Rozprávajú sa dvaja:
"Predstav si, môj dedo je teplý, otec je teplý, brat je teplý ..."
"A to nikto z Vašej rodiny nie je na ženy?"
"Je ... moja sestra!"

"Viete aký je rozdiel medzi ženou a internetom?"
"Do internetu môžete vstúpiť bez erekcie!"

Lekár, ktorý robil pacientovi transplantáciu penisu, sa po roku pacienta pýta: "Tak ako je Vaša pani manželka spokojná s tým novým penisom?"
"Hádam si nemyslíte, že jej dovolím súložiť s cudzím vtákom...?"

"Aký je rozdiel medzi vagínou a cirkulárom?"
"Skús oblízať a uvidíš!"

Pristihne Imro kamaráda v posteli so svojou manželkou:
"Ja sa ti divím, Ivanko. Ja musím, ale kto teba do toho núti..?"

"Viete, že mrkva je dobrá na potenciu?"
"No, keď sa dobre uviaže ..."

"Viete čo je najväčšia sila?"
"Vyfajčiť robertka tak, aby mu vytiekli baterky."

Na svadobnej hostine sa podnapilý hosť pýta svojho spolustolovníka:
"Vy ste ženích?"
"Nie, ja som vypadol už v semifinále!"

"Pán doktor, čo je horšie, AIDS alebo rakovina pľúc?"
"Hmm, to záleží na tom, čo fajčíte, slečna."

Pri salaši sa utáborili študenti. Ráno vstanú a jeden začne cvičiť. Vyjde von bača zo svojho salaša a díva sa ako študent robí kliky. Díva sa díva a hovorí: "Že sa u nás kradne, to som vedel, ale aby niekomu už ukradli ženu pri súloži, to som ešte nevidel."

V autobuse sa vezú dvaja teplí. Keď autobus prechádza okolo budovy s nápisom "Tepláreň", jeden z nich prekvapene utrúsi: "Pozri sa, ešte nie sme organizovaní a už nám postavili kultúrny dom...!"

- Viete, ako urobiť, aby žena kričala ešte desať minút po orgazme?
- Utrite sa do záclon!

Keď Nemci dobývali Rusko, stretli sa dvaja vojaci a jeden hovorí tomu druhému: "Včera som mal perfektnú ženskú, suprove som si zasúložil!"
"A vylízal si ju?"
"Áno."
"A vyfajčila ti ho?"
"Nie, nemala hlavu ..."

Dvaja sedia na cisterne s metylalkoholom a popíjajú:
"Rýchlo dajme si ešte po poldeci a poďme! Akosi sa stmieva..."

"Olinka, tebe je sveta žiť. Máš muža, aj frajera."
"Horkýže, obaja sú diaľkoplazi. Jeden sa spolieha na druhého!"

Košického zákon:

poriada pre svojich priaznivcov, diaľkoplazov všetkého druhu, mimoriadny zájazd v termíne: od Silvestra do Troch kráľov.

Pozývame Vás na: - poľovačku na dvojhlavých zajacov
                                 - poľovačku na trojnohé srnky
                                 - chytanie chlpatých kaprov
                                 - zbieranie 5 kg dubákov /zvláštny zimný druh/
                                 - zbieranie svietiacich kuriatok

To všetko s odborným doprovodom a výkladom Uja IMRA o blahodárnych vplyvoch tunajšej atómky.

Motto:  Raz za život stačí a máte čo rozprávať svojim deťom!
Cena:  999 Bh /Bahurov/ na deň, celodenná penzia

1. Počasie bolo znovu skoro ideálne a preto Sveťo mal svoj tradičný spacák zo sebou.

2. Že Trnavská stovka je taká populárna, nás presvedčil neznámy pán, ktorý prišiel na štart, kúpil si dve štartovné, kontrolné karty a to č.23 a č.45 a išiel domov. Pochodu sa vôbec nezúčastnil, vraj to má na pamiatku do svojho archívu.

3. "Klasici" Obdržálek a Radvány sa pochodu zúčastnili. Peter po záväzku z minulého roku, že na stovke nepije, až v cieli, prišiel do Brezovej s úsmevom na tvári až ráno, ale spokojný, že Celo sa znovu stratil. Nuž a k oslave patrí boro-boro.

4. Bývalý horolezec a terajší tekutý sponzor T-100, Ivan B. asi o dvanástej telefonoval, že treba ihneď zrušiť pochod, lebo vraj rádio hlásilo, že lietadlá z výcvikového priestoru Kuchyňa stratili alebo zhodili tri veľké bomby v okolí Veľkej Vápennej. Okamžite treba zrušiť stovku, lebo celú oblasť obsadila armáda a hľadajú ich. Našťastie dotyčný pán počúval nesprávnu stanicu, bol to planý poplach.

5. Celo Radványi znovu mal problémy na trase. Nedošiel a naposledy bol videný na Sokolských chatách. To už je druhýkrát po sebe. Že by nastal ústup z vedúcej pozície stovkárov? Nevieme čo sa stalo, veď v ankete pred stovkou prehlásil citujem: "Vlani som veľmi málo jedol, viacej pil a preto som vzdal, tento rok to bude naopak a preto ju stopro dokončím...!"

6. Ďalší, zatiaľ ešte len adept na absolvovanú T-100, /dva neúspešné pokusy/ Kako z T.O. Stratená stopa, bol podľa jeho vyjadrenia v tréningovom tábore T.O. na Čiernom potoku. Po skončení dolaďoval formu v Bierose. Ani to však nepomohlo, tentokrát nevydržala jeho psychika. Na začiatku sa "hnal" dosť dobre s bežcami, že ani nečakal na svojho trampského partnera, Babula, ale na Čermákovej lúke sa zlomil a hneď aj skončil. Darmo mu kontrola dohovárala, že nech si dá boro-boro, chvíľu si odpočinie a bude dobre. Bol skôr doma ako Babulo na Bukovej.

7. Bahuro po skúsenostiach z minulého roku nedal na žiadne rady od kamarátov, išiel podľa svojej nálady a aj došiel v relatívne v spokojnom stave až do cieľa. Existuje aj foto z vlaku, ktorý ich odváža z Brazovej, kde spolu s Petrom O. od radosti, že je koniec a oni to majú za sebou, oblizujú okná vo vlaku.

8. Imro I. nemal dosť dobrej vôle. Lebo tak mu bolo dobre na Bukovej, že tam aj skončil. A to ho stálo ocenenie Malokarpatský super diaľkoplaz 1999. Ostatné dve stovky totiž urobil až do cieľa, chýbalo mu už len asi 25 km na Brezovú.

9. Najkvalitnejší výkon z 26.ročníka T-100 bez akýchkoľvek debát podal Ondrej Rím. Ondrejovi, ktorý prišiel do Brezovej asi o polnoci, bolo dlho čakať na ranné spojenie do Bratislavy. Preto sa rozhodol, že pôjde naspäť, aspoň do Dobrej Vody na autobus. Keď tam prišiel, akurát zatvárali hostinec. Čakať sa mu znovu nechcelo a tak sa pobral ďalej. Keď prišiel na žel.stanicu na Bukovú, tam zistil, že od včerajška, kedy sa menil cestovný poriadok, tam nestoja vlaky. Pobral sa preto znovu ďalej. Postupne sa tak prebral, že pokračoval až do Bratislavy, kde prišiel večer o 21 h. Podľa jeho vyjadrenia v celkom pojazdnom stave. Bez problémov. Prešiel tak 200 km asi za 39 hodín.

10. Cyklisti, ktorí boli na trase, viac menej mimo poradia, mali dosť problémov. Jeden zlomil prednú vidlicu a musel skončiť, druhý dostal defekt, mali aj jeden pád s odretými lakťami a nosom. Prví cyklisti prišli do cieľa až o jednu hodinu neskoršie ako prví turisti.

11. Všetci traja turisti, ktorí atakujú najviac účastí, Obdržálek, Rosina, Šulek prišli do cieľa. Chýbal, ako sme už uviedli, len Celo.

12. Tento rok znovu nesklamal pán Škrabák, majiteľ reštaurácie na Bukovej. Turisti tu mali maximálnu pohodu, občerstvenie podľa chuti a za ľudové ceny. Aj touto cestou mu verejne ďakujeme. Nech mu to dlho vydrží, aspoň pre ďaľšie štyri roky.

13. Trampská kontrola na Dobrej Vode si tiež viedla veľmi dobre. Nielen, že sa vzorne starala o príchodzích turistov dobrou náladou, ale aj zabezpečovala masérske služby postihnutým, preto minimálne štyria turisti, ktorí sa tu chceli vzdať, pokračovali ďalej. Tak "Cigáň", len tak ďalej, možno sa raz dočkáš, že tam príde aj Kako.

14. Najpočetnejšia rodina v cieli stovky - rodina Mikulková. Otec Ferko a traja synovia. Po toľkých úspešných ročníkoch prišli do cieľa spoločne a samozrejme bez problémov. Pokiaľ máme informácie z iných podobných akcií na Slovensku, tak Mikulkovci sú asi jediní, ktorí v takom hojnom počte sa zúčastňujú stoviek.

"Ľudvo, pozri sa na mňa! Mám vzadu na bokoch ešte tú slaninu?" počul manželkin hlas.

"Ľudvík, nebuď lenivý a poď bližšie!" Ľudvo na chvíľu prestal krémovať goretexi. "Chvíľku počkaj" zamrmlal medzi zuby.

"To si myslíš, že tu budem stáť až do súdneho dňa?"

"Veď sa pred tým zrkadlom promenáduješ už dobrú pol hodinku." namietal. "No trochu si schudla" polichotil jej aby mal už pokoj.

"To preto, že som presedlala na vegetariánsku stravu", Monika sa ešte pár minút otáčala a spokojne odišla do kuchyne.

"Ludvíčku, tešíš sa na pohanku s jogurtíkom? A k televízii si dáme sójové oriešky." Ľudvo sa len uškľabil. "Len sa necer, budeš to jesť, je to zdravé!"

V sobotu ráno raňajkovali kašu z prosa a kukuričné placky. Potom odišla Monika na nákup. Keď sa vrátila, ucítila zvláštnu vôňu stúpajúcu zo šporáka.

"Čo to kuchtíš za dobrotku?"

Ľudvo poodkryl pokrievku: Špenát, ale zo žihlavy," prehlásil hrdo, "so spústou cesnaku!"

"Robíš pokroky! Musím Ťa pochváliť", úplne zažiarila Monika. Hneď po polievke sa hltavo pustila do druhého chodu. "To bude železa! A ako nám to vyčistí krv! Poď už tiež jesť, lebo ti to vychladne." "Hneď len opravím pracku na ruksacku."

Po pár minútach začala Monika v tvári opuchať. Škriabala sa po celom tele, ťažko dýchala, nemohla rozprávať.

"Asi nie si zvyknutá na taký veľký prísun vitamínov", prehlásil ironicky Ľudvo.

Monika spadla na zem, zachvátili ju kŕče.

"Bol...to skutočne... špenát zo žihlavy?" vykoktala zo seba a v tom jej pohľad zamieril do chodby, kde uprostred z veľkej difenbachie chýbal poriadny kus...

Medzitým Ľudvo zbalil ruksak a išiel si prejsť päťdesiatku.

Mám kamaráta, ktorý si nikdy nerobil problém so zaobstarávaním vianočného stromčeka. Nie, že by naň nemal peniaze, ale mal nevysvetliteľný odpor k tomu, aby sa naháňal a zhánal živý stromček. Väčšinou tie na trhu boli ako metly. Mal kúpený aj umelý už možno desať rokov, ale ešte ani raz ho nemal možnosť použiť.

Jeho trik bol nadovšetko jednoduchý. Vždy na Štedrý deň doobeda si prešiel sídlisko a kde uvidel na balkóne stromček a v oknách svietiť sviečky na druhom vianočnom stromčeku, tak sa tam išiel opýtať akože či im náhodou jeden nevystáva a či mu ho nepredajú, že on nemal tento rok šťastie a nezohnal.

Doteraz vždy mal 100 percentný úspech a stromček dostal buď zadarmo alebo len za symbolickú cenu.

S kamarátom Imrom sme zas po čase vyrazili na túru a pretože sme nejakí turisti, rozhodli sme sa pokoriť tentokrát Veľkú Fatru. Behom dňa sme nechali za sebou už zopár tvrdých kilometrov a prišiel čas, aby sme sa porozhliadli po vhodnom a cenovo nenáročnom príbytku, kde dnes v noci zložíme svoje kosti. No a práve vtedy naše oči zavadili o baču, spokojne si pofajčievajúceho pred salašom. Vedľa neho stál šikovne na dosah džbánik so žinčicou, až neskoršie sa ukázalo, že tam mal pivo. Bol to krajne sympatický starý pán, ktorý nám hneď padol do oka! Naviac sa ešte ukázalo, že má vyhranený vkus, lebo nám oznámil, že i my dvaja sme mu rovnako veľmi sympatickí a vyriešil náš problém tým, že nám ponúkol nocľah vo svojom senníku. Nechceli sme starca uraziť a tiež aj nevedeli sme o inom vhodnejšom prístrešku, ktorý by sa nachádzal v okolí, preto sme ponuku prijali.

Pri vstupe do senníka nás zaliala vlna romantiky. Pozri Imro, aké to seno je voňavé a mäkučké. Lákalo nás to okamžite zaľahnúť, čo sme aj ihneď urobili. To bude zasa noc, na akú sa hneď len tak nezabúda! Čestné slovo nezabudnem na tú noc veľmi dlho! Ležali sme na sene, hovorili radšej pološeptom, aby sme nevyplašili kúzlo romantiky a dierou v streche zadumane pozorovali hviezdnu oblohu. Naráz sa prihnal veľký, čierny mrak v tej chvíli vyšlo najavo, že dier v streche je ďaleko viac, než sme vôbec tušili. Ráno premočení až na kožu, patrične ovšem aj premrznutí, s drkotajúcimi zubami a hlavne nevyspatí, vydriapali sme sa zo senníka von. Slniečko už znovu začalo vyhrievať ďaždom zbičovanú zem a kdesi v diaľke neviditeľní operení muzikanti. Na zápraží znovu sedel bača, s fajkou v zuboch nás spokojne pozoroval a srdečne zahlaholil: "Tak čo, mladí pánkovia, ako ste sa vyspali?" "Počúvajte dedo," precedil Imro cez zuby, keď sa mu podarilo s vypätím zvyšku síl donútiť ich, aby aspoň na chvíľu prestali o seba cvakať. "To Vám tu do toho senníka tečie stále?" Bača pokýval múdro hlavou a hovoril: "Ale nie, iba ak prší ..."

Vážený priateľ!

Chceš prispieť k zlepšeniu svojho zdravia a zdravia svojich spoluobčanov? Staň sa aktívnym členom "Hnutia ochrany životného prostredia a boja za zdravú výživu".

Tento dopis dostávaš práve včas, aby si mohol i Ty prispieť k zaisteniu úrody v roku 2000 v agrotechnických lehotách, ktoré sú už za dvermi. Staň sa členom reťaze bojovníkov za maximálne využitie organických hnojív. Nebudeš posielať žiadne peniaze, nebude Ťa to stáť ani halier. Zájdeš iba na prvú adresu uvedenú v tomto dopise a vyserieš sa tam na záhradu.

Nebudeš tam sám. Bude tam ďalších 200 až 300 ľudí, ktorí budú vykonávať tú istú činnosť.

Urob 5 /päť/ kópií tohoto dopisu a pošli ich svojim priateľom a známym, ktorí chcú zdravo žiť. Seba napíš na piate miesto. Nezískaš síce žiadne peniaze, ale ak reťaz nebude prerušená do týždňa príde 9.216 ľudí a vyserie sa Ti na záhradu. Získaš tak najproduktívnejšiu záhradu v okolí.

1. Cyril Zoufal        2. Emil Pišura       3. Jozef Cúk        4. Teodor Slíž       5. Tvoje meno....
    Botanická 3            Mierová 3              Leninova 7           MPČL                   ????
    Trnava                    Cífer                        Šelpice                 Siladice

PS.: Ak sa hanbíš, máš zácpu alebo nemáš čo srať /kakenkať/, daj tento list priateľovi. Neprerušuj reťaz. Jeden nevenoval svoje hovno a prišiel o záhradu!

Upozornenie
Podľa vyhlásenia ministerky financií a ministra životného prostredia táto pyramídová hra nie je trestná. Je upravená vyhláškou 92/1999.